Dokument na schôdzu
8.2.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0202/2017
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup
( 2016/3008(RSP) )
Iskra Mihaylova
v mene Výboru pre regionálny rozvoj
Uznesenie Európskeho parlamentu o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup
( 2016/3008(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 predložené na základe vyhlásenia Komisie v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku o revízii VFR na roky 2014 – 2020[4],
– so zreteľom na správu o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy podľa článku 16 ods. 3 NSU Výboru pre regionálny rozvoj ( A8-0385/2016 ),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[5],
– so zreteľom na otázku Komisii o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup ( O-000005/2017 – B8-0202/2017 ),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
A. keďže neskoré uzatvorenie rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 a neskoré prijatie nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) malo za následok prieťahy v procese prijímania a vykonávania dohôd o partnerstve a operačných programov a určenia riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, procese stanovenia a plnenia ex ante kondicionalít a vykonávania projektov na miestnej a regionálnej úrovni; keďže chýbajú konkrétne informácie a analýzy o príčinách týchto oneskorení, ktoré majú v prvej časti programového obdobia vplyv na potenciál EŠIF, pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti a posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;
B. keďže v súčasnosti bolo prijatých 564 operačných programov EŠIF a Európska Komisia dostala oznámenia o určení orgánov pre 374 operačných programov; keďže priebežné platby nemožno realizovať bez toho, aby boli určené riadiace orgány; keďže podľa údajov k 30. novembru 2016 boli vykonané priebežné platby vo výške 14,750 miliárd EUR, čo naznačuje nižšie platobné potreby, než sa pôvodne predpokladalo;
C. keďže v rovnakom štádiu uplynulého programového obdobia bolo napriek podobným oneskoreniam a technickým prekážkam súvisiacim s požiadavkou na systémy riadenia a kontroly už v júli 2009 zaznamenané čerpanie priebežných platieb a na základe platobných rozpočtových prostriedkov naplánovaných v rámci rozpočtu na rok 2010 sa očakávalo, že vykonávanie programov politiky súdržnosti dosiahne svoj plný potenciál už v danom roku;
D. keďže súčasná úroveň priebežných platieb predstavuje vzhľadom na pokročilé štádium programového obdobia relatívne nízky podiel na celkových prostriedkoch pridelených na tieto programy; keďže Parlament má na základe prognóz členských štátov z jesene 2016 obavy, že čerpanie bude pokračovať rovnakým tempom;
E. keďže oneskorené vykonávanie a následné nižšie platobné potreby viedli už v roku 2016 k zníženiu prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b o 7,2 miliardy EUR prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu (NOR) č. 4/2016; keďže v rovnakom štádiu programového obdobia 2007 – 2013 nebol podobný návrh opravného rozpočtu potrebný; keďže v roku 2017 možno konštatovať takmer 24 % zníženie platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rokom 2016;
F. keďže sa dôrazne odporúča užšia spolupráca medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci rozpočtu EÚ na rok 2018 stabilizovali platobné rozpočtové prostriedky na politiku súdržnosti a aby bol platobný plán na roky 2014 – 2020 dodržaný alebo v prípade potreby prispôsobený skutočnej situácii;
G. keďže administratívna kapacita na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčovým predpokladom úspešného vykonávania politiky súdržnosti;
1. opätovne zdôrazňuje prínos investícií v rámci EŠIF, pokiaľ ide o znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v rámci európskych regiónoch a medzi nimi, ako aj o vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorbu pracovných miest; vyjadruje preto obavy, že ďalšie oneskorenia vo vykonávaní operačných programov politiky súdržnosti budú mať negatívny vplyv na dosahovanie týchto cieľov a prispejú k prehlbovaniu rozdielov v rozvoji regiónov;
