Dokument na schôdzu
13.3.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Cristian Dan Preda, Andrzej Grzyb, László Tőkés, Andrey Kovatchev, Ramona Nicole Mănescu, Ivan Štefanec, Ádám Kósa, Michaela Šojdrová
v mene skupiny PPE
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1],
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení z roku 2016,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[2],
– so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;
B. keďže sa EÚ rázne podporuje multilateralizmus a orgány OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;
C. keďže pravidelné zasadnutia Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií špecifických pre jednotlivé krajiny alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;
Rada OSN pre ľudské práva
1. víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a jeho úradu (OHCHR); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a obhajovať jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú OHCHR plní pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri určovaní spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecných normám v oblasti ľudských práv;
2. zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; naliehavo vyzýva, aby sa vyvíjalo úsilie s cieľom predchádzať polarizácii diskusií v rámci UNHRC, a nabáda na konštruktívny dialóg;
3. vyzýva štáty, aby poskytli prístup nezávislým expertom UNHRC, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR a umožnili im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a aby sa v záujme nápravy situácie konštruktívne zapájali do ich práce, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z dohovorov o ľudských právach a aby v plnej miere spolupracovali v rámci osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva (vrátane UPR); vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania a prekonať nedostatky tým, že sa zavedú mechanizmy vykonávania a kontroly vrátane vytvorenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov;
4. pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva vzťah uchádzačov k presadzovaniu a ochrane ľudských práv, zásade právneho štátu a demokracii; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor UNHRC, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada, aby sa v pozíciách EÚ a jej členských štátov odzrkadľovala rovnaká dôležitosť práv a spôsobov hlasovania a aby sa zlepšila koordinácia pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;
5. opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne a dôsledne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä v Treťom výbore, Valnom zhromaždení OSN a UNHRC; podporuje úsilie, ktoré vyvinula Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegácie EÚ v New Yorku a Ženeve a členské štáty EÚ na ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv v rámci OSN;
Tematické priority
6. zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (MVO) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť vo všetkých formách, v ktorých sa prejavujú, a to aj v súvislosti s novými technológiami;
7. vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz intenzívnejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; odsudzuje všetky prejavy násilia, obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie namierené proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby presadzovali a zabezpečili bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom môžu MVO, občianska spoločnosť, novinári a obhajcovia ľudských práv vykonávať svoju činnosť nezávisle a bez vonkajších zásahov, a zároveň venovali mimoriadnu pozornosť všetkým zraniteľným skupinám; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali reštriktívne zákony proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv, aby ich zrušili;
8. domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu za vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada, aby sa otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu pripomínali na všetkých medzinárodných fórach;
9. pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej veľkou výzvou; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; žiada členské štáty EÚ, aby venovali týmto správam náležitú pozornosť;
10. naliehavo vyzýva všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa zavádzajú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;
11. odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, sociálneho pôvodu, kasty, narodenia, veku, zdravotného postihnutia alebo postavenia; podporuje zapojenie EÚ do príslušných osobitných postupov; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanému na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;
12. vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, a to najmä kresťanov, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;
13. žiada, aby EÚ pracovala na zabezpečení väčšej ochrany náboženských menšín pred prenasledovaním a násilím a na zrušení zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;
14. dôrazne nabáda EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti;
15. naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada, aby ESVČ na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu;
16. vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti medzi vojnovými zločinmi, genocídou a zločinmi proti ľudskosti; žiada, aby všetky strany politicky, diplomaticky, finančne a logisticky podporovali každodenné fungovanie Medzinárodného trestného súdu;
17. žiada, aby EÚ naďalej posilňovala prácu Medzinárodného trestného súdu; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím niektorých afrických krajín odstúpiť od Medzinárodného trestného súdu a vyzýva ich, aby svoje rozhodnutie prehodnotili; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k Medzinárodnému trestnému súdu ratifikáciou Rímskeho štatútu a nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;
18. čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa najmä organizácia ISIS/Dá’iš, a útoky skupiny Boko Haram, ktorých cieľom sú deti, ako aj všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;
19. vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapájala do iniciatívy, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby OSN uznala genocídu náboženských menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a aby boli Medzinárodnému trestnému súdu postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;
20. žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do stredobodu svojich rozvojových politík a vykonali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHRC o práve na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a uskutočňovaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;
21. vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala rovnosť medzi ženami a mužmi a aby vo svojich činnostiach a programoch aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatív v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa naďalej podporovali opatrenia na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstraňovanie všetkých foriem násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada EÚ, aby rozvíjala medziregionálne iniciatívy zamerané na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien;
22. pripomína záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;
23. vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv situácií konfliktu a situácií po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky krajiny, aby plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie;
24. vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
25. vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj nabádaním ďalších štátov, aby prijali národné akčné plány;
26. víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktorá viedla k prijatiu globálnej dohody o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovanie a konkrétne prejavy solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov, a pripomína, že otázka migrácie by sa mala naďalej skúmať v celosvetovom meradle, nielen na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade s povinnosťami, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva, plnili svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím;
27. zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;
28. pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami, a vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky v tejto súvislosti;
Priority pre jednotlivé krajiny
29. Ukrajina
vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajúca ruská agresia zapríčinila zúfalú humanitárnu situáciu v regióne Donbas a že ukrajinským a medzinárodným humanitárnym organizáciám sa odopiera vstup do okupovaných regiónov; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s náročnými humanitárnymi podmienkami, ktorým čelí viac ako 1,5 milióna vnútorne vysídlených osôb; je hlboko znepokojený porušovaním ľudských práv na Rusmi okupovanom Kryme, a to najmä pokiaľ ide o zúfalú situáciu krymských Tatárov, a zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu; znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie týkajúce sa zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej slobodného a zvrchovaného rozhodnutia pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do systému ukrajinského práva prostredníctvom politického dialógu a plne v súlade s medzinárodným právom; podporuje predĺženie sankcií proti Rusku až do úplného vykonávania dohody z Minska a vrátenia Krymu; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pretrvávajúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu;
30. Sýria
čo najdôraznejšie odsudzuje ohavné činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, čoho sa dopúšťajú ozbrojené sily sýrskej vlády s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, najmä organizáciou ISIS/Dá’iš, ktorá je zodpovedná za zločiny takmer sa rovnajúce genocíde, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; trvá na tom, aby sa pokračovalo vo vyšetrovaní použitia a ničenia chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a Číny zablokovať novú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o používaní chemických zbraní; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečil celkom neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a aby vinníci usvedčení zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky a zodpovednosť za svoje činy; podporuje iniciatívu EÚ zameranú na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala opatrenia v tomto smere;
31. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)
vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby si plnila svoje povinnosti vyplývajúce z nástrojov v oblasti ľudských práv, ktorých je zmluvnou stranou, a zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu ľudských práv v KĽDR a v potrebnej miere s nimi spolupracovala; vyzýva KĽDR, aby domácim aj zahraničným médiám umožnila slobodu prejavu a slobodu tlače a svojim občanom necenzurovaný prístup k internetu; vážne odsudzuje systematické a rozsiahle uplatňovanie trestu smrti v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť trest smrti v blízkej budúcnosti; žiada, aby tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti páchané v KĽDR, boli braní na zodpovednosť, postavení pred Medzinárodný trestný súd a podrobení cieleným sankciám; dôrazne odsudzuje jadrové testy ako zbytočnú a nebezpečnú provokáciu, porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vážnu hrozbu pre mier a stabilitu na Kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii;
32. Gruzínske regióny Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko
vyjadruje vážne znepokojenie nad inštrumentalizáciou spravodlivosti a prípadmi vyvíjania politického tlaku na členov ústavného súdu; je naďalej znepokojený, pokiaľ ide o slobodu prejavu, slobodu médií a zamedzenie prístupu pozorovateľov do okupovaných regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, kde stále dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv; naliehavo vyzýva na utuženie kontaktov medzi ľuďmi žijúcimi na území kontrolovanom z Tbilisi a v obidvoch okupovaných regiónoch; žiada, aby sa v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územná celistvosť Gruzínska, ako aj neporušiteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečný a dôstojný návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb do miest ich trvalého bydliska; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť kontrolu plnenia odporúčaní v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;
33. Bielorusko
vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie a zadržiavanie nezávislých a opozičných novinárov a aktivistov za ľudské práva; odsudzuje pretrvávajúce používanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 32. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa, že začne vykonávať dlho odkladané reformy zamerané na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;
34. Európska susedská politika
je presvedčený o pretrvávajúcej hodnote pôvodne stanoveného cieľa európskej susedskej politiky (ESP), ktorým je vytvoriť priestor prosperity, stability a bezpečnosti založený na spoločných hodnotách a zásadách Únie poskytovaním pomoci a stimulov na hlboké štrukturálne reformy v susedných krajinách, ktoré uskutočnia na vlastnú zodpovednosť a s ktorými súhlasili, čo umožní intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ; domnieva sa, že podpora demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, budovania štátu a ľudských práv a základných slobôd je základom ESP; zdôrazňuje význam rozvoja prosperujúcej a aktívnej občianskej spoločnosti v procese transformácie a demokratizácie, vrátane komunity podnikateľov; žiada o poskytnutie ďalšej podpory pre občiansku spoločnosť, miestne MSP a iné neštátne subjekty, pretože práve tí sú hnacou silou procesu reforiem, ako aj o aktívnejší dialóg a partnerstvo medzi rozličnými aktérmi občianskej spoločnosti a odvetviami v EÚ a susedných krajinách v rámci ESP; zdôrazňuje význam európskych spoločností a ich úlohu pri podpore a šírení medzinárodných noriem pre podnikanie;
35. Irán
vyzýva Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, a to tak, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich úlohy; vyzýva iránsku vládu, aby riešila hlavné obavy, na ktoré poukázal osobitný spravodajca OSN a generálny tajomník OSN v správach o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú uvedené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN; so znepokojením konštatuje, že Irán vykonáva najviac popráv v dôsledku trestu smrti na obyvateľa na svete; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti; vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov; konštatuje, že ústava Iránskej islamskej republiky formálne chráni niektoré náboženské menšiny a ich základné náboženské slobody; je však znepokojený nárastom počtu väzňov, ktorí sú príslušníkmi národnostných menším, alebo osôb uväznených v dôsledku ich presvedčenia; vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, že práva náboženských a etnických menšín budú v zákonoch plne rešpektované a chránené a že sa rozšíri náboženská sloboda;
36. Burundi
vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi; odsudzuje násilie, ku ktorému v Burundi dochádza od roku 2015 a ktoré viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielenému násiliu voči ženám vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícok ľudí a nútené vysídľovanie stoviek tisícov Burunďanov, porušovanie slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabitia a zneužívania a postavenie páchateľov týchto aktov pred súd; v tejto súvislosti podporuje rozhodnutie Rady nadväzujúce na zlyhanie rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde, ale zachovať plnú finančnú podporu určenú obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov;
o
o o
37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.