Dokument na schôdzu
13.3.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o prioritách Únie pre zasadnutia Rady pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Marie-Christine Vergiat, Marisa Matias, Ángela Vallina, Merja Kyllönen, Lola Sánchez Caldentey, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Estefanía Torres Martínez, Neoklis Sylikiotis, Takis Hadjigeorgiou, Dimitrios Papadimoulis, Kostadinka Kuneva, Stelios Kouloglou, Kostas Chrysogonos, Barbara Spinelli, Maria Lidia Senra Rodríguez, Javier Couso Permuy
v mene skupiny GUE/NGL
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Únie pre zasadnutia Rady pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade pre ľudské práva,
– so zreteľom na nadchádzajúce 34. zasadnutie Rady pre ľudské práva, ktoré sa bude konať od 27. februára do 24. marca 2017,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia a jej členské štáty by mali vo všetkých svojich vnútorných i vonkajších politikách zaručiť dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť medzi nimi súdržnosť, aby sa tak posilnilo postavenie Únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva a zabezpečila sa jeho dôveryhodnosť;
B. keďže od 27. februára do 24. marca 2017 sa bude konať 34. riadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva; keďže delegácia Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu vycestuje do Ženevy pri príležitosti 34. zasadnutia, ako to bolo aj v predchádzajúcich rokoch v prípade predchádzajúcich zasadnutí Rady pre ľudské práva; keďže v roku 2017 sa budú konať dve ďalšie zasadnutia Rady pre ľudské práva;
C. keďže v Rade pre ľudské práva dnes zasadá sedem členských štátov: Nemecko (do roku 2018), Belgicko (do roku 2018), Lotyšsko (do roku 2017), Holandsko (do roku 2017), Portugalsko (do roku 2017), Spojené kráľovstvo (do roku 2017) a Slovinsko (do roku 2018);
D. keďže činnosť Únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva, ako aj spolupráca s ňou sa musí lepšie koordinovať a posilniť, aby sa lepšie zohľadňovali a vykonávali odporúčania Rady pre ľudské práva v politike Únie v oblasti ľudských práv na vnútornej aj vonkajšej úrovni; keďže delegácie Únie v Rade pre ľudské práva sa príliš často obmedzia na predloženie svojich vlastných priorít, bez toho, aby zohľadnili práce OSN a Rady pre ľudské práva v oblasti ľudských práv;
Činnosť a organizácia Rady pre ľudské práva
1. opakuje svoju výzvu členským štátom Únie, aby aktívne vystupovali proti akýmkoľvek snahám ohroziť koncept univerzálnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej prepojenosti ľudských práv a aby aktívne podporili Radu pre ľudské práva, aby rovnakým spôsobom bojovala proti všetkým formám diskriminácie bez ohľadu na dôvody, na ktorých sú založené;
2. varuje pred zneužívaním Rady pre ľudské práva; zdôrazňuje význam jej rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv; upozorňuje na dôležitosť hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv objektívnym, transparentným, neselektívnym, konštruktívnym a nekonfrontačným spôsobom na základe spoľahlivých informácií a interaktívneho dialógu a v súlade s koncepciou všeobecnej platnosti a rovnakého prístupu k všetkým štátom; vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne prispeli k uplatňovaniu týchto schválených zásad týkajúcich sa Rady pre ľudské práva;
3. zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dodržiavania ľudských práv je dôležité riešiť základné príčiny politickej nestability v mnohých krajinách prostredníctvom rozvojových politík v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a prostredníctvom sociálno-ekonomických, politických a kultúrnych opatrení;
