Dokument na schôdzu
6.12.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii Rohingov
( 2017/2973(RSP) )
Rolandas Paksas, Isabella Adinolfi, Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao
v mene skupiny EFDD
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rohingov
( 2017/2973(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a situácii rohingyjských moslimov, najmä uznesenia zo 7. júla 2016[1] a 15. decembra 2016[2], na uznesenia zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017[3], uznesenie z 13. júna 2017 o situácii osôb bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii[4] a uznesenie zo 14. septembra 2017 o Mjanmarsku, najmä o situácii Rohingov[5],
– so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky stratégie EÚ vo vzťahu k Mjanmarsku/Barme: osobitné partnerstvo pre demokraciu, mier a prosperitu (JOIN(2016)0024),
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP z 2. decembra 2016 k nedávnej eskalácii násilia v Mjanmarsku a na vyhlásenie PK/VP zo 6. septembra 2017 o situácii v Jakchainskom štáte,
– so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o treťom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 25. novembra 2016,
– so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti,
– so zreteľom na nedávne brífingy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 29. a 18. novembra 2016 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v severnom Jakchainskom štáte,
– so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom Situácia ľudských práv rohinských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku z 20. júna 2016 a na správu osobitnej spravodajkyne OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 18. marca 2016,
– so zreteľom na záverečnú správu z misie osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Yanghee Lee z 20. januára 2017, v ktorej konštatuje, že „súčasná situácia je horšia než kedykoľvek počas uplynulých niekoľkých rokov“,
– so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie pre Jakchainský štát,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 6. novembra, v ktorom Mjanmarsko vyzýva, aby zastavilo neprimeranú vojenskú silu a násilie medzi komunitami v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,
– so zreteľom na globálny akčný plán UNHCR na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a na Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,
– so zreteľom na Chartu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Jakchainský štát v Mjanmarsku je domovom asi milióna Rohingov – menšiny, ktorá čelí útlaku a nepretržitému vážnemu porušovaniu ľudských práv vrátane ohrozovania života a bezpečnosti, odopierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovania ich politických práv;
B. keďže Rohingovia patria k najviac prenasledovaným menšinám na svete, sú jednou z najväčších skupín osôb bez štátnej príslušnosti, pričom za osoby bez štátnej príslušnosti boli vyhlásení po schválení zákona o občianstve Barmy v roku 1982, v dôsledku ktorého je vážne obmedzená ich sloboda pohybu a sú odsúdení na život v táboroch;
C. keďže domáce a medzinárodné reakcie na zhoršenie situácie Rohingov v oblasti ľudských práv a humanitárnu krízu, v ktorej sa ocitli, boli doteraz prevažne nedostatočné a mnoho nástrojov na vyriešenie tejto problematiky nebolo zatiaľ preskúmaných;
D. keďže 25. augusta 2017 rohinskí militanti vykonali sériu koordinovaných útokov na viac než 30 policajných staníc a vojenskú základňu na severe Jakchainského štátu; keďže útočníci zabili viac než desať policajtov a k zodpovednosti za tieto útoky sa prihlásila Armáda spásy arakanských Rohingov;
E. keďže armáda odpovedala rozsiahlym protiútokom, ktorého dôsledkom je vážne a rozsiahle porušovanie ľudských práv vrátane zabíjania, znásilňovania a mučenia; keďže ľudskoprávne organizácie, najmä Human Rights Watch, s využitím satelitných záberov informovali o rozsiahlom ničení obydlí a iných budov v častiach severného Jakchainského štátu, ktoré sú v súčasnosti pre MVO a nezávislých pozorovateľov nedostupné; keďže v Rohingmi obývanej dedine Chein Khar Li na severe Jakchainského štátu bolo údajne vypálených 700 budov, v dôsledku čoho bola takmer celá zničená;
F. keďže v nadväznosti na tieto udalosti si viac než 625 000 Rohingov hľadalo útočisko v Bangladéši; keďže osoby na úteku z Mjanmarska, medzi ktorými sú mnohé ženy a deti, sa vydávajú na cestu po zradných trasách, sú terčom streľby, prechádzajú po nebezpečných cestách, pričom hladujú a chýba im lekárska pomoc; keďže desiatky osôb vrátane žien a detí na ceste zahynuli; keďže príslušníci bangladéšskej pobrežnej stráže našli telá desiatok osôb, ktoré na úteku prišli o život;
