Dokument na schôdzu
1.4.2011
SPRÁVA
o zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy
( 2010/2106(INI) )
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Kriton Arsenis
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Rareş-Lucian Niculescu, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU.........................................................3
DÔVODOVÁ SPRÁVA...........................................................................................................18
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka(*)........24
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.........................30
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE..............................................37
(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy
( 2010/2106(INI) )
Európsky parlament,
- so zreteľom na zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ:Príprava lesov na zmenu klímy ( KOM(2010)0066 ),
- so zreteľom na závery Rady z 11. júna 2010 o príprave lesov na zmenu klímy,
- so zreteľom na závery Rady z 15. marca 2010 o biodiverzite v období po roku 2010,
- so zreteľom na bielu knihu Komisie nazvanú Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení ( KOM(2009)0147 ) a svoje uznesenie k nej zo 6. mája 2010[1],
- so zreteľom na ministerskú konferenciu o ochrane lesov v Európe s názvom LESY V EURÓPE, rôzne súvisiace uznesenia a odbornú činnosť pri príprave usmernení, kritérií a ukazovateľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,
- so zreteľom na uznesenie Rady z 26. februára 1999 o stratégii lesného hospodárstva pre EÚ[2] a správu Komisie o jej implementovaní ( KOM(2005)0084 ),
- so zreteľom na akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva na roky 2006 – 2011 ( KOM(2006)0302 ) a externé hodnotenie jeho vykonávania v polovici trvania[3],
- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 ochrane voľne žijúceho vtáctva[4], na Súhrnnú správu o stave ochrany typov prirodzených biotopov a druhov, ako sa vyžaduje v článku 17 smernice o biotopoch ( KOM(2009)0358 ) a súvisiace uznesenia z 21. septembra 2010 o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity[5] a z 3. februára 2009 o divokej prírode v Európe[6],
- so zreteľom na závery konferencie COP10 organizácie UNEP v Nagoji z októbra 2010 o biologickej diverzite a na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi, najmä na záväzok chrániť prostredníctvom účinných ochranných opatrení 17 % povrchových a vnútrozemských vodných plôch začlenených do širšej krajinnej oblasti,
- so zreteľom na štúdiu nazvanú Shaping forest communication in the European Union: public perceptions of forests and forestry (Tvorba komunikácie o lesoch v Európskej únii: ako verejnosť vníma lesy a lesné hospodárstvo)[7],
- so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol a správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o pokynoch k osvedčeným postupom vo využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF),
- so zreteľom na akčný plán EÚ o biomase ( KOM (2005)0628 ),
- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie)[8], na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (smernica ETS)[9], na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (rozhodnutie o spoločnom úsilí)[10], na správu Komisie o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu ( KOM(2010)11 v konečnom znení) a na 4. hodnotiacu správu IPCC, kapitolu 9: Lesné hospodárstvo a výsledky verejných konzultácií o príprave správy o systéme udržateľnosti pre energetické využívanie biomasy,
- so zreteľom na Európsky program pre zmenu klímy a prácu vykonanú skupinou odborníkov pre klimatickú politiku pre LULUCF[11],
- so zreteľom na štúdie Európskeho parlamentu: č. 449.292, ktorá vyhodnocuje zelenú knihu o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ, č. 440.329 o lesnom hospodárstve a systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a č. 449.237 o európskej stratégii na prevenciu a boj proti lesným požiarom, ako aj na závery zasadania podskupiny pre lesné hospodárstvo z medziskupiny pre zmenu klímy, biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa uskutočnilo 13. júla 2010 v Bruseli,
- so zreteľom na Európsky dohovor o krajine z roku 2000 (Florentský dohovor),
- so zreteľom na smernicu Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh[12] a na preskúmanie režimu rastlinno-lekárskej starostlivosti EÚ,
- so zreteľom na súhrnnú správu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity) o etablovaní ekonomiky prírody a na najnovšie informácie TEEB z oblasti klímy,
- so zreteľom na uznesenia Rady z 26. apríla 2010 o prevencii lesných požiarov v Európskej únii,
- so zreteľom na závery Rady z 8. a 9. novembra 2010 o inovatívnych riešeniach financovania činností v oblasti prevencie katastrof,
- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva[13],
- so zreteľom na správu o konečnom vykonávaní nariadenia o monitorovaní lesov (Forest Focus), ( KOM(2010)0430 ),
- so zreteľom na technickú správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 9/2006 s názvom Typy európskych lesov: kategórie a typy pre podávanie správ o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a súvisiacu politiku,
- so zreteľom na správu GR Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Vplyv zmeny klímy na európske lesy a možnosti adaptácie[14],
- so zreteľom na správu GR Európskej komisie pre životné prostredie s názvom Možnosti politiky EÚ v oblasti ochrany európskych lesov pred škodlivými vplyvmi[15],
- so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 9/2004: Opatrenia pre lesné hospodárstvo v rámci politiky rozvoja vidieka (spolu s odpoveďami Komisie),
- so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva[16],
- so zreteľom na odporúčania siete expertov FAO/UNECE/ILO pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov,
- so zreteľom na helsinské uznesenie ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe H1, v ktorom sa trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje ako „spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, schopnosť obnovy, životaschopnosť a ich potenciál plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy“,
- so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku ( A7-0113/2011 ),
A. keďže lesy a zalesnené oblasti pokrývajú viac než 42 % územia EÚ a odvetvia drevospracujúceho priemyslu s obratom vyše 300 miliárd EUR zabezpečujú prevažne na vidieku viac než 2 milióny pracovných príležitostí, čím prispievajú k hospodárskemu rastu, pracovným miestam a prosperite, keďže poskytujú drevo a možnosti pre cestovný ruch,
B. keďže lesy EÚ nie sú len stromy, ale formujú celé biosféry, pričom poskytujú neoceniteľné služby ekosystému vrátane ukladania oxidu uhličitého, regulácie vodných tokov, ochrany krajiny, zachovávania úrodnosti pôdy, ochrany pôdy pred eróziou a dezertifikáciou a ochrany pred prírodnými katastrofami, čo sú všetko prvky dôležité pre oblasť poľnohospodárstva, rozvoj vidieka a kvalitu života európskych občanov,
C. keďže približne 40 % lesov EÚ je vo verejnom vlastníctve a asi 60 % je vo vlastníctve viac než 10 miliónov súkromných vlastníkov lesov, takže za ochranu lesov a ich udržateľné využívanie zodpovedajú obe zúčastnené strany tým, že obhospodarujú lesy trvalo udržateľným spôsobom,
D. keďže napriek alarmujúcej miere odlesňovania v rôznych častiach sveta v EÚ je dlhodobý trend zvyšovania lesných plôch stabilný a množstvo uhlíka v dendromase sa podľa odhadov zvyšuje, keďže napriek celkovo pozitívnemu vývoju skladovanie uhlíka v lesoch v celej Európe je stále hlboko pod prírodnými možnosťami a tento vývoj by sa ešte mohol zvrátiť, pretože narastá tlak na zvyšovanie ťažby a následkom lesných požiarov a nelegálnej ťažby sa v EÚ ročne stráca okolo 500 000 hektárov lesov,
E. keďže 30 % oblastí sústavy NATURA 2000 predstavujú horské a iné zalesnené prirodzené miesta výskytu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v sieti biotopov a keďže stav ochrany 66 % z týchto horských biotopov, ktoré sú v záujme Spoločenstva, je neuspokojivý
F. keďže horské lesy predstavujú tretinu z celkovej zalesnenej plochy EÚ a sú pre prírodnú krajinu veľmi dôležité, pretože prispievajú k ochrane pôdy a regulácii zásobovania vodou; keďže tieto lesy majú zásadnú úlohu v miestnych hospodárskych aktivitách,
G. keďže ochrana posledných zostávajúcich oblastí neporušenej prírody môže prispieť k zastaveniu straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020,
H. keďže sa plánuje, že výroba energie z pevnej biomasy a biologického odpadu bude do roku 2020 predstavovať 58 % obnoviteľných zdrojov energie EÚ, a kým podiel lesnej biomasy sa podľa očakávania relatívne zníži, dopyt po dreve ako zdroji energie trvalo narastá; keďže je potrebná bdelosť, aby sa zabránilo nezákonnej ťažbe dreva a intenzifikácii lesníckych postupov, ktoré by mohli v niektorých členských štátoch zvýšiť podiel výrubu voči prírastku na viac než 100%, a to by bolo v protiklade s cieľmi v oblasti zmeny klímy a biologickej rozmanitosti; keďže energia z biomasy by mala menej závisieť od lesnej biomasy,
I. keďže ochrana lesov a ochrana funkcií lesov by sa mala zohľadňovať vo všetkých politikách EÚ, ktoré sa týkajú lesov,