4. poznamenáva, že Saudská Arábia je členom Rady pre ľudské práva do roku 2019; dôrazne odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa Saudskoarabské kráľovstvo, ktoré používa svoj mandát na zablokovanie žiadostí osobitných spravodajcov OSN, vymenovaných, aby viedli vyšetrovanie na zistenie skutkového stavu, pokiaľ ide o mučenie, slobodu presvedčenia a prejavu, ako aj o popravy, a zároveň bráni akýmkoľvek pokusom o nezávislé vyšetrovanie situácie v Jemene; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že počas 33. zasadnutia Rady pre ľudské práva sa Saudskoarabskému kráľovstvu už druhý rok po sebe podarilo zablokovať rezolúciu Únie, ktorej cieľom bolo začať medzinárodné vyšetrovanie; vyzýva EÚ, aby opäť predložila túto rezolúciu po tom, ako zástupkyňa vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva Kate Gilmore kritizovala skutočnosť, že jemenská národná komisia – ktorá bola vytvorená po neúspešnej žiadosti zriadiť medzinárodnú komisiu – nie je dostatočne nestranná a nedodržiava základné normy ochrany;
5. víta výročné správy vysokého komisára OSN pre ľudské práva, a najmä pozornosť venovanú situácii v Hondurase, Kolumbii, Guatemale, Cyperskej republike, Iráne, na Srí Lanke, v Jemene, na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, na okupovaných sýrskych Golanských výšinách, v Afganistane a v Guinei;
6. odmieta používanie pojmu „zodpovednosť za ochranu“, pretože porušuje medzinárodné právo a neponúka dostatočný právny základ na odôvodnenie jednostranného použitia sily; odsudzuje úlohu svetového žandára, ktorú si prisvojujú štáty ako USA alebo Francúzsko alebo organizácie ako NATO, a to aj mimo mandátov OSN alebo idúc nad ich rámec; odsudzuje taktiež tzv. selektívne letecké útoky a nasadenie zahraničných vojenských oddielov na území niektorých štátov; odsudzuje zásahy NATO nahrádzajúce úlohy spočívajúce v pacifikácii a stabilizácii, ak ich nemožno realizovať na základe širokej zhody v rámci Valného zhromaždenia OSN;
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
7. víta, že Rada pre ľudské práva uznáva význam presadzovania a ochrany hospodárskych a sociálnych práv a dôležitosť otázky previazanosti a nedeliteľnosti ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam rovnocenného prístupu k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym, občianskym a politickým právam; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti, zvýšenie miery chudoby a sociálneho vylúčenia a stále komplikovanejší prístup k službám, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, doprava a kultúra, a zhoršovanie kvality týchto služieb, predstavujú významné problémy; víta kľúčovú úlohu verejných služieb v tejto oblasti a poznamenáva, že ich privatizácia a liberalizácia prispeli k zhoršeniu situácie v uplatňovaní niektorých týchto práv;
8. okrem toho zdôrazňuje, že začlenenie doložiek o demokracii a ľudských právach do dohôd o voľnom obchode podpísaných Úniou nie je dostatočne zohľadnené, a je teda neúspechom, pretože tieto dohody o voľnom obchode viedli k ústupkom, či dokonca k porušovaniu základných práv, najmä hospodárskych a sociálnych, k zvyšovaniu chudoby dotknutého obyvateľstva a k monopolizácii zdrojov nadnárodnými spoločnosťami; domnieva sa, že treba zaviesť nové formy spolupráce s cieľom uľahčiť hospodársky a sociálny rozvoj tretích krajín podľa potrieb ich obyvateľov; domnieva sa, že okrem vplyvu plánov úsporných opatrení na ľudské práva by sa Rada pre ľudské práva mala venovať aj skúmaniu a odsúdeniu účinkov dohôd o voľnom obchode a najmä rizík a dôsledkov dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT;
9. domnieva sa, že otázka rozdelenia bohatstva vo svete by mala byť absolútnou prioritou na zasadnutí Rady pre ľudské práva v roku 2017, keďže je základnou prekážkou vykonávania hospodárskych a sociálnych práv, a že delegácie Únie a jej členských štátov by mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;
10. zdôrazňuje dôležitosť správy o prístupe k liekom v kontexte práva každého na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; vyzýva delegáciu Únie a jej členských štátov na podporu prístupu k liekom a ku kvalitným a všeobecne prístupným verejným zdravotným službám a vyzýva na vyšetrenie úlohy farmaceutického priemyslu;
11. považuje za rovnako dôležitú správu o vhodnom bývaní ako súčasti práva na primeranú životnú úroveň; žiada delegáciu Únie a jej členských štátov, aby podporovali – ako základné právo – prístup ku kvalitnému bývaniu pre všetkých bez diskriminácie;