G. keďže v Bangladéši už žije približne 300 000 rohinských utečencov, ktorí do krajiny prišli v uplynulých desaťročiach;
H. keďže Bangladéš podal proti mjanmarským orgánom sťažnosť týkajúcu sa kladenia nášľapných mín na určitom úseku jeho hranice s Bangladéšom, čím by zabránil návratu rohinských moslimov na úteku pred násilím;
I. keďže medzinárodní zamestnanci OSN a zamestnanci medzinárodných mimovládnych organizácií majú zakázaný vstup do oblastí zasiahnutých konfliktom a agentúry OSN nedokážu dopraviť Rohingom humanitárnu pomoc, a to ani potraviny, vodu a lieky; keďže prístup humanitárnej pomoci bol umožnený len čiastočne Medzinárodnému výboru Červeného kríža a pokrýva len 10 % osôb v núdzi; keďže aj napriek dohode so Svetovým potravinovým programom z 27. októbra 2017 je prístup humanitárnej pomoci do severného Jakchainského štátu naďalej zložitý;
J. keďže o súčasných potrebách obyvateľstva sa vzhľadom na tento obmedzený prístup vie veľmi málo a keďže ešte pred vypuknutím súčasnej krízy bolo asi 350 000 osôb odkázaných na humanitárnu pomoc okrem ďalších 120 000 vnútorne vysídlených osôb v strednom Jakchainskom štáte;
K. keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn 10. septembra 2017 oznámil, že situácia v Mjanmarsku „sa javí ako učebnicový príklad etnických čistiek“;
1. dôrazne odsudzuje všetky útoky v Jakchainskom štáte;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Mjanmarsku a Bangladéši a požaduje, aby mjanmarská vláda okamžite zastavila uplatňovanie neprimeranej vojenskej sily a násilie, ktorými ničí rohinskú komunitu v Jakchainskom štáte;
3. odsudzuje prípady čoraz vážnejšieho porušovania ľudských práv a jeho zväčšujúci sa rozsah vrátane zabíjania, znásilňovania a vysídľovania státisícov civilistov;
4. dôrazne a naliehavo vyzýva vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite zastavili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie Rohingov a vypaľovanie ich domov;
5. pripomína, že povinnosťou mjanmarských orgánov je chrániť všetkých civilistov bez rozdielu pred zneužívaním, vyšetrovať prípady vážneho porušovania ľudských práv a stíhať zodpovedné osoby v súlade s normami a záväzkami v oblasti ľudských práv;
6. opakovane vyzýva mjanmarské orgány, aby umožnili okamžitý a neobmedzený prístup nezávislým pozorovateľom, medzinárodným ľudskoprávnym organizáciám, novinárom a ďalším medzinárodným pozorovateľom, ako aj OSN, a najmä jej vyšetrovacej misii zriadenej Radou OSN pre ľudské práva v marci 2017, ktorej mandát bol predĺžený do septembra 2018;
7. opakovane naliehavo vyzýva, aby bol organizáciám v oblasti humanitárnych práv umožnený prístup do všetkých konfliktných oblastí a k vysídleným osobám bez rozdielu s cieľom umožniť humanitárnym pracovníkom poskytnúť pomoc ľuďom v nebezpečenstve;
8. naliehavo vyzýva mjanmarskú vládu, aby okamžite odstránila všetky nášľapné míny na hranici s Bangladéšom;
9. naliehavo žiada mjanmarskú vládu, a najmä štátnu radkyňu Aun Schan Su Ťij, aby jednoznačne odsúdili akékoľvek podnecovanie k rasovej alebo náboženskej nenávisti a bojovali proti sociálnej diskriminácii a prejavom nepriateľstva namiereným proti rohinskej menšine; ďalej naliehavo vyzýva vládu Mjanmarska, aby dodržiavala všeobecné právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery; štátnej radkyni pripomína, aby presadzovala vykonávanie odporúčaní uvedených v záverečnej správe poradnej komisie pre Jakchainský štát, ktorá bola vypracovaná na jej vlastnú žiadosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od vyhlásenia hovorcu strany, ktorej je Aun Schan Su Ťij členkou, 18. mája 2015 o tom, že mjanmarská vláda by mala obnoviť občianstvo príslušníkov rohinskej menšiny, nedošlo k pokroku;
10. laureátke Sacharovovej ceny z roku 1990 Aun Schan Su Ťij pripomína, že táto cena sa udeľuje ľuďom, ktorí okrem iného obhajujú ľudské práva, chránia práva menšín a dodržiavajú medzinárodné právo; upozorňuje na to, že treba zvážiť možnosť odobratia Sacharovovej ceny a Nobelovej ceny za mier v prípade, že laureáti porušia uvedené kritériá potom, ako im bola cena udelená;