J. keďže lesy predstavujú živé a vyvíjajúce sa ekosystémy, ktoré často presahujú hranice štátov a ktoré možno klasifikovať z rôznych hľadísk, napríklad podľa bioklimatických zón a typu lesov, a keďže EEA s cieľom usmerniť politické rozhodnutia EÚ vypracovala špecifickú lesnú nomenklatúru; keďže v politikách EÚ týkajúcich sa lesov by mali byť zohľadnené najnovšie vedecké výsledky zo všetkých odborov, napr. tzv. „kontinentálny predel“, a tieto politiky by sa mali vyhýbať riziku snažiť sa o príliš široký záber, ak majú byť užitočné,
K. keďže rôzne typy lesov a odvetvie lesného hospodárstva čelia rôznym nepredvídateľným biotickým aj nebiotickým hrozbám spojeným so zmenou klímy, ako sú škodcovia, búrky, suchá a požiare, z čoho vyplýva, že odolnosť lesov je základom ochranárskeho úsilia,
L. keďže spoľahlivé a porovnateľné informácie o stave lesov EÚ, dôsledkoch zmeny klímy a modeloch výroby v lesoch sú dôležitou podmienkou politiky a plánovania vrátane prínosu lesov k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu,
M. keďže požiare a podpaľačstvo, ku ktorým často dochádza s postrannými úmyslami, zničia viac ako 400 000 hektárov lesa ročne, predovšetkým – ale nie výlučne v stredomorskom regióne, s veľkými stratami na ľudských životoch, majetku, zamestnaní, biodiverzite a ochrannej funkcii lesov; keďže regenerácia po požiari je pre všetky lesy obzvlášť ťažká a v prípade siete NATURA 2000 bráni dosiahnutiu cieľov siete,
N. keďže uvedená biela kniha o adaptácii na zmenu klímy uvádza lesy ako jednu z kľúčových oblastí, kde treba prijať opatrenia, a zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva by sa mala aktualizovať s cieľom začleniť aspekty spojené so zmenou klímy,
O. keďže len 5 % európskych lesných plôch sa považuje za pralesy, pôvodné a nedotknuté ľudskou činnosťou; keďže malý podiel tohto typu lesov v kombinácii so zvýšenou fragmentáciou ostatných lesov všetkých typov spôsobuje, že sa znižuje odolnosť lesov voči hrozbám spojeným s klímou, a čiastočne vysvetľuje pretrvávajúci slabý stav ochrany mnohých lesných druhov dôležitých pre Európu;
P. keďže posilňovanie ochranných funkcií lesov by malo byť súčasťou stratégií EÚ a členských štátov v oblasti civilnej ochrany, najmä vzhľadom na extrémne javy súvisiace s klímou, ako sú požiare a povodne,
Q. keďže správa TEEB predstavila presvedčivú štúdiu nákladov a prínosov verejného investovania do prístupov k adaptácii na zmenu klímy a k zmierneniu zmeny klímy, ktoré sú založené na ekosystémoch, najmä vzhľadom na ekologickú infraštruktúru, ako je napríklad obnova a zachovanie lesov,
R. keďže treba rešpektovať rôzne vnútroštátne, regionálne a miestne systémy lesného hospodárstva a treba im pomáhať v záujme zvyšovania ich adaptačnej kapacity,
S. keďže schopnosť európskych lesov účinne zachytávať CO2, NH3 a NOX je stále málo využitá a drevo pochádzajúce z udržateľne obhospodarovaných lesov môže mať udržateľný prínos v oblasti zmiernenia zmeny klímy, pretože slúži ako recyklovateľná náhrada, bohatá na uhlík, za energeticky náročné materiály, ako sú kovové zliatiny, plasty a betón, ktoré sa vo veľkej miere používajú v stavebníctve a iných priemyselných odvetviach,
T. keďže podľa údajov, ktoré zhromaždila Komisia, bude letné otepľovanie v južnej Európe dvojnásobne rýchlejšie ako vo zvyšnej časti Európy a letné zrážky na juhu sa znížia o 5 % za desaťročie,
U. keďže akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva má štyri ciele: zlepšenie konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska, ochranu životného prostredia, prínos ku kvalite života a podporu koordinácie a keďže najmä pri dosahovaní prvého cieľa bol zaznamenaný výrazný pokrok,
V. keďže proces Lesy v Európe už dosiahol dobrovoľný európsky konsenzus o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov; keďže existujúci prístup trvalo udržateľného obhospodarovania lesov nie je plne uznávaný a nevykonáva sa jednotne;
W. keďže v rámci procesu Lesy v Európe sa už uskutočnili rozsiahle prípravy a rokovania na stanovenie právne záväzného nástroja a keďže na budúcej konferencii v Osle v júni 2011 možno očakávať rozhodnutia v tejto oblasti,
X. keďže nariadenia o prevencii lesných požiarov[17] a o monitorovaní lesov a environmentálnych interakciách (Forest Focus)[18] už stratili platnosť, čo viedlo k podávaniu správ ad hoc a neprimeranému financovaniu,
Y. keďže cieľom genetického výberu by malo byť zlepšenie adaptačných charakteristík lesného ekosystému a výber by sa mal na to zameriavať,
Z. keďže sú potrebné ďalšie informácie o vplyve lesov na modely počasia na európskej úrovni,
AA. keďže v uvedenej správe z roku 2009 o štúdii Komisie s názvom Možnosti politiky EÚ v oblasti ochrany európskych lesov pred škodlivými vplyvmi sa identifikovali a preskúmali štyri politické možnosti, súčasťou ktorých bolo pokračovanie v súčasnom prístupe, otvorená metóda koordinácie, zvýšené monitorovanie a zavedenie rámcovej smernice o lesoch,
1. víta zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy; domnieva sa, že stratégia EÚ pre lesy by sa mala posilniť s cieľom zlepšiť udržateľnú správu a ochranu v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;
2. zdôrazňuje však, že podľa článku 5 Zmluvy o EÚ môže EÚ zasahovať v oblastiach, v ktorých je zrejmé, že členské štáty nedokážu dostatočne plniť ciele navrhovaných opatrení;
3. víta názor Komisie, že lesy by sa mali považovať za hlavný prostriedok pri riešení klimatickej krízy; zdôrazňuje, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov má kľúčový význam pre EÚ pri dosahovaní jej cieľov v oblasti klímy a pri zabezpečovaní potrebných ekosystémových služieb, ako sú napríklad biodiverzita, ochrana proti prírodným pohromám a zachytávanie CO2 z atmosféry;
4. pripomína, že lesy formujú biosféru, pričom pozostávajú nielen zo stromov, a že ich odolnosť teda závisí od biologickej rozmanitosti nielen stromov, ale všetkých lesných organizmov, predovšetkým zvierat žijúcich voľne v lese, a že lesy majú zásadný význam pre adaptáciu európskych spoločností na zmenu klímy;
5. zdôrazňuje, že lesy sú hlavným pohlcovačom uhlíka, vďaka čomu zohrávajú rozhodujúcu úlohu v boji proti zmene klímy; zdôrazňuje, že je preto mimoriadne dôležité, aby Európska únia posilnila svoju stratégiu v oblasti boja proti javom, ktoré poškodzujú lesy, ako sú napríklad požiare alebo znečistenie ovzdušia;
6. je presvedčený, že ekologická udržateľnosť je základnou podmienkou pretrvania hospodárskej a sociálnej funkcie lesov EÚ;
7. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva lesná biodiverzita v adaptácii na zmenu klímy, a potrebu zlepšiť v záujme lepšej adaptácie znalosti o ukazovateľoch lesnej biodiverzity – vrátane najmä znalostí o genetickej kapacite lesov;
8. víta, že Komisia uskutočnila v rámci zelenej knihy rozsiahlu analýzu biotických a abiotických hrozieb, a upozorňuje ju tiež na potrebu preskúmať aj ostatné faktory priamo prepojené s dosahmi zmeny klímy na lesy, ako je napríklad odlistenie, ktoré spôsobuje, že odlistená plocha korún stromov v lesoch v južnej Európe sa za posledných 20 rokov zdvojnásobila, čo má priame následky aj na zníženie kapacity a účinnosti procesu zachytávania uhlíka a na zníženie zmierňujúceho účinku lesov v obdobiach sucha a teplých vĺn v dôsledku predčasnej straty listov na stromoch;
9. uznáva významný prínos existujúcich globálnych certifikačných programov, ako sú program organizácie Forest Stewardship Council (FSC) a Program na podporu systémov certifikácie lesov (Programme for the Endorsement of Forest Certification – PEFC), k udržateľnému lesnému hospodárstvu;
Stratégia a akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva
10. zdôrazňuje, že stratégia EÚ a akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva by sa mali aktualizovať tak, aby zahrnuli problematiku zmeny klímy a širšie otázky týkajúce sa ochrany lesov; pripomína, že pred takýmto preskúmaním sa musí uskutočniť rozsiahla diskusia o politike lesného hospodárstva s členskými štátmi a všetkými zúčastnenými stranami, ktorých sa týka uplatňovanie navrhovaných opatrení;
11. víta úspech úsilia EÚ zameraného na dosiahnutie svetovej konkurencieschopnosti európskych odvetví drevospracujúceho priemyslu;
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie cieľov akčného plánu v oblasti životného prostredia a kvality života, pretože jeho vykonávanie v súčasnosti zaostáva;
13. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu politík EÚ s vplyvom na lesy EÚ s cieľom zistiť, či sú tieto politiky súdržné a či zaručujú ochranu lesov;
14. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu financovania, ktoré je v súčasnosti k dispozícii na lesy a lesné hospodárstvo, a aby prerozdelila existujúce finančné prostriedky, ktoré majú negatívny vplyv na lesnú biodiverzitu, v súlade so závermi Rady pre životné prostredie z marca 2010;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili vykonávanie opatrení stanovených v oznámení Komisie z 27. februára 2008 o inovatívnych a udržateľných odvetviach lesného hospodárstva v EÚ (KOM (2008)113 v konečnom znení), pričom vezmú do úvahy, že nadmerná regulácia môže mať za následok nižšiu konkurencieschopnosť výrobkov z dreva v porovnaní s neobnoviteľnými a energeticky náročnými materiálmi;
16. zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu lesov by mali odrážať cezhraničný charakter biotických a abiotických hrozieb v závislosti od ich druhu, bioklimatickej zóny a regionálnych podmienok; ďalej zdôrazňuje, že opatrenia na podporu, koordináciu a dopĺňanie politických iniciatív na úrovni členských štátov a regiónov by sa mali prijať tam, kde EÚ poskytuje pridanú hodnotu, a v súlade s lesnou nomenklatúrou, ktorú vypracovala EEA;
17. zdôrazňuje, že ochrana lesov je závislá od dlhodobej snahy členských štátov, regiónov, drevospracujúceho priemyslu a štátnych aj súkromných vlastníkov lesov;
18. domnieva sa, že severné arktické lesy (tajga) a stredozemné lesy majú nesmiernu hodnotu pre európsku biodiverzitu a pri zachytávaní atmosférického uhlíka a mali by mať posilnenú ochranu;
19. domnieva sa, že dlhodobé plánovanie lesného hospodárstva by malo byť flexibilné, prispôsobivé a participatívne, pričom by malo počítať so všetkými možnosťami, umožniť zváženie viacerých alternatív budúceho rozvoja a zároveň poskytovať reálny a spoľahlivý základ na podporu rozhodovania o hospodárení; ďalej sa domnieva, že na úrovni EÚ by to malo byť vo forme trvalého fóra o lesoch s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu lesov;
Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
20. víta úspech procesu Lesy v Európe pri posilňovaní trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (SFM) a dosahovaní európskeho konsenzu v súvislosti s usmerneniami, kritériami a ukazovateľmi SFM; konštatuje, že pri uplatňovaní SFM v súčasnosti chýba konzistentnosť;
21. pripomína, že cieľom SFM je zosúladiť v prípade lesov výrobnú a ochranársku stránku a pritom zabezpečiť kontinuitu ich hospodárskej, sociálnej a environmentálnej funkcie podľa vnútroštátnych a regionálnych priorít; všíma si so znepokojením, že rastúci trend pozerať sa na lesy len z hospodárskeho hľadiska a zabúdať na ich environmentálne a sociálne aspekty je so zásadami SFM nezlučiteľný;
22. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na doplnenie nariadenia o dreve (EÚ) č. 995/2010 s cieľom zaistiť, aby všetko drevo alebo výrobky z dreva umiestňované na európsky trh pochádzali z lesov s trvalo udržateľným obhospodarovaním;
23. nabáda členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v úsilí o odstránenie nezákonnej ťažby dreva a obchodovaniu s takto vyprodukovaným drevom, čím pomôžu bojovať proti odlesňovaniu, degradácii lesov a strate biodiverzity;
24. požaduje posilnenie prepojenia medzi národnými programami lesného hospodárstva a akčným plánom v oblasti lesného hospodárstva prostredníctvom predkladania štruktúrovaných správ Stálemu lesníckemu výboru;
25. domnieva sa, že SFM má zásadný význam na to, aby lesy EÚ boli naďalej schopné plniť svoju hospodársku, ekologickú a sociálnu funkciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prejavili svoju podporu procesu Lesy v Európe tým, že stanovia SFM ako povinné v rámci Európskej únie; domnieva sa ďalej, že takýto záväzok by napomohol prijatie zásad udržateľného rozvoja v lesnom hospodárstve a bol by najlepšou možnou podporou procesu Lesy v Európe, ako aj právne záväzných dohôd, o ktorých sa uvažuje v rámci Lesov v Európe i vo Fóre Organizácie Spojených národov o lesoch;
26. zastáva názor, že aktívne SFM by sa malo v EÚ v plnej miere vykonávať v rámci dlhodobých päťročných národných programov lesného hospodárstva, v ktorých sú zapracované národné a regionálne priority, merateľné ciele a hodnotiace kritériá a ktoré berú do úvahy ohrozenie lesov zmenou klímy;
27. zdôrazňuje, že plány rozvoja vidieka ani operačné programy by sa nemali považovať za ekvivalent národných programov lesného hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v národných programoch lesného hospodárstva sa náležite zohľadnia závery a odporúčania štúdií o vplyve zmeny klímy na vodné zdroje, ekosystémy a biodiverzitu a že stratégie a programy rozvoja vidieka budú v súlade s programami lesného hospodárstva, stratégiami v oblasti biodiverzity a akčnými plánmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;
28. konštatuje, že genetická rozmanitosť, prirodzená obnova a rozmanitosť štruktúry a druhov všetkých lesných organizmov sú spoločné prvky v možnostiach adaptácie lesov, ktoré sú spoločné pre všetky bioklimatické zóny, systémy udržateľného hospodárenia a typy lesov; ďalej konštatuje, že SFM je zárukou ekonomickej životaschopnosti pre komerčné lesy, ale nevyžaduje sa to v prípade lesov, ktorých primárnou funkciou nie je produkcia dreva;
29. domnieva sa, že dlhodobá ochrana lesov závisí od vytvorenia alebo udržiavania lesných ekosystémov s veľmi rozmanitou skladbou, vekom a štruktúrou stromov;
30. vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania o spôsoboch adaptácie vnútroštátnych systémov civilnej ochrany, ktoré umožnia vyrovnať sa s vplyvom zmeny klímy na lesy; osobitne naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala kroky potrebné na rozšírenie európskej taktickej zálohy na hasenie lesných požiarov z hľadiska zdrojov a kapacity;
31. varuje pred neobmedzeným komerčným využívaním lesných zdrojov, ktoré najmä v prípade prírodných lesov veľmi často vedie k ich nezvratnému zničeniu;
32. domnieva sa, že stromy pochádzajúce z agrolesníctva by sa vzhľadom na svoju dôležitú úlohu v sekvestráciu CO2 mali z hľadiska boja proti zmene klímy posudzovať rovnakým spôsobom ako tradičné neproduktívne lesy;
Všeobecné návrhy
33. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave bielej knihy o ochrane lesov v EÚ s prihliadnutím na výsledky verejnej konzultácie o zelenej knihe, na rozšírené presvedčenie o potrebe pripraviť sa na zmenu klímy a na analýzu politických možností a možností adaptácie; domnieva sa, že biela kniha by sa mala okrem potvrdenia hospodárskeho prínosu lesov vo forme výrobkov z dreva, iných lesných produktov a služieb zamerať na udržiavanie a rozširovanie európskych lesov, pretože pomáhajú európskej spoločnosti zmierniť zmenu klímy a adaptovať sa na jej dôsledky; domnieva sa ďalej, že treba zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany vysokokvalitných biotopov a lesov s ochrannou funkciou v boji proti záplavám, zosuvom pôdy, požiarom, dezertifikácii, strate biodiverzity a extrémnym poveternostným katastrofám; domnieva sa, že nevyhnutnou súčasťou návrhov Komisie musia byť primerané finančné zdroje, výmena poznatkov a podpora výskumu a informácií;
34. opätovne potvrdzuje svoj názor, že je potrebné zvýšiť úroveň financovania opatrení na ochranu lesov EÚ, a to prostredníctvom piliera „rozvoj vidieka“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); poukazuje na to, že so zreteľom na nové problémy, ktoré priniesla zmena klímy, je zrejmé, že ochrana lesov si vyžaduje väčšie financovanie a možno budú potrebné nové formy pomoci;
35. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala možnosti zavedenia platieb za služby ekosystému, čo by bolo uznaním ich ekonomickej hodnoty a odmenou za ochranu lesnej biodiverzity a obnovu lesných ekosystémov, a aby o tom Parlamentu a Rade podala správu; poukazuje na to, že je dôležité, aby podnikateľská sféra pochopila, že zapojením sa do ochrany biodiverzity a lesov získa dôveryhodnosť, publicitu a iné finančné výhody;
36. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na prevenciu lesných požiarov, ktorej súčasťou bude financovanie preventívnych plánov a vyhodnotenia rizika, Európskeho informačného systému pre lesné požiare (EFFIS), zisťovania požiarov, infraštruktúry, odbornej prípravy a vzdelávania a obnovy lesov po požiari, ako aj zváženie možnosti zakázať na 30 rokov výstavbu na pôdach zničených požiarom;
37. naliehavo žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zákaz výstavby na vypálenom území, keď sa dokáže, že išlo o podpaľačstvo;
38. žiada odstránenie právnych prekážok trvalo udržateľného obhospodarovania;
39. poukazuje na potrebu stanoviť finančný rámec, ktorý je potrebný na zvýšenie boja proti lesným požiarom, a žiada tiež o väčšiu pružnosť pri mobilizácii Fondu solidarity;
40. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na informácie o lesoch, ktorý zohľadní klimatické hrozby a potrebu zhromažďovania a rozširovania harmonizovaných a porovnateľných údajov o zalesnených plochách, biodiverzite, biotických a abiotických hrozbách a využívaní pôdy v súvislosti s UNFCCC, Dohovorom o biologickej diverzite a environmentálnymi účtami; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a sledovala ukazovatele týkajúce sa ochranných funkcií lesov, ako je zadržiavanie pôdy a vody;
41. vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum vplyvu lesov na regionálne poveternostné podmienky v EÚ s cieľom dopĺňať stratégie lesného hospodárstva informáciami o zmenách, ktoré sa týkajú veľkosti, zloženia a rozmiestnenia lesov, a o dôsledkoch týchto zmien;
42. žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli a šírili usmernenia o najlepších postupoch na základe zásad udržateľného obhospodarovania, ktoré by zodpovedali potrebám súkromných vlastníkov, štátu i miestnych komunít, s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy; poznamenáva, že je potrebné vymieňať si najlepšie postupy v súvislosti s tým, ako môžu podniky a priemyselné odvetvia prispievať k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity, posilňovať prístup z hľadiska životného cyklu a spájať ochranu biodiverzity s vytváraním príjmov; zdôrazňuje potrebu posilniť komunikačnú a informačnú politiku v záujme zabezpečenia udržateľného obhospodarovania lesov, informovania verejnosti a podpory využívania dreva udržateľným spôsobom;
