Dokument na schôdzu
8.2.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Gianni Pittella, Sorin Moisă
v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na pripravovanú dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 16. samitu EÚ – Kanada z 30. októbra 2016,
– so zreteľom na spoločnú listinu o výklade Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou a Európskou úniou a jej členskými štátmi z 27. októbra 2016,
– so zreteľom na 38 vyhlásení, ktoré sa majú zahrnúť do zápisnice Rady z 27. októbra 2016,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou[1],
– so zreteľom na konečnú správu z posúdenia vplyvu na udržateľnosť súvisiaceho s rokovaniami o CETA z júna 2011,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike ( COM(2015)0497 ),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[5],
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 207 ods. 3 a články 168, 191 a 218 týkajúce sa zásady predbežnej opatrnosti,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže rokovania medzi EÚ a Kanadou o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) sa uzavreli v októbri 2014 po siedmich rokoch rokovaní, pričom konečné podpísanie sa uskutočnilo 30. októbra 2016;
B. keďže CETA je prvou komplexnou hospodárskou dohodou EÚ s priemyselne vysoko rozvinutou západnou ekonomikou, pričom vývozcom z EÚ ponúka nové vývozné možnosti, ktoré by mohli podporiť zamestnanosť a rast v EÚ; keďže by mohlo vzniknúť riziko, že určité citlivé odvetvia by mohli byť zasiahnuté negatívne;
C. keďže EÚ a Kanada sú podobne zmýšľajúci partneri, ktorí majú rovnaké základné hodnoty vrátane rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, ochrany zdravia a bezpečnosti a životného prostredia, ako aj kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality a slobody médií, ktoré sú všetky uvedené v preambule CETA;
D. keďže CETA zabezpečí odstránenie ciel v prípade 98,6 % všetkých kanadských colných položiek a 98,7 % colných položiek EÚ, pričom priemyselné clá sa odstránia úplne; keďže po nadobudnutí platnosti CETA Kanada odstráni 90,9 % a EÚ 93,8 % poľnohospodárskych colných položiek, pričom niektoré citlivé výrobky sa zahrnú prostredníctvom colných kvót alebo úplne vylúčia a EÚ rozšíri svoje dovozné kvóty na bravčové mäso a hovädzie mäso bez hormónov; keďže na základe CETA kanadské provincie prvýkrát otvoria trhy verejného obstarávania pre zahraničných uchádzačov, čo predstavuje väčšie možnosti pre EÚ; keďže CETA povoľuje používanie environmentálnych a pracovnoprávnych kritérií vo verejných zákazkách;
E. keďže CETA zlepší mobilitu pracovníkov tým, že sa spoločnostiam uľahčí dočasné presúvanie zamestnancov medzi EÚ a Kanadou, a podnecovaním dohôd o vzájomnom uznávaní, ktoré umožnia kvalifikovaným pracovníkom pracovať v EÚ aj v Kanade;
F. keďže trvalá kritika a skepticizmus verejnosti voči metóde obchodných rokovaní viedli k novej, zvýšenej miere transparentnosti pri iných obchodných dohodách EÚ, s lepším prístupom k dokumentom, pravidelným podávaním správ o rokovaniach a lepšou komunikáciou; keďže ďalšie zlepšenia by sa ešte mali vykonať; keďže rokovania o CETA ukázali, že o obchodných dohodách sa už nemôže rokovať za zatvorenými dverami;
G. keďže kanadský aj Európsky parlament aktívne a pravidelne monitorovali a ovplyvňovali rokovania a počas celého procesu vyjadrovali názory a obavy na základe spätnej väzby a komunikácie s občanmi, odborovými zväzmi, MSP a inými skupinami občianskej spoločnosti;
H. keďže organizácie občianskej spoločnosti budú zapojené do rokovaní o aspektoch dohody týkajúcich sa udržateľného rozvoja prostredníctvom Fóra občianskej spoločnosti dohody CETA a keďže zloženie fór občianskej spoločnosti musí vždy podporovať vyvážené zastúpenie relevantných aktérov a iných zainteresovaných strán; keďže CETA je jednou z prvých obchodných dohôd EÚ, ktorá zahŕňa povinnosť každej strany zvážiť podnety verejnosti v otázkach udržateľného rozvoja súvisiacich s dohodou CETA;
