Dokument na schôdzu
8.2.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Anne-Marie Mineur, Helmut Scholz, Eleonora Forenza, Lola Sánchez Caldentey, Patrick Le Hyaric, Stelios Kouloglou, Marina Albiol Guzmán, Martina Anderson, Xabier Benito Ziluaga, Malin Björk, Lynn Boylan, Matt Carthy, Nikolaos Chountis, Kostas Chrysogonos, Javier Couso Permuy, Dennis de Jong, Fabio De Masi, Stefan Eck, Cornelia Ernst, Luke Ming Flanagan, Tania González Peñas, Takis Hadjigeorgiou, Thomas Händel, Anja Hazekamp, Josu Juaristi Abaunz, Jaromír Kohlíček, Kateřina Konečná, Kostadinka Kuneva, Merja Kyllönen, Paloma López Bermejo, Sabine Lösing, Curzio Maltese, Jiří Maštálka, Marisa Matias, Jean-Luc Mélenchon, Martina Michels, Liadh Ní Riada, Younous Omarjee, Dimitrios Papadimoulis, Rina Ronja Kari, Sofia Sakorafa, Maria Lidia Senra Rodríguez, Barbara Spinelli, Neoklis Sylikiotis, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo, Ángela Vallina, Marie-Christine Vergiat, Gabriele Zimmer
v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Kanadou[2],
– so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 ( COM(2011)0112 ),
– so zreteľom na dokument Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2014 s názvom Investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja: akčný plán,
– so zreteľom na správu s názvom Kritické posúdenie navrhovanej komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou – spoločná pozícia Európskej federácie odborových organizácií verejnej správy (EPSU), Kanadského zväzu zamestnancov verejnej správy, Národného odborového zväzu zamestnancov verejnej správy a Aliancie zamestnancov štátnej služby Kanady (A Critical Assessment of the Proposed Comprehensive Economic and Trade Agreement Between the European Union and Canada - A joint position of the European Federation of Public Service Unions (EPSU) and the Canadian Union of Public Employees, the National Union of Public and General Employees and the Public Service Alliance of Canada) z januára 2010,
– so zreteľom na správu organizácie Priatelia Zeme Európa s názvom Ako môžu obchodné rokovania ohroziť politiky EÚ v oblasti klímy a priniesť dechtový piesok do Európy (How trade talks threaten to undermine EU climate policies and bring tar sands to Europe), ktorú vypracoval Fabian Flues a kol., z júla 2014;
– so zreteľom na správu Kanadského centra pre politické alternatívy (CCPA) s názvom Čo je vlastne CETA – analýza konečného znenia komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Kanadou a Európskou úniou (Making Sense of the CETA - An analysis of the final text of the Canada-European Union Comprehensive Economic and Trade Agreement), ktorú vypracovali Scott Sinclair, Stuart Trew a Hadrian Mertins-Kirkwood (vyd.), zo septembra 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskeho združenia sudcov (EAJ) v súvislosti s návrhom Európskej komisie o novom systéme investičných súdov z 9. novembra 2015,
– so zreteľom na pracovný dokument EPSU s názvom CETA a TTIP – potenciálny vplyv na zdravotné a sociálne služby (CETA and TTIP — Potential impacts on health and social services), ktorý vypracoval Thomas Fritz, z apríla 2015,
– so zreteľom na správu organizácie Public Citizen s názvom Desiatky tisíce firiem z USA by vďaka CETA a TTIP získali nové možnosti, ako zahájiť útok proti európskym politikám v súvislosti s konaním medzi investorom a štátom (Tens of Thousands of US Firms Would Obtain New Powers to Launch Investor-State Attacks against European Policies via CETA and TTIP) z roku 2015[3],
