Dokument na schôdzu
24.10.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia Komisie
predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ
( 2017/2897(RSP) )
Ska Keller, Ulrike Lunacek, Florent Marcellesi, Terry Reintke, Judith Sargentini, Ernest Urtasun, Monika Vana, Molly Scott Cato
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ
( 2017/2897(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a 218,
– so zreteľom na články 21, 23, 24, 25, 26 a 31 ods.1 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),
– so zreteľom na nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na tie, ktoré sa týkajú práv žien, ako je Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a k nemu pripojené protokoly,
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“),
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala 7. marca 2011[1],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[2],
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[3], v ktorej je vymedzené a odsúdené obťažovanie a sexuálne obťažovanie,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015[6],
– so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie[7],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sexuálne zneužívanie, sexuálne obťažovanie a zastrašovanie v rôznych prostrediach, a to aj na pracovisku, predstavujú akty násilia na ženách; keďže násilie páchané na ženách je hrubá forma diskriminácie a porušenie ľudských a základných práv;
B. keďže každá tretia žena sa v dospelosti stretla s fyzickým alebo sexuálnym násilím; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú určitú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu; keďže 20 % mladých žien (vo veku od 18 do 29 rokov) v EÚ-28 sa už stretlo s kybernetickým obťažovaním; keďže každá desiata žena bola vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaná prostredníctvom nových technológií;
C. keďže len veľmi malá časť prípadov sexuálneho obťažovania a šikanovania je oznamovaná; keďže ženy v mnohých prípadoch nepodávajú žaloby proti aktom rodovo motivovaného násilia a sexuálneho obťažovania; keďže 25 % žien, ktoré polícii neoznamujú sexuálne násilie, sa tak rozhodne z dôvodu zahanbenia; keďže 20 % nechce, aby o tom niekto vedel, a 10 % sa domnieva, že polícia by nemohla nič robiť alebo by nič neurobila;
D. keďže sexuálne obťažovanie a zneužívanie sa naďalej toleruje a akceptuje na všetkých úrovniach; keďže znepokojivo často dochádza k tendencii obviňovať obeť;
E. keďže Istanbulský dohovor vymedzuje pojem „rodovo podmienené násilie na ženách“ ako násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena, alebo ktoré ženy postihuje neprimerane;
F. keďže „sexuálne obťažovanie“ je vymedzené v smernici 2004/113/ES ako akákoľvek forma nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo fyzického správania sexuálnej povahy, ku ktorej dochádza s úmyslom alebo následkom narušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;
G. keďže obťažovanie a sexuálne obťažovanie sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami a predstavujú diskrimináciu na základe pohlavia;
H. keďže rodové stereotypy, sexizmus, sexuálne obťažovanie a zneužívanie majú pre obete telesné, sexuálne, emocionálne a psychologické dôsledky;
I. keďže nerovnomerné rozdelenie moci medzi mužmi a ženami, rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti offline aj online sú hlavnými príčinami všetkých foriem násilia páchaného na ženách;
J. keďže šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, v súkromí a na verejných priestoroch a v politickom živote sú tak príčinou, ako aj dôsledkom rodovo motivovaného násilia, nerovností a rodových stereotypov;
K. keďže rodová rovnosť je zodpovednosťou všetkých jednotlivcov v spoločnosti a vyžaduje si aktívny prínos žien aj mužov; keďže orgány by sa mali zaviazať, že budú rozvíjať vzdelávacie kampane zamerané na mužov a mladšie generácie s cieľom zapájať mužov a chlapcov ako partnerov, postupne predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a odstraňovať ich a podporovať ženy alebo posilňovať ich postavenie;
L. keďže násilie a obťažovanie v politickom živote je neprimerane zamerané na ženy; keďže takéto násilie je porušením ľudských práv a základných slobôd vrátane povinnosti zaručiť ženám možnosť slobodne sa zúčastňovať na politickom zastúpení;
M. keďže Istanbulský dohovor požaduje kriminalizáciu a odstránenie sexuálneho obťažovania žien a žiada strany, aby prijali potrebné legislatívne či iné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby za akúkoľvek formu nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy s úmyslom alebo s účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie, bola uložená trestnoprávna alebo iná právna sankcia;
N. Keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len 15 z nich ho ratifikovalo;
O. keďže zhromažďovanie rozčlenených údajov je veľmi dôležité, aby bolo možné navrhovať primerané politiky na boj proti sexuálnemu obťažovaniu a monitorovať ich účinnosť;
Nulová tolerancia a boj proti sexuálnemu obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu v EÚ
1. rozhodne odsudzuje všetky formy sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa až príliš jednoducho tolerujú, hoci v skutočnosti predstavujú systémom dané porušovanie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký trestať; zdôrazňuje, že s beztrestnosťou treba skoncovať, a to tým, že sa zaručí stíhanie páchateľov;
2. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali Istanbulský dohovor, a to aj vytvorením systému zhromažďovania rozčlenených údajov, ktoré budú zahŕňať údaje rozčlenené podľa veku a pohlavia páchateľov a vzťahu medzi páchateľom a obeťou, ako aj sexuálne obťažovanie;
3. vyzýva členské štáty, aby kriminalizovali všetky formy sexuálneho obťažovania a aktívne sa venovali politikám prevencie, osvetovým a informačným kampaniam s cieľom zaistiť, že koncepcia nulovej tolerancie bude normou;
4. vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; zdôrazňuje, že je úlohou Komisie urobiť všetko pre to, aby sa v tejto oblasti dosiahol pokrok; poukazuje na to, že nedostatok rozmanitosti a diskriminujúce pracovné prostredie zvyšujú pravdepodobnosť výskytu sexuálneho obťažovania; zdôrazňuje preto, že je dôležité zvyšovať podiel žien na všetkých úrovniach rozhodovania;
5. vyzýva Komisiu, aby ako nanajvýš naliehavú záležitosť predložila návrh smernice o násilí páchanom na ženách, ktorej ústredným prvkom budú ľudské práva a ochrana všetkých obetí;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali odbornú prípravu a budovanie kapacít na účel podpory obetí vo všetkých záležitostiach spojených s obťažovaním – online aj offline – v policajných a súdnych orgánoch, ako aj na účel poskytovania psychologickej podpory počas súdnych prípadov spojených s touto problematikou;
7. zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov, pokiaľ ide o angažovanie sa v prospech zmien a skoncovanie so všetkými formami obťažovania a sexuálneho násilia, a to bojom proti okolnostiam a štruktúram, ktoré umožňujú, hoci len pasívne, správanie vedúce k takýmto činom, a oznamovaním akéhokoľvek nesprávneho či nevhodného správania;
8. zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy a médiá majú nesmierny vplyv, pokiaľ ide o rodové rozdiely, a teda aj možnosti výberu a prístup k právam; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby značne zintenzívnili úsilie o odstránenie stereotypov a presadzovanie prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu pre všetkých bez akýchkoľvek stereotypov; poukazuje na to, že reklama môže byť účinným nástrojom pri spochybňovaní stereotypov a v boji proti nim, ako aj prostriedkom proti rasizmu, sexizmu a diskriminácii, čo má v dnešných multikultúrnych spoločnostiach zásadný význam;
9. vyzýva členské štáty, aby do svojich vzdelávacích systémov začlenili ako povinnú zložku zvyšovanie povedomia o súhlase so sexuálnymi aktivitami a sexuálnom obťažovaní;
Sexuálne obťažovanie v Európskom parlamente
10. dôrazne odsudzuje všetky formy sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa ujali vedenia, pokiaľ ide o predloženie akčného plánu nulovej tolerancie a uplatňovanie politiky nulovej tolerancie akejkoľvek formy obťažovania, vrátane spoľahlivých a stálych podporných štruktúr pre všetkých, ktorí sa stretli s akoukoľvek formou obťažovania;
11. odsudzuje prípady sexuálneho obťažovania, ktoré boli odhalené v médiách, a vyjadruje rozhodnú podporu obetí sexuálneho obťažovania a zneužívania; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa inštitúcie EÚ, ak chcú byť brané vážne, rázne postavili proti akejkoľvek forme rodovej diskriminácie alebo akýmkoľvek krokom, ktoré bránia rodovej rovnosti;
12. vyzýva na vytvorenie výboru nezávislých expertov, ktorý bude poverený preskúmaním situácie v oblasti sexuálneho obťažovania a zneužívania v Európskom parlamente, rozhodol sa, že začne nestranné vyšetrovanie ohlásených prípadov a v prípadoch potreby uplatní čo najprísnejšie sankcie, pričom bude poskytovať podporu a právne poradenstvo obetiam, ak by v daných prípadoch došlo k trestnému správaniu;
13. vyzýva zodpovedné orgány Parlamentu, aby posúdili a v prípade potreby prehodnotili fungovanie poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami akreditovaných asistentov na obťažovanie poslancami; žiada posilnenie poradného výboru zaoberajúceho sa sťažnosťami na obťažovanie a prevenciou obťažovania na pracovisku a vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny pre problematiku sexuálneho obťažovania vrátane právneho poradcu a zástupcov zdravotníckych pracovníkov s cieľom vyšetriť oficiálne predložené prípady, zachovať dôverný register prípadov v priebehu času a prijať čo najlepšie opatrenia na zaistenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach v inštitúcii;
14. je odhodlaný plne podporovať obete počas postupov v rámci inštitúcie a/alebo s miestnou políciou, začať v prípade potreby núdzovú ochranu alebo ochranné opatrenia a plne vykonávať článok 12a služobného poriadku, pričom zabezpečí, aby sa tieto prípady úplne vyšetrili a aby sa uplatnili disciplinárne opatrenia;
15. je odhodlaný zabezpečiť povinné odborné vzdelávanie pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti v práci, aby sa zabezpečilo, že prístup nulovej tolerancie bude normou; žiada, aby sa inštitúcia plne zapojila do kampaní na zvyšovanie povedomia za účasti všetkých poslancov a útvarov administratívy s osobitným dôrazom na skupiny s najzraniteľnejším postavením, ako sú stážisti, akreditovaní asistenti poslancov a zmluvní zamestnanci; žiada, aby bola vytvorená inštitucionálna sieť dôverných poradcov na poskytovanie podpory a poradenstva obetiam, ako je bežné v Komisii;
°
° °
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie národným parlamentom, Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.