I. keďže voľný a spravodlivý obchod výrazne prispieva k prosperite a môže sa využiť ako nástroj na podporu programu sociálnej spravodlivosti a udržateľného rozvoja v EÚ aj na celom svete; keďže CETA by mohla predstavovať príležitosť pre EÚ a jej členské štáty, aby vo svojich obchodných dohodách ešte viac presadzovali prísne spoločné normy EÚ, najmä v oblasti práv pracovníkov, ochrany životného prostredia, práv spotrebiteľov a verejného blaha; keďže však dohoda CETA nezahŕňa sankčný mechanizmus na nápravu porušení, ale obe strany súhlasili, že tento problém budú riešiť prostredníctvom včasnej revízie;
J. keďže voľný obchod ako kľúčový prvok globalizácie bol stredobodom verejnej diskusie, v ktorej občianska spoločnosť vzniesla obavy týkajúce sa možných negatívnych vplyvov CETA na spotrebiteľov a toho, že väčšinu výhod by zožali spoločnosti; keďže z rôznych štúdií s použitím rôznych metodík vyplývajú rozdielne výsledky, pokiaľ ide o vplyv CETA na vytváranie pracovných miest; keďže v EÚ sa účinnosť existujúcich nástrojov, ktoré môžu pracovníkom, ktorí prišli o prácu v dôsledku globalizácie, pomôcť prispôsobiť sa novým príležitostiam a zmenám vyplývajúcim aj z dvojstranných obchodných dohôd, ako je CETA, musí ešte viac posilniť a doplniť o ďalšie mechanizmy, ktoré sa snažia predvídať nepriaznivé vplyvy;
K. keďže CETA zachováva schopnosť EÚ a jej členských štátov, aby prijali a uplatňovali vlastné právne predpisy na dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky, napríklad na ochranu a podporu verejného zdravia, sociálnych služieb, vzdelávania, bezpečnosti, životného prostredia, verejnej morálky, sociálnej ochrany alebo ochrany spotrebiteľa, súkromia a osobných údajov a na podporu kultúrnej rozmanitosti; keďže EÚ a Kanada venovali osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby znenie CETA a spoločnej listiny o výklade explicitne odrážalo ich spoločné presvedčenie, že vládam a parlamentom by sa nemalo a nebude brániť v presadzovaní legitímnej verejnej politiky;
L. keďže CETA uznáva, že členské štáty majú na všetkých úrovniach právo vymedziť a poskytovať verejné služby v oblastiach, ako sú vnútroštátne zdravotné služby, vzdelávanie, sociálne služby, bývanie a dodávky vody; keďže EÚ a jej členské štáty si vyhradzujú právo prijať alebo zmeniť akékoľvek opatrenie v súvislosti so službami, ktoré prijali verejné finančné prostriedky alebo akúkoľvek formu verejnej podpory; keďže Parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011 už zaujal stanovisko, že použitie prístupu „negatívneho zoznamu“ v CETA by sa malo považovať za výnimku a nemalo by slúžiť ako precedens pre budúce obchodné rokovania; keďže Všeobecná dohoda WTO o obchode so službami (GATS) je založená na pozitívnom zozname;
M. keďže stále pretrvávajú pochybnosti o potrebe mechanizmu riešenia investičných sporov medzi dvoma vyspelými demokraciami; keďže CETA pôvodne obsahovala súkromný rozhodcovský systém ad hoc (tzv. mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS)), ktorý zožal veľkú kritiku zo strany verejnosti za to, že nedosiahol správnu rovnováhu medzi ochranou investorov a zachovaním práva a schopnosti EÚ a členských štátov regulovať vo verejnom záujme, a za nedostatočnú transparentnosť a záruky týkajúce sa nestrannosti a odbornej spôsobilosti rozhodcov;