– so zreteľom na dokument s názvom Stanovisko k zriadeniu investičných súdov pre TTIP – návrh Európskej komisie zo 16. 9. 2015 a z 12. 11. 2015 (Stellungnahme zur Errichtung eines Investitionsgerichts Vorschlag für TTIP der Europäischen Kommission vom 16.09.2015 und 12.11.2015), ktorý vypracoval Deutscher Richterbund, z februára 2016,
– so zreteľom na správu Európskeho strediska podnikov (CEO) a iných s názvom Strašidlo ISDS – prezlečené za ICS, ako práva spoločností zažalovať štáty žijú naďalej (The zombie ISDS — Rebranded as ICS, rights for corporations to sue states refuse to die), ktorú vypracovala Pia Eberhardt, z marca 2016,
– so zreteľom na článok s názvom ISDS v revidovanej dohode CETA: kroky správnym smerom, no kde je zlatý štandard? (ISDS in the Revised CETA: Positive Steps, But Is It the “Gold Standard?), ktorý napísal profesor Gus Van Harten z York University, z mája 2016;
– so zreteľom na pozičný dokument s názvom TTIP a riešenie sporov: možné následky pre autonómny právny poriadok Únie (TTIP and Dispute Settlement: Potential Consequences for the Autonomous EU Legal Order), ktorý vypracovala Inge Govaere, z mája 2016,
– so zreteľom na správu PSI s názvom Systém investičných súdov (ICS): vlk prezlečený za ovcu – veľká európska premena, pokiaľ ide o výsady spoločností (Investment Court System (ICS): the wolf in sheep’s clothing – the EU’s great corporate privilege rebrand), ktorú vypracovala Pia Eberhardt, z mája 2016,
– so zreteľom na pozičný dokument Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) s názvom CETA neprešla skúškou spotrebiteľa – pozícia BEUC v súvislosti s komplexnou hospodárskou a obchodnou dohodou (CETA fails the Consumer Crash Test - BEUC position on the EU-Canada Comprehensive Economic and Trade Agreement) z mája 2016,
– so zreteľom na správu PowerShift/Campact s názvom Ochrana investícií v komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA): kritická analýza (Investment Protection in the EU-Canada Comprehensive Economic and Trade Agreement (CETA): a critical analysis), ktorú vypracoval Peter Fuchs, z mája 2016,
– so zreteľom na správu Deutscher Gewerkschaftsbund a Österreichischer Arbeiterkammer s názvom CETA – regulačná spolupráca ohrozuje našu demokraciu a normy (CETA - Regulatory cooperation jeopardises our democracy and standards), ktorú vypracoval Stefan Körzell a kol., z júna 2016,
– so zreteľom na správu Deutscher Gewerkschaftsbund a Österreichischer Arbeiterkammer s názvom CETA – pracovné normy nie sú na zozname (CETA - Labour standards not on the agenda), ktorú vypracoval Stefan Körzell a kol., z júna 2016,
– so zreteľom na správu Deutscher Gewerkschaftsbund a Österreichischer Arbeiterkammer s názvom CETA – nátlak na verejné služby (CETA - Public services under pressure), ktorú vypracoval Stefan Körzell a kol., z júna 2016,
– so zreteľom na správu Deutscher Gewerkschaftsbund a Österreichischer Arbeiterkammer s názvom CETA – žiadne privilegované práva na zažalovanie štátov pre spoločnosti (CETA - no privileged rights to sue states for corporations), ktorú vypracoval Stefan Körzell a kol., z júna 2016,
– so zreteľom na správu Österreichische Forschungsstiftung für Internationale Entwicklung (ÖFSE) a Arbeiterkammer Wien s názvom Vyhodnotiť dohodu CETA: posúdenie očakávaného prínosu obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) (Assess CETA: assessing the claimed benefits of the EU-Canada trade agreement (CETA)), ktorú vypracoval Werner Raza a kol., z júna 2016,
– so zreteľom na správu s názvom Bezpečnosť potravín, poľnohospodárstvo a regulačná spolupráca v rámci komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) (Food Safety, Agriculture and Regulatory Cooperation in the Canada-EU Comprehensive Economic and Trade Agreement (CETA)), ktorú vypracovala Via Campesina, nadnárodný inštitút a iné, z augusta 2016,