12. rovnako víta aj správu o práve na potraviny; zdôrazňuje, že členské štáty OSN by mali vo zvýšenej miere podporovať prístup k základným prírodným zdrojom a pôde, ako aj potravinovú bezpečnosť ako prostriedky na znižovanie chudoby a nezamestnanosti; vyjadruje ľútosť nad tým, že veľký počet ľudí nemá alebo prestal mať prístup k niektorým základným zdrojom vrátane základných komodít, ako je voda, a to z dôvodu získavania týchto zdrojov podnikmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré podporujú politické orgány dotknutých krajín, čo vyvoláva nedostatok potravín a zvyšovanie ich cien; vyzýva preto delegáciu Únie a jej členských štátov, aby v Rade pre ľudské práva a vo všeobecnejšej rovine na medzinárodných a regionálnych fórach a konferenciách (Svetová banka, WTO, UNCTAD, MMF, OECD atď.) podporovali návrhy na uznanie základných verejných statkov a na ich zapísanie do osobitného dohovoru OSN;
13. zdôrazňuje význam bodu o vplyve zahraničného dlhu a s ním súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plnohodnotné využívanie všetkých ľudských práv, pretože berie do úvahy skutočnosť, že platba „úrokov z dlhu“ štátov sa dnes týka väčšiny krajín a slúži ako zámienka na zavedenie plánov úsporných opatrení nazývaných „štrukturálne plány úprav“, ktoré porušujú základné práva, a to aj v Únii;
Občianske a politické práva
14. vyzýva všetky štáty, aby bojovali proti mučeniu, a to aj v členských štátoch; vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby do diskusie o mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní a trestaní zahrnuli otázku zákazu obchodu s produktmi, ktoré by mohli slúžiť na účely mučenia, a to v rámci Únie i mimo nej;
15. vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby opätovne potvrdili svoj odmietavý postoj k trestu smrti a podporu jeho všeobecného zrušenia, ako aj zavedenie okamžitého moratória v krajinách, kde stále ešte existuje; vyjadruje svoje znepokojenie nad určitým počtom krajín, ktoré vykonávanie trestu smrti zastavili a ktoré sa teraz vracajú k popravám alebo dokonca trest smrti opätovne zavádzajú najmä z dôvodu boja proti terorizmu a v rámci boja proti obchodu s drogami;
16. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na tomto zasadnutí Rady pre ľudské práva riešila otázka slobody združovania sa a boja proti všetkým formám represie vrátane vrážd odborárov, politických a komunitných aktivistov, umelcov a obhajcov ľudských práv;
17. berie na vedomie, že na 31. zasadnutí sa prikladal veľký význam slobode náboženského vyznania alebo presvedčenia, a pripomína, že táto sloboda predpokladá tak právo veriť a neveriť, ako aj právo propagovať náboženské presvedčenie a svoje presvedčenie zmeniť; opätovne zdôrazňuje, že si váži sekularizmus, ktorý je základnou charakteristikou určitých štátov a kultúr a je vymedzený ako prísne oddelenie politickej a náboženskej moci, čo znamená odmietanie akéhokoľvek zasahovania náboženstva do fungovania vlády a akéhokoľvek zasahovania politickej moci do náboženských záležitostí, pokiaľ nejde o zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody druhých), a ktorý zároveň zaručuje všetkým (veriacim, agnostikom alebo ateistom) rovnakú slobodu svedomia, ako aj právo na verejné vyjadrenie viery;
18. považuje za obzvlášť dôležitú správu o práve na súkromie v digitálnom veku; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že technológie, vrátane európskych, sa používajú na porušovanie ľudských práv, predovšetkým prostredníctvom cenzúry a masového sledovania; rovnako odsudzuje hromadnú špionáž tisícov ľudí, ktorú vykonáva najmä Národná bezpečnostná agentúra USA; je znepokojený šírením technológií sledovania a filtrovania, ktoré predstavuje rastúcu hrozbu pre obhajcov ľudských práv a často porušuje právo na súkromie; požaduje, aby sa tieto úvahy zohľadnili v rámci tohto bodu zasadnutia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo ešte stále nezačalo rokovania o uzatvorení medzinárodnej dohody o ochrane osobných údajov, ktorá by sa mohla inšpirovať dohovorom Rady Európy č. 108, a vyzýva delegáciu Únie a jej členských štátov, aby sa v spolupráci s medzinárodnými partnermi usilovala o vypracovanie takéhoto rámca;