N. keďže pod vedením skupiny S&D v Európskom parlamente, občianskej spoločnosti a obáv verejnosti týkajúcich sa mechanizmu ISDS Parlament požiadal, aby sa vypustil, v dôsledku čoho Komisia v septembri 2015 navrhla, aby sa nahradil systémom investičných súdov (ICS); keďže ICS v CETA predstavuje významný krok vpred v spôsobe riešenia investičných sporov, a to tým, že zabezpečuje zriadenie trvalého súdu s náhodne pridelenými sudcami pre každé konanie a trvalého odvolacieho súdu, ako aj prísne pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a kódex správania vykonateľný predsedom Medzinárodného súdneho dvora; keďže čo najskôr pred prijatím konečného oznámenia o nadobudnutí platnosti CETA v súlade s článkom 30.7 ods. 2 je potrebné zlepšiť ďalšie prvky ICS vrátane vymenúvania sudcov a ich odmeňovania, úplného súboru pravidiel etického správania a sankčného mechanizmu v prípade nedodržania týchto pravidiel;
O. keďže CETA zlepšila niektoré hmotné ustanovenia o ochrane investícií; keďže posilnené ustanovenia týkajúce sa transparentnosti poskytujú primerané záruky, že spory sa už nebudú riešiť „za zatvorenými dverami“; keďže reformované ustanovenia o ochrane investícií, ako aj ICS v podobe, ako sa uvádza v CETA, nahradia osem existujúcich bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi a Kanadou, ktoré v minulosti vzbudili obavy z hľadiska nedostatku transparentnosti a dostatočných záruk pre právo vlády regulovať a ktoré obsahujú toxický systém ISDS;
P. keďže výslovné uznanie práva na reguláciu, a to pôvodne len v preambule CETA, sa v konečnom znení zaviedlo s cieľom vyhnúť sa riziku tzv. regulačného spomalenia, keď majú vlády pocit, že nemôžu presadzovať legitímne opatrenia verejnej politiky a regulovať s cieľom dosiahnuť legitímne ciele verejnej politiky v oblastiach, ako sú verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie, verejná morálka, sociálna ochrana a ochrana spotrebiteľa a podpora kultúrnej rozmanitosti;
Q. keďže belgická vláda sa zaviazala, že ICS nechá posúdiť Európskym súdnym dvorom, aby overil jeho zlučiteľnosť s právom EÚ;
R. keďže sa očakáva, že Komisia oficiálne požiada o mandát na začatie rokovaní o tomto multilaterálnom investičnom súde pred koncom roka 2017; keďže národné parlamenty túto skutočnosť zohľadnia pri posudzovaní CETA v národných parlamentoch v nadchádzajúcich rokoch; keďže Európsky parlament musí zohrávať ústrednú úlohu pri stanovení pozície EÚ v rámci týchto rokovaní;
S. keďže EÚ a Kanada v CETA potvrdili svoj spoločný cieľ presadzovať spolu s ostatnými obchodnými partnermi vytvorenie mnohostranného investičného súdu a odvolacieho mechanizmu; keďže EÚ a Kanada sa 13. decembra 2016 stretli v Ženeve so zástupcami tretích krajín s cieľom spoločne navrhnúť vytvorenie jedného stáleho mnohostranného orgánu na rozhodovanie investičných sporov, čím by nastal ďalší posun od ad hoc systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorý je zahrnutý v približne 3 200 investičných zmluvách, ktoré sú v súčasnosti platné; keďže uvedené by malo zahŕňať aj preskúmanie možnosti, aby aj iní aktéri mohli viacstranný orgán využívať na žalovanie investorov;
T. keďže sa Kanada zaviazala vyvíjať trvalé a nepretržité úsilie o ratifikáciu a vykonávanie všetkých základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), pričom počas rokovaní o CETA ratifikovala tri dohovory MOP; keďže Kanada už začala vnútorný postup ratifikácie Dohovoru č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ktorý však ešte nie je dokončený;
U. keďže 145 európskych zemepisných označení, ktoré boli doteraz vo veľkej miere nechránené, bude na kanadskom trhu chránených, a existuje možnosť rozšíriť túto ochranu na nové zemepisné označenia s cieľom chrániť niektoré najznámejšie výrobky EÚ, oživiť príležitosti pre MSP a presadzovať ochranu spotrebiteľa; keďže CETA neobsahuje nič, čo by znamenalo zmenu právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o posudzovanie rizika a schvaľovanie, označovanie a vysledovateľnosť geneticky modifikovaných potravín; keďže používanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) alebo chemického spracovania naďalej vyvoláva v EÚ protichodné názory;
