Dokument na schôdzu
31.3.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený s cieľom ukončiť rozpravu o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie
( 2017/2593(RSP) )
David Coburn, Beatrix von Storch
v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie
( 2017/2593(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 50 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),
– so zreteľom na článok 3 ods. 5, článok 4 ods. 3 a článok 8 Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na články 217 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na oznámenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva pre Európsku radu predložené 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. júna 2016 o rozhodnutí vystúpiť z EÚ vyplývajúcom z referenda v Spojenom kráľovstve[1],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 51,8 % voličov v Spojenom kráľovstve (17,4 milióna občanov) v hlasovaní 23. júna 2016 rozhodlo o vystúpení z Európskej únie; poznamenáva, že účasť na tomto referende bola vyššia ako účasť v posledných všeobecných voľbách;
B. keďže oznámením vlády Spojeného kráľovstva predloženým Európskej rade sa začína nezvratný proces, na konci ktorého Spojené kráľovstvo prestane byť členom Európskej únie a nebudú sa naň už uplatňovať zmluvy;
C. keďže vystúpenie sa musí uskutočniť riadnym spôsobom;
D. keďže vystúpenie z Európskej únie je zvrchovaným právom členského štátu;
E. keďže Spojené kráľovstvo vo svojom oznámení z 29. marca 2017 oznámilo úmysel nepodliehať právomoci Súdneho dvora Európskej únie;
F. keďže vláda Spojeného kráľovstva v tom istom oznámení uviedla, že súčasťou jej budúceho vzťahu s Európskou úniou nebude ani členstvo na vnútornom trhu, ani členstvo v colnej únii;
G. keďže Grónsko vystúpilo z Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1985 a Alžírsko v roku 1962;
H. keďže úspech kampane za vystúpenie sa z veľkej časti pripisuje otázkam kontroly prisťahovalectva, opätovného získania právomocí a ukončenia prispievania do rozpočtu Únie;
Vedenie rokovaní
1. rešpektuje demokratickú vôľu britských občanov, ktorí hlasovali za vystúpenie z Európskej únie a opätovné prevzatie kontroly nad svojou krajinou;
2. víta oznámenie vlády Spojeného kráľovstva adresované Európskej rade, v ktorom je oficiálne vyjadrené rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie;
3. žiada, aby sa rokovania medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom podľa článku 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ začali čo najskôr a aby sa viedli v priateľskom duchu;
4. konštatuje, že Európska únia a jej členské štáty sú povinné:
a) rozvíjať „osobitné vzťahy so susednými krajinami […] založené na spolupráci“, ako sa uvádza v článku 8 Zmluvy o EÚ;
b) postupne odstrániť „obmedzenia v medzinárodnom obchode“, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2 písm. e) Zmluvy o EÚ;
c) pomáhať členským štátom „podľa zásady lojálnej spolupráce […] a vzájomného rešpektu […] pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, čo preto musí platiť aj v prípade samotného procesu podľa článku 50;
d) zakázať „všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a […] tretími krajinami“, ako sa uvádza v článku 63 ods. 1 ZFEÚ;
5. zdôrazňuje, že je v záujme všetkých strán, aby rokovania podľa článku 50 Zmluvy o EÚ prebehli v súlade so zásadou právneho štátu a s minimálnym narušením hospodárstva počas rokovaní, ako aj v období, ktoré bude po ňom nasledovať;
6. domnieva sa, že inštitúcie EÚ, členské štáty a Spojené kráľovstvo sú so zreteľom na tieto informácie povinné začať rokovania v dobrej viere;
Tematické priority
Voľný pohyb
7. berie na vedomie, že voľný pohyb osôb prispel ku kompresii miezd, neudržateľnému tlaku na verejné služby a bývanie, uľahčeniu cezhraničnej trestnej činnosti a zhoršenej bezpečnostnej situácii tak v Spojenom kráľovstve, ako aj v Európe;
8. domnieva sa, že akákoľvek budúca dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nesmie zahŕňať pokračovanie voľného pohybu osôb; domnieva sa, že pokračovanie voľného pohybu osôb by bolo zradou, pokiaľ ide o vôľu britských občanov;
Recipročné práva
9. konštatuje, že podľa odhadov žije v Spojenom kráľovstve približne 2,9 milióna občanov EÚ a približne 1,2 milióna štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva žije v inom členskom štáte Únie;
10. je preto presvedčený, že je potrebné čo najskôr vyriešiť otázku recipročných práv súvisiacich s bydliskom s cieľom upokojiť týchto štátnych príslušníkov a predísť zbytočnému narušeniu alebo strachu; zdôrazňuje, že táto otázka sa nesmie zneužiť ako tromf pri rokovaniach;
11. zdôrazňuje, že občania Spojeného kráľovstva, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v inom členskom štáte EÚ päť alebo viac rokov, majú právo na právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ako sa uvádza v článku 4 smernice Rady 2003/109/ES;
Rozpočet
12. zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo prispieva do rozpočtu EÚ sumou väčšou, ako dostáva späť; uvádza, že výška súčasného rozpočtu viacročného finančného rámca (VFR) v bežných cenách predstavuje viac ako 1 bilión EUR; poukazuje na to, že v správe Dvora audítorov za rok 2015 sa miera chybovosti odhadovala na 3,8 %;
13. zdôrazňuje, že Komisia musí podľa nariadenia o VFR predložiť najneskôr do konca roka 2017 svoje návrhy na VFR po roku 2020, v ktorých by sa malo zohľadniť rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie; kladie dôraz na to, že tento návrh budúceho VFR by nemal zahŕňať príspevok Spojeného kráľovstva ani stanovovať akékoľvek právne povinnosti pre Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o jeho záväzky;
14. ďalej zdôrazňuje, že ak zmluvy prestanú platiť, ako sa uvádza v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, znamená to, že právne predpisy prijaté podľa týchto zmlúv vrátane nariadenia o VFR a jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie musia takisto prestať platiť; preto zdôrazňuje, že keď Spojené kráľovstvo vystúpi z Európskej únie, nemôže existovať právna povinnosť, aby naďalej platilo príspevky do súčasného alebo budúceho VFR;
15. zastáva názor, že viaceré návrhy finančného vyrovnania vrátane oznámenia o záväzkoch pre Výbor pre rozpočet pôsobia dojmom, že boli vypracované s cieľom „nafúknuť“ číselné údaje tak, aby sa vytvoril neexistujúci tromf na účely rokovania; odmieta preto myšlienku akéhokoľvek „majetkového vyrovnania po rozvode“ alebo iného finančného vyrovnania, o ktorom sa hojne diskutuje v tlači;
16. zdôrazňuje, že ak si Spojené kráľovstvo želá byť naďalej súčasťou akýchkoľvek programov EÚ, musí o tom rozhodnúť aktuálna vláda, pričom o akýchkoľvek finančných príspevkoch by sa malo rozhodovať individuálne a malo by sa postupovať rovnakým spôsobom ako v prípade rokovaní s tretími krajinami; konštatuje napríklad, že Izrael má prístup k programom EÚ ako tretia krajina bez toho, aby prispieval do VFR;
Obchod a jednotný trh
17. zdôrazňuje, že predseda vlády Spojeného kráľovstva, minister financií a prominentní zástancovia vystúpenia z EÚ počas celej referendovej kampane jasne informovali o tom, že vystúpenie z Európskej únie bude znamenať vystúpenie z jednotného trhu;
18. zdôrazňuje, že aby mala krajina „prístup“ na jednotný trh EÚ, nemusí byť členom EÚ, dokonca ani mať uzavretú obchodnú dohodu s Úniou; konštatuje, že Čína, Spojené štáty, Rusko, Japonsko, India a Brazília vyviezli v roku 2015 do EÚ tovar v hodnote približne 864 miliárd EUR; konštatuje, že žiadna z týchto krajín nemá s Úniou uzavretú obchodnú dohodu ani sa na ne nevzťahuje „sloboda pohybu“ v Únii;
19. zdôrazňuje, že v článku 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „ Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou“; domnieva sa preto, že keďže obchod bude rozhodujúcou súčasťou tohto budúceho vzťahu, musí byť úprava obchodu z praktických dôvodov dohodnutá v rámci rokovaní;
20. víta, že Spojené kráľovstvo bude opäť presadzovať svoj hlas a plné práva v rámci Svetovej obchodnej organizácie;
21. víta skutočnosť, že Spojené kráľovstvo znovu získa plné práva, pokiaľ ide o rokovania o obchodných dohodách a pokračovanie vlastnej obchodnej a zahraničnej politiky;
22. konštatuje, že obchodnú bilanciu Spojeného kráľovstva a Únie charakterizuje deficit na strane Spojeného kráľovstva; konštatuje, že trh Spojeného kráľovstva je najväčším dovozcom tovaru z EÚ; žiada preto rozumnú a rýchlu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;
23. zastáva názor, že začatiu obchodných rokovaní Spojeného kráľovstva s tretími krajinami nič nebráni, pričom z právneho hľadiska môže byť výsledkom týchto rokovaní aj uzavretie dohody, ktorá však musí byť podmienená vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ;
Záverečné ustanovenia
24. zdôrazňuje, že rokovanie sa musí uzavrieť tým, že jurisdikcia Súdneho dvora EÚ v Spojenom kráľovstve končí;
25. domnieva sa, že konečné vyrovnanie rybolovných práv bude prijateľné, iba ak sa politika rybolovu úplne vráti Spojenému kráľovstvu; zdôrazňuje, že EÚ musí umožniť Spojenému kráľovstvu, aby si uplatnilo svoje plné nezávislé práva na riadenie a ochranu svojich vôd a výhradnej hospodárskej zóny, ako sa uvádza v dohovore OSN o morskom práve;
26. konštatuje, že u obyvateľov Severného Írska a Írskej republiky existujú skutočné obavy týkajúce sa možnosti vytvorenia „tvrdých“ hraníc; zdôrazňuje však, že spoločná oblasť cestovania nezávisí od členstva v Únii;
27. konštatuje, že u obyvateľov Gibraltáru existujú skutočné obavy týkajúce sa hranice medzi Gibraltárom a Španielskom; zdôrazňuje preto, že rokovania o vystúpení sa nesmú využiť ako mandát na spochybnenie suverenity Gibraltáru a zavedenie prekážok v súvislosti s hranicou medzi Gibraltárom a Španielskom;
28. domnieva sa, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ by mohlo povzbudiť k odchodu aj ďalšie krajiny; uznáva, že vystúpenie z Únie má veľký ekonomický a demokratický potenciál;
o
o o
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.