Dokument na schôdzu
6.12.2017
NÁVRH UZNESENIA
predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii Rohingov
( 2017/2973(RSP) )
Barbara Lochbihler, Jordi Solé, Igor Šoltes, Judith Sargentini
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rohingov
( 2017/2973(RSP) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii rohingyjských moslimov, najmä na uznesenia zo 14. septembra 2017[1], zo 7. júla 2016[2] a z 15. decembra 2016[3],
– so zreteľom na závery Rady o Mjanmarsku/Barme zo 16. októbra 2017,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 19. novembra 2017 o situácii v bangladéšskom meste Cox’s Bazar,
– so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o treťom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 25. novembra 2016,
– so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN o násilí v Jakchainskom štáte zo 6. novembra 2017,
– so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom Situácia rohinských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku v oblasti ľudských práv z 20. júna 2016 a na správu osobitnej spravodajkyne OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 18. marca 2016,
– so zreteľom na 27. mimoriadne zasadnutie Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva o situácii rohinských moslimov a iných menšín v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku v oblasti ľudských práv a na svoju rezolúciu z 5. decembra 2017, v ktorom dôrazne odsudzuje Mjanmarsko za „vysoko pravdepodobné páchanie zločinov proti ľudskosti“ zo strany štátnych bezpečnostných síl podporovaných zo strany neštátnych subjektov v Jakchainskom štáte,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,
– so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a na Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,
– so zreteľom na globálny akčný plán UNHCR na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie o Jakchainskom štáte,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, obidva z roku 1966,
– so zreteľom na Chartu združenia ASEAN,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku žije približne milión Rohingov prevažne moslimskej menšiny, ktorá podľa mjanmarského zákona o štátnom občianstve nemá plné občianske práva, v dôsledku čoho sú bez štátnej príslušnosti;
B. keďže Rohingovia patria medzi najprenasledovanejšie menšiny na svete a sú teraz uväznení prevažne v táboroch a izolovaných oblastiach s prísnymi obmedzeniami voľného pohybu v rámci Jakchainského štátu i mimo neho; keďže toto pozbavenie slobody viedlo k ohrozeniam života a bezpečnosti, odopieraniu práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práci, sexuálnemu násiliu a obmedzovaniu ich politických práv;
C. keďže najnovšie vyostrenie napätia v auguste 2017 vyvolalo absolútne neprimeranú reakciu mjanmarských orgánov s dobre zdokumentovaným rozsiahlym a systematickým porušovaním ľudských práv, ktoré sa pácha na Rohingoch, vrátane ničenia celých štvrtí, vrážd, znásilnení a mučenia;
D. keďže od augusta 2017 viac než 625 000 Rohingov zutekalo do susedného Bangladéša z dôvodu bezpečnosti; keďže osoby na úteku putujú po zradných trasách, sú terčom streľby a prechádzajú po nebezpečných cestách, pričom hladujú a chýba im lekárska pomoc; keďže desiatky Rohingov vrátane žien a detí zahynuli na ceste;
E. keďže Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) požiadal mjanmarskú vládu o mimoriadnu správu o situácii rohinských žien a dievčat;
F. keďže Bangladéš podal proti mjanmarským orgánom sťažnosť v súvislosti s umiestňovaním nášľapných mín na určitom úseku hranice Mjanmarska s Bangladéšom;
G. keďže poskytovanie humanitárnej pomoci vrátane potravín, vody a liekov rohinskému obyvateľstvu zo strany agentúr OSN je údajne naďalej blokované;
H. keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad al-Husajn 10. septembra 2017 oznámil, že situácia v Mjanmarsku „vyzerá ako učebnicový príklad etnických čistiek“;
I. keďže Zajd Raad al-Husajn 5. decembra 2017 odporučil, aby Valné zhromaždenie OSN vytvorilo nový mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní trestných činov páchateľov násilia na rohinských moslimoch;
1. opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy a odsudzuje pokračujúce násilie, závažné porušovanie ľudských práv a straty životov, živobytia a prístrešia v Jakchainskom štáte, ktoré sa vyrovnajú zločinom proti ľudskosti a ako také podliehajú univerzálnej jurisdikcii; vyjadruje solidaritu s rohinským obyvateľstvom a vyjadruje mu podporu; pripomína, že povinnosťou mjanmarských orgánov je chrániť všetko civilné obyvateľstvo bez rozdielu pred zneužívaním, vyšetrovať prípady závažného porušovania ľudských práv a stíhať osoby zodpovedné za ne v súlade s normami a povinnosťami v oblasti ľudských práv;
