Dokument na schôdzu

 

B8-1283/2016

22.11.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom

( 2016/2993(RSP) )

Gianni Pittella, Kati Piri, Knut Fleckenstein, Nikos Androulakis, Zigmantas Balčytis, Brando Benifei, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Nicola Caputo, Nicola Danti, Isabella De Monte, Jean-Paul Denanot, Doru-Claudian Frunzulică, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvie Guillaume, Liisa Jaakonsaari, Agnes Jongerius, Eva Kaili, Miapetra Kumpula-Natri, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Krystyna Łybacka, Costas Mavrides, Alessia Maria Mosca, Demetris Papadakis, Emilian Pavel, Pina Picierno, Miroslav Poche, Gabriele Preuß, Monika Smolková, Tibor Szanyi, Paul Tang, Marc Tarabella, Elena Valenciano

v mene skupiny S&D

 

B8-1283/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom

( 2016/2993(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku[1] a na uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015[2],

–  so zreteľom na rokovací rámec EÚ pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na výročnú správu o pokroku Turecka za rok 2016, ktorú Komisia zverejnila 9. novembra 2016 ( SWD(2016)0366 ),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)[3],

–  so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Európsky parlament dôrazne odsúdili neúspešný vojenský prevrat v Turecku a uznali legitímnu zodpovednosť tureckých orgánov, pokiaľ ide o trestné stíhanie osôb, ktoré sú zaň zodpovedné a ktoré sa na ňom podieľali;

B.  keďže Turecko je kandidátskou krajinou Európskej únie; keďže represívne opatrenia tureckej vlády počas výnimočného stavu sú neprimerané, v rozpore so základnými právami a slobodami chránenými tureckou ústavou, v rozpore s demokratickými hodnotami, na ktorých sa zakladá Európska únia, a odporujú Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach; keďže od prevratu orgány zadržali 10 poslancov Tureckého veľkého národného zhromaždenia a približne 150 novinárov, čo je najvyšší počet na svete; keďže bolo zadržaných 2 386 sudcov a prokurátorov a 40 000 ďalších osôb, pričom viac než 31 000 z nich je naďalej vo väzení; keďže 129 000 zamestnancov verejnej správy je buď naďalej suspendovaných (66 000) alebo boli prepustení (63 000), pričom proti väčšine z nich doteraz neboli vznesené žiadne obvinenia;

C.  keďže sa prezident Erdoğan a turecká vláda opakovane vyslovili za znovuzavedenie trestu smrti; keďže Rada vo svojich záveroch o Turecku z 18. júla 2016 pripomenula, že jednohlasné odmietnutie trestu smrti je kľúčovým prvkom acquis Únie;

D.  keďže panuje vážne znepokojenie, pokiaľ ide o podmienky, v ktorých sa po prevrate ocitli zadržaní a uväznení, pričom sa hovorí o mučení a zlom zaobchádzaní, ako aj pokiaľ ide o rozsiahle prepúšťanie štátnych úradníkov, ktorí sa ešte nedočkali spravodlivého súdneho procesu, a tiež v súvislosti s prísnym obmedzovaním slobody prejavu a slobody tlače a médií v Turecku, v dôsledku ktorého už v krajine nezostali takmer žiadne nezávislé médiá;

E.  keďže v odseku 5 rámca pre prístupové rokovania s Tureckom sa uvádza, že Komisia „v prípade závažného a trvalého porušovania princípov slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu odporučí pozastavenie rokovaní a navrhne podmienky ich obnovenia“; keďže Turecko už viac nespĺňa kodanské kritériá v dostatočnej miere, pretože nerešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii; keďže dočasné pozastavenie rokovaní by znamenalo zmrazenie súčasných rozhovorov, ako aj to, že v súvislosti s pristúpením Turecka k EÚ by sa neotvorili žiadne nové kapitoly a nezačali žiadne nové iniciatívy;

1.  dôrazne odsudzuje neprimerané represívne opatrenia, ktoré sa v Turecku uplatňujú od neúspešného vojenského prevratu v júli 2016; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dočasne pozastavili prebiehajúce prístupové rokovania, kým turecká vláda nebude opäť rešpektovať zásady právneho štátu a ľudské práva; aj naďalej chce však udržať väzby medzi Tureckom a EÚ a vyjadruje presvedčenie, že demokratickému Turecku patrí miesto v EÚ; opakovane zdôrazňuje odhodlanie EÚ pokračovať v pozitívnej a strategickej spolupráci s Tureckom;

2.  zaväzuje sa po ukončení výnimočného stavu v Turecku preskúmať svoju pozíciu v súvislosti s dočasným pozastavením prístupových rokovaní;

3.  opakuje, že opätovné zavedenie trestu smrti tureckou vládou by viedlo k formálnemu zastaveniu procesu pristúpenia;

4.  zdôrazňuje, že kroky smerujúce k liberalizácii vízového režimu nastanú až vtedy, keď Turecko riadne splní všetky podmienky stanovené v programe liberalizácie vízového režimu;

5.  žiada Komisiu, aby preskúmala dôsledky pozastavenia finančných prostriedkov poskytovaných Turecku v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) a zároveň zohľadnila vplyv tohto rozhodnutia na občiansku spoločnosť v krajine; vyzýva Komisiu, aby tiež reagovala na najnovší vývoj v Turecku v hodnotení v polovici trvania nástroja predvstupovej pomoci, ktoré je naplánované na rok 2017;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde a parlamentu Turecka, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

[1] Prijaté texty, P8_TA(2016)0423
[2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0133
[3] Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.