Dokument na schôdzu
8.2.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Tiziana Beghin, William (The Earl of) Dartmouth, David Borrelli, Marco Valli, Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Laura Agea, Marco Zullo, Dario Tamburrano, Piernicola Pedicini, Rosa D’Amato, Isabella Adinolfi, Eleonora Evi, Daniela Aiuto, Laura Ferrara
v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej
( 2017/2525(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Kanadou[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou[2],
– so zreteľom na správu s názvom Kritické posúdenie navrhovanej Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou – Spoločná pozícia Európskej federácie odborových organizácií verejnej správy (EPSU), Kanadského zväzu zamestnancov verejnej správy, Národného odborového zväzu zamestnancov verejnej správy a Aliancie zamestnancov štátnej služby Kanady (A Critical Assessment of the Proposed Comprehensive Economic and Trade Agreement Between the European Union and Canada - A joint position of the European Federation of Public Service Unions (EPSU) and the Canadian Union of Public Employees, the National Union of Public and General Employees and the Public Service Alliance of Canada) z januára 2010,
– so zreteľom na pracovný dokument EPSU s názvom CETA a TTIP – potenciálny vplyv na zdravotné a sociálne služby (CETA and TTIP — Potential impacts on health and social services), ktorý vypracoval Thomas Fritz, z apríla 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskeho združenia sudcov (EAJ) v súvislosti s návrhom Európskej komisie o novom systéme investičných súdov z februára 2015,
– so zreteľom na pozičný dokument Európskej aliancie verejného zdravia (EPHA) s názvom Ako by mohla CETA ohroziť verejné zdravie (How CETA could undermine public health) z októbra 2016,
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súvislosti s uzavretím CETA medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na druhej strane,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže proces ratifikácie v Parlamente by sa mal pozastaviť, pokým sa neobjasnia dôležité právne otázky o CETA a jej investičných kapitolách;
B. keďže uzavretie CETA sa zdá byť nezlučiteľné s cieľmi EÚ týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, sociálnej súdržnosti, dôstojnej práce, ochrany občianskych slobôd, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov, prístupu k zdravotníckym službám, politík v oblasti kultúry a kultúrnej rozmanitosti, potravinovej bezpečnosti a zachovania rodinného poľnohospodárstva a malých poľnohospodárskych podnikov;
C. keďže pretrváva neistota v súvislosti so zlučiteľnosťou CETA s európskymi zmluvami;
D. keďže normy v oblasti poľnohospodárskych potravín v EÚ a Kanade sa výrazne odlišujú a zníženie noriem je v rozpore s acquis Únie;
E. keďže zmiernenie regulačnej záťaže by malo byť vždy v rovnováhe so záujmom spotrebiteľov uplatňovať si právo na informácie o výrobkoch, ktoré kupujú, a právom občanov na právne bezpečnú spoločnosť;
F. keďže v článku 1 i v článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“;
G. keďže neúplný prístup ku kľúčovým dokumentom rokovaní pre poslancov na rôznych úrovniach správy na oboch stranách Atlantiku, ako aj pre občiansku spoločnosť, novinárov, vedcov a občanov spôsobil deficit demokratickej účasti;
H. keďže 87 % MSP v EÚ sa spolieha na domáci dopyt a priamo sa nezúčastňuje na medzinárodnom obchode a trhoch; keďže ďalší rozvoj miestnych a regionálnych trhov a spoločného európskeho trhu zostáva prioritným cieľom EÚ v oblasti MSP, ktorý má prednosť pred prístupom na kanadské trhy;
I. keďže tvorba prosperity prostredníctvom CETA je z veľkej časti výsledkom odklonu obchodu, a nie nárastu objemu obchodu;
J. keďže CETA neobsahuje kapitolu o MSP;
K. keďže inštitucionalizovaná spolupráca regulačných orgánov, ako ju v súčasnosti navrhuje Komisia, sa dotýka legislatívnych výsad Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov, a preto obmedzuje uplatňovanie hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii;
L. keďže je zložité posúdiť skutočný vplyv dohody CETA na hospodárstvo EÚ a Kanady, pričom štúdie ukazujú protichodné výsledky; keďže CETA nevyrieši dlhodobé štrukturálne hospodárske problémy ani ich základné príčiny v EÚ;
1. neudeľuje súhlas s uzavretím dohody CETA;