– so zreteľom na pracovný dokument Univerzity Tufts s názvom Skutočná CETA: ako zníženie obchodných nákladov spôsobí nezamestnanosť, nerovnosť a pokles životnej úrovne (CETA Without Blinders: How Cutting “Trade Costs and More” Will Cause Unemployment, Inequality and Welfare Losses), ktorý vypracovali Pierre Kohler a Servaas Storm, zo septembra 2016,
– so zreteľom na správu Powershift, CCPA a iní s názvom Čo je vlastne CETA (2. vydanie) (Making Sense of CETA) zo septembra 2016,
– so zreteľom na právne vyhlásenie o ochrane investícií a mechanizmov riešenia sporov medzi investorom a štátom v dohodách TTIP a CETA (Legal statement on investment protection and investor-state dispute settlement mechanisms in TTIP and CETA), ktoré uverejnila koalícia Stop TTIP a ktoré podpísalo viac ako 100 profesorov práva, z októbra 2016,
– so zreteľom na pozičný dokument Európskej aliancie verejného zdravia (EPHA) s názvom Ako by mohla CETA ohroziť verejné zdravie (How CETA could undermine public health) z októbra 2016,
– so zreteľom na správu organizácií Transport & Environment / Client Earth s názvom Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) a životné prostredie – zlatý štandard pre našu planétu alebo pre veľké podniky? (Comprehensive Economic and Trade Agreement (CETA) and the environment — A gold standard for the planet or for big business?), ktorú vypracovali Cecile Toubeau a Laurens Ankersmit, z novembra 2016;
– so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) s názvom Nová generácia obchodných dohôd a ich vplyv na sociálne práva, verejné zdravie a trvalo udržateľný rozvoj (“New generation” trade agreements and their implications for social rights, public health and sustainable development), ktorú vypracoval Geraint Davies, z novembra 2016;
– so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) s názvom Zlučiteľnosť rozhodcovského konania medzi investorom a štátom v medzinárodných investičných ochranných dohodách, pokiaľ ide o ľudské práva (Human Rights compatibility of investor-State arbitration in international investment protection agreements), ktorú vypracoval Pieter Omtzigt, z decembra 2016;
– so zreteľom na správu CEO s názvom Regulačná spolupráca: sny veľkých podnikov sa vďaka dohodám TTIP a CETA stanú skutočnosťou (Regulatory cooperation”: big business’ wishes come true in TTIP and CETA) z februára 2017,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (FTA) sa zdá byť nezlučiteľné s napredovaním Európskej únie, ktorá chce rozhodovať samostatne a ktorá presadzuje svoje ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia, uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, sociálnej súdržnosti, dôstojnej práce, ochrany občianskych slobôd, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov, prístupu k zdravotníckym službám, politík v oblasti kultúry a kultúrnej rozmanitosti, potravinovej bezpečnosti a zachovania rodinného poľnohospodárstva; keďže odstránenie určitých nepotrebných regulačných ustanovení a rozdielov by malo byť zakotvené v multilaterálnych procesoch, a nie v dvojstrannej dohode o voľnom obchode;
B. keďže harmonizácia pravidiel EÚ a Kanady nesmie za žiadnych okolností ohroziť zdravie spotrebiteľov ani znížiť normy kvality, ktoré musia spĺňať výrobky z Kanady umiestňované na európsky trh;
C. keďže normy v oblasti poľnohospodárskych produktov v EÚ a Kanade sa výrazne odlišujú a zníženie noriem nie je prijateľné ani zlučiteľné s acquis Únie;
D. keďže zmiernenie regulačnej záťaže by malo byť vždy v rovnováhe s právom spotrebiteľov na informácie o výrobkoch, ktoré kupujú, a právom občanov na právne bezpečnú spoločnosť;
