Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe,

–  so zreteľom na predchádzajúce rezolúcie OSN vrátane rezolúcie 2334/2016, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 23. decembra 2016,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v okupovaných Golanských výšinách, ktorá bola 10. januára 2017 predložená Valnému zhromaždeniu,

–  so zreteľom na diskusiu o mierovom procese na Blízkom východe, ktorá prebehla 6. januára 2017 v Rade EÚ pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 18. januára 2016,

–  so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu ustanovujúcu pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a štátom Izrael na strane druhej,

–  so zreteľom na správu kvarteta z mája 2016,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) pri viacerých príležitostiach vyjadrila odhodlanie obnoviť a zintenzívniť úlohu Únie v mierovom procese;

B.  keďže by sa teda malo skončiť obdobie, keď sa európska diplomacia obmedzovala na úlohu pozorovateľa;

C.  keďže v apríli 2015 vysoká predstaviteľka vymenovala nového osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe (ďalej len „osobitný zástupca EÚ“);

D.  keďže okupácia trvá už vyše 50 rokov a dohody Oslo I boli podpísané v roku 1993;

E.  keďže vo viacerých členských štátoch prebieha proces zameraný na uznanie Palestínskeho štátu;

F.  keďže Európska únia zastáva názor, že v súčasnom meniacom sa medzinárodnom politickom prostredí si mierový proces na Blízkom východe viac než kedykoľvek predtým vyžaduje silnú koordináciu a jednotu zúčastnených strán, regiónu a medzinárodného spoločenstva;

G.  keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv – vrátane práv väzňov – v Predjordánsku, najmä v oblasti C, a vo východnom Jeruzaleme je nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

H.  keďže v apríli 2017 vysoký komisár OSN pre ľudské práva verejne odsúdil skutočnosť, že orgány v Gaze vykonali tri popravy, pričom porušili záväzky Palestíny vyplývajúce z medzinárodného práva;

I.  keďže Európska únia je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci pre palestínsku samosprávu a je tiež najväčším obchodným partnerom Izraela; keďže Izrael má prístup k fondom EÚ v rámci programu Horizont 2020 a je zmluvnou stranou dohôd o poľnohospodárskych, priemyselných a farmaceutických produktoch;

J.  keďže popri úsilí o obnovu mierového procesu existujú konkrétne projekty spolupráce, napríklad projekt prepravy vody Červené more – Mŕtve more, ktorý ponúka víziu nádeje, mieru a zmierenia, ktorú tento región tak veľmi potrebuje;

1.  opakuje svoju podporu riešeniu v podobe existencie dvoch štátov, v rámci ktorého by vedľa seba v mieri a bezpečnosti spolunažívali Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát, a vyhlásil, že nebudú uznané žiadne zmeny hraníc spred roku 1967 okrem tých, na ktorých sa strany vzájomne dohodnú, a to ani pokiaľ ide o Jeruzalem ako hlavné mesto obidvoch štátov;

2.  dôrazne odmieta všetky kroky, ktoré ohrozujú realizovateľnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov, a naliehavo vyzýva obidve strany, aby prostredníctvom príslušných politík a opatrení preukázali skutočné odhodlanie k dosiahnutiu riešenia v podobe existencie dvoch štátov s cieľom obnoviť dôveru a vytvoriť cestu k zmysluplným rokovaniam; na tento účel žiada ESVČ a delegácie EÚ v Jeruzaleme a Tel Avive, aby naďalej pozorne sledovali vývoj situácie v oblasti a jej širšie dôsledky a zvážili ďalšie kroky v záujme ochrany šance na realizáciu riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorú neustále ohrozuje aktuálna situácia v oblasti;

Prekážky brániace riešeniu v podobe existencie dvoch štátov

3.  v tejto súvislosti sa domnieva, že existencia a výstavba izraelských osád na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema je podľa medzinárodného práva nelegálna a predstavuje hlavnú prekážku riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

4.  vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že kneset 6. februára 2017 schválil tzv. zákon o regulácii, ktorý so spätnou platnosťou umožňuje legalizáciu osád vybudovaných na palestínskej pôde bez súhlasu oprávneného súkromného vlastníka; vyjadruje poľutovanie nad následným rozhodnutím izraelskej vlády z 30. marca 2017 o vyhlásení verejnej súťaže na výstavbu nových osád hlboko na území Predjordánska;

5.  preto vyzýva Izrael, aby v súlade s plánom kvarteta z roku 2002 odstránil osady vybudované od marca 2001 a ukončil všetky aktivity súvisiace s osídľovaním; opätovne vyzýva izraelské úrady, aby okamžite ukončili blokádu Gazy s náležitým ohľadom na potrebu chrániť svojich občanov pred teroristickými útokmi;

