Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2, a článok 173,

–  so zreteľom na článok 174 ZFEÚ o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, najmä v oblastiach zasiahnutých zmenami v priemysle,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom

Prijaté texty, P8_TA(2016)0377.

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie

Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 131.

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla s názvom Digitalizácia európskeho priemyslu – využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere (COM(2016)0180),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii

Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej články 22 a 23 týkajúce sa hospodárskych a sociálnych práv a práva na prácu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu

Prijaté texty, P8_TA(2017)0240.

–  so zreteľom na Závery Rady o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku z 29. mája 2017,

–  so zreteľom na otázku Komisii o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (O-000047/2017 – B8 - 0319/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky priemysel predstavuje viac ako polovicu vývozu EÚ a približne 65 % investícií do výskumu a vývoja a zabezpečuje viac ako 50 miliónov pracovných miest (prostredníctvom priamych a nepriamych pracovných miest, t. j. 20 % pracovných miest v EÚ);

B.  keďže 65 % súkromných výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza zo spracovateľského priemyslu a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

C.  keďže spracovateľský priemysel v Európskej únii sa od roku 2008 do roku 2013 zmenšil o 7 %;

D.  keďže znižovanie výroby v spracovateľskom priemysle od roku 2007 do roku 2016 postihlo najmä hospodárstva v južnej časti Európskej únie;

E.  keďže reindustrializácia periférnych hospodárstiev Európy je nevyhnutná, aby sa zabránilo vzniku hospodárskych rozdielov v rámci EÚ; keďže rozvoj priemyslu sa musí presadzovať s cieľom skombinovať rast a tvorbu kvalitných pracovných miest so sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou;

F.  keďže európsky priemysel v súčasnosti trpí výrazným poklesom domáceho dopytu v dôsledku úsporných opatrení v oblasti miezd, verejných výdavkov a daňových škrtov, čo vedie k pokračujúcemu rušeniu pracovných miest a poklesu investícií do priemyslu, čo nie je dobrým znamením pre potrebné oživenie európskeho hospodárstva;

G.  keďže na zabezpečenie súdržnosti v rámci európskeho hospodárstva je dôležité podporovať diverzifikovanú priemyselnú základňu vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii výroby s vysokou pridanou hodnotou len v niektorých členských štátoch;

H.  keďže výskum, vývoj a inovácie v tomto odvetví majú pre európsky priemysel zásadný význam; keďže zatváranie závodov často vedie k nezvratnej strate technológií a know-how a k strate kvalifikovanosti priemyselnej pracovnej sily;

I.  keďže vzhľadom na globálne výzvy, akými sú zmena klímy, je nevyhnutné, aby energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo boli základom obnovy európskeho priemyslu;

J.  keďže účinná a konzistentná priemyselná politika, ktorá bude schopná posilniť výrobnú základňu všetkých členských štátov, je jedinou cestou, ako zabrániť pokračujúcemu sociálnemu úpadku v priemyselnej politike, súdržnosti a rozvoji;

K.  keďže veľké nadnárodné spoločnosti často využívajú taktické premiestňovanie výroby, existujúce medzery v regulácii daní a platobnej neschopnosti na maximalizovanie zisku prostredníctvom prevodu aktív z jednej krajiny do druhej, čím ohrozujú štruktúru priemyslu členských štátov;

L.  keďže verejné investície a ambiciózna verejná politika inovácií, ktoré zvýhodňujú výrobu vysokokvalitných, inovačných, energeticky účinných výrobkov a podporujú udržateľné procesy, sú z hľadiska rozvoja európsky priemyslu nevyhnutné;

M.  keďže pre európsku priemyselnú stratégiu má zásadný význam, aby sa digitalizácia formovala sociálne spravodlivým spôsobom, keďže súčasná digitalizácia priemyslu zhoršuje existujúce trendy, pokiaľ ide o neistotu pracovných podmienok vo výrobe prostredníctvom znižovania zručností, externalizácie a zabezpečovania výroby cez subdodávateľov; keďže v kontexte obehového hospodárstva digitalizácia zároveň ponúka príležitosť na zvýšenie odolnosti a udržateľnosti hospodárstva; keďže je nevyhnutné predvídať nové zručnosti, ktoré sa budú vyžadovať v meniacom sa digitálnom prostredí, formou zapojenia sociálnych partnerov, a tiež zabezpečiť, aby bola prostredníctvom príspevkov zamestnávateľov a členských štátov zabezpečená primeraná odborná príprava pre pracovníkov; keďže robotizácia a digitalizácia predstavujú osobitné výzvy v oblasti interakcie robota a človeka a ochrany osobných údajov, ktoré treba riešiť prostredníctvom vhodných právnych predpisov;

