Dokument na schôdzu

 

B8-0187/2017

13.3.2017

NÁVRH UZNESENIA

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017

( 2017/2598(RSP) )

Elena Valenciano, Pier Antonio Panzeri, Soraya Post and others

v mene skupiny S&D

 

B8-0187/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017

( 2017/2598(RSP) )

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1],

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane svojich naliehavých uznesení z roku 2016 o Etiópii, Indii, Severnej Kórei, Hongkongu, Kazachstane, Egypte, Konžskej demokratickej republike, Pakistane, Hondurase, Džibutsku, Nigérii, Gambii, Vietname, Kambodži, Tadžikistane, Malawi, Bahrajne, Mjanmarsku, Filipínach, Rwande, Somálsku, Zimbabwe, Sudáne, Thajsku, Číne, Brazílii, Rusku, Tibete, Iraku, Indonézii, Stredoafrickej republike, Burundi, Nikarague, Kuvajte a Guatemale,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[2],

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;

B.  keďže sa EÚ rázne podporuje multilateralizmus a orgány OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;

C.  keďže pravidelné zasadnutia Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií špecifických pre jednotlivé krajiny alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a jeho úradu (OHCHR); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a brániť jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú zohráva OHCHR pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri identifikácii spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecných normám v oblasti ľudských práv;

2.  zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; nalieha na potrebe vyhnúť sa polarizácii diskusií v UNHRC, a nabáda na konštruktívny dialóg;

3.  vyzýva štáty, aby udelili prístup nezávislým expertom UNHCR, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR s cieľom umožniť im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a konštruktívnym spôsobom sa zapojiť do nápravy situácie, aby dodržiavali svoje záväzky podľa dohovorov o ľudských právach a aby ponúkli svoju plnú spoluprácu s osobitnými postupmi UNHCR (vrátane všeobecného pravidelného preskúmania); vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania a prekonať nedostatky tým, že sa zavedú mechanizmy vykonávania a nadväzujúcich opatrení vrátane zriadenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov;

4.  pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva to, či uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor Rady pre ľudské práva, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada, aby sa v pozíciách EÚ a jej členských štátov odzrkadľovala rovnaká dôležitosť práv a spôsobov hlasovania a aby sa zlepšila koordinácia pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;

5.  opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN;

Tematické priority

6.  zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (MVO) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť z každého hľadiska ich uplatňovania, a to aj v súvislosti s novými technológiami; zdieľa obavy UNHRC týkajúce sa správ o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC v procese všeobecného pravidelného preskúmania (UPR);

7.  vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz častejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, a to aj zavádzaním protiteroristických zákonov; odsudzuje všetky násilné činy, obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie páchané proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom, či už na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby podporovali a zabezpečovali bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom môžu MVO, občianska spoločnosť, novinári a obhajcovia ľudských práv fungovať nezávisle a bez vonkajších zásahov, a zároveň venovať mimoriadnu pozornosť všetkým zraniteľným skupinám; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali reštriktívne právne predpisy proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv, aby ich zrušili;

8.  domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu za vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada, aby sa otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu pripomínali na všetkých medzinárodných fórach; požaduje riešenie problému digitálnej priepasti a neobmedzený prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom, ako aj necenzurovaný prístup k internetu;

9.  pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej veľkou výzvou; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; vyzýva všetky štáty, aby správy náležite zohľadnili;

10.  naliehavo žiada všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

11.  odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu alebo postavenia, ako je rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo a viera, rodová identita a sexuálna orientácia, sociálny pôvod, kasta, narodenie, vek alebo zdravotné postihnutie; podporuje zapojenie EÚ v relevantných osobitných postupoch, vrátane nového nezávislého experta na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanom na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;

13.  žiada, aby EÚ pracovala na zabezpečení väčšej ochrany náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím a na zrušení zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a  slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských a etnických menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;

14.  dôrazne nabáda EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti; víta rozhodnutie prijaté v roku 2015, Madagaskarom, Fidži, Surinamom a Konžskou republikou o zrušení trestu smrti za všetky zločiny; vyjadruje poľutovanie nad obnovením popráv v niekoľkých krajinách vrátane Bahrajnu, Kuvajtu, Bieloruska, Bangladéša, Indie, Ománu, Južného Sudánu, Indonézie a Čadu; ďalej vyjadruje poľutovanie nad údajným nárastom počtu trestov smrti vynesených najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

15.  naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a iným popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a jeho opčného protokolu;

16.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti, pokiaľ ide o genocídou, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; žiada, aby všetky strany poskytovali politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu na každodenné fungovanie Medzinárodného trestného súdu;

17.  žiada, aby EÚ naďalej posilňovala prácu Medzinárodného trestného súdu; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím niektorých afrických krajín odísť z Medzinárodného trestného súdu (MTS) a vyzýva ich, aby svoje rozhodnutie prehodnotili; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa pripojili k MTS ratifikáciou Rímskeho štatútu a nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;

18.  čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, najmä zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a útoky skupiny Boko Haram, ktorých cieľom sú deti, ako aj všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;