19 odsudzuje rastúci outsourcing bezpečnostných úloh – vrátane vojenských – súkromným organizáciám a podnikom, pričom ide o výsadné právomoci patriace výhradne do kompetencie štátov, a vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie týchto praktík; zastáva názor, že dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv zostáva v zodpovednosti štátov, a domnieva sa preto, že ide o prenesenie úloh verejnej služby a že štáty musia niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopúšťajú podniky;
20. zdôrazňuje slabú reguláciu, nepriehľadnosť a chýbajúcu kontrolu v oblasti obchodovania so zbraňami, ktoré je zodpovedné za rastúce ľudské utrpenie v občianskych vojnách a ozbrojených konfliktoch; domnieva sa, že obchodovanie so zbraňami živí nestabilitu a korupciu a znemožňuje mierový proces; odsudzuje predovšetkým jeho úlohu v krajinách ako Jemen, Somálsko, Južný Sudán a Nigéria a opakuje varovanie týkajúce sa týchto krajín, ktoré vydal generálny tajomník OSN 22. Februára 2017; preto trvá na tom, aby sa táto otázka riešila počas tohto zasadnutia;
Práva národov, skupín a jednotlivcov
21. zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv pôvodného a kmeňového obyvateľstva stanovených v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169 a vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov, aktivistov, organizácií a inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv a upozorňujú najmä na zaberanie pôdy; žiada, aby sa týmto otázkam venoval osobitný bod programu zasadnutia Rady pre ľudské práva;
22. oceňuje význam, ktorý sa na tomto 34. zasadnutí pripisuje právam dieťaťa, ako aj vôľu po prijatí rezolúcie 25/6 dôsledne sa venovať otázkam predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie;
23. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby sa prednostne venovali konkrétnym krokom Rady pre ľudské práva, ktorých cieľom je ukončiť porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, a najmä žien a detí, počas vojen a násilných konfliktov; žiada, aby sa prioritne prijali opatrenia, ktorými sa ukončí nábor detských vojakov a zaručí sa ich ochrana;
24. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že na konferencii Rady pre ľudské práva v roku 2017 sa nebude diskutovať o otázkach súvisiacich s právami LGBTI; odsudzuje násilie a diskrimináciu, ktorým sú LGBTI vystavené na celom svete; odsudzuje najmä nútenú sterilizáciu transrodových osôb, ktorá sa naďalej vykonáva v niekoľkých štátoch, a to aj v štátoch Únie, a vyzýva na okamžité ukončenie takéhoto porušovania ľudských práv; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvážilo prostriedky prispôsobenia svojho rodinného práva meniacim sa formám dnešnej rodiny vrátane možnosti zväzku a adopcie pre osoby rovnakého pohlavia; zdôrazňuje, že lesby často trpia mnohonásobnou diskrimináciou (jednak ako ženy, jednak ako lesby) a že opatrenia v prospech rovnosti pre LGBTI je nutné vykonávať súbežne s opatreniami podporujúcimi rovnosť žien a dievčat s cieľom dosiahnuť rovnosť a nediskrimináciu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že narastá počet zákonov, postupov a aktov násilia, ktoré sú namierené proti osobám na základe ich sexuálnej orientácie a pohlavia; opätovne potvrdzuje, že podporuje pokračovanie činnosti vysokého komisára pre ľudské práva, ktorej cieľom je podporovať a chrániť možnosť osôb LGBTI uplatňovať všetky ľudské práva, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane Sloboda a rovnosť; nabáda vysokého komisára OSN, aby pokračoval v boji proti diskriminačným zákonom a praktikám;
25. víta správu o ochrane ľudských práv migrantov; odsudzuje vplyv politík externalizácie hraníc Európskej únie na zvýšené riskovanie jednotlivcov, ktorí sa snažia nájsť bezpečie v Európe, čoho následkom je zvýšenie počtu úmrtí na mori a na pevnine osôb, ktoré sú na ceste do Európy; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Únia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami založila celú svoju migračnú politiku vrátane kontroly hraníc na konzistentnom prístupe založenom na ľudských právach; v tejto súvislosti odsudzuje „chartúmsky proces“, ktorého súčasťou je spolupráca v oblasti „riadenia migrácie“, najmä s eritrejským a sudánskym režimom; opätovne vyzýva členské štáty Únie, aby zaviedli „doložky o demokracii a ľudských právach“ do všetkých medzinárodných dohôd bez ohľadu na ich charakter a aby zaručili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných a vonkajších politikách, bez čoho by bolo postavenie Únie v rámci Rady pre ľudské práva a v ktoromkoľvek inom medzinárodnom kontexte, kde sa rieši otázka ľudských práv, oslabené;