V. keďže Spoločný výbor CETA, ktorému budú spolupredsedať kanadský minister medzinárodného obchodu a komisár EÚ pre obchod, bude združovať zástupcov oboch partnerov, ktorí budú „kontrolovať a uľahčovať vykonávanie a uplatňovanie“ dohody a vykonávať dohľad nad „prácou špecializovaných výborov a iných subjektov založených v rámci dohody CETA“; keďže z jeho rozhodnutí nesmie pre inštitúcie EÚ vyplynúť požiadavka alebo povinnosť prijať alebo zmeniť právo EÚ; keďže výsady Európskeho parlamentu uvedené v zmluvách EÚ sa musia v plnej miere zachovať; keďže Európsky parlament musí mať primerané možnosti kontrolovať vykonávanie dohody CETA, a najmä rozhodnutia spoločného výboru;
1. vyjadruje presvedčenie, že obchodná politika EÚ musí prispievať k vytváraniu dôstojných pracovných miest, presadzovaniu noriem EÚ, trvalo udržateľnému rozvoju, zachovaniu verejných služieb, dodržiavaniu demokratických postupov a zároveň podporovať vývozné príležitosti EÚ; pokladá ciele dohody CETA za základ rozvoja pokrokového programu svetového obchodu založeného na spoločných hodnotách EÚ a Kanady vrátane ochrany ľudských práv a vysokých noriem ochrany spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia; vyzdvihuje dohodu Kanady a EÚ, že v záujme podpory obchodu alebo prilákania investícií neoslabia alebo neznížia úroveň ochrany práce alebo životného prostredia;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v texte dohody CETA sa jednoznačne neuvádza, že existujúce verejné služby a všetky podobné služby, ktoré vzniknú v budúcnosti, nebudú upravené ustanoveniami dohody CETA; víta však záväzky všetkých strán, že EÚ a vlády jej členských štátov si na všetkých úrovniach ponechajú právo vymedzovať, poskytovať a regulovať verejné služby vrátane zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb, bývania a zásobovania vodou; pripomína, že v dohode CETA sa od vlád nevyžaduje, aby privatizovali akékoľvek služby, ani sa im nebráni, aby služby, ktoré boli predtým sprivatizované, vrátili späť do verejného vlastníctva, správy alebo akejkoľvek inej formy ovládania; vyjadruje presvedčenie, že v zásade je vždy lepšie uplatniť prístup založený na pozitívnych zoznamoch v súlade s dohodou GATS;
3. berie na vedomie záväzok týkajúci sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja zakotvený v dohode CETA vrátane záväzkov o dosiahnutí najvyššej úrovne ochrany práv pracovníkov a životného prostredia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do dohody CETA nebol zahrnutý mechanizmus založený na sankciách; očakáva však, že CETA prinesie hmatateľné pozitívne výsledky s cieľom zabezpečiť čo najväčší prínos pre pracovníkov a životné prostredie; vyzýva preto obe zmluvné strany, aby sa do polovice roka 2017 dohodli na návrhu na zlepšenie účinného presadzovania ustanovení CETA týkajúcich sa obchodu, práce a životného prostredia, a to najmä zavedením primeraného sankčného mechanizmu; zdôrazňuje, že zainteresované strany vrátane odborových zväzov, organizácií práce a environmentálnych zoskupení musia zohrávať významnú úlohu pri posúdení a preskúmaní vykonávania dohody CETA, najmä prostredníctvom fóra občianskej spoločnosti a interných poradných skupín; zdôrazňuje, že posúdenie a preskúmanie pracovných a environmentálnych noriem by sa nemalo obmedzovať na kapitoly, ktoré sa priamo týkajú týchto otázok, mali by sa však horizontálne zaoberať týmito a inými oblasťami dohody, ako je investovanie, obchod so službami, regulačná spolupráca a verejné obstarávanie, v súvislosti s pracovnými a environmentálnymi normami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporovali takéto reformy ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji;