19.  vyzýva EÚ, aby aktívne pracovala na iniciatíve, ktorej cieľom je uznanie zo strany OSN genocídy etnických a náboženských menšín, ktorej sa dopustil tzv. ISIS/Dá’iš, a aby boli MTS postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN;

20.  žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do stredobodu svojich rozvojových politík a vykonali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHCR, pre právo na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a napĺňaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a v iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;

21.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami a aby aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatívy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti ich činnostiach a programoch; žiada, aby sa naďalej podporovali opatrenia na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstraňovanie násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada, aby EÚ hľadala medziregionálne iniciatívy na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien a úplné a účinné vykonávanie Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii, a aby sa aj naďalej zasadzovala za sexuálne a reprodukčné práva v tejto súvislosti;

22.  pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;

23.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv situácií konfliktu a situácií po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky krajiny, aby plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie;

24.  vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

25.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane krokov na podporu toho, aby viaceré štáty prijali národné akčné plány a zapojili sa do činnosti pracovných skupín OSN a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR); opakuje svoju výzvu, aby sa všetky štáty vrátane EÚ hneď ako to bude možné aktívne a konštruktívne zapájali do tvorby právne záväzného nástroja, ktorý bude upravovať v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv činnosť nadnárodných korporácií a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, odškodňovať a poskytovať prístup k opravným prostriedkom zaň, a to vždy, keď k nemu dôjde;

26.  víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktorá viedla k prijatiu globálnej dohody o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovania a konkrétne akty solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a pripomína, že otázka migrácie by sa mala aj naďalej skúmať v globálnom meradle, nie iba na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva dodržiavali svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

27.  pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajinách; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov vrátane maloletých; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov na základe Dohovoru o právach dieťaťa a aby zaviedli opatrenia na posilnenie systémov ochrany detí vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov a iných skupín odborníkov a spolupráce s mimovládnymi organizáciami; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

28.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

29.  zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby sa prijal prístup založený na právach a aby sa dodržiavanie ľudských práv začlenilo do všetkých politík EÚ, a to aj politík v oblasti obchodu, investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a migrácie, ako aj do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

30.  pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami a vyzýva EÚ, aby si v tomto smere splnila svoje záväzky;

Bielorusko

31.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania; odsudzuje obťažovanie a zadržiavanie nezávislých a opozičných novinárov a aktivistov za ľudské práva; odsudzuje pokračujúce využívanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 35. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Burundi

32.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi a nad zvyšujúcim sa počtom ľudí, ktorí utekajú z krajiny; odsudzuje násilie, ku ktorému v Burundi dochádza od roku 2015 a ktoré viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielenému násiliu páchanému na ženách vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícov ľudí a nútené vysídľovanie stoviek tisícov obyvateľov Burundi, a tiež porušovanie slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; podporuje rozhodnutie Rady, po neúspechu rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou, pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde ale zachovať plnú finančnú podporu obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov; plne podporuje vytvorenie vyšetrovacej komisie pre Burundi s cieľom identifikovať údajných páchateľov porušovania a zneužívania ľudských práv v krajine s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili spoločné vyhlásenie o Burundi, v ktorom sa spochybní jeho členstvo v UNHRC, pokiaľ nezačne v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacou komisiou a s Radou a jej mechanizmami, nenadviaže konštruktívny dialóg s vyšetrovacou komisiou a nevyrieši závažné obavy týkajúce sa ľudských práv;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

33.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby si plnila svoje povinnosti v rámci nástrojov ľudských práv, ktorých je zmluvnou stranou, a zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu ľudských práv v KĽDR a spolupracovala s nimi v potrebnej miere; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle využívanie trestu smrti v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť trest smrti v blízkej budúcnosti; žiada, aby tí, ktorí sú najviac zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané v KĽDR, boli braní na zodpovednosť, postavení pred Medzinárodný trestný súd a podrobení cieleným sankciám; dôrazne odsudzuje jadrové testy ako zbytočnú a nebezpečnú provokáciu, porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vážnu hrozbu pre mier a stabilitu na Kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu; žiada predloženie správy skupiny expertov Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN; odporúča, aby sa do rezolúcie začlenili kľúčové odporúčania týkajúce sa zodpovednosti zo správy skupiny expertov vrátane posilnenia kapacity Úradu v Soule o odborníkov v oblasti vyšetrovania a prokuratúry, ako aj vymenovania experta trestného súdnictva, aby sa pokročilo v otázke stanovenia zodpovednosti;

Konžská demokratická republika (KDR)

34.  odsudzuje závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza úplne beztrestne zo strany bezpečnostných síl, a vyzýva, aby vinníci boli braní na zodpovednosť; vyzýva najmä na dôkladné prešetrenie brutálneho násilia proti civilnému obyvateľstvu vo východnom Kongu vrátane znásilňovania žien a zotročovania detí; vyzýva na prípadné predĺženie mandátu mierových síl OSN vo východnom Kongu; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie existujúcich reštriktívnych opatrení, ako napríklad cielených sankcií EÚ vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR, ako je stanovené v Dohode z Cotonou; naliehavo vyzýva orgány KDR, aby vykonávali dohodu dosiahnutú v decembri 2016 a aby s podporou medzinárodných aktérov v decembri tohto roku uskutočnili voľby; vyzýva UNHRC, aby sledoval situáciu v KDR, kým sa neuskutočnia voľby a nedôjde k prechodu k demokracii; nabáda Úrad vysokého komisára, aby v prípade potreby informoval Radu o situácii v KDR a aby prijal prísnejšie opatrenia, ak je to potrebné;

