Dokument na schôdzu

 

B8-1341/2016

12.12.2016

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o podpore obetí talidomidu

( 2016/3029(RSP) )

Esteban González Pons, Elisabetta Gardini, Pilar Ayuso, Giovanni La Via, Rosa Estaràs Ferragut, Francesc Gambús, Barbara Matera

v mene skupiny PPE

Kathleen Van Brempt, Miriam Dalli, Susanne Melior, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Renata Briano, Jo Leinen, Nessa Childers, Damiano Zoffoli

v mene skupiny S&D

Julie Girling, Syed Kamall, Daniel Dalton, Helga Stevens, Geoffrey Van Orden

v mene skupiny ECR

Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Marian Harkin, Maite Pagazaurtundúa Ruiz

v mene skupiny ALDE

Lynn Boylan, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez, Josu Juaristi Abaunz, Merja Kyllönen, Younous Omarjee, Anja Hazekamp, Fabio De Masi, Marisa Matias, Martina Michels, Jiří Maštálka, Paloma López Bermejo, Ángela Vallina, Sofia Sakorafa, Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán

v mene skupiny GUE/NGL

Ernest Urtasun, Jill Evans, Michèle Rivasi, Terry Reintke, Igor Šoltes, Martin Häusling, Bart Staes, Yannick Jadot

v mene skupiny Verts/ALE

 

B8-1341/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o podpore obetí talidomidu

( 2016/3029(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pripravovanú zmenu zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu, ktorú by nemecká vláda mohla využiť na to, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila získať spoločný prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre obete talidomidu),

–  so zreteľom na španielsky kráľovský dekrét č. 1006/2010 z 5. augusta 2010, ktorým sa upravujú postupy pri poskytovaní pomoci osobám postihnutým účinkami talidomidu v Španielsku počas rokov 1960 – 1965,

–  so zreteľom na približný počet obetí talidomidu v EÚ (asi 2 700 osôb v Nemecku (zdroj: nemecká vláda), približne 500 v Taliansku (zdroj: VITA – Associazione Vittime Italiane Thalidomide), 500 v Spojenom kráľovstve, 100 vo Švédsku (zdroj: štúdia DLA Piper) a 200 v Španielsku (zdroj: Avite, Španielsko)),

–  so zreteľom na správu Heidelbergskej univerzity s názvom Wiederholt durchzuführende Befragungen zu Problemen, speziellen Bedarfen und Versorgungsdefiziten von contergangeschädigten Menschen (2010-2013) (Prieskumy, ktoré treba pravidelne opakovať, v súvislosti s ťažkosťami, osobitnými potrebami a nedostatkami v starostlivosti, s ktorými sa stretávajú obete talidomidu), ktorá sa podrobne zaoberá prehlbujúcimi sa zdravotnými problémami a osobitnými potrebami obetí talidomidu a nedostatočnou podporou pre tieto obete,

–  so zreteľom na správu Firefly z januára 2015, ktorá upozorňuje na zhoršovanie telesného i duševného zdravia obetí talidomidu a na ich budúce potreby[1],

–  so zreteľom na správu vypracovanú v máji 2015 na žiadosť Ministerstva zdravotníctva nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá skúma kvalitu života obetí talidomidu a predvída ich budúce potreby[2],

–  so zreteľom na otvorené listy predsedov politických skupín Európskeho parlamentu, ktorí poukazujú na to, že obete talidomidu žijú s chronickou, invalidizujúcou bolesťou a trpia z dôvodu nenaplnených potrieb,

–  so zreteľom na tlačovú konferenciu, ktorá sa konala 27. mája 2015 v Európskom parlamente v Bruseli, počas ktorej poslanci všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je potrebné podporiť obete talidomidu vzhľadom na ich zdravotné ťažkosti[3],