E. keďže v článku 1 a v článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“;
F. keďže inštitucionalizovaná spolupráca regulačných orgánov, ako ju v súčasnosti navrhuje Komisia, sa dotýka legislatívnych výsad Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov, a preto obmedzuje uplatňovanie hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii;
G. keďže tajný charakter priebehu rokovaní o dohode CETA má za následky nedostatky v súvislosti s demokratickou kontrolou procesu rokovania; keďže úplný prístup ku kľúčovým dokumentom rokovaní pre poslancov na rôznych úrovniach správy na oboch stranách Atlantiku, ako aj pre novinárov, vedcov, občanov a organizácie občianskej spoločnosti, by bol prejavom demokratické zásady; keďže konsolidované texty by sa mali bezodkladne uverejniť;
H. keďže vplyv lobistov zastupujúcich záujem spoločností je oveľa väčší než vplyv lobistov z občianskej spoločnosti a kontakt medzi Komisiou je až desaťkrát častejší;
I. keďže čelíme nedostatočne regulovanej globalizácii a dohoda o obchode, ktorej cieľom je ešte väčšia deregulácia a ktorá je zameraná najmä na existujúce a budúce necolné prekážky, by mala nepriaznivý vplyv na práva pracujúcich a spotrebiteľov, pričom veľké spoločnosti a investičné fondy by ďalej využívali tento druh liberalizácie; keďže je potrebná dohoda o spolupráci zameraná na ochranu pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia; keďže obchodná dohoda by mohla byť iba doplnkom tohto významného úsilia o posilnenie regulácie a dosiahnutie najvyšších štandardov na celosvetovej úrovni s cieľom zabrániť sociálnemu a ekologickému dumpingu;
J. keďže vývoz prostredníctvom obchodu a rast prostredníctvom investícií by namiesto toho, aby boli hnacími silami zamestnanosti a hospodárskeho rastu, ktoré si nevyžadujú investície vlády, mohli spôsobiť stratu pracovných miest a hospodársky úpadok;
K. keďže je zložité posúdiť skutočný vplyv dohody CETA na hospodárstvo EÚ a Kanady, pričom štúdie ukazujú protichodné výsledky; keďže CETA nevyrieši dlhodobé štrukturálne hospodárske problémy ani ich základné príčiny v EÚ;
L. keďže 87 % z viac než 20 miliónov MSP v EÚ sa spolieha na domáci dopyt a nezúčastňuje sa na medzinárodnom obchode a pre ne je pokrok pri ďalšom rozvoji miestnych a regionálnych trhov a spoločného európskeho trhu oveľa vyššou prioritou;
M. keďže tvorba prosperity prostredníctvom CETA je z veľkej časti výsledkom odklonu obchodu, a nie nárastu objemu obchodu;
N. keďže CETA neobsahuje kapitolu o MSP;
O. keďže európski poľnohospodári pôsobia na čoraz globálnejšom trhu, a sú preto viac než ostatné odvetvia vystavení nestálosti cien; keďže obchodné dohody ako CETA bránia tvorbe pracovných miest vo vidieckych oblastiach a vytváraniu podmienok na podporu poľnohospodárskeho živobytia;
P. keďže v správe Komisie o kumulatívnom vplyve budúcich obchodných dohôd (vrátane dohody CETA) na poľnohospodárstvo EÚ sa uvádza, že dovoz poľnohospodárskych výrobkov výrazne vzrastie, pričom vývozy zaznamenajú iba mierny nárast, čo bude mať za následok priamy tlak smerom nadol, pokiaľ ide o výrobné ceny v EÚ; keďže v tejto správe sa ďalej predpokladá výrazný pokles cien hovädzieho mäsa, pokles objemu miestnej výroby a pokles výrobnej hodnoty európskych výrobkov; keďže tieto údaje poukazujú na budúce škodlivé vplyvy na nákupné ceny pre malých poľnohospodárov;
Q. keďže CETA by negatívne ovplyvnila prevažne vidiecke oblasti so zameraním na konkrétne činnosti a s obmedzenými alternatívami; keďže odklon od tradičných poľnohospodárskych modelov, ktorý táto dohoda prinesie, ohrozí vidiecke oblasti a zamestnanie na vidieku;
1. odmieta súčasnú dohodu CETA;