Mjanmarsko/Barma

35.  je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských/barmských ozbrojených síl; naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie, ktoré sa pácha na Rohingyoch, a vypaľovanie ich domov; trvá na tom, aby vláda Mjanmarska/Barmy a civilné orgány krajiny okamžite zastavili diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny; požaduje zabezpečenie práv Rohingyov a zaručenie bezpečnosti a rovnosti všetkých občanov Mjanmarska/Barmy; víta rozhodnutie vlády Mjanmarska/Barmy vyhlásiť mier a národné zmierenie za kľúčovú prioritu; víta vyhlásenie vlády Mjanmarska/Barmy o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení práva; vyzýva vládu Mjanmarska/Barmy, aby pokračovala v procese demokratizácie a dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a základné ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili obnovený mandát osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko/Barmu;

Okupované palestínske územia

36.  je hlboko znepokojený pretrvávajúcou patovou situáciou v mierovom procese na Blízkom východe a vyzýva na bezodkladné obnovenie dôveryhodného mierového úsilia; vyjadruje poľutovanie nad masovým porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv zo strany okupujúcej moci na okupovaných palestínskych územiach; vyzýva na vyvodenie zodpovednosti za všetky takéto porušenia; zdôrazňuje potrebu ďalšieho zapojenia EÚ a jej členských štátov pri podpore zodpovednosti za porušovanie a zneužívanie, ktoré identifikovala vyšetrovacia komisia v Gaze; podporuje existujúce úsilie o vyvodenie zodpovednosti vrátane prebiehajúceho predbežného vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu; pripomína, že podniky majú zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv, a to najmä v ich vzťahu k okupovaným palestínskym územiam; vyzýva Izraelčanov a Palestínčanov, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli vyvolať ďalšie vyhrotenie situácie vrátane verbálnych prejavov nenávisti a podnecovania vo verejnej sfére, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rokovaní a ohroziť schodnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov; zdôrazňuje, že akékoľvek trvalé riešenie konfliktu je možné dosiahnuť len v regionálnom kontexte so zapojením všetkých príslušných regionálnych zainteresovaných strán a s podporou medzinárodného spoločenstva;

Južný Sudán

37.  vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia; berie na vedomie, že vláda Južného Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a o pokračujúcom dodržiavaní všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali, že budú naďalej podporovať úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Južnom Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili mandát Komisie pre ľudské práva v Južnom Sudáne a posilnili jej úlohu s cieľom vyšetrovať porušovania ľudských práv a mapovať sexuálne násilie; podporuje začlenenie jej odporúčaní do správy, ktorá sa postúpi Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN;

Sýria

38.  čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané silami sýrskeho režimu s podporou aktérov z iných krajín, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sú rovnocenné s genocídou páchanou neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, a to najmä ISIS/Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; trvá na tom, aby sa pokračovalo vo vyšetrovaní použitia a ničenia chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a Číny zablokovať novú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o používaní chemických zbraní; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečil celkom neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a aby vinníci usvedčení zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky a zodpovednosť za svoje činy; podporuje iniciatívu EÚ zameranú na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali kroky v tomto smere; podporuje mandát vyšetrovacej komisie vykonať osobitné vyšetrovanie týkajúce sa Aleppa a podať správu najneskôr počas 34. zasadnutia Rady pre ľudské práva v marci, a žiada, aby sa správa predložila Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade;

Jemen

39.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou v Jemene; potvrdzuje svoj záväzok ďalej podporovať Jemen a jemenský ľud; odsudzuje skutočnosť, že útoky sú smerované na civilistov, ktorí sa nachádzajú v neúnosnej situácii medzi bojujúcimi stranami, ktoré im dávajú protichodné pokyny, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch je prísne zakázané medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom, pričom v prípade náboru detí mladších ako pätnásť rokov môže ísť o vojnový zločin; vyzýva všetky strany, aby okamžite tieto deti prepustili; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zmiernili napätie a vyhlásili okamžité a trvalé prímerie, ktorého výsledkom bude politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; v tomto smere plne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ako aj vykonávanie rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 33/16 z októbra 2016, v ktorej sa od OSN požaduje, aby spolupracovala s vnútroštátnou nezávislou vyšetrovacou komisiou, a podporuje všetky snahy o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom ukončiť stav beztrestnosti v Jemene; vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali spoločné vyhlásenie pod vedením Holandska, v ktorom bolo vyjadrené znepokojenie nad porušovaním a zneužívaním v Jemene, a ktoré žiadalo, aby boli tieto prípady dôkladne a nestranne vyšetrené; podnecuje používanie brífingového formátu medzi zasadnutiami zo strany vysokého komisára, aby bol Výbor pre ľudské práva pravidelne informovaný o výsledkoch vyšetrovania;

o

o  o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2016)0317
[2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0502