Dokument na schôdzu
13.3.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, María Teresa Giménez Barbat, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Hannu Takkula, Pavel Telička, Hilde Vautmans, Paavo Väyrynen
v mene skupiny ALDE
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017
( 2017/2598(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1],
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane svojich naliehavých uznesení z roku 2016 o Etiópii, Indii, Severnej Kórei, Hongkongu, Kazachstane, Egypte, Konžskej demokratickej republike, Pakistane, Hondurase, Džibutsku, Nigérii, Gambii, Vietname, Kambodži, Tadžikistane, Malawi, Bahrajne, Mjanmarsku, Filipínach, Rwande, Somálsku, Zimbabwe, Sudáne, Thajsku, Číne, Brazílii, Rusku, Tibete, Mjanmarsku, Iraku, Indonézii, Stredoafrickej republike, Burundi, Nikarague, Kuvajte a Guatemale,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[2],
– so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;
B. keďže sa EÚ dôrazne zaviazala k multilateralizmu a orgánom OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;
C. keďže pravidelné zasadnutia Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia konkrétnych situácií alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;
Rada OSN pre ľudské práva
1. víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a jeho úradu (OHCHR); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a brániť jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú zohráva OHCHR pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri identifikácii spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecných normám v oblasti ľudských práv;
2. zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; nalieha na potrebe vyhnúť sa polarizácii diskusií v UNHRC, a nabáda na konštruktívny dialóg;
3. vyzýva štáty, aby udelili prístup nezávislým expertom UNHCR, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR s cieľom umožniť im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a konštruktívnym spôsobom sa zapojiť do nápravy situácie, aby dodržiavali svoje záväzky podľa dohovorov o ľudských právach a aby ponúkli svoju plnú spoluprácu s osobitnými postupmi UNHCR; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania a prekonať nedostatky tým, že sa zavedú mechanizmy vykonávania a nadväzujúcich opatrení vrátane zriadenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov;
4. pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva to, či uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor pre UNHRC, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada EÚ a jej členské štáty, aby do zohľadňovali rovnakú dôležitosť práv a postupov hlasovania a zlepšili koordináciu pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;
5. opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje úsilie, ktoré vyvinula Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegácie EÚ v New Yorku a Ženeve a členské štáty EÚ na ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv v rámci OSN;
Tematické priority
6. zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (MVO) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť z každého hľadiska ich uplatňovania, a to aj v kontexte nových technológií; zdieľa obavy UNHRC týkajúce sa správ o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC v procese všeobecného pravidelného preskúmania (UPR);
7. vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz častejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, a to aj zavádzaním protiteroristických zákonov; odsudzuje všetky násilné činy, obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie páchané proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom, či už na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby podporili a zabezpečili bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom MVO, občianska spoločnosť, novinári, obhajcovia ľudských práv, a to predovšetkým ženy a deti, a najmä zraniteľné skupiny, ako napríklad osoby LGBTI, môžu fungovať nezávisle a bez vonkajších zásahov; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali reštriktívne právne predpisy proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv, aby ich zrušili;
8. domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada, aby sa otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu pripomínali na všetkých medzinárodných fórach; požaduje riešenie problému digitálnej priepasti a neobmedzený prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom, ako aj necenzurovaný prístup k internetu;
9. pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej veľkou výzvou; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; vyzýva všetky štáty, aby správy náležite zohľadnili;
10. naliehavo žiada všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;
11. odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu alebo postavenia, ako je rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo a viera, rodová identita a sexuálna orientácia, sociálny pôvod, kasta, narodenie, vek alebo zdravotné postihnutie; podporuje zapojenie EÚ v relevantných osobitných postupoch, vrátane nového nezávislého experta na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanému na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;
12. vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;
13. vyzýva EÚ, aby sa snažila zabezpečiť väčšiu ochranu náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím a zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských a etnických menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;
14. dôrazne nabáda EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti; víta rozhodnutie prijaté v roku 2015, Madagaskarom, Fidži, Surinamom a Konžskou republikou o zrušení trestu smrti za všetky zločiny; vyjadruje poľutovanie nad obnovením popráv v niekoľkých krajinách vrátane Bahrajnu, Kuvajtu, Bieloruska, Bangladéša, Indie, Ománu, Južného Sudánu, Indonézie a Čadu; ďalej vyjadruje poľutovanie nad správami o náraste počtu trestov smrti vynesených najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;
15. naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada, aby ESVČ na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a jeho opčného protokolu;
16. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti, pokiaľ ide o vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu; žiada všetky strany, aby poskytovali politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu na každodenné fungovanie Medzinárodného trestného súdu;
17. vyzýva EÚ, aby naďalej posilňovala prácu Medzinárodného trestného súdu (MTS); nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím niektorých afrických krajín odísť z Medzinárodného trestného súdu (MTS) a vyzýva ich, aby svoje rozhodnutie prehodnotili; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k MTS ratifikáciou Rímskeho štatútu, a nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;
18. odsudzuje nedostatočné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou civilných škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a nad počtom smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; trvá na tom, aby sa takéto porušovania náležite zohľadňovali pri rokovaniach UNHRC s jednotlivými krajinami a v príslušných preskúmaniach v rámci mechanizmu UPR;
19. čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, najmä zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a útoky skupiny Boko Haram, ktorých cieľom sú deti, ako aj všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;
20. žiada, aby sa EÚ aktívne angažovala v iniciatíve, podľa ktorej by OSN mala uznať genocídy etnických a náboženských menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a aby boli MTS postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN;
21. žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do stredobodu svojich rozvojových politík a aby uplatňovali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHCR pre právo na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a napĺňaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a v iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;
22. vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala rovnosť medzi ženami a mužmi a aby vo svojich činnostiach a programoch aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatív v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva na prijímanie ďalších podporných opatrení na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstránenie všetkých foriem násilia a diskriminácie páchaných na ženách a dievčatách vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada, aby EÚ hľadala medziregionálne iniciatívy na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien a prispela k úplnému a účinnému vykonávaniu Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a aby sa aj naďalej zasadzovala za sexuálne a reprodukčné práva v tejto súvislosti;
23. pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;
24. vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv situácií konfliktu a situácií po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky krajiny, aby plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie;
25. vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
26. vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane krokov na podporu toho, aby viaceré štáty prijali národné akčné plány a zapojili sa do činnosti pracovných skupín OSN a OHCHR; opakuje svoju výzvu všetkým štátom aj EÚ, aby sa aktívne a konštruktívne zapojili do tohto procesu s cieľom vytvoriť právne záväzný nástroj na prevenciu, vyšetrovanie, nápravu a zabezpečenie prístupu k opravným prostriedkom v prípadoch, keď dochádza k porušovaniu ľudských práv;
27. víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktorá viedla k prijatiu globálnej dohodu o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovania a konkrétne akty solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a pripomína, že otázka migrácie by sa mala aj naďalej skúmať v globálnom meradle, nie iba na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva dodržiavali svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím;
28. pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajinách; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov vrátane maloletých; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov na základe Dohovoru o právach dieťaťa, a aby zaviedli opatrenia na posilnenie systémov ochrany detí vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov a iných skupín zamestnancov, a tiež koordinovaného úsilia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;
29. zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;
30. zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby sa prijal prístup založený na právach, a aby sa dodržiavanie ľudských práv začlenilo do všetkých politík EÚ, a to aj politík v oblasti obchodu, investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a migrácie, ako aj do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;
31. pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami a vyzýva EÚ, aby splnila svoje s týmto súvisiace záväzky,
Priority pre jednotlivé krajiny
Bielorusko
32. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie nezávislých a opozičných novinárov a obťažovanie a zadržiavanie ľudskoprávnych aktivistov a odsudzuje pokračujúce používanie trestu smrti; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 35. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;
Burundi
33. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi a nad zvyšujúcim sa počtom ľudí, ktorí utekajú z krajiny; odsudzuje násilie, ktoré sa odohráva v Burundi od roku 2015 a viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielené násilie páchané na ženách vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícov ľudí a nútené vysídľovanie stoviek tisícov obyvateľov Burundi, a tiež porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabitia a násilia a na postavenie páchateľov týchto aktov pred súd; v tejto súvislosti podporuje rozhodnutie Rady EÚ v následnosti na zlyhanie rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde, pričom zachová plnú finančnú podporu určenú obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili spoločné vyhlásenie o Burundi, v ktorom sa spochybňuje jeho členstvo v UNHRC, pokiaľ nezačne v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacou komisiou a s Radou a jej mechanizmami a nezačne konštruktívne spolupracovať s vyšetrovacou komisiou a riešiť závažné obavy týkajúce sa ľudských práv;
Konžská demokratická republika
34. vyjadruje mimoriadne znepokojenie závažným porušovaním ľudských práv, ku ktorým dochádza úplne beztrestne zo strany bezpečnostných síl, a vyzýva, aby vinníci boli braní na zodpovednosť; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie existujúcich reštriktívnych opatrení, ako napríklad cielených sankcií EÚ vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR, ako je stanovené v Dohode z Cotonou; naliehavo vyzýva orgány KDR, aby vykonávali dohodu dosiahnutú v decembri 2016 a s podporou medzinárodných aktérov najneskôr v decembri tohto roku uskutočnili voľby; v tejto súvislosti vyzýva UNHRC, aby zachovala svoju kontrolu až do volieb a kým nenastane prechod k demokracii; pripomína význam stability v oblasti Veľkých jazier, a najmä situácie v oblasti ľudských práv vo východnej časti KDR, ktorá zahŕňa páchanie sexuálneho násilia a spôsobuje mimoriadne obavy;
Gruzínske regióny Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko
35. vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie nad slobodou prejavu a médií a nemožnosťou prístupu pozorovateľov do Ruskom okupovaných regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, v ktorých je aj naďalej rozšírené porušovanie ľudských práv; naliehavo vyzýva na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi medzi územím pod kontrolou Tbilisi a dvomi okupovanými regiónmi; žiada, aby v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územná celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa utečenci a osoby vysídlené v rámci krajiny bezpečne a dôstojne vrátili na miesta svojho trvalého bydliska; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť kontrolu plnenia odporúčaní v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;
Irán
36. vyzýva Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, a to tak, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich činnosť; vyzýva iránsku vládu, aby riešila zásadné obavy zdôraznené v správach osobitného spravodajcu OSN a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú vyjadrené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN; so znepokojením konštatuje, že Irán má najvyšší počet trestov smrti a popráv na obyvateľa na svete; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti; vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov;
Mjanmarsko/Barma
37. je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských ozbrojených síl; naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie, ktoré sa pácha na Rohingyoch, a vypaľovanie ich domov; žiada, aby vláda Mjanmarska a civilné orgány okamžite zastavili diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny; požaduje ochranu práv Rohingyov a zaručenie bezpečnosti a rovnosti všetkých občanov Mjanmarska;
38. víta rozhodnutie vlády Mjanmarska vyhlásiť mier a národné zmierenie za kľúčovú prioritu; víta vyhlásenie vlády Mjanmarska o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení; vyzýva vládu Mjanmarska, aby pokračovala v procese demokratizácie a dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a základné ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili obnovený mandát osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko;