2. domnieva sa, že ambiciózne „globálne normy“, ktoré Komisia sľubuje vytvoriť dohodami, ako sú TTIP a CETA, sú mýtusom, keďže tieto dohody obsahujú iba dvojstranné vzájomné uznávanie;
3. nalieha na Komisiu, aby si bola vedomá toho, že CETA a iné veľké obchodné dohody budú ukladať de facto normy, pričom zároveň budú diskriminačné tým, že v dôsledku nich sa z rokovaní vylúči asi 130 krajín a vznikne riziko, že otázky, ktoré sú pre rozvojové krajiny dôležité, napríklad potravinová bezpečnosť, poľnohospodárske dotácie a zmiernenie zmeny klímy, budú zatlačené do úzadia; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila snahu o napredovanie v demokratických viacstranných fórach, napríklad v súlade s prístupom COP 21;
4. vyzýva Komisiu, aby mala na zreteli, že v Lisabonskej zmluve sa obchodná politika EÚ definuje ako neoddeliteľná súčasť celkovej vonkajšej činnosti Únie, a preto musí táto politika riešiť rozvoj, environmentálne a sociálne ciele a prispieť k splneniu ďalších cieľov stanovených v Zmluve o Európskej únii; odmieta preto CETA, pretože plánuje zvýšiť zisky nadnárodných podnikov namiesto posilňovania spoločnosti;
5. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji zameriavala na úplnú a účinnú ratifikáciu, vykonávanie a presadzovanie ôsmich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ich obsahu, programu MOP v oblasti dôstojnej práce a základných medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia; domnieva sa, že ustanovenia sa musia zameriavať na ďalšie zvýšenie úrovne ochrany pracovných a ekologických noriem;
6. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa pracovné a environmentálne normy neobmedzovali na kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ale boli zastúpené aj v ostatných oblastiach dohody;
7. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vykonávanie a dodržiavanie pracovných ustanovení podlieha účinnému monitorovaciemu procesu, ktorý zahŕňa sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti;
8. zdôrazňuje, že strany nesmú podporovať obchod alebo priame zahraničné investície oslabovaním vnútroštátnych pracovnoprávnych predpisov a že nič v tejto dohode by nemalo brániť zmluvným stranám v uplatňovaní ich vnútroštátnych právnych predpisov;
9. zdôrazňuje, že v dôsledku posilnenej hospodárskej súťaže o investície medzi EÚ a kanadskými bankami a inými poskytovateľmi finančných služieb sa finančné systémy v Kanade a EÚ stavajú prepojenejšie a zraniteľnejšie z hľadiska vonkajších otrasov a škodlivých vplyvov;
10. poznamenáva, že zvýšená hospodárska súťaž, ako sa s tým počíta v CETA, znamená, že finančný sektor bude preukazovať rizikovejšie správanie, predávať viac vysokorizikových finančných produktov a obmedzí služby pre menej majetných klientov, a to s cieľom zaistiť si trhy;
11. zdôrazňuje, že hoci treba pamätať, že veľmi málo európskych MSP vyváža do Kanady, je nevyhnutné zamietnuť CETA a iné porovnateľné dohody o voľnom obchode, pretože nezastupujú oprávnené záujmy MSP alebo spoločný záväzok oboch rokujúcich strán, a ďalej zvyšujú zraniteľnosť MSP vo vzťahu k nadnárodným korporáciám; zdôrazňuje, že je teda jasné, že cieľom CETA nie je vytvárať pre európske MSP nové príležitosti v Kanade;
12. poznamenáva, že CETA a podobné dohody sa zameriavajú na ďalšiu liberalizáciu našich hospodárstiev, pričom ďalšou liberalizáciou sú často neúmerne postihnuté ženy, lebo u nich je pravdepodobnejšie, že sú zamestnané vo verejnom sektore;
13. pripomína, že počas verejnej konzultácie o systémoch na ochranu investícií sa 97 % respondentov vyslovilo nesúhlasne, pokiaľ ide o akýkoľvek druh súdneho konania medzi investorom a štátom, čím sa potvrdil jeden z hlavných problémov súdneho rozhodovania, podľa ktorého sa na konaniach môžu zúčastniť len investor ako žalobca a národná vláda konkrétneho štátu ako odporca;