4. berie na vedomie, že Kanada pokračuje v procese ratifikácie Dohovoru MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať; uznáva, že hlavné zásady tohto dohovoru už sú zakotvené v kanadských právnych predpisoch v oblasti pracovného práva; očakáva však, že dohovor ratifikuje v celom rozsahu čo najskôr, a vyzýva Radu, aby nezaslala konečné oznámenie o nadobudnutí platnosti dohody CETA v súlade s článkom 30.7 ods. 2, kým Kanada nedokončí postup ratifikácie Dohovoru č. 98;
5. berie na vedomie skutočnosť, že zásada predbežnej opatrnosti EÚ, ako sa uvádza v zmluvách EÚ, sa bude naďalej uplatňovať, pričom EÚ a členské štáty si zachovajú právo uplatňovať svoje základné zásady týkajúce sa regulačných činností; prikladá mimoriadny význam vyhláseniu Komisie, pokiaľ ide o zachovanie zásady predbežnej opatrnosti v dohode CETA (vyhlásenie 7 spomedzi vyhlásení, ktoré sa majú zahrnúť do zápisnice Rady), a najmä vyhláseniu, podľa ktorého „nič v dohode CETA nebráni uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti v Európskej únii, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie“; rázne zdôrazňuje, že všetok dovoz z Kanady do EÚ musí byť v súlade so všetkými normami EÚ; poznamenáva, že regulačná spolupráca podľa dohody CETA sa môže uskutočňovať dobrovoľne; zdôrazňuje, že akákoľvek spolupráca by nemala oslabiť vnútorný legislatívny proces v EÚ vrátane náležitých konzultácií so zainteresovanými stranami v EÚ, ani žiadnym spôsobom ovplyvniť výsady Parlamentu v rámci zmlúv EÚ;
6. pripomína, že v dohode CETA sú vymedzené normy ochrany investícií a výslovne sa v nej odkazuje na právo vlád na reguláciu v záujme dosiahnutia legitímnych cieľov politiky v oblastiach ako ochrana verejného zdravia a bezpečnosti, životné prostredie alebo verejná morálka, sociálna ochrana alebo ochrana spotrebiteľa či podpora a ochrana kultúrnej rozmanitosti; pripomína, že zmluvné strany dohody CETA výslovne uznávajú, že ak regulácia vykonávaná jednou stranou negatívne ovplyvňuje investície alebo narúša očakávaný zisk investora, nemožno to považovať za porušenie noriem ochrany investícií, a preto nie je potrebná žiadna kompenzácia; uznáva však, že riziko regulačného spomalenia nie je v dohode CETA celkom vylúčené; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby v plnej miere využila záväzné výklady noriem ochrany investícií s cieľom zaistiť, že výklad vyjadruje zámer EÚ a Kanady, ako sa uvádza v spoločnej listine o výklade, podľa ktorého CETA nebude mať za následok, že zahraniční investori získajú výhodnejšie zaobchádzanie než domáci investori;
7. žiada, aby bol Európsky parlament plne zapojený do všetkých fáz zriaďovania a budúcich preskúmaní ICS vrátane menovania sudcov súdu a odvolacieho súdu, a okrem iného do zaistenia ich nezávislosti a právomoci, ako aj vykonávania dohľadu na organizačnými aspektmi, ako je odmeňovanie sudcov; žiada, aby Komisia a Rada zabezpečili, že Európsky parlament bude zapojený do vymedzenia podrobných pravidiel správania, ktoré sa vzťahujú na kandidátov na vymenovanie za členov súdu alebo odvolacieho súdu, a sankčného mechanizmu v prípade nedodržiavania pravidiel správania s cieľom zabezpečiť, aby sa v plnej miere rešpektovala nezávislosť ich súdnej moci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zriadenie ICS vrátane všetkých uvedených otázok nebolo dokončené pred predložením znenia dohody CETA Európskemu parlamentu na udelenie súhlasu; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporovali postup súvisiaci so zriaďovaním ICS;
8. berie na vedomie záväzok belgickej vlády obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s cieľom overiť zlučiteľnosť systému ICS s právom EÚ; vyzýva Parlament, aby na základe článku 141 ods. 4 rokovacieho poriadku predložil písomné pripomienky k tomuto nadchádzajúcemu súdnemu konaniu;