–  so zreteľom na oslavy EÚ v septembri 2015 pripomínajúce 50. výročie prijatia prvých nariadení v Európe týkajúcich sa liekov zameraných na ochranu občanov EÚ, ktoré sú ďalším dôkazom toho, že účinné právne predpisy o liekoch predstavujú trvalý odkaz pre tisíce úmrtí dojčiat a vážne vrodené chyby spôsobené užívaním talidomidu počas tehotenstva,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie a rozpravu v súvislosti s talidomidom na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v marci 2016,

–  so zreteľom na list medzinárodnej advokátskej kancelárie Ince and Co. z 5. marca 2015, v ktorom sa opisuje, aký vplyv mal na zdravie obetí talidomidu nedostatočný dohľad nad liekmi a utajenie dôkazov o účinkoch tohto lieku[4],

–  so zreteľom na vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády z júna 2016 o potrebe prevziať zodpovednosť za obete talidomidu a poskytnúť im nebyrokratickú podporu[5],

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločnosť Chemie Grünenthal GmbH na konci 50. a na začiatku 60. rokov 20. storočia uvádzala na trh liek talidomid ako bezpečný liek proti ranným nevoľnostiam, bolestiam hlavy, kašľu, nespavosti a bežnému nachladnutiu; keďže užívanie tohto lieku počas tehotenstva zapríčinilo smrť a malformáciu tisícok detí v mnohých európskych krajinách;

B.  keďže dokumenty z obdobia, v ktorom prebiehal škandál s talidomidom, ktoré nezávislým spôsobom overila medzinárodná advokátska kancelária Ince and Co., dokazujú, že v Nemeckej spolkovej republike existovali závažné nedostatky v účinnej kontrole liekov, podobne ako v iných krajinách, napr. v USA, Francúzsku, Portugalsku a Turecku;

C.  keďže nezávislým spôsobom overený výskum[6] došiel k nezvratnému záveru, že Nemecká spolková republika v roku 1970 zasiahla do trestného konania proti nemeckému výrobcovi talidomidu spoločnosti Chemie Grünenthal GmbH a v dôsledku toho nebolo možné skutočne preukázať vinu tohto výrobcu; keďže sa navyše podnikli kroky, ktoré zabránili začatiu občianskoprávneho konania proti tejto spoločnosti, čo obetiam pravdepodobne znemožnilo dosiahnuť spravodlivosť či získať náležitú finančnú podporu pre svoje súčasné a budúce zdravotné ťažkosti;

D.  keďže nedávno zverejnené nezávislé správy v Nemecku (správa Heidelbergskej univerzity a správa Kolínskej univerzity[7]) a v Spojenom kráľovstve (správa Firefly) dochádzajú k záveru, že obete talidomidu potrebujú zvýšenú podporu týkajúcu sa ich nenaplnených zdravotných potrieb, pohybu a nezávislého spôsobu života, pretože ich stav sa v dôsledku povahy ich postihnutia a nedostatočnej podpory rýchlo zhoršuje;

E.  uznávajúc, že Nemecko síce nesie osobitnú zodpovednosť, ale ostatné národné vlády takisto zodpovedajú za zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania so svojimi vlastnými obeťami talidomidu;

F.  berúc na vedomie, že predsedovia politických skupín Európskeho parlamentu vyjadrili v otvorených listoch svoju podporu snahám o pomoc obetiam talidomidu, pokiaľ ide o ich zdravotné potreby;

G.  pripomínajúc tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v máji 2015 v Bruseli za podpory všetkých politických skupín Európskeho parlamentu a ktorá upozornila na stále nenaplnené zdravotné potreby obetí talidomidu;

H.  pripomínajúc, že v Bruseli v septembri 2015 Komisia oslávila 50. výročie prijatia prvého právneho predpisu EÚ týkajúceho sa liekov, ktorý bol do veľkej miery dôsledkom škandálu s talidomidom; zdôrazňujúc, že zatiaľ čo regulačné štruktúry, ktoré boli následne vytvorené, chránili 50 posledných rokov milióny občanov EÚ pred podobnými katastrofami, obete talidomidu žili s bolestivými a invalidizujúcimi následkami tohto lieku;