Previazanosť ľudských práv a tematických otázok týkajúcich sa ľudských práv
26. berie na vedomie, že na tomto 34. zasadnutí sa veľká pozornosť venuje spojeniu medzi terorizmom a ľudskými právami, a berie na vedomie správu o škodlivom vplyve terorizmu na užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd, najmä práva na život, slobodu a bezpečnosť osoby; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nesmie v žiadnom prípade slúžiť ako zámienka s cieľom obmedzovať osobné slobody a základné práva; domnieva sa, že „bojovná“ reakcia západných krajín nielenže nevedie k zníženiu teroristickej hrozby, ale iba roztáča špirálu násilia; opätovne zdôrazňuje, že účinný plán boja proti terorizmu bude možné zaviesť až vtedy, keď sa zastavia toky financovania teroristických organizácií, a to najmä pozastavením všetkých obchodných dohôd a dohôd o partnerstve s krajinami, ktoré podporujú tieto organizácie; okrem iného zdôrazňuje význam posilnenia verejných informačných služieb, bezpečnosti a spravodlivosti, ale aj nevyhnutnosť zavádzať programy prevencie a zriaďovať centrá financované verejnými orgánmi s cieľom včas odhaľovať metódy náboru teroristických organizácií, zabrániť náboru a likvidovať náborové siete a umožňovať opätovné začlenenie dotknutých osôb; pripomína, že právo na bezpečnosť a rovnako aj právo na ochranu sú základné práva, a odsudzuje každú verejnú politiku, ktorej cieľom je diskriminovať časť vlastného obyvateľstva na základe jeho pôvodu alebo náboženstva, skutočného alebo predpokladaného; v tejto súvislosti považuje za mimoriadne dôležitý bod o účinkoch terorizmu na uplatňovanie ľudských práv;
27. považuje za zásadný bod o vypracovaní medzinárodného právne záväzného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov a ľudských práv; podporuje prácu medzivládnej pracovnej skupiny OSN v tejto oblasti a naliehavo žiada inštitúcie Únie a členské štáty, aby plnili rezolúcie na túto tému a aby sa v plnej miere podieľali na dosiahnutí tohto cieľa;
28. rovnako považuje za mimoriadne dôležitý bod týkajúci sa ľudských práv a životného prostredia a domnieva sa, že tento bod je úzko spojený s právami národov disponovať vlastnými prírodnými zdrojmi, pôdou a udržateľným environmentálnym systémom; domnieva sa preto, že je veľmi dôležité, aby všetci ratifikovali a vykonávali Kjótsky protokol, ako aj ostatné medzinárodné dohovory, ktoré umožňujú skutočné uplatňovanie týchto práv; domnieva sa, že dohody uzatvorené na konferencii COP21 v Paríži sú stále nedostatočné, ak sa má zastaviť zmena klímy a zaručiť národom sociálne a environmentálne práva; žiada delegáciu Únie a zástupcov členských štátov, aby v rámci Rady pre ľudské práva podporili návrh vytvoriť medzinárodný súd pre environmentálnu justíciu pod záštitou OSN a aby pracovali na vytvorení záväzného právneho nástroja s cieľom postihovať najviac znečisťujúce štáty a podniky;
29. zdôrazňuje, že podľa odhadov OSN dôjde do roku 2050 k vysídleniu 200 miliónov osôb z environmentálnych dôvodov; zdôrazňuje nevyhnutnosť globálneho prístupu, ktorý umožní riešiť problémy klimatických zmien, chudoby, vykorisťovania a prístupu k zdrojom a takisto zaberania pôdy a bohatstva nadnárodnými spoločnosťami a ktorý umožní rozvoj a prístup obyvateľstva k základným statkom, právam a službám; žiada delegáciu Únie v Rade pre ľudské práva a zástupcov členských štátov, aby sa aktívne zúčastnili diskusie o termíne „klimatický a environmentálny utečenec“ s cieľom vypracovať právne záväznú definíciu v rámci medzinárodného práva;
Práva národov na sebaurčenie a situácie v oblasti ľudských práv, ktoré si vyžadujú pozornosť Rady pre ľudské práva