43. zdôrazňuje, že treba zintenzívniť koordinačné a informačné úsilie v súvislosti s ochranou lesov; zastáva názor, že je potrebné zvýšiť úsilie s cieľom zabezpečiť, aby vnútorné opatrenia EÚ boli v súlade s vonkajšími pozíciami prijatými v súvislosti s lesným hospodárstvom (spolupráca, rozvoj, obchod s exotickým drevom, atď.);
44. domnieva sa, že lesy sú súčasťou kolektívneho kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva a že pozoruhodné stromy by mali byť chránené bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lese alebo mimo neho; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vhodné stratégie na ich ochranu a aby pritom zvážili možnosť vybudovať „observatóriá lesného dedičstva“; nabáda ďalej členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych politík podporovali rovnaký prístup verejnosti do lesov a prírodných oblastí a aby uznali, že právo verejnosti na prístup do lesov a prírodných oblastí (allemansrätten) uplatňované v niektorých členských štátoch prináša veľký úžitok z hľadiska rovnocenného a demokratického prístupu k rekreácii, ocenenia ekosystémov a úcty k prírodnému dedičstvu;
45. v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020 a vzhľadom na vnútroštátne plány opatrení v súvislosti s lesmi žiada, aby každý členský štát alebo región vypracoval lesnú stratégiu, do ktorej zahrnie opätovné zalesnenie brehov riek, zachytávanie dažďovej vody, poľnohospodárske činnosti a výsledky výskumu, podľa ktorých sa vyberú tradičné odrody stromov a rastlín a druhy najlepšie prispôsobené obdobiam sucha;
Výskum v oblasti lesov
46. zdôrazňuje, že hoci Európa nesporne disponuje praktickými a odbornými znalosťami v oblasti lesného hospodárstva, ktoré pochádzajú z dlhoročnej praxe tradičného lesníctva, je potrebné zvýšiť finančné prostriedky na výskum vplyvu zmeny klímy na lesy; zastáva názor, že vzhľadom na vedeckú neistotu, ktorá sa týka časového vymedzenia a rozsahu ohrozenia lesov v jednotlivých oblastiach, je potrebné vyčleniť finančné prostriedky na výskum klímy podľa konkrétnych potrieb a riešení pre rôzne bioklimatické zóny, aby sa zlepšila príslušná vedomostná základňa;
47. žiada členské štáty, aby pripravili spoločné dlhodobé výskumné programy s cieľom lepšie pochopiť vplyvy na lesy a zraniteľnosť lesov a podporiť opatrenia na adaptáciu v lesníckom odvetví; vyzýva Komisiu, aby podporila zahrnutie projektov týkajúcich sa vedomostí o lesných ekosystémoch a ich schopnosti adaptovať sa na dôsledky zmeny klímy do viacročného rámca pre výskum a technologický rozvoj;
48. vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na ochranu lesov EÚ s cieľom predísť negatívnym dôsledkom šírenia hmyzu a chorôb zapríčinených zmenou klímy;
49. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výskum zmeny klímy a jej dôsledkov na lesy; aby podporovali väčšiu informovanosť o mnohostrannom význame lesov a význame ich trvalo udržateľného obhospodarovania; aby podporovali prvotné vzdelávanie i odbornú prípravu pracovníkov v oblasti lesného hospodárstva popri zamestnaní s dôrazom na odborné témy, ktorých znalosť bude pravdepodobne potrebná v dôsledku zmeny klímy (podpora diverzity, predchádzanie škodám a ich náprava), a aby podporovali výmenu vedomostí a skúseností;
50. domnieva sa, že vzhľadom na potrebu efektívneho výskumu v oblasti „obranného potenciálu“ lesných ekosystémov, prognostického výskumu a výskumu stratégií zmierňovania vplyvu zmeny klímy na celú oblasť lesného a drevárskeho odvetvia sa vyžaduje koordinácia a financovanie na úrovni EÚ;
Druhý pilier SPP
51. poukazuje na to, že v diskusiách o budúcnosti SPP po roku 2013 by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že lesy zabezpečujú základné ekologické funkcie a prispievajú k dosiahnutiu sociálnych a ekonomických cieľov rozvoja vidieka a národných hospodárstiev; vyzýva preto členské štáty a regióny, aby pri príprave programov rozvoja vidieka plne spolupracovali s úradmi lesného hospodárstva a širšou verejnosťou s cieľom zabezpečiť súlad politík EÚ, pričom treba brať do úvahy, že lesné hospodárstvo môže byť v niektorých prípadoch nezávislým sektorom vidieckeho hospodárstva;
52. pripomína, že lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní sociálno-ekonomických a ekologických verejných statkov, ktoré napomáhajú prosperitu spoločnosti a rozvoj najmä vidieckych oblastí; vyzýva Komisiu, aby navrhla politický prístup, ktorý túto úlohu uznáva a súčasne zabezpečuje rešpektovanie vlastníckych práv majiteľa;
53. víta skutočnosť, že Komisia v najnovšom oznámení o reforme SPP[19] uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako neodmysliteľní činitelia pri prevencii požiarov, ako správcovia lesných ekosystémov, ktorí ich chránia pred nebezpečenstvom ohrozujúcim biodiverzitu – napr. pred škodcami – ale predovšetkým ako základná opora príslušného územia, keďže zachovanie ich živobytia je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť vyľudňovaniu;
54. zastáva názor, že vidiecki výrobcovia, skupiny výrobcov a verejné orgány by mali mať v rámci druhého piliera SPP nárok na využívanie opatrení lesného hospodárstva; domnieva sa, že Európska únia by mala naďalej poskytovať pomoc pri zalesňovaní v rámci vnútroštátnych programov rozvoja vidieka, pričom musí zabezpečiť, aby tieto iniciatívy nenarúšali trh a aby sa opatrenia v oblasti zalesňovania spoliehali na miestne materiály a materiály odolné voči škodcom a ohňu a aby prispievali k zachovaniu biodiverzity; ďalej zdôrazňuje, že pri zalesňovaní treba uprednostňovať druhy stromov, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu pôdy a biodiverzitu, pričom sa súčasne rešpektujú vlastnosti lokality výsadby, pôvodné druhy a potreba vysádzať zmiešané lesy;
55. upozorňuje na skutočnosť – podobne ako to urobila Rada vo svojich záveroch z 11. júna 2010 – že zanedbanie lesov môže viesť k vážnym problémom, pretože už pravdepodobne nebude možné zabezpečiť, aby plnili svoje funkcie;
56. považuje za potrebné povzbudzovať a podporovať zakladanie združení výrobcov a subjektov lesného hospodárstva, ktoré praktizujú SFM, a to najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické malé lesy, pretože pomáhajú udržiavať rovnováhu v ponuke mnohých produktov a služieb, ktoré lesy poskytujú; domnieva sa, že takéto združenia a subjekty by posilnili vyjednávaciu pozíciu výrobcov v dodávateľskom reťazci dreva, pretože by pomáhali zabezpečiť a vytvoriť rovnaké podmienky a súčasne by prispievali k riešeniu problémov hospodárskej krízy, medzinárodnej hospodárskej súťaže a zmeny klímy, ako aj k boju proti nelegálnej ťažbe dreva;
57. zastáva názor, že pomoc verejným a súkromný subjektom, ktoré ochraňujú lesnú biodiverzitu druhov, biotopy a ekosystémové služby, sa musí zvýšiť a musí zahŕňať aj dobrovoľné spôsoby ochrany a územia siete NATURA 2000, pretože biodiverzita je životne dôležitá na zachovanie, rozvoj a adaptáciu poľnohospodárstva;
58. žiada, aby sa systém náhrad založený na faktúrach nahradil systémom založeným na štandardných nákladoch alebo nákladoch v závislosti od plochy;
59. žiada vypracovanie normy na osvedčené lesohospodárske postupy, ktoré sa použijú ako základ podpory v rámci všetkých opatrení lesného hospodárstva;
60. žiada povinné zahrnutie opatrení týkajúcich sa lesného prostredia a sústavy Natura 2000 do programov rozvoja vidieka a podporu území siete Natura 2000 na základe priamych platieb;
61. žiada o zaradenie nového opatrenia SPP, v ktorom sa hovorí o in situ a ex situ zachovaní lesného genetického materiálu z identifikovaného zdroja;
62. dôrazne odmieta uplatňovanie práv duševného vlastníctva na lesné genetické zdroje;
63. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci každého financovania EÚ zaručili dlhodobú perspektívu lesného hospodárstva a projektov na ochranu lesov;
Civilná ochrana a prevencia požiarov
64. je presvedčený, že prevencia lesných požiarov je nákladovo oveľa efektívnejšia ako boj proti nim;
65. upozorňuje na naliehavú potrebu vykonať odporúčania v oblasti prevencie prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré Parlament nedávno prijal[20], najmä tie, ktoré sa týkajú podpory systémov zalesňovania/opätovného zalesňovania, v rámci ktorých sa v záujme biodiverzity a väčšej odolnosti proti požiarom, búrkam a chorobám uprednostňujú miestne druhy a zmiešané lesy; poukazuje aj na ďalšie problémy, ktorým čelia ostrovy a najvzdialenejšie regióny v prípade požiarov; žiada, aby pre takéto regióny existovala špecifická úprava vo forme sprístupnenia rôznych finančných nástrojov vrátane Fondu solidarity;
66. domnieva sa, že prevencia lesných požiarov prostredníctvom krajinného plánovania a prepojenosti, infraštruktúry a odbornej prípravy by mala byť pevne zakotvená v politikách EÚ v oblasti ochrany lesov, adaptácie a civilnej ochrany;
67. upozorňuje, že v prípade suchých oblastí a regiónov ohrozených dezertifikáciou prinesie opätovné zalesňovanie produktívnymi druhmi obyvateľom úžitok a podporí ich zapojenie sa do ochrany a boja proti požiarom;
68. podčiarkuje, že lesné oblasti majú nesporný význam pre bezpečnosť obyvateľstva, pretože chránia ľudské obydlia pred negatívnym vplyvom prírodných javov;
Informovanie o emisiách a súvisiace účtovníctvo