I.  pripomínajúc, že na plenárnom zasadnutí v marci 2016 v Štrasburgu poslanci zo všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je naliehavo potrebné poskytnúť obetiam talidomidu podporu v ich nenaplnených potrebách, a že európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť Vytenis Andriukaitis vyhlásil, že vníma vôľu nájsť pre všetky obete talidomidu vhodné riešenie, ktoré by zlepšilo kvalitu ich života;

J.  konštatujúc, že v Európskom parlamente a v Komisii v súčasnosti existuje v súlade s etickými a humanitárnymi normami príležitosť, ako aj vôľa napraviť chyby nedostatočnej kontroly liekov a následky utajenia dôkazov, ktoré viedli k tragédii s talidomidom;

K.  opätovne potvrdzujúc vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády[8] v júni 2016 o tom, že musí vziať na seba zodpovednosť a poskytnúť finančnú podporu bez administratívnej záťaže a zdĺhavého individuálneho testovania;

L.  konštatujúc, že v júni 2016 nemecká spolková vláda[9] uznala, že zmena zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu v Nemecku je potrebná a možno ju vykonať do januára 2017;

M.  konštatujúc, že mnoho obetí v celej EÚ často nedokáže požiadať o finančnú pomoc na pokrytie nákladov na sociálne služby, čo v súčasnosti päťdesiatročné až šesťdesiatročné obete talidomidu znepokojuje dnes zo všetkého najviac, pretože tieto služby budú v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac, keďže ich opatrovatelia, často partneri či príbuzní, by mohli sami ochorieť alebo zomrieť;

1.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zosúladili svoje postupy a opatrenia na to, aby boli obete talidomidu formálne uznané a aby im bolo poskytnuté odškodnenie;

2.  naliehavo vyzýva nemeckú spolkovú vládu, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje pripravovaná zmena aktu súvisiaceho s nadáciou pre obete talidomidu, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre zdravotne postihnuté obete talidomidu);

3.  požaduje, aby bol obetiam talidomidu zo Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Švédska a ďalších členských štátov poskytnutý prístup k fondu na skupinovom základe, ak ich štatút obete bol v dobrej viere priznaný v ich vlastnej krajine;

4.  žiada španielske orgány, aby preskúmali proces, ktorý vláda začala v roku 2010, a v rámci svojho vnútroštátneho systému zjednodušili španielskym obetiam talidomidu požiadavky na identifikáciu a odškodnenie, ako sa uvádza v nelegislatívnom návrhu o ochrane osôb postihnutých účinkami talidomidu (161/000331), ktorý 24. novembra 2016 jednomyseľne schválil španielsky Poslanecký kongres;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni vypracovala rámcový protokol, na základe ktorého by všetci európski občania postihnutí účinkami talidomidu dostali odškodnenie v podobnej výške, a to bez ohľadu na členský štát, z ktorého pochádzajú, a aby vytvorila program EÚ zameraný na pomoc (vrátane finančných ustanovení a ustanovení o sociálnych dávkach) obetiam talidomidu a ich rodinám a na ich podporu;

6.  žiada spoločnosť Grünenthal, aby prevzala svoju zodpovednosť;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a členským štátom.

[1] http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2014/01/Firefly-report-March-2015.pdf 
[2] http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2016/04/The-Cologne-Report.pdf 
[3]http://www.fiftyyearfight.org/latest/europe-speaks-loudly-with-one-voice:-press-conference 
[4] http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf 
[5] http://www.bmfsfj.de/BMFSFJ/kinder-und-jugend,did=225796.html 
[6] http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf 
[7] http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2016/04/The-Cologne-Report.pdf 
[8] https://www.bmfsfj.de/bmfsfj/aktuelles/alle-meldungen/leistungen-sollen-gerechter-verteilt-werden/90418?view=DEFAULT 
[9] https://www.bmfsfj.de/bmfsfj/aktuelles/alle-meldungen/leistungen-sollen-gerechter-verteilt-werden/90418?view=DEFAULT