9. s potešením víta skutočnosť, že Kanada sa v plnej miere stotožnila s cieľom, ktorým je dosiahnuť viacstranné riešenie ochrany investícií, a stala sa blízkym partnerom EÚ, ktorý aktívne prispieva k jeho uskutočneniu, pričom jeho cieľom je prekonať nesúlad a fragmentáciu tisícok rôznych medzinárodných investičných dohôd, ktoré sú v súčasnosti v platnosti na celom svete; považuje nový ICS, ktorý je výsledkom vzájomnej dohody v CETA, za odrazový mostík na dosiahnutie tohto cieľa, a naliehavo vyzýva, aby sa obdobie do úplného nadobudnutia platnosti dohody, počas ktorého sa nový systém nebude predbežne uplatňovať, využilo nato, aby sa zaviedli všetky potrebné opatrenia, ktorými sa s určitosťou zabezpečí nezávislosť verejne vymenovaných sudcov a zaistia sa primerané etické pravidlá;
10. vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o predbežnom vykonávaní dohody CETA, a to tak, že každý rok verejne predstaví podrobnú správu o vykonávaní s cieľom zaručiť, že CETA prispeje k vytváraniu dôstojných pracovných miest, presadzovaniu pracovných práv a ochrane životného prostredia; opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné ukazovatele s cieľom zabezpečiť monitorovanie plnenia dohôd, ako je CETA, a jej účinkov na výkon jednotlivých priemyselných odvetví EÚ a sektorov z hľadiska ich podielu na trhu;
11. poznamenáva, že CETA zahŕňa niekoľko citlivých poľnohospodárskych odvetví, ako sú hovädzie a bravčové mäso, prostredníctvom colných kvót; pripomína, že Komisia v štúdii na tému Kumulatívny hospodársky vplyv budúcich obchodných dohôd na poľnohospodárstvo EÚ poukázala na mimoriadnu citlivosť týchto produktov a potrebu ich ochrany; očakáva, že v rámci obchodnej politiky EÚ sa bude venovať mimoriadna pozornosť citlivosti miestnych výrobcov a rodinného poľnohospodárstva;
12. pripomína, že mnoho rozvojových krajín využíva výhody colných preferencií, ktoré poskytujú EÚ a Kanada; vyzýva preto Komisiu, aby dôsledne monitorovala účinky, ktoré CETA môže mať na rozvojové krajiny, najmä pokiaľ ide o možné narúšanie systému preferencií, presmerovanie obchodu a dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja týmito krajinami, a aby o tom pravidelne predkladala správy Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom rozvojových nástrojov, akým je Pomoc obchodu, podporovala iniciatívy na pomoc rozvojovým krajinám so začlenením do globálnych hodnotových reťazcov a príležitosti, ktoré CETA prináša;
13. víta spoločný záväzok EÚ a Kanady spolupracovať a zaujať vedúce postavenie v environmentálnych otázkach súvisiacich s obchodom v rámci CETA, a to najmä pri vykonávaní Parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby využila systém preskúmania na bližšie objasnenie konkrétnych spôsobov spolupráce v rámci dohody CETA, najmä v súvislosti s cieľovými hodnotami emisií skleníkových plynov, okrem iného uplatnením mechanizmu založeného na sankciách;
14. vyjadruje presvedčenie, že kľúčové normy transparentnosti v oblasti daňových pravidiel by mali byť záväzné a smerodajné pre obchodnú politiku a obchodné dohody EÚ; vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd a dohôd o partnerstve začlenila doložky o dobrej správe, ktoré sa týkajú najmä súladu s príslušnými odporúčaniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcimi sa oblasti daní (napr. iniciatíva BEPS), a prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že podniky alebo sprostredkovatelia nebudú môcť zneužiť obchodné a partnerské dohody na daňové úniky alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti či pranie príjmov z nezákonnej činnosti;
15. žiada, aby sa v nadchádzajúcej medziinštitucionálnej dohode o medzinárodných rokovaniach udelila Parlamentu plná právomoc kontrolovať vykonávanie dohody CETA, najmä prostredníctvom rozhodnutia spoločného výboru;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, federálnej vláde a parlamentu Kanady a vládam a parlamentom provincií a teritórií Kanady.