N.  keďže spravodlivý medzinárodný obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov, environmentálne pravidlá a ďalšie sociálne a daňové normy;

O.  keďže ženy sú v súčasnosti v priemysle zastúpené nedostatočne a vylučované z väčšiny vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a z vyšších úrovní hierarchie;

Oživenie reálnej ekonomiky prostredníctvom politiky udržateľnej reindustrializácie

1.  zdôrazňuje zásadnú úlohu priemyslu ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a inovácií v Európe;

2.  zdôrazňuje význam posilňovania a modernizácie priemyselnej základne v Európe a posilňovania európskej súdržnosti prostredníctvom verejných investícií a koordinovanej európskej priemyselnej politiky, ktorá prispieva k udržateľnej modernizácii a regionálnej súdržnosti, a to prostredníctvom územného prístupu;

3.  vyzýva Komisiu, aby začiatkom roka 2018 spolu s členskými štátmi pripravila legislatívny návrh stratégie Únie pre jednotnú a komplexnú priemyselnú politiku zameranú na reindustrializáciu Európy a stanovila konkrétny akčný plán, v ktorom sa určia ambiciózne ciele a časový plán pre legislatívne a nelegislatívne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva Komisiu, aby pri tejto stratégii vychádzala z posúdenia vplyvu začlenenia priemyselnej politiky do strategických politických iniciatív a z rozsiahleho dialógu so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a akademického prostredia; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto stratégia Únie sa musí zakladať okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií, analytiky a robotiky veľkých dát do priemyselných hodnotových reťazcov), udržateľnosti, obehovom hospodárstve, energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby prispel k tvorbe kvalitných pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

4.  požaduje regionálne vyvážené priemyselné stratégie, ktorá dokážu zmenšovať priepasť medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi členských štátov a pomáhajú pri dosahovaní cieľov v oblasti regionálnej konvergencie;

5.  vyzýva na revíziu politiky hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci s cieľom uľahčiť verejné investície zamerané na zachovanie sociálnej a regionálnej súdržnosti, rozširovanie ekologického prechodu, zlepšovanie pracovných a environmentálnych noriem a riešenie obáv v súvislosti s verejným zdravím;

6.  odsudzuje úsporné politiky uplatňované v Európe, ktoré znižujú dopyt po verejných a súkromných prevádzkovateľoch;

7.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby získali späť všetky zdroje určené na podporu spoločností v podobe dotácií, daňových výhod, zníženia cien pôdy atď., ak sa spoločnosť rozhodne premiestniť alebo zavrieť svoje výrobné závody;

8.  zdôrazňuje, že podľa dostupných štatistík a prieskumov nie sú ženy dostatočne zastúpené na väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a na vyšších úrovniach hierarchie; keďže ženy sú výrazne nedostatočne zastúpené v študijných odboroch a kariérach v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a tvoria len 24 % pracovníkov v oblasti vedy a inžinierstva; zdôrazňuje skutočnosť, že pracovníčky v spracovateľskom priemysle sú pre EÚ prínosom, čo si vyžaduje všetky dostupné zdroje na to, aby sa Únia konečne vymanila z hospodárskej a finančnej krízy a dokázala sa vyrovnať so zmenami v spoločnosti ako takej; vyzýva Komisiu, aby identifikovala problémy a prekážky, ktorým ženy čelia, a presadzovala a podporovala rovnosť platov a v prístupe ku všetkým pracovným pozíciám;

9.  zdôrazňuje úlohu MSP ako chrbtovej kosti priemyslu EÚ a pripomína, že je potrebné pokračovať v priemyselnej politike EÚ, ktorá zohľadňuje špecifickosť malých a stredných podnikov; upriamuje pozornosť najmä na význam štátnych a regionálnych bánk v oblasti priemyselného rozvoja a prístupu k financovaniu pre MSP; zdôrazňuje význam družstiev pracovníkov a iných aktérov sociálnej ekonomiky v rozvoji priemyslu, predovšetkým na regionálnej úrovni, a vyzýva EÚ, aby rozvíjala priemyselnú politiku prispôsobenú ich potrebám;

10.  je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu; zdôrazňuje, že len silný a odolný priemysel umožní členským štátom čeliť rôznym výzvam, akými sú reindustrializácia, prechod na udržateľnosť a tvorba kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť udržateľnosť našej priemyselnej siete;

