Dokument na schôdzu
28.6.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0319/2017
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priorite pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
( 2017/2732(RSP) )
Massimiliano Salini
v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
Uznesenie Európskeho parlamentu o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priorite pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe
( 2017/2732(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, a článok 173,
– so zreteľom na Hlavu II – Slobody a Hlavu IV – Solidarita Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti ( COM(2010)0682 ),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu ( COM(2014)0014 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike ( COM(2015)0497 ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva ( COM(2012)0582 ),
– so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera s názvom Nový začiatok pre Európu: agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom[2],
– so zreteľom na závery Európskej rady z 15. decembra 2016,
– so zreteľom na závery Rady o programe konkurencieschopnosti priemyslu, o digitálnej transformácii európskeho priemyslu a balíku technológií jednotného digitálneho trhu a modernizácie verejných služieb,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu[3],
– so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 29. mája 2017 o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. júna 2017,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v oceliarskom priemysle v EÚ: ochrana pracovníkov a priemyselných odvetví[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o rodinných podnikoch v Európe[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu[7],
– so zreteľom na parížsku dohodu ratifikovanú Európskym parlamentom 4. októbra 2016,
– so zreteľom na svoj mandát pre obehové hospodárstvo schválený 14. marca 2017,
– so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe ( O-000047/2017 – B8-0319/2017 ),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže európsky priemysel je svetovým lídrom v mnohých priemyselných odvetviach; keďže predstavuje viac ako polovicu vývozu Európy, približne 65 % investícií do výskumu a vývoja, pričom vytvára viac ako 50 miliónov pracovných miest (prostredníctvom priameho a nepriameho zamestnania, čo je 20 % všetkých pracovných miest v Európe); keďže však príspevok európskeho priemyslu k HDP EÚ klesol za posledných 20 rokov z 19 % na menej než 15,5 %;
B. keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia, ale tento podiel klesá, a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie a posilnenie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít EFSI, je potrebná silná priemyselná základňa;
C. keďže malé a stredné podniky (MSP) tvoria 99 % všetkých európskych spoločností, sú základným pilierom priemyselných odvetví EÚ, a keďže čelia veľkým výzvam vzhľadom na celosvetové zmeny v hospodárstve a na finančné a administratívne prekážky;
D. keďže viac ako 60 % všetkých podnikov v súčasnosti sú rodinnými podnikmi a poskytujú 50 % všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v Európskej únii;
E. keďže ženy podnikateľky predstavujú iba 31 % samostatne zárobkovo činného obyvateľstva EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov;
F. keďže úloha európskeho priemyslu v celosvetovom kontexte klesá a politika EÚ musí podporovať európsky priemysel s cieľom posilniť jeho konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe; keďže taktiež čelí sociálnym a environmentálnym výzvam;
G. keďže obehové hospodárstvo môže mať veľmi pozitívny vplyv na reindustrializáciu Európy a na zníženie spotreby energie a závislosti od surovín z tretích krajín; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú silným podnetom na podporu priemyselných výrobkov s potenciálom vytvárať pozitívny kolobeh; ale environmentálna politika by vždy mala zvážiť a podporovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;
H. keďže ambiciózna inovačná politika, podporovaná dostatočnými finančnými prostriedkami, ktorá podporuje výrobu vysokokvalitných, inovatívnych a energeticky účinných výrobkov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí, čim sa inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností stávajú dôležité pre udržateľný rast; keďže inovačný priemysel vo veľkej miere závisí od výskumnej kapacity EÚ, pokroku vo výskume, a najmä spolupráce v oblasti výskumu;
I. keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí presadzovať normy EÚ prostredníctvom moderných a komplexných obchodných dohôd; keďže integrovaný a fungujúci vnútorný trh a otvorený a spravodlivý obchod s tretími krajinami má zásadný význam pre priemysel EÚ;