69. domnieva sa, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) vo svojej súčasnej podobe nie je zlučiteľný s účtovníctvom LULUCF predovšetkým preto, že je rozdiel medzi ročnými požiadavkami na zosúladenie ETS v priemyselných zariadeniach a dlhšími časovými úsekmi, ktoré si vyžaduje uskutočnenie a zaregistrovanie zmien v zásobách uhlíka v podnikoch obhospodarujúcich pôdu; preto by sa tieto prvky nemali prepájať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako najlepšie zabezpečiť finančné prostriedky na úspory uhlíka z činnosti LULUCF;
70. uznáva výzvy spojené s akýmikoľvek úvahami o zahrnutí LULUCF do cieľov členských štátov v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí; zvlášť je znepokojený tým, že rozdiely v presnosti účtovania a veľké prírodné odlišnosti by mohli narúšať režim súladu podľa tohto rozhodnutia; žiada preto pre sektor LULUCF samostatné ciele;
71. vyjadruje svoj záväzok k plneniu cieľa EÚ 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a cieľa 2 °C v súvislosti so zmenou klímy; obáva sa však, že krátke časové úseky používané v súčasnej metodike výpočtu emisií skleníkových plynov a výsledný predpoklad nulovej bilancie v prípade dendromasy by mohli byť prekážkou v ich dosiahnutí; vyzýva Komisiu, aby konzultovala s Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) a stanovila novú metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov, v ktorej by sa kontrolovali dlhšie časové horizonty a emisie z biomasy ako dôsledok využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, pričom v obhospodarovaní lesov by sa vyhodnocovali uhlíkové toky na vnútroštátnej úrovni a integrovali rôzne fázy v lesníctve (výsadba, prebierka a ťažba);
72. uvádza, že súčasné kritériá na biopalivá, ktoré vytvorila Komisia, nie sú v prípade dendromasy vhodné, a žiada vypracovanie nových, právne záväzných kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu, ktorá sa presadzuje na energetické účely; uvádza, že Komisia by mala konzultovať prácu a závery projektu Lesy v Európe s cieľom vypracovať kritériá, ktoré zahrnú faktor možných rizík deformácie trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov, nebudú sa opierať o predpoklad nulovej bilancie , budú riešiť otázku nepriamych emisií a nenarušia ciele EÚ 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a biodiverzity; poznamenáva, že presné plnenie kritérií by sa malo ponechať na miestnu úroveň, kde sa zohľadnia špecifické miestne podmienky;
73. požaduje uplatňovanie definícií lesov na základe ekologickej klasifikácie lesov, napríklad podľa návrhu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2007, ktoré umožnia rozlišovať medzi starými lesmi bohatými na uhlík, intenzívne obhospodarovanými monokultúrami a ďalšími typmi lesa vrátane stredomorských krovín, podľa biómov a fáz postupnosti ;
74. zdôrazňuje dôležitosť ochrany diverzity lesov vo všetkých fázach postupnosti v rámci EÚ, aby sa zabezpečila biodiverzita lesov i biodiverzita v rámci lesov, keďže každá fáza postupnosti vytvára podmienky pre nasledujúcu fázu a bez zosúladenej ochrany v jednotlivých fázach bude postupnosť v neskorších fázach vážne ohrozená;
Vonkajšia dimenzia
75. žiada Komisiu a členské štáty o medzinárodnú spoluprácu na vypracovaní novej definície lesov na úrovni OSN, ktorá objasní definície prirodzených lesov na základe biómov a ktorá bude rozlišovať medzi pôvodnými lesmi a lesmi s prevládajúcimi monokultúrami stromov a nepôvodnými druhmi; konštatuje v tejto súvislosti – keďže EÚ je najväčším darcom verejnej pomoci rozvojovým krajinám (pričom odvetvie lesného hospodárstva prijalo v roku 2003 viac než 600 miliónov eur) – že táto definícia by výrazne posilnila súdržnosť politiky a „hodnotu za vynaložené peniaze“; vyjadruje poľutovanie, že zelená kniha nezaznamenáva rastúcu potrebu koordinácie činností EÚ v Únii i mimo nej a potrebu dosiahnutia globálnej a právne záväznej dohody v rámci Fóra OSN o lesoch;
76. pripomína význam globálnej spolupráce na úrovni správy i výskumu v oblasti stanovovania noriem, najlepších postupov, transferu technológií a vedeckého know-how, predovšetkým v súvislosti so systémom znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (REDD); poukazuje tiež na to, že bez aktívnej spolupráce a výmeny najlepších postupov nebude možné spravodlivo rozdeliť prínosy systému REDD; zdôrazňuje význam programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) pre mapovanie, monitorovanie a zaznamenávanie lesných plôch na európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj prínos takto získaných informácií k rokovaniam o zmene klímy v rámci OSN;
0
0 0
77. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Lesy EÚ: stav a hospodárenie
Lesy EÚ a ďalšie zalesnené plochy predstavujú viac ako 42 % územia EÚ[21].
Lesy poskytujú živobytie miliónom pracovníkov, podnikateľov a 16 miliónom vlastníkov lesov. Odvetvia lesníckeho priemyslu zabezpečujú viac ako 2 milióny pracovných miest, najmä v MSP, a majú obrat vo výške 300 mld. EUR. Lesné hospodárstvo zamestnáva 350 000 osôb[22]. Okrem toho je 40 % lesov EÚ vo vlastníctve štátu.
Pomer výrubu a prírastku v EÚ sa ustálil na hranici približne 60 %[23]. Predpokladá sa, že tento pomer sa vo viacerých krajinách zvýši o viac ako 100 %, čo po roku 2020 spôsobí ubúdanie zásob dreva[24].
Európske lesy možno zoskupiť do piatich bioklimatických zón: arktické, mierne oceánske, mierne kontinentálne, stredozemské a horské pásma[25], v súlade s typológiou lesov EEA, vypracovanou na usmerňovanie politických rozhodnutí[26].
Európske lesy a lesohospodárstvo upravuje množstvo regionálnych a vnútroštátnych modelov zoskupených v závislosti od ich zamerania na produktivitu alebo ochranu[27]. Lesy zabezpečujú tak zdroje, ako aj ekosystémové funkcie.
Hrozby pre lesy
Hrozby súvisiace so zmenou klímy možno zhruba rozdeliť na abiotické (búrky, vyvracanie stromov, sucho, zvýšené riziko požiaru) a biotické (škodcovia, plesňové ochorenia). Ich účinky sa navzájom posilňujú, ako je to v prípade škodcov: vyššie teploty vedú k dlhším reprodukčným cyklom viacerých patogénnych druhov.
Nedostatok letných zrážok ovplyvňuje produktivitu lesov vo všetkých pásmach okrem arktického. Očakáva sa, že v celej pevninskej Európe sa zmenší plocha a produktivita ihličnatých lesov. Smrek podľa všetkého prestane byť vhodným druhom v nízkych nadmorských výškach a v Stredozemí vymizne buk. V horských pásmach ovplyvňuje sucho rast a životaschopnosť všetkých troch hlavných druhov. V celej Európe dramaticky poklesne produkcia nedrevnatých lesných produktov, napríklad húb, korku a bylín.
V prípade arktických lesov sú účinky očakávaného hromadného premnoženia škodcov v dôsledku ich prenikania do severnejších častí zatiaľ neznáme. Navyše miernejšie zimy a vyššia pravdepodobnosť vývratov spôsobia zníženie možností ťažby. Očakáva sa, že brezové lesy nachádzajúce sa v tomto pásme sa do roku 2100 zmenšia na desatinu ich súčasnej plochy[28][29].
Riziko požiarov sa zvyšuje v celej pevninskej Európe, najmä v Stredozemí, spolu s nepredvídateľným premnožením škodcov v prípade všetkých troch druhov. V tomto pásme podľa očakávaní prakticky vymiznú buky.
Premnoženie škodcov postihne všetky ihličnaté lesy.
Významnú hrozbu pre pevninské lesy predstavuje fragmentácia lesov, ktorá zvyšuje styčné plochy medzi divočinou a vidieckymi a mestskými oblasťami, čo vedie k odumieraniu lesov a zmenám v druhovom zložení.
Iba málo štúdií sa venuje hrozbám, ktoré pre širšiu verejnosť vyplývajú zo straty ochranných funkcií. V horských pásmach bude mať podľa všetkého znížená schopnosť tlmiť povrchový odtok vplyv na rôzne ochranné funkcie (najmä vzhľadom na záplavy a kvalitu vôd). V Stredozemí povedú požiare v kombinácii s povodňami k erózii, čím sa v dôsledku zníženej regenerácie rastlín zintenzívni rozširovanie púští.
Ako hrozba pre lesy a tradičné odvetvia lesníckeho priemyslu sa vynára dopyt odvetvia energetiky po dendromase. Predpoklad nulovej bilancie emisií uhlíka v prípade dendromasy[30] nezohľadňuje dlhšie časové horizonty potrebné na opätovné zmiernenie tzv. uhlíkového dlhu, ktorý je podmienený produktivitou stromov a predchádzajúcim využívaním a obhospodarovaním pôdy[31]. Táto hrozba súvisí s podobnými nedostatkami v ustanoveniach UNFCCC/LULUCF.
Perspektíva EÚ
Medzi spoločné politiky s dosahom na lesy patrí SPP (8 mld. EUR v 2. pilieri), environmentálna politika (najmä biodiverzita a voda), energetika, priemysel, obchod a politiky súdržnosti vrátane regionálnej politiky a fondu solidarity, pričom často chýba spojitosť vzhľadom na ochranu lesov.
Odhodlanie Rady a EP chrániť lesy sa odrazilo v nariadení o protipožiarnej prevencii (2158/1992), monitorovaní (2152/2003) a povinnej starostlivosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo (995/2010) na základe čl. 175 ZEÚ, momentálne čl. 192 ZFEÚ[32]. Ochrana lesov by sa mala vnímať aj v kontexte prevencie prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom[33] a adaptačnej stratégie[34][35].
Stratégia EÚ pre lesné hospodárstvo z roku 1998[36] viedla k nezáväznému akčnému plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva[37], ktorý si kladie za cieľ:
1. zlepšiť dlhodobú konkurencieschopnosť
2. zlepšiť stav životného prostredia/chrániť ho
3. prispieť k životnej úrovni
4. posilniť koordináciu a komunikáciu.