Ochrana práv pracujúcich a sociálnych práv

11.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a dôstojné mzdy prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, ako aj účinnú ochranu pred nespravodlivým prepúšťaním;

12.  odsudzuje nedostatok reálnej, dlhodobej priemyselnej politiky EÚ; požaduje vytvorenie priemyselnej politiky, ktorá umožní účasť štátu v strategických odvetviach vrátane znárodnenia, s cieľom udržať a rozvíjať kľúčové sektory výroby a chrániť pracovné miesta;

13.  zdôrazňuje význam zručností a kvalifikácií pracovníkov a vymedzenia, spolu so sociálnymi partnermi, aktívnej stratégie na ich zlepšenie; požaduje priemyselné politiky, ktoré zabezpečia, aby sa tieto znalosti rozvíjali a uznávali ako dôležitý prínos pre európsky priemysel; žiada, aby sa pri posudzovaní životaschopnosti výroby v ktoromkoľvek výrobnom závode zohľadňovalo zachovanie priemyselného know-how a kvalifikovanej pracovnej sily;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné prostriedky na odbornú prípravu a ozdravné opatrenia s cieľom podporiť rozhodujúce prechodné obdobia v európskom priemysle; a trvá na tom, aby sa Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii použil na pomoc pracovníkom pri zotavovaní svojich závodov s cieľom zachovať pracovné miesta namiesto urýchlenia ich zatvorenia;

15.  zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov pri rozvoji súdržnej priemyselnej stratégie, ktorá musí zahŕňať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby pracovné práva neboli oslabené súčasnými zmenami v priemysle;

Zosúladenie obchodnej a priemyselnej politiky

16.  zdôrazňuje negatívny dosah obchodných dohôd, akými sú CETA a TTIP, na európsky priemysel;

17.  zdôrazňuje, že obchodné a investičné politiky by sa mali zameriavať na prispievanie k udržateľnému rozvoju, tvorbe kvalitných pracovných miest a podpore prísnych sociálnych a environmentálnych noriem;

18.  zdôrazňuje potrebu zabrániť tomu, aby obchodná politika EÚ podporovala praktiky narúšajúce hospodársku súťaž vrátane sociálneho a environmentálneho dumpingu;

19.  zdôrazňuje, že európsky priemysel musí čeliť globálnej konkurencii, a vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila definície trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže platných v EÚ s cieľom zohľadniť vývoj globálnych trhov; vyzýva zároveň Komisiu, aby prehodnotila právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom zohľadniť sociálne, daňové a environmentálne normy v rámci prístupu ku globálnym súťažiteľom, aby sme sa vyhli novým formám dampingu;

20.  kladie dôraz na potrebu konzistentnej, s WTO zlučiteľnej a účinnej antidumpingovej a antisubvenčnej stratégie EÚ, ktorá zohľadní všetky druhy dumpingu, ako aj nedostatočné dodržiavanie medzinárodných sociálnych, environmentálnych a daňových noriem;

Digitalizácia priemyslu

21.  domnieva sa, že hlavné trendy globalizácie a digitalizácie predstavujú najväčšie výzvy pre európske spoločnosti a ich zamestnancov, a tiež pre tvorcov politík vzhľadom na ich veľmi dynamický rozvoj a ich prierezovú povahu; je preto presvedčený, že je potrebné prispôsobiť európske politiky, aby nimi bolo možné podporovať rast európskeho priemyslu a zabezpečiť kvalitu pracovných miest v spracovateľskom priemysle v tomto rýchlo sa meniacom kontexte; zdôrazňuje, že nová stratégia priemyselnej politiky musí zosúladiť rôzne oblasti politiky s priemyselnou politikou a to predovšetkým v oblasti obchodu, životného prostredia, výskumu, investícií, hospodárskej súťaže, energetiky a zmeny klímy, aby tak vytvorili jeden ucelený prístup; je presvedčený, že stratégia priemyselnej politiky musí inteligentným spôsobom skombinovať horizontálne prvky s osobitnými prístupmi k dôležitým strategickým sektorom;

22.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné podporovať verejné investície do pripojenia prostredníctvom technológie 5G a optických vlákien ako nástrojov konvergencie a zabezpečenia solídnej digitálnej základnej infraštruktúry európskeho priemyslu; zdôrazňuje význam verejnej kontroly a regulácie tohto odvetvia s cieľom lepšie slúžiť potrebám meniaceho sa hospodárstva a zabrániť vzniku digitálnej priepasti; zdôrazňuje význam načasovania prechodu s cieľom zabezpečiť, aby súčasní používatelia disponovali dostatočným spektrom, ako je rozhlasové a televízne vysielanie, aj so zreteľom na ich význam pre európsky kreatívny a kultúrny priemysel;