30. opätovne zdôrazňuje nescudziteľné právo národov na sebaurčenie a na rozhodnutie o vlastnom politickom, hospodárskom a sociálnom smerovaní bez vonkajších zásahov; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby pri príležitosti zasadnutia Rady pre ľudské práva rázne presadzovali toto právo namiesto súčasných politík; okrem toho odmieta uloženie sankcií Únie a Spojených štátov amerických voči tretím krajinám s cieľom chrániť predovšetkým svoje geopolitické a hospodárske záujmy a nie záujmy dotknutých obyvateľstiev, ktoré by pritom mali prevažovať;
31. vyjadruje svoje veľké znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou a bezpečnostnou situáciou v Sýrii následkom okupácie významnej časti územia organizáciou takzvaného „Islamského štátu“; dôrazne odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú teroristické organizácie; vyjadruje svoje veľké znepokojenie aj nad porušovaním ľudských práv, ktorého sa dopúšťa sýrsky režim, najmä nad zasahovaním do slobody prejavu, nad svojvoľným zadržiavaním a represiami voči obhajcom ľudských práv; zdôrazňuje význam záverov osobitnej nezávislej vyšetrovacej komisie o udalostiach v Aleppe, s cieľom identifikovať, ak je to možné, všetky osoby, v prípade ktorých existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sú zodpovedné za údajné porušenia a zneužívania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že konflikt bol vyostrený obchodom so zbraňami; dôrazne odsudzuje najrôznejšie zásahy západných krajín za posledné roky, ktoré mali dramatické následky, pokiaľ ide o radikalizáciu jednotlivcov, najmä na Strednom východe a v krajinách južného susedstva; víta úsilie vynaložené v prospech politického dialógu pod záštitou OSN s cieľom nájsť východisko z politickej krízy v tejto krajine a zdôrazňuje, že aby bol tento dialóg účinný, musí zahŕňať členov nenásilnej opozície sýrskeho režimu;
32. je hlboko znepokojený v súvislosti s pretrvávajúcim konfliktom v Južnom Sudáne; vyzýva na okamžité prímerie medzi obomi stranami konfliktu a vyjadruje podporu neutrálnej mediácii, ktorá by umožnila dosiahnuť čo najskôr dohodu; žiada, aby sa civilnému obyvateľstvu, ktoré sa ocitlo v bojoch a uteká z regiónu, poskytovala väčšia humanitárna pomoc; požaduje, aby Únia a jej členské štáty pri otvorení svojich hraníc osobám, ktoré utekajú pred konfliktom, dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a otvorili svoje hranice utekajúcim pred krízou v Južnom Sudáne; ďalej požaduje, aby medzinárodné spoločenstvo prijalo opatrenia s cieľom ukončiť všetky dodávky zbraní a vojenského vybavenia Južnému Sudánu a aby bol ukončený akýkoľvek vývoz zbraní do tohto regiónu;
33. zdôrazňuje význam, ktorý majú diskusie v rámci Rady pre ľudské práva týkajúce sa situácie v Burundi; vyjadruje veľké znepokojenie nad situáciou v tejto krajine a zdôrazňuje, že táto situácia môže mať pre celý región dramatické následky; požaduje, aby bol dodržiavaný Pakt bezpečnosti, stability a rozvoja oblasti Veľkých jazier, protokol o neútočení a vzájomnej obrane; domnieva sa, že súčasnú krízu možno vyriešiť len cestou politického dialógu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a v žiadnom prípade ju nemožno použiť ako zámienku na ďalší vojenský zásah v regióne; domnieva sa, že problémy v Burundi možno vyriešiť len zabezpečením rovnakých práv pre všetkých občanov a riešením problémov spojených s držbou úrodnej poľnohospodárskej pôdy, nezamestnanosťou a chudobou, bojom proti korupcii, chudobe, nerovnostiam a prejavom diskriminácie, ako aj rozvíjaním sociálnych, politických a hospodárskych reforiem, ktorých cieľom je vybudovať slobodný, demokratický a stabilný štát;
34. konštatuje, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne naďalej vyvoláva veľké obavy; odsudzuje represívne opatrenia voči pokojným demonštrantom a disidentom (vrátane študentov, akademikov, obhajcov ľudských práv), aktivistom za práva žien, právnikom, novinárom, bloggerom, ktoré sú v tejto krajine bežným javom; zdôrazňuje prvoradú úlohu, ktorú musí v záujme zaručenia mieru zohrávať medzinárodné spoločenstvo; vyjadruje znepokojenie nad počtom politických väzňov a väzňov svedomia, stále vysokým počtom popráv vrátane popráv maloletých, mučením, nespravodlivými súdnymi procesmi a prehnanými sumami požadovanými ako kaucie a závažným obmedzovaním slobody informácií, vyjadrovania, zhromažďovania, náboženského vyznania, vzdelávania a pohybu;