2. uznáva, že zavedenie niekoľkých nových požiadaviek, ako sú tematická koncentrácia, ex ante kondicionality a finančné hospodárenie, síce zabezpečilo vyššiu výkonnosť programov, so zreteľom na neskoré prijatie právneho rámca však prispelo k oneskoreniam vo vykonávaní programov; poukazuje na skutočnosť, že hrozí, že súčasné tempo vykonávania povedie v nasledujúcich rokoch k značnej výške prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená, a zdôrazňuje potrebu prijať všetky možné opatrenia na zamedzenie tejto možnosti; žiada Komisiu, aby informovala o tom, aké opatrenia v tejto súvislosti plánuje;
3. zastáva názor, že pre tieto oneskorenia vo vykonávaní programov sa v prípade finančných nástrojov v rámci operačných programov EŠIF môže zvýšiť už existujúce riziko nízkej miery vyplácania, nadmerných kapitálových dotácií, neschopnosti prilákať dostatočnú úroveň súkromného kapitálu, nízkej úrovne pákového efektu a problematického revolvingu; konštatuje, že sú potrebné ďalšie objasnenia a opatrenia na dosiahnutie rovnakej úrovne kapacity pracovať s finančnými nástrojmi ako nástrojmi s pákovým efektom v členských štátoch, vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje zavedené Komisiou a EIB využívali vyváženým spôsobom; pripomína tiež možnosť kombinovať financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom riešiť pokles investícií, najmä v odvetviach, ktoré sú najvhodnejšie na podporu rastu a zamestnanosti;
4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali flexibilitu dostupnú v rámci Paktu stability a rastu vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch spôsobila hospodárska kríza problémy s likviditou a viedla k tomu, že vlády majú k dispozícii menej finančných prostriedkov na verejné investície a že financovanie politiky súdržnosti sa stáva hlavným zdrojom verejných investícií;
5. vyzýva preto Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a na základe objektívnej analýzy faktorov, ktoré prispievajú k súčasným oneskoreniam, predložila „plán na urýchlenie súdržnosti“ v prvom štvrťroku 2017 s cieľom uľahčiť rýchlejšie vykonávanie operačných programov EŠIF; v tejto súvislosti však zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nízke miery chybovosti, boj proti podvodom a posilnenie administratívnych kapacít na vnútroštátnej, regionálnej, ako aj miestnej úrovni ako predpoklad na dosiahnutie včasných a úspešných výsledkov; domnieva sa, že opatrenia šité na mieru by mali vychádzať z analýzy súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu v rokoch 2014 – 2015, ktorú poskytla Komisia na konci roku 2016, a vyzýva členské štáty, aby nepretržite monitorovali pokrok dosiahnutý pri realizácii projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu a pridanú hodnotu úsilia zameraného na tematické ciele prioritných sektorov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podporu prostredníctvom pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a aby poskytla Parlamentu akčný plán svojich činností;
6. vyjadruje obavy v súvislosti s oneskoreniami pri určovaní riadiacich a certifikačných orgánov a orgánov auditu, čo vedie k oneskoreniam pri predkladaní žiadostí o platbu; vyzýva preto členské štáty, aby dokončili proces určovania, a Komisiu, aby zaviedla potrebnú technickú pomoc a poradenské služby riadiacim a certifikačným orgánom a orgánom auditu s cieľom uľahčiť a urýchliť realizáciu operačných programov na mieste, a to aj pre prípravu zoznamov projektov, zjednodušenie a zrýchlenie systému finančného riadenia a kontroly, uzatváranie zmlúv a monitorovacie postupy;
7. uznáva, že rýchlejšie a účinnejšie vykonávanie operačných programov EŠIF je priamo spojené s väčším zjednodušením; v tejto súvislosti berie na vedomie priority stanovené v rámci tzv. súhrnného návrhu (Omnibus); poznamenáva však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o riešenie otázok nákladov projektového riadenia, rôznorodosti a častých zmien predpisov, komplexných postupov schvaľovania veľkých projektov, verejného obstarávania, nevyriešených vlastníckych vzťahov, zdĺhavých postupov získavania povolení a rozhodnutí, otázky retroaktívneho uplatňovania pravidiel auditu a kontroly, neskorých platieb príjemcom, ťažkostí pri kombinovaní finančných prostriedkov EŠIF s inými zdrojmi financovania, pravidiel štátnej pomoci a pomalého riešenia sporov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú koordináciu, výrazne zjednodušila pravidlá štátnej pomoci a zaistila ich zlučiteľnosť s politikou súdržnosti; pripomína, že je takisto potrebné vynaložiť úsilie na zlepšenie oznamovania výsledkov týkajúcich sa investícií z EŠIF;
8. vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala riešenia vrátane ďalších foriem flexibility, ako napríklad flexibilita medzi prioritami a medzi operačnými programami na požiadanie príslušných riadiacich orgánov, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby zároveň zabezpečila požadovanú stabilitu, predvídateľnosť a navrhovaný spätný tok prostriedkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonávania, vrátane z okruhu 1b, do rozpočtu EÚ, a to aj so zreteľom na budúce programové obdobie;
9. vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť a uľahčiť súčinnosť medzi možnosťami financovania zo zdrojov EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Horizont 2020 a EFSI, prostredníctvom spoločného financovania, úzkej spolupráce medzi príslušnými orgánmi, podpory opatrení v oblasti inteligentnej špecializácie, ako aj prostredníctvom užšej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zaisťujú preferenčné úvery na projekty, v súlade s cieľmi operačných programov;
10. vyzýva na zlepšenie komunikácie medzi štruktúrami Komisie (medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami), medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, keďže ide o kľúčový predpoklad na zvýšenie miery čerpania prostriedkov a zlepšenie kvality opatrení v rámci politiky súdržnosti;
11. pripomína pridanú hodnotu prijatia prístupu zameraného na výkon a víta úsilie Komisie zabezpečiť dosiahnutie výsledkov tejto politiky v praxi; berie na vedomie závery súhrnnej správy o výročných správach o vykonávaní programu na roky 2014 – 2015 a očakáva nadchádzajúcu strategickú správu Komisie plánovanú na koniec roku 2017, ktorá poskytne viac informácií o vykonávaní priorít na základe finančných údajov, spoločných a programovo špecifických ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt a pokroku pri dosahovaní čiastkových cieľov, ako aj o situácii v súvislosti s dokončením akčných plánov súvisiacich s nevyrovnanými ex ante kondicionalitami[6];
12. poukazuje na existujúci platobný plán na obdobie 2014 – 2020; pričom berie do úvahy pravidlá zrušenia viazanosti prostriedkov, vyzýva Komisiu, aby stanovila zodpovedajúci platobný plán do roku 2023 a navrhla v prípade potreby zvýšiť stropy prostriedkov na platby v rámci okruhu 1b až do konca súčasného programového obdobia; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere sprevádzkovali e-súdržnosť a zabezpečili jej ľahké používanie s cieľom upraviť platobný plán v závislosti od konkrétneho vývoja a aby takisto pripravili plán na urýchlenie súdržnosti; preto žiada členské štáty, aby zaznamenávali údaje o rozpracovaných projektoch, plánoch obstarávania s plánovanými a skutočnými dátumami predkladania ponúk, uzatvárania zmlúv a vykonávania, ako aj všetky finančné a účtovné údaje týkajúce sa faktúr, spolufinancovania, oprávnenosti výdavkov atď.;
13. očakáva, že Komisia bude pokračovať v diskusii o týchto otázkach v rámci fóra o súdržnosti a že v 7. správe o súdržnosti navrhne riešenia s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie politiky súdržnosti a vyhovieť investičným potrebám Únie; takisto žiada, aby sa prijali potrebné kroky na včasný začiatok programového obdobia po roku 2020;
14. žiada Komisiu, aby si vzala ponaučenie z informácií uvedených vo výročných správach so zreteľom na diskusiu o politike súdržnosti po roku 2020;
15. nalieha v tejto súvislosti na Komisiu, aby najneskôr do začiatku roku 2018 predložila legislatívny balík týkajúci sa budúceho programového obdobia a aby uľahčila bezproblémové a včasné rokovanie o VFR po roku 2020 vrátane regulačného a procedurálneho vankúša s cieľom vyhnúť sa systémovým otrasom, pokiaľ ide o investície v rámci politiky súdržnosti a jej vykonávanie; domnieva sa, že treba primerane zohľadniť výsledky referenda v Spojenom kráľovstve a nadchádzajúce opatrenia v súvislosti s vystúpením Veľkej Británie z EÚ;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov, členským štátom a ich národným a regionálnym parlamentom.