Dokument na schôdzu
16.11.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči
( 2016/2952(RSP) )
Ádám Kósa, David Casa, Algirdas Saudargas, Marek Plura, Csaba Sógor, Romana Tomc, Deirdre Clune, Jeroen Lenaers, Sofia Ribeiro, Verónica Lope Fontagné, Jérôme Lavrilleux, Anne Sander, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Rosa Estaràs Ferragut, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein
v mene skupiny PPE
Vilija Blinkevičiūtė, Jutta Steinruck, Olga Sehnalová, Brando Benifei, Elena Gentile, Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Sergio Gutiérrez Prieto, Javi López, Georgi Pirinski, Costas Mavrides
v mene skupiny S&D
Helga Stevens, Jana Žitňanská, Mark Demesmaeker, Roberts Zīle, Arne Gericke, Ruža Tomašić, Geoffrey Van Orden, Angel Dzhambazki, Anthea McIntyre, Vicky Ford, Daniel Dalton, Raffaele Fitto
v mene skupiny ECR
Marian Harkin, Sophia in ‘t Veld, Urmas Paet, Paavo Väyrynen, Marielle de Sarnez
v mene skupiny ALDE
Terry Reintke, Philippe Lamberts, Helga Trüpel, Indrek Tarand
v mene skupiny Verts/ALE
Laura Agea, Isabella Adinolfi, Rolandas Paksas
v mene skupiny EFDD
o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči
( 2016/2952(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich[1] a z 18. novembra 1998 o posunkovej reči[2],
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a na jeho nadobudnutie platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím[4],
– so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 4 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o práve na inkluzívne vzdelávanie[5],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica“)[6],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania[8],
– so zreteľom na politický dokument Európskeho fóra mládeže o rovnosti a nediskriminácii[9],
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 2. decembra 2015 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb ( COM(2015)0615 ),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora ( COM(2012)0721 ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní[10],
– so zreteľom na výsledky vzdelávania a usmernenia pre hodnotenie Európskeho fóra tlmočníkov posunkovej reči (efsli) pre spravodlivé príležitosti odbornej prípravy pre tlmočníkov posunkovej reči a kvalitné služby pre nepočujúcich občanov v celej Únii[11],
– so zreteľom na usmernenia efsli/EUD (Európska únia nepočujúcich) pre tlmočníkov posunkovej reči pre schôdze na medzinárodnej/európskej úrovni[12],
– so zreteľom na usmernenia Medzinárodného združenia konferenčných tlmočníkov (IACI) pre tlmočníkov hovorenej reči pracujúcich v zmiešaných tímoch[13],
– so zreteľom na správu fóra efsli o právach na tlmočnícke služby posunkovej reči pri práci alebo štúdiu v zahraničí[14],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ako plnoprávni občania majú všetky osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy a deti vrátane nepočujúcich a nedoslýchavých osôb vrátane tých, ktorí používajú posunkovú reč, a tých, ktorí ju nepoužívajú, rovnaké práva a nárok na neodňateľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti;
B. keďže ZFEÚ vyžaduje od Únie, aby bojovala proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (článok 10), a splnomocňuje ju prijímať právne predpisy na boj proti tejto diskriminácii (článok 19);
C. keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;
D. keďže v EÚ je približne jeden milión nepočujúcich používateľov posunkovej reči[15] a 51 miliónov nedoslýchavých občanov[16], z ktorých mnohí takisto používajú posunkovú reč;
E. keďže národné a regionálne posunkové reči sú plnohodnotnými prirodzenými jazykmi s vlastnou gramatikou a syntaxom, ktoré sú rovnaké ako u hovorených jazykov[17];
F. keďže politika EÚ v oblasti viacjazyčnosti podporuje učenie sa cudzích jazykov a keďže jedným z jej cieľov je, aby každý Európan hovoril dvoma jazykmi okrem svojho materinského jazyka; keďže vzdelávanie a podpora národných a regionálnych posunkových rečí by mohli podporiť tento cieľ;
G. keďže prístupnosť je predpokladom pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle a v plnej miere a rovnocenne sa zapájať do spoločnosti[18];
H. keďže prístupnosť sa neobmedzuje len na fyzickú prístupnosť prostredia, ale týka sa aj prístupnosti informácií a komunikácie, a to aj vo forme poskytovania obsahu v posunkovej reči[19];
I. keďže profesionálni tlmočníci posunkovej reči sa rovnajú tlmočníkom hovoreného jazyka z hľadiska ich zaradenia a úloh;
J. keďže situácia tlmočníkov posunkovej reči v jednotlivých členských štátoch je rôznorodá, od neformálnej rodinnej pomoci po profesionálnych vysokoškolsky vzdelaných a kvalifikovaných tlmočníkov;
K. keďže chýbajú kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči vo všetkých členských štátoch a keďže pomer používateľov posunkovej reči k tlmočníkom posunkovej reči sa pohybuje od 8:1 do 2 500:1, s priemernom 160:1[20];
L. keďže bola predložená petícia[21], ktorá požaduje, aby Parlament umožnil, aby sa petície mohli predkladať v národných a regionálnych posunkových rečiach EÚ;