35. uznáva pokrok, ktorý bol do tejto chvíle dosiahnutý v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku/Barme, a zároveň zdôrazňuje, že sa ešte mnohé musí dosiahnuť, najmä pokiaľ ide o práva menšín, slobodu prejavu, združovania a mierového zhromažďovania; odsudzuje diskrimináciu a prenasledovanie rohingského obyvateľstva, ktoré zhoršuje chýbajúce právne postavenie členov tejto komunity a rastúci počet nenávistných prejavov voči nebudhistom; vyzýva na dôkladné, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov porušovania ľudských práv rohingského obyvateľstva;
36. zdôrazňuje význam bodu o Eritrei počas tohto zasadnutia; rozhodne odsudzuje systematické a rastúce porušovanie ľudských práv v Eritrei; je hlboko znepokojený hospodárskou a sociálnou situáciou celého eritrejského ľudu a utečencov v susedných krajinách; odsudzuje systematické hrozby voči Eritrejčanom žijúcim mimo svojej krajiny vrátane hrozieb v podobe dane na obnovu a rekonštrukciu;
37. víta správu o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi, a to aj pokiaľ ide o účinnosť opatrení technickej pomoci a budovania kapacít, ktoré líbyjská „vláda“ využila, ako aj o hodnotenie podpory alebo doplnkovej technickej pomoci potrebnej na vykonávanie rezolúcie a odporúčaní uvedených vo vyšetrovacej správe Úradu vysokého komisára o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi; domnieva sa, že správu by mala zohľadniť Únia a jej členské štáty pred akýmkoľvek ďalším prehĺbením spolupráce s „líbyjskými orgánmi“, a žiada, aby sa otázka ochrany migrantov a utečencov, ktorí prechádzajú cez krajinu, a ľudských práv v Líbyi zohľadnila ako prvoradá záležitosť;
Situácia v oblasti ľudských práv v Palestíne a na ďalších okupovaných arabských územiach
38. víta osobitnú pozornosť, ktorú Rada pre ľudské práva venuje v posledných rokoch situácii v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach, najmä pokiaľ ide o právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie, ako aj zriadenie nezávislého a životaschopného štátu v rámci hraníc z roku 1967; dôrazne nabáda delegáciu Únie, aby odsúdila všetky formy kolonializmu, najmä v Palestíne, a to na Západnom brehu Jordánu, ako aj vo východnom Jeruzaleme, kde neustále narastá; ďalej odsudzuje násilie osadníkov namierené proti palestínskemu obyvateľstvu, predovšetkým v Hebrone, a plány na nútené vysídľovanie beduínov;
39. žiada delegáciu Únie v Rade pre ľudské práva a zástupcov členských štátov, aby vyvíjali nátlak na izraelské orgány, aby sa mohol vykonávať mandát OSN; rovnako žiada EÚ a jej členské štáty, aby prijali primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, aby podniky v ich jurisdikcii neporušovali ľudské práva alebo neprispievali k ich porušovaniu, najmä prostredníctvom činností alebo ziskov v osadách; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Úniu, aby podporovala budúce rezolúcie Rady pre ľudské práva o rozširovaní osád a uverejnenie databázy Rady pre ľudské práva s každoročnými údajmi o podnikoch zapojených do porušovania medzinárodného práva;
40. odsudzuje situáciu, v ktorej sa nachádzajú palestínski väzni v izraelských väzniciach; žiada Izraelský štát, aby okamžite skoncoval s praktikami hromadného väznenia, ktoré sa opäť zvýšilo v roku 2016, keď bolo uväznených viac ako 6 000 osôb vrátane maloletých; ďalej odsudzuje mimosúdne popravy, administratívne zadržiavanie, premiestňovanie politických väzňov mimo okupované územia, čo znemožňuje návštevy ich rodín, zlé zaobchádzanie, mučenie a nútené prijímanie potravy a odmietanie zodpovedajúcej a vhodné lekárskej starostlivosti, ktoré predstavujú zjavné porušovanie medzinárodného práva; žiada Izrael, aby okamžite zaručil, že bude dodržiavať dohovor OSN proti mučeniu, ktorého je zmluvnou stranou; odsudzuje zadržiavanie detí a zlé zaobchádzanie s nimi a žiada okamžité prepustenie uväznených detí; rovnako požaduje okamžité prepustenie väznených palestínskych parlamentárov;