2. konštatuje, že CETA negatívne ovplyvní prístup k liekom, najmä v Kanade, ktorá sa už teraz musí vyrovnávať s druhými najvyššími cenami liekov na svete;
3. žiada, aby sa zo všetkých ustanovení dohody CETA vyňal štátny zdravotnícky systém Spojeného kráľovstva (NHS);
4. konštatuje, že CETA by mohla oslabiť normy kvality a cenovú dostupnosť služieb všeobecného záujmu;
5. odmieta každé ďalšie otváranie sa vzdelávacích služieb zmiešanému financovaniu, a to aj v oblasti predškolského a vysokoškolského vzdelávania; odmieta preto negatívne zoznamy v oblasti liberalizácie služieb, vďaka ktorým sa môžu do dohody CETA začleniť doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu a doložky o nečinnosti;
6. domnieva sa, že CETA oslabuje ochranu osobných údajov občanov EÚ prostredníctvom prijatých záväzkov v oblasti cezhraničných tokov údajov;
7. žiada Komisiu, aby zaručila, že kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji sa bude zameriavať na úplnú a účinnú ratifikáciu, vykonávanie a presadzovanie ôsmich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ich obsahu, programu dôstojnej práce MOP a základných medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia; domnieva sa, že ustanovenia sa musia zameriavať na ďalšie zvýšenie úrovne ochrany pracovných a environmentálnych noriem;
8. pripomína, že pracovné a environmentálne normy sa neobmedzujú na kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ale sú zastúpené aj v ostatných oblastiach dohody;
9. žiada, aby sa pri vykonávaní pracovných ustanovení dohody CETA uplatňoval účinný monitorovací proces, ktorý zahŕňa sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti;
10. poukazuje na to, že v dôsledku posilnenej hospodárskej súťaže o investície medzi únijnými a kanadskými bankami a inými poskytovateľmi finančných služieb sa finančné systémy v Kanade a EÚ stavajú prepojenejšie a zraniteľnejšie z hľadiska vonkajších otrasov a škodlivých vplyvov;
11. žiada Komisia, aby znovu otvorila rokovania v rámci CETA a vytvorila osobitnú kapitolu o MSP na základe spoločného záväzku oboch rokujúcich strán, ktorej cieľom bude vytvorenie nových príležitostí pre európske MSP v Kanade, a aby pritom pamätala na skutočnosť, že do Kanady smeruje vývoz menej ako 1 % MSP;
12. pripomína, že počas verejných konzultácií o systémoch ochrany investícií 97 % respondentov odpovedalo záporne, čím sa potvrdil jeden z hlavných problémov súdneho rozhodovania, podľa ktorého sa na konaniach môžu zúčastniť len investor ako žalobca a národná vláda konkrétneho štátu ako odporca; zamieta začlenenie systému investičných súdov, ktorý umožňuje podávať žaloby iba zahraničným investorom, a tak uprednostňuje súkromné medzinárodné firmy pred domácim verejným záujmom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že budú prevládať obchodné záujmy nadnárodných spoločností, podporené systémom rozhodcovského konania, zatiaľ čo ľudský aspekt a práva pacientov budú zanedbávané;
13. opätovne potvrdzuje, že Kanada a EÚ disponujú plne fungujúcimi a dostupnými súdnymi prostriedkami nápravy, takže akákoľvek forma rozhodcovského konania je zbytočná a nanajvýš diskutabilná;
14. konštatuje, že rozhodcovia budú odmeňovaní na hodinovom základe, čo ich bude povzbudzovať k predlžovaniu súdnych sporov, ktorých nemalé trovy budú niesť daňoví poplatníci;
15. navyše berie na vedomie, že 80 % amerických spoločností má významný podiel v kanadskej spoločnosti, a konštatuje, že podpísaním tejto dohody sa im otvorí možnosť viesť súdne konania proti vládam členských štátov na náklady daňových poplatníkov;
16. vyjadruje poľutovanie nad použitím nejasného pojmu „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“ v dohode CETA vzhľadom na mnohé rozhodcovské konania o investičných sporoch v tejto otázke;
17. odsudzuje hrozby, ktoré predstavuje CETA pre verejno-politické opatrenia v odvetví verejného zdravotníctva, a odmieta právo zahraničných investorov napádať tieto opatrenia v rámci ustanovení o zahraničných investíciách;
18. poznamenáva, že CETA by umožnila nadnárodným investičným spoločnostiam žalovať členské štáty EÚ v súvislosti s nimi prijatými právnymi predpismi, ktoré ovplyvňujú zisky investorov, vrátane predpisov, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia, životného prostredia alebo práv pracovníkov; ďalej konštatuje, že nezávislý expert OSN vyhlásil, že CETA je nezlučiteľná so zásadou právneho štátu, s demokraciou a ľudskými právami, a uviedol, že obchodné dohody by mali byť ratifikované až po uskutočnení posúdení vplyvu na ľudské práva, zdravie a životné prostredie, čo nebol prípad v súvislosti s CETA;