11. uznáva úsilie, ktoré vyvíja Bangladéš v súvislosti s touto humanitárnou katastrofou v snahe poskytnúť ochranu státisícom utečencov z radov Rohingov; dôrazne a naliehavo vyzýva bangladéšske orgány a orgány ďalších susedných krajín, aby prijali všetky osoby na úteku pred násilím v Jakchainskom štáte a dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili finančnú a materiálnu podporu pre utečencov;
12. pripomína, že vládam krajín, ktoré sa musia vyrovnať s prílevom rohinských utečencov, odporučil, aby úzko spolupracovali s UNHCR, ktorý má technické znalosti potrebné na preskúmanie štatútu utečenca a mandát na ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti; žiada EÚ a OSN, aby v tomto smere podporili krajiny v susedstve Mjanmarska;
13. víta a považuje za dôležitý krok podpísanie dvojstrannej repatriačnej dohody medzi Bangladéšom a Mjanmarskom 23. novembra 2017 v Nepjite; vyzýva premiérku Bangladéša šajchu Hasínu a štátnu radkyňu Mjanmarska Aun Schan Su Ťij, aby urýchlene vykonali dvojstrannú repatriačnú dohodu a zároveň zabezpečili, aby podmienky v danej oblasti umožnili dobrovoľný, bezpečný, trvalý a dôstojný návrat utečencov na ich pôvodné miesta; potvrdzuje, že EÚ bude pozorne sledovať vykonávanie dohody s cieľom zaistiť, že bude plne v súlade s medzinárodným právom;
14. poznamenáva, že je potrebné urýchlene vykonať odporúčania poradnej komisie pre Jakchainský štát, tzv. odporúčania Kofiho Annana; zdôrazňuje odporúčanie Komisie, podľa ktorého treba zosúladiť mjanmarský zákon o občianstve s medzinárodnými normami a zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Mjanmarsko, vrátane článkov 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa, a prispôsobiť právne predpisy najlepším postupom vrátane odstránenia rozdielov medzi rôznymi typmi občanov;
15. podporuje úsilie o zintenzívnenie politického procesu založeného na vykonávaní odporúčaní Kofiho Annana; vyzýva členov Bezpečnostnej rady a Valného zhromaždenia OSN, aby prijali účinné diplomatické a politické opatrenia na zabezpečenie toho, aby mjanmarská vláda plnila svoje povinnosti voči rohinskej menšine, pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany a prístupu k pomoci; v tejto súvislosti žiada Valné zhromaždenie a Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali rezolúciu, v ktorej odsúdia porušovanie práv, budú trvať na umožnení prístupu do Jakchainského štátu a budú požadovať vyvodenie zodpovednosti za závažné porušovanie medzinárodného práva všetkými stranami;
16. naliehavo vyzýva Čínu a ostatných medzinárodných a regionálnych aktérov, aby využili všetky cesty na ukončenie násilností a dosiahnutie mierového riešenia;
17. vyzýva PK/VP a členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili tlak na mjanmarskú vládu a bezpečnostné sily, aby zastavili porušovanie práv, v plnej miere spolupracovali s vyšetrovateľmi OSN a medzinárodnými humanitárnymi agentúrami a vyvodili zodpovednosť za závažné porušovanie medzinárodného práva; v tejto súvislosti žiada PK/VP a členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do podpory okamžitých krokov na úrovni OSN a jasne oznámili, že EÚ je pripravená zvážiť cielené trestné sankcie voči jednotlivcom a subjektom, a aby zvážili dôsledky v súvislosti s obchodnými preferenciami, ktoré Mjanmarsko využíva, v prípade, že závažné porušovanie medzinárodného práva zostane nepotrestané;
18. schvaľuje, aby EÚ naďalej poskytovala dotknutej oblasti finančnú pomoc formou humanitárnej pomoci a inej podpory; trvá na tom, aby výslovnou a osobitnou podmienkou poskytovania pomoci pre Jakchainský štát bola nediskriminácia, nesegregácia a rovnosť a aby sa všetky projekty a pomoc vykonávali tak, aby sa neposilňovala, nepodporovala alebo neudržiavala diskriminácia a segregácia;
19. vyzýva PK/VP, aby podala správu Európskemu parlamentu o iniciatívach EÚ v OSN a v rámci Rady EÚ pre zahraničné veci;
20. žiada EÚ a jej členské štáty, aby privítali správy a vyhlásenia zástupcov Rohingov o situácii na mieste;
21. podporuje úsilie o vyslanie nezávislých pozorovateľov OSN na miesto konfliktu s cieľom zmierniť humanitárnu krízu; vyzýva mjanmarské orgány, aby umožnili okamžitý a neobmedzený prístup nezávislým pozorovateľom, najmä vyšetrovacej misii OSN zriadenej Radou OSN pre ľudské práva v marci 2017;
22. podporuje zriadenie úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku s plným mandátom;
23. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálny akčný plán UNHRC na ukončenie situácie osôb bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Mjanmarska, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.