41. takisto je veľmi znepokojený v súvislosti s obmedzeniami v oblasti občianskych a politických slobôd v Izraeli, najmä pokiaľ ide o rôzne zákony, ktoré sa vzťahujú na mimovládne organizácie a ktoré narušujú slobodu združovania, zhromažďovania a organizovania; ďalej upozorňuje na zosilnenú diskrimináciu menšín v tejto krajine, predovšetkým „arabskej“ menšiny;
42. vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka Západnej Sahary nie je zaradená do programu zasadnutia Rady pre ľudské práva v roku 2017; požaduje dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva zhromažďovať sa; žiada prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje, aby zástupcovia OSN, parlamentári, nezávislí pozorovatelia, mimovládne organizácie a tlač mali prístup na územie Západnej Sahary; naliehavo žiada OSN, aby Misii OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) poskytla mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými mierovými misiami OSN vo svete; podporuje spravodlivé a trvalé urovnanie konfliktu v Západnej Sahare na základe práva západosaharského ľudu na sebaurčenie a v súlade s rezolúciami Organizácie Spojených národov 34/37 a 35/19; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby počas nadchádzajúcich zasadnutí Rady pre ľudské práva podporili zaradenie situácie v Západnej Sahare do programu;
Rasizmus, rasová diskriminácia, xenofóbia a súvisiaca neznášanlivosť: uplatňovanie Durbanského vyhlásenia a akčného programu a následné opatrenia
43. považuje za dôležité, aby sa v roku 2017 venovala pozornosť posilneniu rovnosti a boja proti diskriminácii, či už je rasovo motivovaná, alebo namierená proti menšinám, alebo založená na pohlaví, sexuálnej orientácii alebo identite či zdravotnom postihnutí; zdôrazňuje, že v tejto oblasti musia aj Únia a jej členské štáty vykonávať odporúčania Rady pre ľudské práva;
44. víta dôležitosť, ktorá sa venovala otázke rasizmu a diskriminácie na zasadnutiach Rady pre ľudské práva v roku 2017, najmä pokiaľ ide o celosvetovú výzvu na konkrétne opatrenia na úplné odstránenie rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti a na úplné vykonávanie Durbanského vyhlásenia a akčného programu a následných opatrení; znovu odsudzuje rasistické, antisemitské, homofóbne a xenofóbne násilie a násilie páchané na migrantoch, ktoré v niektorých členských štátoch dosiahlo alarmujúce rozmery; je znepokojený rastom nenávistných slovných prejavov a stigmatizovania menšín alebo skupín ľudí, a rastúcim vplyvom týchto javov v určitých médiách a mnohých politických hnutiach a stranách, ktorý sa v niektorých členských štátoch odráža na najvyššej úrovni politickej zodpovednosti, čo viedlo k reštriktívnym právnym predpisom;
45. rovnako považuje za základnú otázku diskriminácie žien a otázku odstraňovania všetkých foriem násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k zdraviu a starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia musí zostať politickou prioritou, a to vrátane voľného prístupu k sexuálnej výchove, k metódam antikoncepcie a k právu na prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi musia byť prioritami a ich cieľom musí byť dosiahnutie rovnosti žien a mužov; preto žiada Radu OSN pre ľudské práva a medzinárodné spoločenstvo, aby realizovali proces CIPD+20, Peking +20 a Rio +20; zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby členské štáty Únie uplatňovali odporúčania Rady pre ľudské práva z roku 2002 týkajúce sa medzinárodnej ochrany, pokiaľ ide o prenasledovanie súvisiace s pohlavím, najmä v kontexte prisťahovaleckej politiky;
*
* *
46. poveruje svoju delegáciu na 34., 35. a 36. zasadnutí Rady pre ľudské práva, aby informovala o stanoviskách vyjadrených v tomto uznesení; vyzýva svoju delegáciu, aby informovala Podvýbor pre ľudské práva o svojej návšteve a domnieva sa, že je vhodné pokračovať vo vysielaní delegácie Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia Rady pre ľudské práva;
47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.