Dokument na schôdzu
16.11.2016
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči
( 2016/2952(RSP) )
Kateřina Konečná, Jiří Maštálka, Merja Kyllönen, Marina Albiol Guzmán, Paloma López Bermejo, Sofia Sakorafa, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Lola Sánchez Caldentey, Miguel Urbán Crespo, Estefanía Torres Martínez, Stefan Eck, Miguel Viegas, João Ferreira, João Pimenta Lopes, Ángela Vallina, Kostadinka Kuneva, Stelios Kouloglou, Kostas Chrysogonos, Anja Hazekamp, Marisa Matias, Matt Carthy, Martina Anderson, Liadh Ní Riada, Lynn Boylan, Josu Juaristi Abaunz
v mene skupiny GUE/NGL
o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči
( 2016/2952(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 5, 9, 10, 19, 168 a článok 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich[1] a z 18. novembra 1998 o posunkovej reči[2],
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a na jeho nadobudnutie platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím[4],
– so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 4 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o práve na inkluzívne vzdelávanie[5],
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)[6],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania[8],
– so zreteľom na politický dokument Európskeho fóra mládeže o rovnosti a nediskriminácii[9],
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 2. decembra 2015 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb ( COM(2015)0615 ),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora ( COM(2012)0721 ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní[10],
– so zreteľom na výsledky vzdelávania a usmernenia pre hodnotenie Európskeho fóra tlmočníkov posunkovej reči (efsli) pre spravodlivé príležitosti odbornej prípravy pre tlmočníkov posunkovej reči a kvalitné služby pre nepočujúcich občanov v celej Únii[11],
– so zreteľom na usmernenia efsli/EUD (Európska únia nepočujúcich) pre tlmočníkov posunkovej reči pre schôdze na medzinárodnej/európskej úrovni[12],
– so zreteľom na usmernenia Medzinárodného združenia konferenčných tlmočníkov (IACI) pre tlmočníkov hovorenej reči pracujúcich v zmiešaných tímoch[13],
– so zreteľom na správu fóra efsli o právach na tlmočnícke služby posunkovej reči pri práci alebo štúdiu v zahraničí[14],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ako plnoprávni občania majú všetky osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy a deti vrátane nepočujúcich a nedoslýchavých osôb vrátane tých, ktorí používajú posunkovú reč, a tých, ktorí ju nepoužívajú, rovnaké práva a nárok na neodňateľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti;
B. keďže ZFEÚ vyžaduje od Únie, aby bojovala proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (článok 10), a splnomocňuje ju prijímať právne predpisy na boj proti tejto diskriminácii (článok 19);
C. keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaké zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti;
D. keďže v EÚ je približne jeden milión nepočujúcich používateľov posunkovej reči[15] a 51 miliónov nedoslýchavých občanov[16], z ktorých mnohí takisto používajú posunkovú reč;
E. keďže národné a regionálne posunkové reči sú plnohodnotnými prirodzenými jazykmi s vlastnou gramatikou a syntaxom, ktoré sú rovnaké ako u hovorených jazykov[17];
F. keďže politika EÚ v oblasti viacjazyčnosti podporuje učenie sa cudzích jazykov a keďže jedným z jej cieľov je, aby každý Európan hovoril dvoma jazykmi okrem svojho materinského jazyka; keďže vzdelávanie a podpora národných a regionálnych posunkových rečí by mohli podporiť tento cieľ;
G. keďže prístupnosť je predpokladom pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle a v plnej miere a rovnocenne sa zapájať do spoločnosti[18];
H. keďže prístupnosť sa neobmedzuje len na fyzickú prístupnosť prostredia, ale týka sa aj prístupnosti informácií a komunikácie, a to aj vo forme poskytovania obsahu v posunkovej reči[19];
I. keďže profesionálni tlmočníci posunkovej reči sa rovnajú tlmočníkom hovoreného jazyka z hľadiska ich zaradenia a úloh;