J. keďže finančné nástroje EÚ zohrávajú strategickú úlohu pri posilňovaní konkurencieschopnosti a predchádzaní úniku investícií;
1. zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe; žiada Komisiu, aby sa jednoznačne zaviazala dosiahnuť, aby do roku 2020 predstavoval podiel priemyslu na HDP Únie aspoň 20 %, a posúdiť, či klimatické a energetické ciele do roku 2030 podporujú priemyselnú politiku EÚ pre nasledujúce desaťročie;
2. zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe; pýta sa Komisie, či zvažuje prispôsobenie cieľa 20 % a jeho doplnenie o klimatické a energetické ciele do roku 2030 s cieľom viesť k priemyselnú politiku do nasledujúceho desaťročia;
3. zdôrazňuje úlohu MSP ako chrbtovej kosti priemyslu EÚ a pripomína, že je potrebné pokračovať v priemyselnej politike EÚ, ktorá je zlučiteľná s MSP a rieši výzvy, ktorým čelia MSP z dôvodu ich veľkosti; pripomína úlohu začínajúcich podnikov a mladých podnikateľov, najmä v najinovatívnejších oblastiach; žiada Komisiu, aby znížila regulačnú záťaž, ktorej sú vystavené MSP, začínajúce podniky a mladí podnikatelia, s cieľom uľahčiť inovácie a posilniť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, a aby podporovala klastre, centrá digitálnej inovácie a podnikateľské siete;
4. je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľnosti EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožní EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam vrátane úniku investícií, celosvetovej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a tvorby kvalitných pracovných miest;
5. zdôrazňuje, že na podporu priemyslu Únie pri riešení výziev v oblasti rýchlych hospodárskych a regulačných zmien v dnešnom globalizovanom svete je nevyhnutné posilniť atraktívnosť Európy v oblasti priemyslu pre európske a zahraničné priame investície;
6. zdôrazňuje význam prostredia podporujúceho investície a predvídateľného a stabilného právneho rámca na pritiahnutie investícií a význam podpory nových modelov podnikania na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom;
7. pripomína strategickú úlohu finančných nástrojov EÚ, napr. európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020 a EFSI; žiada Komisiu, aby túto úlohu zohľadňovala pri posudzovaní/stanovovaní rozpočtu pre tieto nástroje;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali úplný potenciál vedy a výskumu všetkých krajín a regiónov EÚ a aby vytvárali ďalšie stimuly na zlepšenie spolupráce medzi výskumom a priemyslom s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a urýchliť zavádzanie inovačných výrobkov, technológií a služieb pre priemysel;
9. zdôrazňuje význam podpory energetickej únie, jednotného digitálneho trhu, digitálnej agendy a prepojiteľnosti Európy pomocou primeraných, na budúcnosť orientovaných a efektívnych infraštruktúr;
10. vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým čelia ženy pri začatí podnikania a povzbudzovala ženy k tomu, aby sa aktívnejšie zapojili do podnikania;
11. vyzýva Komisiu, aby riešila ťažkosti, ktorým čelia rodinné podniky, a zlepšila rozvoj podnikania mladých;
12. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v plnej miere využil potenciál obehového hospoárstva a aby sa v rámci priemyselných odvetví zaistil neustály vývoj a zavádzanie najlepších dostupných techník a nových inovácií;
13. konštatuje, že je potrebné koordinovať úsilie, ktoré EÚ vyvíja na zníženie závislosti od tretích krajín, pokiaľ ide o zdroje, a to kombináciou a) spravodlivého prístupu na medzinárodný trh so zdrojmi b) udržateľnej domácej ťažby a c) inovácií v oblasti efektívnosti technológií s príspevkami EÚ k viacstrannému riadeniu celosvetovej politiky zdrojov;
14. zdôrazňuje, že je nutné znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov, ktorým sú vystavené podniky, pretože podpora lepšej regulácie na dobre fungujúcom voľnom trhu podporí úniovú politiku reindustrializácie a ďalej posilní hospodárstvo založené na údajoch;
15. žiada, aby sa zdravie považovalo za hybnú silu hospodárskeho rastu; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili zdravotný výskum v EÚ, napomáhali digitalizáciu zdravotníctva a zachovali konkurencieschopnosť odvetvia zdravotníctva v Európe; ďalej trvá na tom, že je potrebné organizovať spoločnú podporu otázok digitálneho zdravotníctva, pretože nové siete 5G uľahčia zdieľanie sofistikovaných zdravotníckych techník, ktoré sú v súčasnosti známe v niektorých obmedzených oblastiach;
16. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, koherentný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny sektor, a vyzýva EÚ, aby zahrnula rozvoj, účinnú podporu a ochranu a primerané financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu do svojich strategických cieľov a všeobecných priorít s cieľom naštartovať jeho konkurencieschopnosť a umožniť mu naplniť svoj potenciál z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest a rastu;
17. žiada, aby bola priemyselná politika EÚ založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane podielu priemyslu na HDP najmenej 20 % do roku 2020, cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov – a prístupe zohľadňujúcom životný cyklus a obehové hospodárstvo;
18. vyzýva na účinné a udržateľné finančné nástroje a opatrenia, ktoré pomôžu bojovať proti riziku úniku uhlíka musia byť začlenené do priemyselnej stratégie EÚ, a zdôrazňuje potrebu poskytovať pomoc priemyslu na udržateľný rozvoj, pokiaľ ide o ciele stanovené v Parížskej dohode;
19. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť situácii energeticky náročných priemyselných odvetví v Európe, ktoré z dôvodu vysokých nákladov na energie čelia tvrdej celosvetovej hospodárskej súťaži;
20. zdôrazňuje význam voľných trhov a voľného a spravodlivého medzinárodného obchodu, ktoré sú založené na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach;
21. zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí celosvetovej konkurencii, a preto vyzýva Komisiu, aby pomohla umožniť reštrukturalizáciu veľkých európskych výrobcov s cieľom umožniť vznik aktérov s dostatočnou kritickou na to, aby dokázali čeliť medzinárodnej konkurencii, pri súčasnom zohľadnení európskeho práva hospodárskej súťaže, situácie pracovníkov, úlohy Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a strategického vzťahu medzi veľkými priemyselnými podnikmi a MSP, a to vzhľadom na ich úlohu v oblasti inovácií;
22. vyzýva Komisiu, aby kontrolovala investície z tretích krajín do strategickej infraštruktúry EÚ, kľúčových budúcich technológií alebo iných dôležitých aktív;
23. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť úlohe štátnych podnikov so sídlom v zahraničí, ktoré ich vlády podporujú a dotujú spôsobom, ktorý je podľa pravidiel EÚ o jednotnom trhu pre subjekty v EÚ zakázaný;
24. zdôrazňuje, že EÚ potrebuje ucelenú a účinnú antidampingovú a antisubvenčnú stratégiu, ktorá je v súlade s pravidlami WTO;
25. vyzýva Komisiu, aby pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zohľadnila zvyšujúcu sa úlohu významných vnútroštátnych aktérov v tretích krajinách;
26. zdôrazňuje význam stratégie EÚ pre digitalizáciu priemyslu EÚ s cieľom v plnej miere využiť výhody nových technológií a zvýšiť konkurencieschopnosť európskych spoločností;
27. vyzdvihuje úlohu, ktorú zohráva automobilový priemysel v Európe vzhľadom na svoj multiplikačný účinok na ostatné odvetvia priemyslu a upozorňuje na veľký počet z ním súvisiacich MSP, jeho úlohu v oblasti výskumu a vývoja a na jeho vysokokvalifikovanú pracovnú silu; podporuje pokračujúce úsilie automobilového priemyslu pri vývoji moderných nízkouhlíkových vozidiel, ako sú vozidlá na elektrický pohon a vozidlá s vodíkovými palivovými článkami, a prepojených a autonómnych vozidiel;
28. zdôrazňuje, že je nutné koordinovať úsilie EÚ o ďalšiu podporu nových zručností, ako aj rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania, ako to Komisia presadzuje vo svojom Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta;
29. pripomína dôležitú úlohu úniovej normalizácie a podporuje silné zameranie sa na vedúcu úlohu v medzinárodných normalizačných organizáciách;
30. zasadzuje sa o komplexný prístup k priemyselnej politike EÚ, v rámci ktorého sa venuje veľká pozornosť posilňovaniu hodnotového reťazca EÚ a integrácii všetkých regiónov EÚ do siete obnoveného priemyslu EÚ;
31. domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k vytváraniu pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;
32. vyzýva Komisiu, aby do začiatku roka 2018 prijala spolu s členskými štátmi komplexnú európsku stratégiu priemyselnej politiky a akčný plán založený na cieli 20 %, ktoré sa okrem iného zaoberajú digitalizáciou, udržateľnosťou, energetickou efektívnosťou, primeranými zdrojmi a dereguláciou, najmä pre malé a stredné podniky;
33. vyzýva Komisiu, aby v rámci tejto stratégie určila presné a merateľné ciele priemyselnej politiky a aby túto stratégiu doplnila o zoznam dodatočných ukazovateľov, ako je úroveň priemyselnej výroby, úroveň zamestnanosti v priemysle a priemerné ročné investície do výrobného sektora vyjadrené ako percento HDP;
34. žiada Komisiu, aby do stratégie zaradila posúdenie vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických iniciatív EÚ, čo pomôže preskúmať tieto iniciatívy v prípadoch, keď sú v neprospech priemyslu EÚ, a prinesie lepšie výsledky;
35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.