2. žiada, aby najvyšší veliteľ mjanmarskej armády vysoký generál Min Aung Hlaing vydal rozkaz všetkým jednotkám pod svojím velením, aby okamžite zastavili kampaň porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti na Rohingoch;
3. pripomína stanovisko EÚ, že páchatelia zločinov proti ľudskosti musia niesť zodpovednosť a obete majú právo na spravodlivosť a odškodnenie; vyjadruje plné odhodlanie urobiť všetko pre to, aby sa skončili desaťročia beztrestnosti a zabezpečila spravodlivosť v prípade závažných trestných činov ktorejkoľvek strany v Mjanmarsku proti ľudským právam;
4. víta záväzok, ktorý deklarovala Aun Schan Su Ťij v súvislosti so zásadami právneho štátu, a nalieha na mjanmarskú vládu, aby sa právomoc nad závažnými zločinmi proti ľudským právam spáchanými od 25. augusta 2017 preniesla na Medzinárodný trestný súd ako súd poslednej inštancie (z vlastného podnetu podľa článku 12 ods. 3 Rímskeho štatútu);
5. trvá na tom, že ukrutnosti nesmú ostať nepotrestané a že pretrvávajúca neschopnosť armády a civilných orgánov spolupracovať s nezávislými a nestrannými vyšetrovateľmi OSN a nevydanie vyhlásenia podľa článku 12 ods. 3 bude mať za následok sankcie namierené voči tým, ktorí sú zodpovední za zločiny a ich beztrestnosť;
6. vyzýva Komisiu, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby bez ďalšieho odkladu namierili uloženie trestných sankcií proti vojenským a policajným veliteľom podozrivým z páchania závažných zločinov proti ľudským právam a proti vojenským podnikom, z ktorých im plynú príjmy;
7. naliehavo žiada, aby sa súčasné zbrojné embargo EÚ rozšírilo na všetku podporu, pomoc, odbornú prípravu a spoluprácu s mjanmarskou armádou;
8. uznáva, že vysídlení Rohingovia, ktorých veľký počet sa teraz nachádza v Bangladéši, sú utečencami, a opätovne potvrdzuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a podporuje hodnotenie UNHCR z 24. novembra, že „v súčasnosti nie sú v Jakchainskom štáte Mjanmarska vytvorené podmienky, ktoré by umožnili bezpečné a udržateľné návraty“; zdôrazňuje, že každý návrat musí byť dobrovoľný a že by sa mal uskutočniť za bezpečných a dôstojných podmienok, ktoré uľahčia cestu trvalým riešeniam;
9. naliehavo vyzýva mjanmarské orgány, aby povolili okamžitý a nehatený prístup medzinárodným humanitárnym silám do Jakchainského štátu vrátane osobitnej podpory pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, staršie osoby a obete sexuálneho násilia; naliehavo žiada mjanmarskú vládu, aby vykonala opatrenia v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 (2013) na zabránenie prípadom sexuálneho násilia a aby na ne reagovala, naliehavo žiada vládu, aby spolupracovala na procese nahlasovania podľa Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979;
10. vyzýva mjanmarské orgány, aby poskytli prístup nezávislým pozorovateľom, najmä vyšetrovacej misii OSN zriadenej Radou OSN pre ľudské práva v marci 2017 s cieľom zabezpečiť nezávislé a nestranné vyšetrovanie obvinení zo závažného porušovania ľudských práv všetkými stranami; víta žiadosť tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN vymenovať osobitného vyslanca pre Mjanmarsko;
11. opakovane žiada mjanmarskú vládu, aby okamžite odstránila všetky nášľapné míny pozdĺž hraníc s Bangladéšom a aby počas tohto procesu plne spolupracovala s OSN a s medzinárodnými pozorovateľmi;
12. uznáva mimoriadne úsilie, ktoré vláda a obyvatelia Bangladéša vynakladajú zoči-voči obrovskej humanitárnej kríze, keď veľkoryso otvorili svoje hranice a srdcia rohinským utečencom z Mjanmarska v zúfalej núdzi; naliehavo vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby ešte viac zvýšili svoju finančnú a materiálnu podporu na ubytovanie utečencov s cieľom umožniť bangladéšskej vláde ďalšiu podporu Rohingov, až kým sa nebudú môcť bezpečne a dobrovoľne vrátiť na miesto, ktoré môžu nazvať domovom; vyzýva Bangladéš, aby naďalej umožňoval humanitárne operácie medzinárodných MVO zjednodušením byrokratických prekážok a obmedzení pohybu;
13. víta konferenciu darcov, na usporiadaní ktorej sa podieľala aj EÚ, a z nej vyplývajúce záväzky v celkovej výške 344 miliónov USD; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto suma nedosahuje celkový cieľ, a konštatuje, že doteraz bola poskytnutá iba jedna tretina týchto finančných prostriedkov; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo potrebné financovanie tak pre Rohingov, ktorí čelia vysídľovaniu, ako aj pre postihnuté domáce obyvateľstvo v Bangladéši;
14. vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o obchodovaní s rohinskými ženami a dievčatami v Mjanmarsku a Bangladéši a naliehavo vyzýva orgány obidvoch krajín, aby spolupracovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a s organizáciami pre ľudské práva s cieľom ukončiť obchodovanie a postihnutým ženám a dievčatám poskytli ochranu a podporu;
15. berie na vedomie bilaterálnu dohodu o repatriácii uzatvorenú medzi Bangladéšom a Mjanmarskom 23. novembra 2017, ktorá uznáva právo Rohingov na návrat do Mjanmarska a ďalší pobyt v tejto krajine; trvá však na tom, že nemožno realizovať žiadne nútené návraty, najmä kým trvá násilie a represálie považované za rovnocenné etnickým čistkám; zdôrazňuje, že majetok získaný drancovaním a krádežou by mal byť vrátený rohinským vlastníkom a že utečenci by mali byť odškodnení za straty na životoch, majetku a úrode, nalieha na bangladéšske orgány, aby zabezpečili zavedenie komplexnej stratégie pre návrat a integráciu Rohingov v Mjanmarsku ešte pred ich návratom; ďalej trvá na tom, aby mjanmarské orgány poskytli spoľahlivé záruky toho, že navrátené osoby nebudú nútené odísť do segregovaných táborov na základe etnických alebo náboženských kritérií;
16. vyzýva mjanmarskú vládu, aby odložila svoje ekonomických a infraštruktúrne projekty – vrátane vytvárania akýchkoľvek nových osobitných hospodárskych, priemyselných alebo obchodných zón – až do zavedenia nevyhnutných ochranných opatrení, aby sa zabezpečilo, že budú v prospech všetkých komunít bez diskriminácie a že nimi nebudú dotknuté pozemkové a vlastnícke práva Rohingov a iných spoločenstiev, ktoré boli vysídlené zo svojich domovov ako utečenci alebo ako vnútorne vysídlené obyvateľstvo;
17. konštatuje, že v záujme uľahčenia návratu a dodržiavania všeobecných ľudských práv Rohingov je potrebné komplexné úsilie na riešenie diskriminácie a segregácie inštitucionalizovanej v Mjanmarsku; v tejto súvislosti poznamenáva, že odopieranie práv menšinám v Mjanmarsku sa netýka iba Rohingov, ale aj etnických skupín v Kačjinskom a Šanskom štáte;
18. vyjadruje hlboké poľutovanie nad pretrvávajúcim vykonávaním zákona o štátnom občianstve v Mjanmarsku, ktorý Rohingom upiera základné ľudské práva tým, že sa na jeho základe stali osobami bez štátnej príslušnosti; vyzýva mjanmarskú vládu, aby zmenila zákon o štátnom občianstve a rohinskému obyvateľstvu poskytla právne uznávanú listinu občana štátu; naliehavo vyzýva vládu, aby vydávala preukazy totožnosti, v ktorých sa neuvádza náboženská príslušnosť;
19. trvá na tom, že sa musí skoncovať so segregáciou rohinskej menšiny v Mjanmarsku; žiada zrušenie zákazu vychádzania pre Rohingov a zrušenie všetkých kontrolných stanovíšť s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné; naliehavo žiada mjanmarskú vládu, aby zabezpečila voľný pohyb rohinského obyvateľstva v Jakchainskom štáte a vo zvyšku krajiny a aby boli dodržiavané ich práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a zamestnaniu;
20. pripomína, že poradná komisia pre Jakchainský štát bola zriadená na žiadosť štátnej radkyne; vyzýva mjanmarské orgány, aby čo najskôr vymenovali implementačný orgán a v plnej miere zaviedli odporúčania Kofiho Annana; nabáda EÚ a OSN, aby tento proces podporili;
21. trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť, aby investície EÚ vrátane rozvojovej pomoci boli použité na univerzálne služby dostupné pre všetko obyvateľstvo, a zdôrazňuje, že takéto investície nesmú spôsobiť v Mjanmarsku segregáciu, ktorá už predtým viedla k inštitucionalizovanej diskriminácii a zločinom proti ľudskosti;
22. vyzýva mjanmarskú vládu vrátane štátnej radkyne, aby odsúdila prejavy nenávisti a obťažovanie, podporila dialóg medzi kultúrami a náboženstvami a aby potvrdila všeobecné právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery;
23. okrem toho vyzýva združenie ASEAN a regionálne vlády, predovšetkým Čínu, aby prijali okamžité opatrenia s cieľom zvýšiť tlak na mjanmarskú vládu na zastavenie zverstiev a ochranu všetkého civilného obyvateľstva v Jakchainskom štáte; naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do úsilia usporiadať medzinárodnú konferenciu o situácii Rohingov;
24. vyzýva laureátku ceny A. Sacharova Aun Schan Su Ťij, aby odsúdila závažné porušovanie ľudských práv rohinskej menšiny; pripomína vyhlásenie hovorcu strany Aun Schan Su Ťij z 18. mája 2015, že mjanmarská vláda by mala príslušníkom rohinskej menšiny obnoviť občianstvo; pripomína, že cena A. Sacharova sa udeľuje ľuďom, ktorí okrem iného obhajujú ľudské práva, ochraňujú práva menšín a dodržiavajú medzinárodné právo;
25. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálny akčný plán UNHRC na roky 2014 – 2024 na vyriešenie situácie osôb bez štátnej príslušnosti;
26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Mjanmarska, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.