J. keďže situácia tlmočníkov posunkovej reči v jednotlivých členských štátoch je rôznorodá, od neformálnej rodinnej pomoci po profesionálnych vysokoškolsky vzdelaných a kvalifikovaných tlmočníkov;
K. keďže chýbajú kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči vo všetkých členských štátoch a keďže pomer používateľov posunkovej reči k tlmočníkom posunkovej reči sa pohybuje od 8:1 do 2 500:1, s priemernom 160:1[20];
L. keďže bola predložená petícia[21], ktorá požaduje, aby Parlament umožnil, aby sa petície mohli predkladať v národných a regionálnych posunkových rečiach EÚ;
M. keďže Bruselské vyhlásenie o posunkovej reči v Európskej únii[22] podporuje nediskriminačný prístup k využívaniu prirodzenej posunkovej reči, ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky členské štáty EÚ okrem jedného;
N. keďže UNCRPD odkazuje na posunkovú reč v článku 2 (Vymedzenie pojmov), v článku 9 (Dostupnosť), v článku 21 (Sloboda prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám), v článku 24 (Vzdelávanie) a článku 30 (Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových činnostiach a športe)[23];
O. keďže v článku 2 UNCRPD vymedzenie jazyka zahŕňa „hovorenú a posunkovú reč a iné formy neverbálnej komunikácie“, a preto posunkové reči sú zahrnuté do všetkých článkov, v ktorých sa uvádza buď komunikácia alebo jazyk;
P. keďže rozsah a kvalita titulkovania verejnej a súkromnej televízie sa v členských štátoch značne líši, od menej ako 10 % po takmer 100 %, pričom existujú veľmi odlišné normy kvality[24]; keďže chýbajú údaje z väčšiny členských štátov, pokiaľ ide o rozsah tlmočenia v posunkovej reči v televízii;
Q. keďže z vývoja nových jazykových technológií by mohli ťažiť používatelia posunkovej reči;
R. keďže podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je odmietnutie primeraného prispôsobenia potrebám diskrimináciou a keďže podľa smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní je nutné zabezpečiť primerané prispôsobenie potrebám s cieľom zaručiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania;
S. keďže v súčasnosti neexistuje priamy komunikačný prístup nepočujúcich, hluchoslepých alebo nedoslýchavých občanov k poslancom Európskeho parlamentu a úradníkom inštitúcií Európskej únie a naopak, k nepočujúcim alebo nedoslýchavým ľuďom v inštitúciách EÚ;
T. keďže v posledných rokoch nastal posun od lekárskeho prístupu k politickému a sociálnemu prístupu v práci s cieľom zabezpečiť práva, slobodu a dôstojnosť osôb so zdravotným postihnutím, pretože sú to často bariéry v oblasti postoja a okolia, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím plne uplatňovať svoje ľudské práva;
U. keďže v časti 1 Európskej sociálnej charty z roku 1961 sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na odborné vzdelávanie a na profesionálnu a sociálnu reintegráciu bez ohľadu na pôvod a povahu postihnutia;
V. keďže v článku 15 revidovanej Európskej sociálnej charty sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na nezávislosť, sociálnu integráciu a účasť na spoločenskom živote, a ďalej sa uvádza, že zmluvné strany Európskej sociálnej charty sa zaväzujú:
– prijať opatrenia, ktoré poskytnú osobám so zdravotným postihnutím usmernenia, vzdelanie a odbornú prípravu v rámci všeobecného systému všade, kde je to možné, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom osobitných verejných či súkromných zariadení;
– podporovať ich prístup k zamestnaniu prostredníctvom všetkých opatrení na nabádanie zamestnávateľov zamestnávať a udržať v zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím v bežnom pracovnom prostredí a prispôsobiť pracovné podmienky potrebám osôb so zdravotným postihnutím, alebo, pokiaľ to nie je možné z dôvodu zdravotného postihnutia, zabezpečiť alebo vytvárať chránené pracovné miesta podľa stupňa zdravotného postihnutia. V určitých prípadoch si takéto opatrenia môžu vyžiadať použitie špecializovaných služieb zamestnanosti a podporných služieb;
– podporovať ich úplné sociálne začlenenie a účasť na spoločenskom živote, najmä prostredníctvom opatrení vrátane technickej pomoci, s cieľom prekonať prekážky pre komunikáciu a mobilitu a umožniť prístup k doprave, bývaniu a kultúrnym a rekreačným činnostiam;
Kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči
1. zdôrazňuje potrebu kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, ktorú možno naplniť len na základe tohto prístupu:
a) oficiálnym uznaním národnej a regionálnej posunkovej reči v členských štátoch a v inštitúciách EÚ,
b) formálnou odbornou prípravou (na univerzitnej alebo podobnej úrovni, ktorá bude zodpovedať 3 rokom denného štúdia, podobne ako sa vyžaduje pri vzdelávaní tlmočníkov hovoreného jazyka)[25],
c) registráciou (prostredníctvom oficiálneho systému akreditácie a kontroly kvality, napr. kontinuálnym profesijným rozvojom),
d) formálnym uznávaním profesie;
2. uznáva, že poskytovanie vysokokvalitných služieb tlmočenia v posunkovej reči:
a) závisí od objektívneho hodnotenia kvality za účasti všetkých zainteresovaných strán,
b) je založené na odborných kvalifikáciách,
c) potrebuje zástupcov komunity nepočujúcich ľudí – expertov;
3. uznáva, že tlmočenie posunkovej reči je profesionálnou službou, ktorá si vyžaduje primeranú odmenu;
4. navrhuje zaviesť etický kódex, ktorý by zabezpečil nezávislosť a samostatnosť nepočujúcich v situáciách, do ktorých sú zapojení profesionálni tlmočníci posunkovej reči; poukazuje na to, že profesionálna dôvernosť a povedomie o povinnosti a úlohách tlmočníkov posunkovej reči v danej situácii má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakého postavenia strán v situácii, ktorá zahŕňa tlmočenie komunikácie; zdôrazňuje, že etický kódex by mohol pomôcť zaistiť právo nepočujúceho na nezávislosť a samostatnosť v týchto situáciách;
Rozdiel medzi dostupnosťou a primeraným prispôsobením potrebám[26]
5. oceňuje, že dostupnosť je v prospech určitých skupín a vychádza zo súboru noriem, ktoré sa implementujú postupne;
6. uvedomuje si, že nezabezpečenie dostupnosti nemožno obhajovať neprimeranosťou alebo nadmerným zaťažením;
7. uznáva, že primerané prispôsobenie potrebám sa týka jednotlivca a dopĺňa požiadavku dostupnosti;
8. konštatuje tiež, že jednotlivec môže požadovať opatrenia na primerané prispôsobenie potrebám aj v prípade, keď bola splnená povinnosť zabezpečiť dostupnosť;
9. je si vedomý, že poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči môže byť opatrením na zabezpečenie dostupnosti alebo opatrením na primerané prispôsobenie potrebám, a to v závislosti od situácie;
Dostupnosť
10. zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania musia mať rovnaký prístup k informáciám a komunikácii ako ostatní, a to formou tlmočenia posunkovej reči, titulkovania, prevádzania zvukového záznamu na text a/alebo alternatívnymi formami komunikácie vrátane tlmočníkov hovoreného jazyka;
11. odporúča členským štátom, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania mali rovnaký prístup ako všetci ostatní k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k iným zariadeniam a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti;
12. zdôrazňuje, že treba sprístupniť verejné a štátne služby vrátane ich obsahu na internete prostredníctvom sprostredkujúcich osôb, a to podľa okolností napríklad prostredníctvom tlmočníkov posunkovej reči na mieste, ale aj alternatívnych internetových služieb a služieb na diaľku;
13. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby základné a tiesňové služby boli vybavené a schopné komunikácie s nepočujúcimi, hluchoslepými a nedoslýchavými občanmi; takisto žiada, aby členské štáty preskúmali nové technológie s cieľom zabezpečiť pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov najnovšie dostupné technológie na kontaktovanie základných a pohotovostných služieb;
14. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby základné a tiesňové služby boli vybavené a schopné okamžite riešiť situácie, ako napríklad nehody a núdzové situácie, do ktorých sú nepočujúci, hluchoslepí alebo nedoslýchaví občania zapojení;
15. opakuje svoj záväzok čo najviac sprístupniť politický proces, a to aj poskytovaním profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči; poznamenáva, že to zahŕňa podľa okolností voľby, verejné konzultácie a iné podujatia;