14. poznamenáva, že navrhovaný systém investičných súdov neprešiel skúškou demokracie a korporáciám udeľuje právo na obchádzanie vnútroštátnych súdov, umožňujúc tým zahraničným investorom, aby mali osobitný prístup k mimoriadne účinnému procesu medzinárodných rozhodcovských konaní potenciálne zahŕňajúcich miliardy eur z verejných prostriedkov, čím sa im umožní uplatňovanie ich práv bez príslušných zodpovedností v rámci toho istého procesu;
15. poznamenáva, že rozhodcovia v navrhovanom systéme investičných súdov nebudú viazaní precedensom;
16. konštatuje, že rozhodcovia budú odmeňovaní podľa počtu prípadov, ktoré sa dostanú na súd, a investovaného času, čím sa vytvorí stimul na predlžovanie konania, a to pri značných nákladoch pre daňových poplatníkov;
17. poznamenáva, že 80 % spoločností z USA má významný podiel v nejakej kanadskej spoločnosti a podpísaním tejto dohody EÚ poskytuje uvedeným spoločnostiam možnosť viesť súdne konania proti vládam jej členských štátov na náklady daňových poplatníkov;
18. vyjadruje poľutovanie nad použitím nejasného pojmu „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“ v znení CETA, a to vzhľadom na mnohé rozhodcovské prípady týkajúce sa investícií, pri ktorých sa nastolila táto otázka;
19. poznamenáva, že CETA by umožnila zahraničným investorom žalovať členské štáty EÚ v súvislosti s nimi prijatými právnymi predpismi, ktoré ovplyvňujú zisky investorov, vrátane tých, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia, životného prostredia alebo práv pracovníkov; ďalej konštatuje, že nezávislý expert OSN vyhlásil, že CETA je nezlučiteľná so zásadou právneho štátu, s demokraciou a ľudskými právami, a uviedol, že obchodné dohody by mali byť ratifikované až po uskutočnení posúdenia vplyvu na ľudské práva, zdravie a životné prostredie, čo v prípade CETA neplatilo;
20. poznamenáva, že hoci sa v CETA vyžaduje „podstatná podnikateľská činnosť“, systém investičných súdov (ICS) by umožnil hľadanie najvýhodnejších zmluvných podmienok, takže investori by si mohli vyberať spomedzi dohôd, na základe ktorých chcú podať žalobu týkajúcu sa urovnania sporu medzi investorom a štátom;
21. poznamenáva, že hoci belgická vláda oznámila, že požiada Súdny dvor EÚ o stanovisko k tomu, či platnosť ICS je v súlade so zmluvami EÚ, žiadne európska inštitúcia tak neurobila a ani Súdny dvor nebol požiadaný o právne stanovisko k tomu, či platnosť ICS vo forme viacstranného investičného súdu je v súlade so zmluvami EÚ;
22. pripomína, že právo oboch zmluvných strán regulovať podlieha ustanoveniam CETA, čím sa oslabuje regulačný priestor vnútroštátnych orgánov;
23. poznamenáva, že Spoločný výbor CETA bude mať ďalekosiahle právomoci v budúcom legislatívnom procese bez toho, aby podliehal demokratickej kontrole;
24. konštatuje, že, bohužiaľ, ustanovenia CETA týkajúce sa doložky znemožňujúcej návrat do pôvodného stavu a doložky o povinnosti zdržať sa konania naďalej prevažujú nad prístupom založeným na pozitívnom zozname, čím sa do znenia zahrnie každá možná budúca liberalizácia vo verejnom sektore;
25. odmieta prístup tzv. žijúcej dohody a trvanie na tom, aby sa o všetkých významných podrobnostiach dohody rozhodovalo pri rokovaniach, vzhľadom na to, že nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko; odmieta návrh, aby sa regulačné otázky následne postupovali osobitne zriadeným skupinám expertov, čím by sa obišiel demokratický zákonodarný proces;