Saudská Arábia
39. pripomína svoje znepokojenie nad systematickým porušovaním ľudských práv v krajine; odsudzuje znepokojujúcu mieru príkazov na vykonanie trestu smrti v Saudskej Arábii vrátane hromadných popráv a vyzýva Saudskú Arábiu, aby zaviedla moratórium na trest smrti; naliehavo vyzýva saudskoarabské orgány, aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane laureáta Sacharovovej ceny z roku 2015 Raifa Badawiho; žiada EÚ, aby dôkladne sledovala tento konkrétny prípad; opätovne pripomína, že členovia Rady pre ľudské práva by mali byť volení zo štátov, ktoré ctia dodržiavanie ľudských práv, právne normy a demokraciu; vyzýva saudskoarabské orgány, aby plne spolupracovali s osobitnými postupmi Rady pre ľudské práva a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva;
Sýria
40. čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané Asadovými ozbrojenými silami s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, a to najmä ISIS/Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vyšetrovaní použitia a likvidácie chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a Číny blokovať novú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o používaní chemických zbraní; opakuje svoju výzvu na plný nehatený prístup humanitárnej pomoci a následky a zodpovednosť pre osoby uznané vinnými zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; podporuje iniciatívu EÚ zameranú na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali kroky v tomto smere;
41. víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni zriadenej rezolúciou, ktorá bola prijatá na 33. zasadnutí UNHRC, ktorá v spolupráci s nezávislou medzinárodnou vyšetrovacou komisiou vyšetrí nedobrovoľné zmiznutia, svojvoľné zadržiavanie, nevyhnutnosť znášania zodpovednosti za s tým súvisiace porušovania, pričom súčasťou jej práce budú svedecké výpovede a hlasy Sýrčanov; podporuje mandát vyšetrovacej komisie vykonať osobitné vyšetrovanie týkajúce sa Aleppa, o ktorom by mala podať správu najneskôr počas 34. zasadnutia UNHRC v marci, a žiada, aby sa správa predložila Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade; podporuje obnovenie mandátu vyšetrovacej komisie.
Južný Sudán
42. vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia; berie na vedomie, že vláda Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a o pokračujúcom dodržiavaní všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii;
43. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili mandát Komisie pre ľudské práva v Južnom Sudáne a posilnili jej úlohu pri vedení vyšetrovaní porušovania ľudských práv, a aby uskutočnili mapovanie sexuálneho násilia; podporuje začlenenie odporúčaní do správy, ktorá sa má odovzdať Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN.
Ukrajina
44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokračujúca ruská agresia zapríčinila katastrofálnu humanitárnu situáciu v regióne Donbas a že ukrajinským a medzinárodným humanitárnym organizáciám je odmietaný vstup do okupovaných regiónov; vyjadruje hlboké obavy týkajúce sa náročných humanitárnych podmienok, ktorým čelí viac ako 1,5 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny; vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušeniami ľudských práv na Rusmi okupovanom Kryme, a to najmä pokiaľ ide o zúfalú situáciu krymských Tatárov, a zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu; znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie súvisiace so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a s jej slobodným a zvrchovaným rozhodnutím pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do ukrajinského právneho systému cez politický dialóg a plne v súlade s medzinárodným právom; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pokračujúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu;
Jemen
45. vyjadruje mimoriadne znepokojenie katastrofálnou humanitárnou situáciou v Jemene; odsudzuje skutočnosť, že sa útoky sú smerované na civilistov, ktorí sa nachádzajú v neúnosnej situácii medzi bojujúcimi stranami, ktoré im dávajú protichodné pokyny, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch je prísne zakázané medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom, pričom pokiaľ ide o prípady náboru detí mladších ako pätnásť môže predstavovať vojnový zločin; vyzýva všetky strany, aby okamžite prepustili tieto deti a zdržali sa ich náboru; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zmiernili napätie a vyhlásili okamžité a trvalé prímerie, ktorého výsledkom bude politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; v tomto smere plne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ako aj vykonávanie rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 33/16 z októbra 2016, v ktorej sa od OSN požaduje, aby spolupracovala s vnútroštátnou nezávislou vyšetrovacou komisiou, a podporuje všetky snahy o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom ukončiť stav beztrestnosti v Jemene;
o
o o
46. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.