Komisia v hodnotení akčného plánu EÚ v oblasti lesného hospodárstva v polovici obdobia dospela k záveru, že hoci akcie na dosiahnutie cieľa č. 1 zaznamenali výrazný pokrok, všetky ostatné akcie sa vykonávali v slabej miere[38]. Hlavné nedostatky sa týkajú posilňovania ochrany a zachovania biodiverzity. Stav ochrany 66 % lesných biotopov je „nepriaznivý-zlý/nepostačujúci“[39]. Veľmi málo sa vykonalo v oblasti vzdelávania a informácií, ochranných funkcií a mestských a prímestských lesov.
To je opakom priorít európskych občanov. Podľa štúdie Komisie o vnímaní lesov sa za zďaleka najdôležitejšiu tému politiky lesného hospodárstva považuje zachovanie a ochrana lesov (44 %), po nej nasleduje zdravie a znečisťovanie lesov (15,4 %), zmena klímy (12,5 %) a hospodárske využitie (8 %)[40].
Koordinačné a komunikačné opatrenia v rámci akčného plánu v oblasti lesného hospodárstva napredujú pomaly, pretože národné lesohospodárske programy sa nedostatočne podriaďujú Stálemu lesníckemu výboru.
Všetky členské štáty EÚ sa zúčastňujú na procese Lesy v Európe, v rámci ktorého sa za posledných 20 rokov vypracovali spoločné prístupy k SFM.
Na základe tohto úsilia môže aktívne a preventívne SFM, ktoré umožní stanovenie vnútroštátnych a regionálnych priorít, nadobudnúť povinný charakter na úrovni EÚ. Vzhľadom na pokrokovú vedeckú činnosť procesu Lesy v Európe prinesie jeho uplatňovanie minimálne náklady a administratívnu záťaž.
Čo sa týka politík v oblasti biomasy, „opatreniami na úrovni EÚ možno zaistiť, že sa zabezpečí spoločná ochrana životného prostredia a zároveň sa predíde deformovaniu vnútorného trhu“[41].
Spravodajca zastáva názor, že tieto opatrenia by mali mať podobu právne záväzných kritérií udržateľnosti, ktoré budú vychádzať z preskúmania predpokladu nulovej bilancie emisií uhlíka a vedecky podloženej metodiky výpočtu emisií skleníkových plynov, ktorá zohľadní viacročnú povahu dendromasy a zmeny emisií v dôsledku zmien využívania pôdy a obhospodarovania lesov. Mali by sa vypracovať aj činitele ILUC pre všetky formy biomasy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je začlenenie odvetvia LULUCF do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý je v prvom rade určený pre ročné emisie priemyselných zariadení, pre problémy so zlučiteľnosťou otázne.
V medzinárodnom meradle by EÚ mala vyvíjať úsilie smerom k diverzifikovaným vymedzeniam pojmu lesy na základe biómov, ktoré zohľadnia biodiverzitu, pôdu a sociálny rozmer a budú sa sústreďovať na zachovanie pralesov bohatých na uhlík. Rozhodujúcim spôsobom sa tak zabezpečí, aby sa finančné záväzky v oblasti biodiverzity a systému REDD+ nepresmerovali na sporné projekty.
Informácie o lesoch: základ rozhodovania
Informácie o lesoch sú nedostatočné, pretože neexistuje finančná a oznamovacia povinnosť, ako bolo stanovené v už neplatnom nariadení 2152/2003. Toto nariadenie by sa malo opätovne zaviesť, pričom by sa mali zohľadniť potreby informácii o klimatických hrozbách, ako aj zvýšená potreba poskytovania informácií v súvislosti s Dohovorom o biologickej diverzite a UNFCCC, aby sa tak presne zachytila biodiverzita lesov a zmeny zásob uhlíka. Zhromažďovanie informácií na úrovni EÚ by malo vychádzať z kompatibilných mechanizmov, harmonizovaných vymedzení pojmov a porovnateľných údajov z národných inventárov lesov a iných relevantných zdrojov.
Informácie o lesoch majú význam aj pre environmentálne účty, iniciatívu Viac ako HDP a sprevádzkovanie platieb za ekosystémové služby.
Posilnenie adaptačných schopností prostredníctvom SFM
Všeobecne sa rozlišuje medzi inherentnými (ekosystémovými) schopnosťami, ktoré sa opierajú o genetickú rozmanitosť lesov vrátane biodiverzity pôdy, a sociálno-ekonomickými schopnosťami odvetvia lesného hospodárstva z hľadiska know-how a kapitálovej náročnosti.
Spravodajca uznáva adaptačné schopnosti lesného hospodárstva EÚ, konštatuje však, že sa v konečnom dôsledku opierajú o inherentné schopnosti lesov. Dodatočné reakcie na rôzne hrozby sú možné, ale ekonomicky neuskutočniteľné, či už pre štátne alebo súkromné subjekty.
SFM, ktoré sa zameriava na dlhodobú produkciu dreva, sa uplatňuje vo viacerých, ale zďaleka nie vo všetkých členských štátoch EÚ. Aktívne alebo preventívne SFM poskytuje rámec, v ktorom sa dodržiavajú vnútroštátne a regionálne priority.
Aktívne adaptačné možnosti smerujú k prirodzenej obnove, genetickej rozmanitosti a zvýšenej rozmanitosti štruktúry a druhov, čo sú opatrenia, ktoré posilňujú odolnosť lesov bez ohľadu na ich typ a zameranie hospodárenia[42].
Dodatočné opatrenia zahŕňajú technológie ťažby a dopravy pre arktickú oblasť a hospodárenie z nahromadeným palivom v oblasti Stredozemia.
Spravodajca zastáva názor, že zvyšovanie odolnosti všetkých ekosystémov je nákladovo najefektívnejšou reakciou na zmenu klímy, ktorá zahŕňa zmiernenie aj prispôsobenie[43][44][45][46][47], a že základným predpokladom hospodárenia je rozšírenie príslušnej vedomostnej základne. Naliehavo treba napredovať so spoluprácou všetkých zúčastnených strán s ohľadom na všetky možné scenáre, aby sa zabezpečil súlad vzhľadom na potreby adaptácie všetkých európskych spoločností.
Ďalší prínos EÚ k ochrane lesov
Zmena klímy už svojou podstatou vedie k tomu, že politiky členských štátov na ochranu lesov nepostačujú.
Zásadný význam má environmentálna podmienenosť: všetky finančné prostriedky EÚ bez ohľadu na príslušný nástroj musia byť odolné voči klíme a taktiež zohľadňovať biodiverzitu[48][49], vodný rozmer a potrebu divokej prírody[50].
Spravodajca podporuje národné lesohospodárske programy ako spôsob zabezpečenia súladu a nadviazania na konsenzus procesu Lesy v Európe v otázke SFM. Národné lesohospodárske programy by sa mali vzťahovať na najmenej päťročné obdobia vychádzajúce z presných a merateľných hodnotiacich kritérií ex-ante a ex-post a zo začlenenia adaptívneho a preventívneho obhospodarovania lesov. Komisia by mala vydať pokyny pre národné lesohospodárske programy s cieľom začleniť ich do širšieho rámca adaptácie lesov.
Vzhľadom na rozsah hrozieb a celkovú plochu lesov v EÚ by sa malo zvýšiť financovanie SPP prostredníctvom 2. piliera pod podmienkou, že existujú národné lesohospodárske programy a plány operačného riadenia, ktoré obsahujú stratégiu biodiverzity EÚ a dlhodobý rámec projektov lesného hospodárstva v rámci SFM. Oprávnenosť čerpať pomoc by sa mala rozšíriť na verejné subjekty a skupiny výrobcov, pričom príspevky by sa mali vyplácať na základe plochy a mali by zahŕňať ochranárske opatrenia in situ a ex situ.
Aktívne SFM by sa malo jasne začleniť do výskumu a praxe a byť v nich prioritou a malo by zohľadňovať aj štátne vlastníctvo 40 % lesov EÚ. Zachovanie druhov a vysádzanie nových porastov by sa malo rozšíriť na súvisiace mikrobiálne a hubovité druhy. Aktívne by sa mal podporovať výskum mykoríznej symbiózy in situ.
Na základe úspechov v oblasti lesohospodárstva a vodohospodárstva by sa mali vzhľadom na ďalšie finančné výhľady formalizovať platby za ekosystémové služby[51].
Aj politiky civilnej ochrany by mali posilniť ochranné funkcie lesov vrátane zvýšeného zalesňovania ako prevencie záplav, požiarov a erózie.
Bez meškania by sa malo opätovne zaviesť nariadenie o protipožiarnej prevencii, ktoré by šlo nad rámec súčasných ustanovení o vidieckom rozvoji a sústredilo by sa na obhospodarovanie krajiny a postupné zavádzanie miestnych druhov odolných proti požiarom, napríklad Quercus Spp.
Pri zriaďovaní adaptačného fondu EÚ by sa malo osobitne zvážiť prispôsobovanie a odolnosť lesov.
Mala by sa zrevidovať smernica 105/1995, ktorá v spojení so systémom SPP založeným na fakturácii môže uprednostňovať výkonnosť pred adaptovaním sa, aby sa uvoľnili pravidlá pre uvádzanie miestnych druhov na trh. Zachovanie genetických zdrojov in situ je základným kolektívnym úsilím, ktoré umožní prežitie komunít a odvetví závislých od lesov.