16. žiada členské štáty, aby zapojili združenia nepočujúcich do navrhovania, vypracúvania a vymedzovania politík;
17. zdôrazňuje rastúcu úlohu jazykových technológií pri zabezpečovaní rovnakého prístupu každého k digitálnemu priestoru;
18. uznáva význam minimálnych noriem na zabezpečenie dostupnosti, najmä so zreteľom na nové a vznikajúce technológie, ako je tlmočenie do posunkovej reči prostredníctvom internetu a titulkovanie;
19. konštatuje, že aj keď je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v právomoci členských štátov, malo by prihliadať na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pacientov, napríklad prostredníctvom zabezpečenia profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči a osvety a odbornej prípravy zamestnancov s osobitným dôrazom na ženy a deti;
20. uznáva, že rovnaký prístup k spravodlivosti pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadne kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči;
21. je si vedomý dôležitosti správneho a presného tlmočenia a prekladu, najmä v prostredí súdov a v inom právnom kontexte; zdôrazňuje preto význam špecializovaných a vysokokvalifikovaných profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, najmä v tomto prostredí;
22. zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu a posilniť osobitné ustanovenia, napr. tlmočenie v posunkovej reči a textové informácie o katastrofách v reálnom čase prístupné osobám so zdravotným postihnutím v situáciách ozbrojených konfliktov, núdzových humanitárnych situáciách a pri živelných katastrofách[27];
23. vyzýva všetky členské štáty, aby všetkým národným posunkovým rečiam zabezpečili právne uznanie a aby prijali všetky primerané opatrenia vrátane uznania a podpory používania posunkovej reči;
Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava
24. berie na vedomie, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa stanovuje, že každý má právo na prácu; uznáva, že členské štáty sa zaviazali zabezpečiť toto právo pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov na rovnakom základe ako pre ostatných;
25. poznamenáva, že treba prijať opatrenia na primerané prispôsobenie potrebám, medzi ktoré patrí poskytovanie profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave;
26. žiada, aby sa podporovali podniky, ktoré poskytujú potrebné zdroje pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov; konštatuje, že napríklad poskytnutie potrebných zdrojov na pracovné pohovory má svoj podiel na začleňovaní nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov;
27. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyvážené a komplexné informácie o posunkovej reči a o tom, čo znamená byť nepočujúcim, aby rodičia mohli prijímať rozhodnutia v najlepšom záujme svojich detí;
28. uznáva, že vzdelávanie je v právomoci členských štátov, a žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania neboli vylúčení zo všeobecného vzdelávacieho systému;
29. považuje za nevyhnutné, aby nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví študenti získali všetku potrebnú technickú podporu vrátane tlmočenia na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému, pričom uznáva, že vzdelávanie je v právomoci členských štátov;
30. zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť inkluzívny systém vzdelávania na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie spôsobom, ktorý je dostupný pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov, pričom uznáva, že vzdelávanie je v právomoci členských štátov;
31. zdôrazňuje, že programy skorej intervencie majú zásadný význam pre rozvoj schopností potrebných pre život vrátane jazykových schopností; okrem toho konštatuje, že tieto programy by v ideálnom prípade mali zahŕňať aj nepočujúcich ako vzory;
32. zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví študenti a ich rodičia musia mať príležitosť naučiť sa národnú alebo regionálnu posunkovú reč ich prostredia prostredníctvom predškolských služieb a v školách[28];
33. zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na uznávanie a podporu jazykovej identity komunít nepočujúcich[29];
34. vyzýva najmä členské štáty, aby podporovali prostredie, v ktorom posunková reč a jazyková identita môže prosperovať a je podporovaná pre všetkých, či už na školách, univerzitách, pracoviskách, v športových kluboch a v spoločnosti ako celku;
35. vyzýva členské štáty, aby podporovali štúdium posunkovej reči rovnakým spôsobom ako cudzie jazyky;
36. zdôrazňuje, že kvalifikovaní tlmočníci posunkovej reči a učitelia ovládajúci posunkovú reč a schopní pracovať efektívne v dvojjazyčnom inkluzívnom vzdelávacom prostredí sú nevyhnutným predpokladom akademického úspechu nepočujúcich detí a mladých dospelých, čo vedie v dlhodobom horizonte k získavaniu vysokoškolského vzdelania a znižovaniu miery nezamestnanosti;
37. zdôrazňuje všeobecný nedostatok dvojjazyčných učebníc (s posunkovou rečou) a učebných materiálov v prístupných formátoch a jazykoch;
38. naliehavo žiada, aby bola rešpektovaná zásada slobody pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov v EÚ, najmä v kontexte programu Erasmus+ a súvisiacich programov mobility, tým, že sa zabezpečí, aby účastníci neboli neúmerne zaťažení nutnosťou starať sa o tlmočenie;
39. víta pilotný projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyslovuje ľútosť nad tým, že z projektu bolo vylúčené tlmočenie v posunkovej reči, keďže to má značne negatívny vplyv na slobodu pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pracujúcich a študentov v EÚ;
Inštitúcie Európskej únie
40. je si vedomý, že inštitúcie EÚ musia vytvárať príklady osvedčených postupov pre zamestnancov, volených verejných činiteľov a stážistov a pre občanov EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám a zabezpečenie dostupnosti, čo zahŕňa aj poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči;
41. víta skutočnosť, že inštitúcie EÚ v jednotlivých prípadoch zabezpečujú dostupnosť verejných podujatí a schôdzí výborov; domnieva sa, že titulkovanie a prevádzanie zvukového záznamu na text by sa mali považovať za alternatívu, ale aj potrebné opatrenie rovnocenného charakteru pre nedoslýchavých ľudí, ktorí nepoužívajú posunkovú reč, a že to isté platí aj pre zamestnancov inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám v súlade s článkom 5 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;
42. uznáva, že inštitúcie EÚ majú zavedený systém na poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči prostredníctvom svojich oddelení pre zabezpečenie dostupnosti; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby využívali existujúce systémy, a to aj pri zabezpečovaní primeraného prispôsobenia potrebám zamestnancov a/alebo volených verejných činiteľov, a účinne minimalizovali administratívne zaťaženie jednotlivcov a inštitúcií;
43. naliehavo vyzýva inštitúcie, aby oficiálne priznali tlmočníkom posunkovej reči rovnaké postavenie ako tlmočníkom hovoreného jazyka, pokiaľ ide o tlmočnícke služby poskytované pre inštitúcie a/alebo ich zamestnancov a volených verejných činiteľov vrátane prístupu k technickej podpore, prípravným materiálom a dokumentom;
44. vyzýva Eurostat, aby zabezpečil poskytovanie štatistických údajov o nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých používateľoch posunkovej reči inštitúciám EÚ, aby mohli lepšie definovať, vykonávať a analyzovať politiky v oblasti zdravotného postihnutia a jazykov;
45. naliehavo vyzýva oddelenie návštev Európskeho parlamentu, aby prihliadalo na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých návštevníkov tým, že priamo zabezpečí služby tlmočenia do národnej alebo regionálnej posunkovej reči a prevádzania zvukového záznamu na text;
46. žiada inštitúcie, aby v plnej miere vykonávali pilotný projekt EÚ INSIGN, ktorý je reakciou na rozhodnutie Parlamentu z 10. – 13. decembra 2012 o zavedení aplikácií a služieb v oblasti posunkovej reči v reálnom čase a ktorý je zameraný na zlepšenie komunikácie medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými ľuďmi a inštitúciami EÚ[30];
47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.