23.  je presvedčený, že klastre a súčinnosť medzi MSP, priemyselnými aktérmi, odvetvím remeselnej výroby a ďalšími zainteresovanými stranami môžu byť príkladom úspešných modelov, ktoré umožňujú pokrok v oblasti digitálnej výroby a inovácií; zdôrazňuje zásadnú úlohu verejného sektora pri vytváraní nových digitálnych znalostí a inovácií; poukazuje na to, že digitalizácia má veľký význam v oblasti meniacich sa obchodných modelov a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že pracovnoprávne predpisy budú prispôsobené novému prostrediu s cieľom zachovať práva pracovníkov a posilniť kolektívne vyjednávanie;

24.  požaduje presadzovanie prierezových inovačných spojenectiev s cieľom prekonať situáciu s prevažne neharmonizovanými prístupmi k priemyselnej politike, ktoré bránia využitiu inovačného potenciálu; domnieva sa, že úloha verejných investícií pri rozvoji tohto cieľa má strategický význam a požaduje, aby EÚ podporovala verejné investície do inovácií;

25.  pripomína dôležitú úlohu normalizácie vrátane rozvoja otvorených noriem a podporuje silné zameranie na pozitívnu vedúcu úlohu v medzinárodných normalizačných organizáciách;

26.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže pri presadzovaní nových priemyselných digitálnych inovácií a technológií zohrávať verejné obstarávanie; zdôrazňuje však, že digitalizácia verejných služieb sa nesmie používať na presadzovanie úsporných opatrení vo verejnom sektore alebo na zníženie potrebných fyzických služieb; v tejto súvislosti žiada o účasť pracovníkov vo verejnom sektore na definovaní a vykonávaní verejných digitálnych stratégií;

Prepojenie priemyselnej politiky a cieľov pre obdobie prechodu

27.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa plne využil potenciál verejných investícií a priemyslu z hľadiska environmentálnych technológií a aby sa v priemysle neustále rozvíjali a šírili najlepšie dostupné techniky a nové inovácie, a tým sa vytvárala konkurenčná výhoda pre európsky priemysel, ktorý by sa mal usilovať o ponuku najudržateľnejších výrobkov s najnižšími nákladmi na životný cyklus;

28.  zdôrazňuje, že priemysel by mal ťažiť z rozvoja projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a v tejto súvislosti upozorňuje na význam vlastnej výroby alebo dvojstranných dohôd medzi výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov a priemyslom s cieľom minimalizovať náklady na energie v priemysle a zároveň podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali najlepšie postupy, najmä pokiaľ ide o energeticky náročné odvetvia; vyjadruje poľutovanie nad nízkou podporou projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov z fondov EÚ vrátane EFSI a požaduje väčšie zameranie na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva v rozpočte EÚ s cieľom zabezpečiť udržateľný priemyselný a hospodársky rozvoj v EÚ;

29.  zdôrazňuje potrebu začlenenia environmentálnych aspektov do ostatných politík, ako napríklad v oblasti hospodárstva, priemyslu, výskumu a inovácií, aby sa vytvoril súdržný a jednotný prístup; domnieva sa, že vykonané opatrenia v rámci Únie by mali dopĺňať aj posilnené opatrenia na medzinárodnej úrovni a spolupráca s tretími krajinami s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie pre tie regióny, ktoré sú najviac zasiahnuté štrukturálnou zmenou, akými sú napríklad oblasti ťažby uhlia a požaduje nástroje, ako napríklad „fond na spravodlivú transformáciu“, ktoré by boli zamerané na rozvoj priemyslu v týchto regiónoch s cieľom poskytnúť im v dlhodobom horizonte reálne hospodárske alternatívy;

31.  požaduje výrazné zlepšenie vykonávania udržateľnosti, ako aj sociálnych a zamestnaneckých kritérií pri využívaní fondov EÚ,

32.  domnieva sa, že potreba podpory práv pracovníkov a vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, zdravia a ochrany životného prostredia musia byť zásadným prvkom akejkoľvek politiky reindustrializácie;

33.  žiada, aby priemyselná politika EÚ bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov – a prístupe zohľadňujúcom životný cyklus a obehové hospodárstvo;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.