8.12.2010
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka(*)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k zelenej knihe o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy
( 2010/2106(INI) )
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Rareş-Lucian Niculescu
(*) Postup pridružených výborov – podľa článku 50 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy; zdôrazňuje úzku spojitosť medzi lesným hospodárstvom a poľnohospodárstvom, na ktoré má tento jav zásadný vplyv; domnieva sa, že je potrebné posilniť stratégiu EÚ v oblasti lesov s cieľom zlepšiť lesné hospodárstvo a ochranu lesov, že táto stratégia by sa mala zamerať na ochranu lesov a zároveň na udržateľné využívanie zdrojov dreva, pretože lesy poskytujú riešenie problému zmeny klímy a nových výziev, a že cieľom tejto stratégie by malo byť dosiahnuť vysokú mieru odolnosti;
2. poukazuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity by politika lesného hospodárstva mala aj naďalej patriť predovšetkým do právomoci členských štátov, s dodatočnou podporou Európskej únie; poukazuje na to, že je potrebné prijať opatrenia na príslušnej miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov a EÚ; zdôrazňuje, že strategický rámec by zlepšil koordináciu opatrení na úrovni štátov a Spoločenstva a posilnil by pôsobenie Európskej únie v medzinárodných rokovaniach o boji proti zmene klímy;
3. domnieva sa, že Európska únia by mala prijímať opatrenia na podporu, koordináciu a doplnenie iniciatív členských štátov v politike lesného hospodárstva, s prihliadnutím na odlišné regionálne podmienky, s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj lesov a zároveň napomáhať rast kvality života európskych občanov a podporovať rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom súdržného rámca pre všetky tovary a služby, ktoré poskytujú lesy v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej oblasti;
4. poznamenáva, že zmena klímy bude mať rozdielny vplyv na jednotlivé druhy európskych lesov, čo znamená, že o stratégiách prispôsobovania sa a zmierňovania dôsledkov sa musí rozhodovať na regionálnej alebo miestnej úrovni, avšak tam, kde činnosť Spoločenstva predstavuje jasnú pridanú hodnotu, by sa opatrenia mohli koordinovať na úrovni EÚ; domnieva sa, že v týchto stratégiách by sa mala venovať maximálna pozornosť rozdielnym regionálnym podmienkam lesného hospodárstva, a najmä by sa mali vziať do úvahy rôzne možnosti a hrozby pre lesné prostredie v severnej a južnej Európe;
5. konštatuje, že európske lesy zaberajú 45 % plochy Európskej únie, že lesy spolu s priemyselnými odvetviami, ktoré sú založené primárne na lesnom hospodárstve, predstavujú zároveň okolo 2,5 milióna pracovných miest a obrat 300 miliárd EUR, že lesy majú nielen základný význam pre životné prostredie, ale prispievajú aj k dosahovaniu sociálnych a hospodárskych cieľov, napríklad tým, že poskytujú drevo, zlepšujú celkové životné prostredie a chránia plodiny a rozvíjajúce sa vidiecke oblasti, a že lesy sú významným finančným zdrojom nielen pre vidiecke spoločenstvá, ale aj pre národné hospodárstva, keďže udržateľná ťažba dreva a činnosti súvisiace s lesným hospodárstvom, poľovníctvo, rybolov, cestovný ruch a zber lesných plodov sú zdrojom príjmov, a poukazuje na to, že lesy významne prispievajú k prevencii požiarov, suchých období a dezertifikácie a erózie pôdy;
6. domnieva sa, že využívanie lesov je úzko spojené s poľnohospodárstvom, keďže vlastníci lesov v Európe sú zväčša zároveň aj poľnohospodármi; uznáva však, že lesné hospodárstvo je samostatné odvetvie vidieckeho hospodárstva, najmä v oblastiach, ktoré sú nedostupné pre poľnohospodárstvo alebo sú obzvlášť cenné z hľadiska ochrany prírody a rekreačných činností;
7. zdôrazňuje, že politiky v oblasti lesného hospodárstva by mali vždy udržiavať rovnováhu medzi rešpektovaním vlastníckych práv majiteľov a požiadavkou poskytovať verejné služby, keďže právne predpisy v oblasti lesníctva sa týkajú miliónov drobných vlastníkov lesov;
8. domnieva sa, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo môžu fungovať ako integrovaný celok, a hoci aspekty výroby majú kľúčový význam, nie sú nezlučiteľné s ochranou lesov a ich ďalšími prínosmi, a že je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi oboma odvetviami a zabezpečiť ich vzájomnú súčinnosť, napríklad prostredníctvom efektívnejšieho rozdeľovania dostupných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že ochrana lesného hospodárstva slúži viacerým politickým cieľom; konštatuje, že väčšina európskych opatrení súvisiacich s lesným hospodárstvom je v súčasnosti financovaná z druhého piliera SPP, preto musí financovanie poľnohospodárstva z EÚ pokračovať aspoň na rovnakej úrovni, pričom je potrebné hľadať v tejto oblasti aj ďalšie nástroje;
9. zdôrazňuje, že lesy hrajú hlavnú úlohu pri zachytávaní uhlíka, a majú tak kľúčový význam v boji proti zmene klímy; považuje preto za veľmi dôležité, aby Európska únia zaviedla spoločnú stratégiu v boji proti javom poškodzujúcim lesy, ako sú požiare a znečistenie ovzdušia;
10. konštatuje, že poľnohospodárstvo a lesné ekosystémy sú citlivé na zmenu klímy a jej prejavy, ktorých množstvo, frekvencia, závažnosť a intenzita sa neustále zvyšujú, pretože v mnohých regiónoch sveta dochádza k poškodzovaniu lesov v dôsledku lesných požiarov, škodcov a masívneho nekontrolovaného odlesňovania; konštatuje však, že podľa štúdie Stav európskych lesov 2007 sa územie pokryté lesmi v Európe za posledných 15 rokov rozšírilo približne o 13 miliónov hektárov; upozorňuje na skutočnosť, že lesy plnia významnú úlohu, pokiaľ ide o reguláciu vodných tokov, úroveň kvality vody, ochranu vodných zdrojov, ochranu krajiny, zachovanie úrodnosti pôdy a ochranu pôdy pred eróziou (najmä v horských regiónoch) a dezertifikáciou (najmä v suchých oblastiach), čo sú všetko prvky dôležité pre poľnohospodárstvo;
11. pripomína, že rozmanitosť druhov je nevyhnutná na udržanie a rozvoj poľnohospodárstva a že lesy vo veľkej miere prispievajú k zachovaniu biodiverzity; zdôrazňuje, že biodiverzita zabezpečená lesnými ekosystémami, ako aj ekologické funkcie, ktoré ekosystémy plnia, sa považujú za súčasť dedičstva ľudstva;
12. zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva z roku 1998 a akčný plán pre lesy z roku 2006 by sa mali aktualizovať tak, aby zahrnuli problematiku zmeny klímy a širšie otázky týkajúce sa ochrany lesov;
13. domnieva sa, že aktívne lesné hospodárstvo hrá dôležitú úlohu, pretože prispieva k plneniu stratégie EÚ 2020 a jej kľúčovej časti – tvorby rastu a pracovných miest, ako aj energetickej stratégie EÚ, a že značný potenciál lesov ako obnoviteľného zdroja energie nie je v súčasnosti dostatočne využitý; víta preto iniciatívu Komisie začať verejnú diskusiu o úlohe poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri dosahovaní cieľov spojených so zmenou klímy;
14. vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby optimalizácie znižovania emisií uhlíka nahrádzaním výrobkov a stavebných materiálov, pri výrobe ktorých sa uvoľňujú veľké emisie uhlíka, a spôsoby optimalizácie sekvestrácie uhlíka intenzívnejším využívaním dreva; domnieva sa, že začlenením lesov do systému Spoločenstva EÚ ETS sa bude odvetvie lesného hospodárstva v maximálnej miere podieľať na boji proti zmene klímy, pretože získa prístup k mechanizmom trhu s uhlíkovými kreditmi;
15. poukazuje na to, že je potrebné, aby sa Komisia urýchlene zaoberala nezrovnalosťami medzi cieľmi právnych predpisov, ktoré sa týkajú politiky lesného hospodárstva a poľnohospodárskej politiky; žiada súdržnosť jednotlivých politík EÚ, najmä politiky lesného hospodárstva a poľnohospodárskej politiky, ale aj politík týkajúcich sa obnoviteľnej energie, biodiverzity, priemyslu, výskumu a stratégie Európa 2020;
16. pripomína skutočnosť, že poľnohospodári prispievajú k zvyšovaniu lesných zdrojov výsadbou stromov, používaním stratifikovaných poľnohospodársko-lesníckych systémov a zalesňovaním nekvalitnej pôdy alebo pôdy, ktorá nie je vhodná na efektívne poľnohospodárske využitie, ako aj prispievaním k vytváraniu určitých ochranných systémov a zisťovaním odolných druhov; domnieva sa, že Európska únia by mala naďalej poskytovať pomoc pri zalesňovaní v rámci vnútroštátnych programov rozvoja vidieka, pričom musí zabezpečiť, aby tieto iniciatívy nenarúšali trh;
17. domnieva sa, že vlastníci lesov by mali venovať osobitnú pozornosť voľne žijúcim druhom, ktoré sa prirodzene vyskytujú v osobitných prírodných stanovištiach v lesoch, pretože pomáhajú zachovať biodiverzitu;
18. domnieva sa, že vzhľadom na potrebu efektívneho výskumu v oblasti „obranného potenciálu“ lesných ekosystémov, prognostického výskumu a výskumu stratégií zmierňovania vplyvu zmeny klímy na celú oblasť lesného a drevárskeho odvetvia sa vyžaduje koordinácia a financovanie na úrovni EÚ;