19. konštatuje, že systém investičných súdov (ICS) by umožnil hľadanie najvýhodnejších zmluvných podmienok, takže investori by si mohli vyberať spomedzi dohôd, na základe ktorých chcú podať žalobu týkajúcu sa urovnania sporu medzi investorom a štátom;
20. konštatuje, že skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie nebol požiadaný o právne stanovisko k platnosti systému ICS vo forme viacstranného investičného súdu, je v súlade so zmluvami EÚ;
21. pripomína, že regulačné právo oboch strán podlieha ustanoveniam dohody CETA, čím sa oslabujú regulačné možnosti vnútroštátnych orgánov;
22. požaduje záruky, že CETA bude obsahovať ambicióznu, vyváženú a modernú kapitolu o právach duševného vlastníctva vrátane uznávania, zvýšenej ochrany a úpravy zemepisných označení, ktorou nebude dotknutá potreba EÚ zreformovať svoj systém autorského práva;
23. opätovne potvrdzuje, že CETA prostredníctvom liberalizácie poľnohospodárskych trhov prináša riziko oslabenia noriem v oblasti bezpečnosti potravín; v súvislosti s tým s poľutovaním konštatuje, že v dohode CETA sa nikde osobitne nespomínajú dobré životné podmienky zvierat;
24. vyzýva Komisiu, aby:
● sa pevne zaviazala k prísnemu zachovávaniu súčasných a budúcich noriem v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia ľudí, zdravia rastlín a plodín, ako aj ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, ako sú stanovené v právnych predpisoch EÚ,
● zabezpečila, že súčasný mechanizmus spolupráce CETA v oblasti revízie a harmonizácie predpisov týkajúcich sa GMO nezníži platné normy EÚ;
● zabezpečila, že v budúcnosti nebudú oslabené základné hodnoty EÚ, napríklad zásada predbežnej opatrnosti a udržateľné poľnohospodárstvo, ako ani sloboda občanov byť prostredníctvom náležitých pravidiel EÚ pre vysledovateľnosť a označovanie informovaní o tom, čo kupujú na trhoch EÚ;
● zaručiť dodržiavanie európskych noriem v oblasti ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a minimálnych sociálnych noriem v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami dovážanými do EÚ a trvať na ich začlenení do dohody;
25. odmieta skutočnosť, že verejní poskytovatelia vodohospodárskych služieb nie sú jasne vylúčení z ustanovení CETA, čím vzniká situácia, keď by vládne politiky v tejto oblasti určené na ochranu prístupu k čistej a bezpečnej pitnej vode mohli čeliť nárokom podľa kapitoly o investíciách ako „prekážky v obchode“, čím by sa potvrdil precedens v prípade všetkých politík vo verejnom sektore;
26. okrem toho konštatuje, že v dohode CETA nie sú jasne a podrobne vymedzené verejné služby;
27. konštatuje, že zmluvné strany CETA vydali 38 vyhlásení, oznámení a ďalších dokumentov tohto druhu na účely objasnenia a výkladu; konštatuje tiež, že väčšina týchto vyhlásení má jednostranný charakter, čo znamená, že nemajú veľkú právnu silu a z hľadiska výkladu textu ich nemožno považovať za záväzné;
28. domnieva sa, že Komisia by sa mala zamerať na dohody a zmluvy, ktoré obhajujú ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj, a nie na súčasnú obchodnú politiku, ktorá prináša prospech len nadnárodným spoločnostiam;
29. vyzýva Komisiu, aby v kontexte zvyšovania energetickej bezpečnosti zachovala ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a rozvoja a energetickej účinnosti; zdôrazňuje, že súčasťou predmetnej kapitoly musia byť jasné záruky, že environmentálne normy a klimatické ciele EÚ sa nesmú oslabiť a že EÚ si musí zachovať slobodu nezávislého postupu pri vytyčovaní budúcich noriem a cieľov;
30. vyzýva preto Komisiu, aby do dohody začlenila dvojstrannú ochrannú doložku, ktorá energeticky náročným odvetviam EÚ ohrozeným únikom uhlíka (vrátane chemického priemyslu, odvetvia surovín a oceliarstva) poskytne náležité opatrenia umožňujúce zachovanie súčasných colných sadzieb počas primeraného, pevne stanoveného prechodného obdobia po vstupe CETA do platnosti, spolu s doložkou o povinnej revízii;
31. poznamenáva, že CETA by podnecovala finančný sektor na podstupovanie väčšieho rizika – nabádaním na špekulatívne investície – v záujme prežitia na konkurenčnejšom medzinárodnom trhu;
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Kanady.