M. keďže Bruselské vyhlásenie o posunkovej reči v Európskej únii[22] podporuje nediskriminačný prístup k využívaniu prirodzenej posunkovej reči, ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky členské štáty EÚ okrem jedného;
N. keďže rozsah a kvalita titulkovania verejnej a súkromnej televízie sa v členských štátoch značne líši, od menej ako 10 % po takmer 100 %, pričom existujú veľmi odlišné normy kvality[23]; keďže chýbajú údaje z väčšiny členských štátov, pokiaľ ide o rozsah tlmočenia v posunkovej reči v televízii;
O. keďže z vývoja nových jazykových technológií by mohli ťažiť používatelia posunkovej reči;
P. keďže podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je odmietnutie primeraného prispôsobenia potrebám diskrimináciou a keďže podľa smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní je nutné zabezpečiť primerané prispôsobenie potrebám s cieľom zaručiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania;
Q. keďže v súčasnosti neexistuje priamy komunikačný prístup nepočujúcich, hluchoslepých alebo nedoslýchavých občanov k poslancom Európskeho parlamentu a úradníkom inštitúcií Európskej únie a naopak, k nepočujúcim alebo nedoslýchavým ľuďom v inštitúciách EÚ;
Kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči
1. zdôrazňuje potrebu kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, ktorú možno naplniť len na základe tohto prístupu:
a) oficiálnym uznaním národnej a regionálnej posunkovej reči v členských štátoch a v inštitúciách EÚ,
b) formálnou odbornou prípravou (na univerzitnej alebo podobnej úrovni, ktorá bude zodpovedať 3 rokom denného štúdia, podobne ako sa vyžaduje pri vzdelávaní tlmočníkov hovoreného jazyka)[24],
c) registráciou (prostredníctvom oficiálneho systému akreditácie a kontroly kvality, napr. kontinuálnym profesijným rozvojom),
d) formálnym uznávaním profesie;
2. je si vedomý, že poskytovanie vysokokvalitných služieb tlmočenia v posunkovej reči:
a) závisí od objektívneho hodnotenia kvality za účasti všetkých zainteresovaných strán,
b) je založené na odborných kvalifikáciách,
c) potrebuje zástupcov komunity nepočujúcich ľudí – expertov;
3. je si vedomý, že tlmočenie posunkovej reči je profesionálnou službou, ktorá si vyžaduje primeranú odmenu;
Rozdiel medzi dostupnosťou a primeraným prispôsobením potrebám[25]
4. oceňuje, že dostupnosť je na prospech určitých skupín a vychádza zo súboru noriem, ktoré sa implementujú postupne;
5. uvedomuje si, že nezabezpečenie dostupnosti nemožno obhajovať neprimeranosťou alebo nadmerným zaťažením;
6. uznáva, že primerané prispôsobenie potrebám sa týka jednotlivca a dopĺňa požiadavku dostupnosti;
7. konštatuje tiež, že jednotlivec môže požadovať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám aj v prípade, keď bola splnená povinnosť zabezpečiť dostupnosť;
8. je si vedomý, že poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči môže byť opatrením zabezpečenia dostupnosti alebo opatrením primeraného prispôsobenia potrebám, a to v závislosti od situácie;
Dostupnosť
9. zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania musia mať rovnaký prístup k informáciám a komunikácii ako ostatní, a to formou tlmočenia posunkovej reči, titulkovania, prevádzania zvukového záznamu na text a/alebo alternatívnych spôsobov komunikácie vrátane tlmočníkov hovoreného jazyka;
10. zdôrazňuje, že treba sprístupniť verejné a štátne služby vrátane ich obsahu na internete prostredníctvom sprostredkujúcich osôb, a to podľa okolností napríklad prostredníctvom tlmočníkov posunkovej reči na mieste, ale aj alternatívnych internetových služieb a služieb na diaľku;
11. opakuje svoj záväzok čo najviac sprístupniť politický proces, a to aj poskytovaním profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči; poznamenáva, že to zahŕňa podľa okolností voľby, verejné konzultácie a iné podujatia;
12. zdôrazňuje rastúcu úlohu jazykových technológií pri zabezpečovaní rovnakého prístupu každého k digitálnemu priestoru;
13. uznáva význam minimálnych noriem na zabezpečenie dostupnosti, najmä so zreteľom na nové a vznikajúce technológie, ako je tlmočenie do posunkovej reči prostredníctvom internetu a titulkovanie;
14. konštatuje, že aj keď je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v právomoci členských štátov, malo by sa prihliadať na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pacientov, napríklad prostredníctvom zabezpečenia profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči a osvety a odbornej prípravy zamestnancov s osobitným dôrazom na ženy a deti;
15. uznáva, že rovnaký prístup k spravodlivosti pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadne kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči;
16. je si vedomý dôležitosti správneho a presného tlmočenia a prekladu, najmä v prostredí súdov a v inom právnom kontexte; zdôrazňuje preto význam špecializovaných a vysokokvalifikovaných profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, najmä v tomto prostredí;
17. zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu a posilniť osobitné ustanovenia, napr. tlmočenie v posunkovej reči a textové informácie o katastrofách v reálnom čase prístupné osobám so zdravotným postihnutím v situáciách ozbrojených konfliktov, núdzových humanitárnych situáciách a pri živelných katastrofách[26];
Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava
18. poznamenáva, že treba prijať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám, medzi ktoré patrí poskytovanie profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave;
19. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyvážené a komplexné informácie o posunkovej reči a o tom, čo znamená byť nepočujúcim, aby rodičia mohli prijímať rozhodnutia v najlepšom záujme svojich detí;
20. zdôrazňuje, že programy skorej intervencie majú zásadný význam pre rozvoj schopností potrebných pre život vrátane jazykových schopností; okrem toho konštatuje, že tieto programy by v ideálnom prípade mali zahŕňať aj nepočujúcich ako vzory;
21. zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví študenti a ich rodičia musia mať príležitosť naučiť sa národnú alebo regionálnu posunkovú reč ich prostredia prostredníctvom predškolských služieb a v školách[27];
22. zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na uznávanie a podporu jazykovej identity komunity nepočujúcich[28];
23. vyzýva členské štáty, aby podporovali štúdium posunkovej reči rovnakým spôsobom ako cudzie jazyky;
24. zdôrazňuje, že kvalifikovaní tlmočníci posunkovej reči a učitelia ovládajúci posunkovú reč a schopní pracovať efektívne v dvojjazyčnom inkluzívnom vzdelávacom prostredí sú nevyhnutným predpokladom akademického úspechu nepočujúcich detí a mladých dospelých, čo vedie v dlhodobom horizonte k získavaniu vysokoškolského vzdelania a znižovaniu miery nezamestnanosti;
25. zdôrazňuje všeobecný nedostatok dvojjazyčných učebníc (s posunkovou rečou) a učebných materiálov v prístupných formátoch a jazykoch;
26. naliehavo žiada, aby bola rešpektovaná zásada slobody pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov v EÚ, najmä v kontexte programu Erasmus + a súvisiacich programov mobility, tým, že sa zabezpečí, aby účastníci neboli neúmerne zaťažení nutnosťou starať sa o tlmočenie;
27. víta pilotný projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyslovuje ľútosť nad tým, že z projektu bolo vylúčené tlmočenie v posunkovej reči, keďže to má značne negatívny vplyv na slobodu pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pracujúcich a študentov v EÚ;
Inštitúcie Európskej únie
28. je si vedomý, že inštitúcie EÚ musia vytvárať príklady osvedčených postupov pre zamestnancov, volených verejných činiteľov a stážistov a voči občanom EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám a zabezpečenie dostupnosti, čo zahŕňa aj poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči;
29. víta skutočnosť, že inštitúcie EÚ v jednotlivých prípadoch zabezpečujú dostupnosť verejných podujatí a schôdzí výborov; domnieva sa, že titulkovanie a prevádzanie zvukového záznamu na text by sa mali považovať za alternatívu, ale aj potrebné opatrenie rovnocenného charakteru pre nedoslýchavých ľudí, ktorí nepoužívajú posunkovú reč, a že to isté platí aj pre zamestnancov inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám v súlade s článkom 5 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;
30. je si vedomý, že inštitúcie EÚ majú zavedený systém na poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči prostredníctvom svojich oddelení pre zabezpečenie prístupu; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby využívali existujúce systémy, a to aj pri zabezpečovaní primeraného prispôsobenia potrebám zamestnancov a/alebo volených verejných činiteľov, a účinne minimalizovali administratívne zaťaženie jednotlivcov a inštitúcií;
31. naliehavo vyzýva inštitúcie, aby oficiálne priznali tlmočníkom posunkovej reči rovnaké postavenie ako tlmočníkom hovoreného jazyka, pokiaľ ide o tlmočnícke služby poskytované pre inštitúcie a/alebo ich zamestnancov a volených verejných činiteľov vrátane prístupu k technickej podpore, prípravným materiálom a dokumentom;
32. vyzýva Eurostat, aby zabezpečil poskytovanie štatistických údajov o nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých používateľoch posunkovej reči inštitúciám EÚ, aby mohli lepšie definovať, vykonávať a analyzovať politiky v oblasti zdravotného postihnutia a jazykov;
33. naliehavo vyzýva oddelenie návštev Európskeho parlamentu, aby prihliadalo na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých návštevníkov tým, že priamo zabezpečí služby tlmočenia do národnej alebo regionálnej posunkovej reči a prevádzania zvukového záznamu na text;
34. žiada inštitúcie, aby v plnej miere vykonávali pilotný projekt EÚ INSIGN, ktorý je reakciou na rozhodnutie Parlamentu z 10. – 13. decembra 2012 o zavedení aplikácií a služieb v oblasti posunkovej reči v reálnom čase a ktorý je zameraný na zlepšenie komunikácie medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými ľuďmi a inštitúciami EÚ[29];
35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.