26. domnieva sa, že Komisia by sa mala zamerať na dohody a zmluvy, ktoré obhajujú ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj, a nie na súčasnú obchodnú politiku, ktorá prináša prospech len nadnárodným korporáciách; vyzýva preto Komisiu, aby sa aktívne zapojila do činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN s cieľom dosiahnuť záväznú dohodu o nadnárodných korporáciách a ľudských právach;
27. konštatuje s poľutovaním, že ustanoveniami kapitoly CETA o cezhraničnom obchode so službami týkajúcimi sa prístupu na trh sa do veľkej miery odstraňujú testy ekonomickej potrebnosti alebo kvantitatívne obmedzenia počtu poskytovateľov služieb v danom odvetví; domnieva sa, že zásada predbežnej opatrnosti a jej budúce uplatňovanie nie sú v CETA dostatočne zakotvené;
28. odmieta skutočnosť, že verejní poskytovatelia vodohospodárskych služieb nie sú jasne vylúčení z ustanovení CETA, čím vzniká situácia, keď vládne politiky v tejto oblasti určené na ochranu prístupu k čistej a bezpečnej pitnej vode by mohli čeliť nárokom podľa kapitoly o investíciách ako „prekážky v obchode“, čím by sa potvrdil precedens v prípade všetkých politík vo verejnom sektore; okrem toho konštatuje, že nikde v CETA nie sú verejné služby opísané alebo definované;
29. odmieta hrozby, ktoré CETA predstavuje z hľadiska opatrení verejnej politiky v odvetví verejného zdravotníctva, a odmieta právo zahraničných investorov napadnúť tieto opatrenia na základe ustanovení o zahraničných investíciách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa uprednostňujú obchodné záujmy nadnárodných spoločností, podporené rozhodcovským systémom, zatiaľ čo ľudské hľadisko a práva pacientov sú zanedbávané;
30. poznamenáva, že CETA by podnecovala finančný sektor na postupovanie väčšieho rizika – nabádaním na špekulatívne investície – v záujme prežitia na konkurenčnejšom medzinárodnom trhu; domnieva sa, že CETA tiež obmedzí regulačné možnosti, ktoré majú k dispozícii vlády na riešenie finančnej nestability, tým, že popri iných opatreniach poskytne finančnému sektoru inštitucionalizovaný hlas v regulačnom procese;
31. odmieta akékoľvek ďalšie otváranie v prípade vzdelávacích služieb so zmiešaným financovaním, najmä v oblastiach predškolského vzdelávania, škôl a vyššieho vzdelávania, ako aj vzdelávania dospelých a ďalšieho vzdelávania, keďže mnohostranná dohoda GATS už obsahuje viac než dostatok ustanovení venovaných liberalizácii;
32. poznamenáva, že CETA negatívne ovplyvní prístup k liekom, najmä v prípade Kanaďanov, ktorí už musia čeliť celosvetovo druhým najvyšším cenám liekov; domnieva sa, že CETA by mohla oslabiť normu kvality a dostupnosť služieb všeobecného záujmu (sociálne služby, zdravotníctvo, vzdelávanie, voda);
33. konštatuje, že CETA neobsahuje posúdenie jej potenciálneho vplyvu na ceny liekov a že sa neuznáva, že práva duševného vlastníctva pôsobia ako neprekonateľná prekážka spravodlivého prístupu k liekom;
34. domnieva sa, že práva duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení by sa mali vypustiť z CETA, pretože navrhované pravidlá sú príliš invazívne a ohrozujú prístup k cenovo dostupným liekom;
35. opätovne zdôrazňuje, že liberalizáciou poľnohospodárskych trhov CETA oslabí normy v oblasti bezpečnosti potravín zahrnutím zmien do právnych predpisov a podporovaním ďalšej deregulácie prostredníctvom Spoločného výboru CETA; konštatuje preto, že CETA neobsahuje konkrétny odkaz na dobré životné podmienky zvierat, čím sa povzbudzuje trend obetovať v medzinárodných obchodných dohodách významné etické zásady a sociálne hodnoty; domnieva sa, že dohoda je v jej súčasnej podobe hrozbou pre miestne poľnohospodárstvo na oboch stranách Atlantiku;