6.  odsudzuje ničenie objektov a projektov financovaných EÚ na okupovaných územiach; naliehavo vyzýva organizácie financované Európskou úniou a pôsobiace priamo na mieste, aby spolupracovali s izraelskými ministerstvami s cieľom zabrániť tomu, aby sa takéto ničenie opakovalo;

7.  pripomína, že dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane zodpovednosti za ich kroky je základom mieru a bezpečnosti v regióne;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zhoršujúca sa politická a hospodárska situácia predstavuje pre palestínsku samosprávu výzvu, aby v plnej miere prejavila svoje vodcovské schopnosti potrebné na zabezpečenie toho, aby Palestínčania zaujali pri rokovaniach jednotný postoj, a takisto bráni boju proti násiliu a jeho podnecovaniu, najmä ak je do neho zapojená palestínska mládež;

9.  zdôrazňuje, že palestínska samospráva by mala počas rokovaní s Izraelom vystupovať jednotne a zastupovať nielen Predjordánsko, ale aj Pásmo Gazy; vyzýva hnutie Hamas, aby uznalo, že palestínska samospráva zastupuje aj Gazu;

10.  pripomína, že pokračujúce násilie, nedávne teroristické činy proti Izraelčanom a podnecovanie k násiliu sú zásadne nezlučiteľné s pokrokom smerom k dosiahnutiu mierového riešenia v podobe existencie dvoch štátov a výrazne stupňujú nedôveru medzi týmito spoločenstvami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že palestínska samospráva robí z Palestínčanov, ktorí boli zabití v Izraeli, mučeníkov, hoci tí vykonali teroristické útoky;

11.  vyzýva bezpečnostné sily palestínskej samosprávy, aby vykonávali plne účinné a včasné operácie, napríklad odstránenie nelegálneho hromadenia zbraní a boj proti aktivitám militantných palestínskych skupín, akou je vystreľovanie rakiet na Izrael;

12.  naliehavo vyzýva úrady v Gaze, aby zastavili ďalšie popravy, a žiada palestínsku samosprávu, aby okamžite zaviedla oficiálne moratórium na uplatňovanie trestu smrti s cieľom zrušiť ho;

13.  vyzýva obidve strany, aby vykonali okamžité kroky na zabránenie všetkým aktom násilia proti civilnému obyvateľstvu vrátane teroristických činov, ako aj provokácií, podnecovania a ničenia;

Nová európska mierová iniciatíva: jednotný postoj

14.  pripomína členským štátom Benátske vyhlásenie z júna 1980, ktorým členské štáty EÚ prevzali zodpovednosť za mierový proces, a pri príležitosti 50 rokov okupácie v júni tohto roku vyzýva na prijatie nového Benátskeho vyhlásenia; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby využila toto nové vyhlásenie na uskutočnenie krokov k vytvoreniu európskej mierovej iniciatívy;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prevzala kľúčovú a jednoznačnú úlohu v rámci kvarteta a pri rokovaniach so zainteresovanými stranami v regióne; preto víta vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe vysokou predstaviteľkou ako jasný signál o angažovanosti EÚ;

16.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že od vymenovania osobitného zástupcu sa nezdá, že by Únia pri riešení konfliktu zohrávala väčšiu úlohu; preto naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a osobitného zástupcu EÚ, aby lepšie využívali politické vzťahy a inštitucionálne skúsenosti EÚ a jej členských štátov na základe geografickej blízkosti Európy, historických väzieb a intenzívnej hospodárskej výmeny s regiónom Blízkeho východu, s cieľom zabezpečiť aktívnejšiu a efektívnejšiu politickú úlohu v mierovom procese medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a celkovo medzi arabskými štátmi a Izraelom;

17.  v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúceho úsilia o podporu Arabskej mierovej iniciatívy, ako aj obnoveného úsilia kvarteta a Egypta; uznáva iniciatívu Francúzska v súvislosti so zvolaním medzinárodnej mierovej konferencie;

18.  zdôrazňuje, že v záujme podpory skutočnej európskej mierovej iniciatívy je prvoradou povinnosťou členských štátov aktívne prispieť k sformovaniu jednotnej európskej pozície a zdržať sa jednostranných iniciatív, ktoré oslabujú európsky postup;

19.  podčiarkuje, že európske hlavy štátov a vlád nemôžu od Únie žiadať, aby sa v regióne aktívne angažovala, ak ich rozdielne pozície bránia Únii zaujať jednotný postoj prostredníctvom vysokej predstaviteľky;

20.  zdôrazňuje, že budúci rozvoj vzťahov medzi EÚ a izraelskými, ako aj palestínskymi partnermi bude závisieť aj od ich odhodlania dosiahnuť trvalý mier na základe riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, osobitnému zástupcovi EÚ, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, knesetu a vláde Izraela, predsedovi palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.