Dokument na schôdzu
24.10.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii novinárov v Turecku
( 2016/2935(RSP) )
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Angel Dzhambazki, Ruža Tomašić, Raffaele Fitto
v mene skupiny ECR
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii novinárov v Turecku
( 2016/2935(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o pokroku Turecka za rok 2015[1] a na uznesenie z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám[2],
– so zreteľom na správu Komisie o Turecku za rok 2015,
– so zreteľom na príslušné predchádzajúce závery Rady,
– so zreteľom na príslušné vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára pre ľudské práva Rady Európy z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,
– so zreteľom na dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa uskutočnil 9. septembra 2016,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), ktorého je Turecko zmluvnou stranou;
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 15. júla 2016 sa v Turecku uskutočnil pokus o štátny prevrat; keďže bezprostredne po pokuse štátne orgány vyhlásili výnimočný stav, ktorým sa výkonnej moci zveruje rozsiahla právomoc vládnuť prostredníctvom výnosov, a ktorý sa 19. októbra predĺžil o ďalšie tri mesiace,
B. keďže Turecko predložilo formálnu žiadosť o výnimku z uplatňovania Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže uplatňovať výnimky z článku 2, článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 7 nie je možné;
C. keďže zastrašovanie novinárov a médií v Turecku aj za jeho hranicami prostredníctvom zatýkania, vypočúvania, stíhania, cenzúry a prepúšťania zo zamestnania sa počas uplynulého roka zvýšilo, pričom ďalšia eskalácia nastala po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v júli 2016 a následnom vyhlásení výnimočného stavu; keďže Turecko figuruje v najnovšom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc na 151. mieste spomedzi 180 krajín;
D. keďže ustanovenia výnosov platných počas výnimočného stavu ovplyvňujú uplatňovanie slobody prejavu, keďže okrem iného oprávňujú vyššie úrovne verejnej správy zastaviť činnosť každej mediálnej organizácie, umožňujú vláde zavádzať zákazy vychádzania, zakazovať verejné stretnutia, zhromaždenia a demonštrácie, a tiež orgánom umožňujú zrušiť platnosť cestovných pasov vyšetrovaných osôb a ich manželov/manželiek a partnerov, alebo ich cestovné pasy skonfiškovať;
E. keďže Turecko údajne má najvyšší počet väznených novinárov na svete, pričom viac ako polovica z nich bola zadržaná počas roku 2016, a keďže mnohí z nich čelia obvineniam podľa protiteroristického zákona, alebo z nich boli usvedčení;
F. keďže Turecko je kandidátskou krajinou a kľúčovým partnerom EÚ;
G. keďže zásada právneho štátu a základné práva vrátane slobody prejavu sú základnými demokratickými hodnotami, ku ktorým sa Turecko formálne zaviazalo podaním prihlášky o členstvo v EÚ, ako aj členstvom v Rade Európy;
1. uznáva právo a povinnosť tureckej vlády reagovať na pokus o prevrat, ale zdôrazňuje, že stále musí dodržiavať záväzky v oblasti ľudských práv stanovené v tureckej ústave, ako aj medzinárodné dohovory o ľudských právach, ktorých zmluvnou stranou je Turecko;
2. odsudzuje zintenzívnené potláčanie slobody médií po neúspešnom prevrate; vyzýva tureckú vládu, aby ukončila politický a ekonomický nátlak na nezávislé médiá; odsudzuje narastajúce využívanie protiteroristických právnych predpisov proti novinárom, zákazy určitého obsahu platné pre internetové aj konvenčné spravodajstvo, ako aj blokovanie internetových stránok; vyzýva orgány, aby prepustili zadržiavaných novinárov a umožnili znovuotvorenie médií;
3. pripomína, že sloboda prejavu, rôznorodosť a nezávislosť médií a uplatňovanie zásad právneho štátu sú podstatnými prvkami demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje, že Turecko ako kandidátska krajina sa musí usilovať o dosiahnutie čo najdemokratickejších noriem a postupov;
4. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Turecko zaviedlo mechanizmy na zabezpečenie ochrany proti zneužívaniu moci a na zachovanie deľby moci a právneho štátu;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.