36. vyzýva Komisiu, aby sa pevne zaviazala k prísnemu zachovávaniu súčasných a budúcich noriem v oblasti bezpečnosti potravín a zdravia ľudí, zdravia rastlín a plodín, ako aj ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako sú stanovené v právnych predpisoch EÚ; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcnosti nič nebude brániť zvyšovaniu týchto noriem, že základné hodnoty EÚ ako zásada predbežnej opatrnosti a udržateľné poľnohospodárstvo nebudú ohrozené a občania EÚ budú môcť naďalej dôverovať vysledovateľnosti a označovaniu výrobkov na trhu EÚ, ako aj aby načrtla osobitné opatrenia s cieľom dodržiavať pri rokovaniach zásadu predbežnej opatrnosti;
37. vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolil, len ak boli vyrobené v súlade s európskymi normami v oblasti ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia a v súlade s minimálnymi sociálnymi normami;
38. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú právnu ochranu zemepisných označení EÚ a kvalitných poľnohospodárskych výrobkov EÚ na kanadskom trhu, ako aj opatrenia na riešenie problému nesprávneho používania a zavádzajúcich informácií a postupov a tiež aby zabezpečila ochranu v súvislosti s označovaním, vysledovateľnosťou a skutočným pôvodom poľnohospodárskych výrobkov, a to ako základný prvok vyváženej dohody;
39. poznamenáva, že externé náklady súvisiace so škodami v oblasti klímy spôsobenými dlhšími vzdialenosťami, s väčším objemom obchodu, priemyselným poľnohospodárstvom a so zničením miestnych hospodárstiev sa pri obchodných rokovaniach neberú do úvahy alebo hrajú len vedľajšiu úlohu;
40. konštatuje tiež, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ako je postupné vyraďovanie fosílnych palív, využívanie ekologických zdrojov energie a znižovanie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva, sa neriešia, pričom hrozí, že do znenia sa zahrnie prax ich spochybnenia ako nezákonných prekážok obchodu; poukazuje na to, že v dôsledku ochrany investícií sa reforma stáva príliš drahou;
41. vyzýva Komisiu, aby pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti zachovala ciele rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; zdôrazňuje, že súčasťou predmetnej kapitoly musia byť jasné záruky, že environmentálne normy EÚ a akčné ciele EÚ v oblasti klímy sa nesmú oslabiť a že EÚ si musí zachovať slobodu nezávislého postupu pri vytyčovaní budúcich noriem a cieľov;
42. poznamenáva, že CETA môže mať iba taký účinok, že bude pôsobiť proti nášmu zámeru, ktorým je dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to vzhľadom na jej negatívny vplyv na zmenu klímy a oslabovanie environmentálnych, sociálnych a pracovných práv;
43. odsudzuje skutočnosť, že CETA narúša ochranu osobných údajov občanov EÚ prostredníctvom prijímaných záväzkov v súvislosti s cezhraničnými tokmi údajov;
44. konštatuje, že zmluvné strany CETA vydali 38 vyhlásení, oznámení a ďalších dokumentov tohto druhu na účely objasnenia a výkladu; okrem toho poznamenáva, že väčšina týchto vyhlásení má jednostranný charakter, čo znamená, že nemajú veľkú právnu silu a z hľadiska výkladu textu ich nemožno považovať za záväzné, a preto nepostačujú na úpravu alebo zmenu hlavných ustanovení CETA s cieľom vyhovieť obavám verejnosti a podmienkam stanoveným valónskou vládou;
45. poznamenáva, že generálna advokátka vo svojom stanovisku k veci 2/15 vyhlásila dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom za zmiešanú dohodu; domnieva sa, že to isté sa vzťahuje aj na CETA a v prípade tejto dohody sa preto vyžaduje aj ratifikácia všetkými národnými parlamentmi v súlade s ich vnútroštátnymi postupmi;
46. odmieta dohodu CETA a neudeľuje súhlas s ňou;
47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.