19. domnieva sa, že lesy vytvárajú nevyčísliteľný verejný majetok, ktorý nie je na trhu zatiaľ dostatočne ocenený, a že Európska únia by mala v rámci nástrojov financovania poskytovať vlastníkom lesov pomoc, informácie a stimuly ako kompenzáciu za úsilie vynakladané pri plnení opatrení na ochranu genetickej rozmanitosti lesov; potvrdzuje svoje stanovisko, pokiaľ ide o potrebu primeraného financovania opatrení EÚ v oblasti lesného hospodárstva, odmeňovanie poľnohospodárov a lesníkov za zabezpečovanie tohto verejného majetku s prihliadnutím na zachytávacie a substitučné účinky spojené s vyžívaním dreva; poukazuje na to, že tieto európske podporné mechanizmy by nemali narúšať riadne fungovanie trhu s výrobkami z dreva a trhu v oblasti výroby papiera, celulózy a energie;
20. domnieva sa, že EÚ môže podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov s cieľom stanoviť usmernenia pre najlepšie postupy, aby pomohla zabezpečiť odolnosť lesov voči vplyvom zmeny klímy, že tieto usmernenia by mali byť prispôsobené potrebám vlastníkov a miestnych spoločenstiev a mali by byť založené na zásadách udržateľného hospodárenia; zdôrazňuje, že nadmerná regulácia spôsobí nižšiu konkurencieschopnosť výrobkov z dreva v porovnaní s neobnoviteľnými a energeticky náročnými materiálmi, ako sú plasty, hliník a betón, a sťaží Európskej únii dosahovanie cieľov v oblasti klímy;
21. domnieva sa, že je potrebné zlepšovať a podporovať združenia vlastníkov lesov, aby hospodárili udržateľným spôsobom, pretože takýto prístup je hlavným nástrojom vyváženého dodávania viacerých tovarov a služieb, ktoré lesy poskytujú, a súčasne predstavuje základ pre prispôsobenie sa zmene klímy, a že tieto združenia by mali oživiť nevyužitý potenciál drevárstva a posilniť postavenie majiteľov v rokovaniach v drevárskom obchodnom reťazci; domnieva sa, že je dôležité podporovať vytvorenie siete organizácií vlastníkov lesov v Európe s cieľom napomáhať výmenu informácií a najlepších postupov a sústreďovať ponuku;
22. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať udržateľné lesné hospodárstvo financovaním činností, ktoré sú pre lesníctvo užitočné, že je potrebné podporovať vytvorenie orgánov lesného hospodárstva, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické malé lesy, a že osobitnú pozornosť treba v tomto smere venovať lesným podnikom, ktoré sú väčšinou malej alebo strednej veľkosti a ktoré treba podporovať v modernizácii a reštrukturalizácii, aby mohli čeliť novým výzvam, ktoré prináša zmena klímy, boj proti nezákonnej ťažbe dreva, hospodárska kríza a medzinárodná konkurencia;
23. zdôrazňuje tiež kľúčovú úlohu poľnohospodárov pri predchádzaní požiarom; preto sa domnieva, že je potrebné zabezpečiť, aby poľnohospodárstvo zostalo naďalej životaschopné a dokázalo zamedziť zastavenie produkcie a vyľudňovanie vidieckych oblastí, pretože v opačnom prípade by sa výrazne zhoršilo riziko lesných požiarov;
24. poukazuje na to, že pretrvávajúce suchá ako dôsledok zmeny klímy zapríčinili v posledných rokoch v niektorých členských štátoch šírenie lesných požiarov; pripomína svoje návrhy v súvislosti s lesnými požiarmi, vyjadrené v stanovisku o prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom, najmä čo sa týka potreby solidarity medzi členskými štátmi, prínosu európskej pracovnej skupiny a európskej databázy záznamov o hospodárskych a sociálnych katastrofách vrátane zmapovania oblastí so zvýšeným rizikom; pripomína, že je dôležité, aby sa v projektoch zalesňovania a opätovného zalesňovania uprednostňovali pôvodné druhy, viaceré druhy a zmiešané lesy; pripomína aj svoje návrhy, ktoré sa týkajú lepšieho fungovania Fondu solidarity Európskej únie a potreby väčšej prevádzkovej kapacity a koordinácie jednotlivých nástrojov Spoločenstva v oblasti prírodných katastrof;
25. upozorňuje na ďalšie problémy, ktorým čelia ostrovy a najvzdialenejšie regióny v súvislosti s požiarmi; požaduje osobitné riešenie problémov týchto regiónov prostredníctvom rôznych dostupných finančných nástrojov vrátane Fondu solidarity EÚ;
26. zdôrazňuje, že na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy je nevyhnutné zaviesť opatrenia, ktoré prispejú k finančnej stabilite investícií v oblasti lesného hospodárstva, ako je napr. pomoc pri poistení;
27. podporuje aktivity na úrovni EÚ v oblasti rozvoja systému monitorovania lesov, poskytovania informácií o lesoch, ktoré by prispeli k zlepšeniu lesného hospodárstva, a monitorovania možných abiotických i biotických ohrození, a to v nadnárodnom meradle.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia | 1.12.2010 | |
Výsledok záverečného hlasovania | +: –: 0: | [32] [1] [5] |
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní | John Stuart Agnew, Richard Ashworth, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Sergio Gutiérrez Prieto, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski | |
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní | Spyros Danellis, Bas Eickhout, Marian Harkin, Giovanni La Via, Véronique Mathieu, Maria do Céu Patrão Neves, Daciana Octavia Sârbu, Dimitar Stoyanov, Milan Zver | |
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní | Reimer Böge, Ingeborg Gräßle, Heide Rühle | |
12.11.2010
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k zelenej knihe Komisie o ochrane lesov a informáciách o lesoch v EÚ: Príprava lesov na zmenu klímy
( 2010/2106(INI) )
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lena Ek
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže rastúce stromy sekvestrujú oxid uhličitý z atmosféry a sú významným zdrojom a zachytávačom prietokov uhlíka a keďže sa plocha európskych lesov zväčšuje, množstvo uhlíka v dendromase v Európe v súčasnosti podľa odhadov rastie o hodnotu 116 miliónov MT ročne,
B. keďže podľa Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (UNECE) je dlhodobý trend zväčšovania lesnatosti v Európskej únii stabilný,
C. keďže celková plocha lesov a ostatných zalesnených oblastí v Európe je 177 miliónov hektárov, čo predstavuje 42 % jej rozlohy,
D. keďže v jednotlivých lesnatých regiónoch v Európe sú veľmi rôznorodé prírodné podmienky, ktoré siahajú od subarktických po stredomorské a od vysokohorských po nížinné a zahŕňajú záplavové územia a delty,
E. keďže lesy poskytujú obživu miliónom pracovníkov, podnikateľov a vlastníkov lesov a významne prispievajú k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a prosperite,
F. keďže v roku 2005 malo toto odvetvie obrat približne 380 miliárd EUR, čo predstavuje okolo 9 % HDP v Európe,
G. keďže udržateľné lesné hospodárstvo vrátane ochrany lesov má rozhodujúci význam pre zachovanie rôznorodosti, zdravia a odolnosti lesov,
H. keďže aktívne a udržateľné lesné hospodárstvo je jedným z najúčinnejších spôsobov ukladania CO2 z atmosféry,
I. keďže sektor lesného hospodárstva je osobitne dôležitý vo vidieckych oblastiach a 350 000 podnikov pôsobiacich v odvetviach lesného hospodárstva zamestnáva približne 3 milióny ľudí, t. j. 8,6 % celkovej pracovnej sily vo výrobných odvetviach v Európe,
1. víta názor Komisie, že lesy by sa mali považovať za jeden z hlavných nástrojov na odstránenie faktorov prispievajúcich k zmene klímy, napríklad tým, že zachytávajú CO2 z atmosféry; zdôrazňuje, že udržateľné lesné hospodárstvo vrátane ochrany a obnovy lesov v závislosti od rôznych podmienok v celej Európe má pre EÚ kľúčový význam pri dosahovaní klimatických cieľov a ochrane biodiverzity lesov, ktorá poskytuje množstvo ekosystémových služieb (dodávky užívateľom dreva, ako aj služby spojené s ukladaním oxidu uhličitého a ochrana pred prírodnými katastrofami) a kultúrnych služieb (v podobe udržateľného cestovného ruchu), ktoré sú pre spoločnosť zásadné;
2. domnieva sa, že dôrazná politika zameraná na boj proti zmene klímy je plne v súlade s úsilím o ďalší rozvoj lesného hospodárstva ako významného odvetvia európskej ekonomiky; nazdáva sa, že odvetvie lesného hospodárstva by sa malo ďalej rozvíjať, tak aby v budúcnosti naďalej prispievalo k udržateľnému hospodárskemu rastu, vytváraniu nových pracovných miest a boju proti zmene klímy;
3. upozorňuje na to, že v niektorých členských štátoch sa lesné hospodárstvo už dôsledne zakladá na zásade udržateľnosti, zatiaľ čo v iných sa zásady udržateľnosti v lesnom hospodárstve doteraz plne nepresadili; tvrdí, že EÚ musí zabezpečiť, aby každý členský štát prispieval k uplatňovaniu udržateľného lesného hospodárstva v pravom zmysle slova; poukazuje na to, že EÚ by mohla zriadiť informačné centrum, ktoré by členským štátom poskytovalo potrebné informácie;
4. upozorňuje, že európske iniciatívy týkajúce sa lesného hospodárstva by sa mali zameriavať tak na „prispôsobovanie“ lesov zmene klímy, ako aj na monitorovanie a zlepšovanie ich ochrany, najmä v prípadoch, keď ide napríklad o vysokokvalitné biotopy;
5. poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú by mohla mať európska koordinácia informácií o lesoch a dohľad nad cieľmi prispôsobovania sa zmene klímy, cieľmi zmierňovania jej dosahov, cieľmi týkajúcimi sa energie z obnoviteľných zdrojov a najlepšími postupmi pre multifunkčné a udržateľné lesné hospodárstvo, najmä so zreteľom na cezhraničný charakter úloh, pred ktorými stojíme;
6. žiada o súlad medzi jednotlivými politikami EÚ v oblasti lesníctva, poľnohospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, biodiverzity a ďalších environmentálnych otázok, ako aj medzi priemyselnou a výskumnou politikou a stratégiou EÚ 2020;
7. zdôrazňuje, že v odvetví lesného hospodárstva treba zvýšiť konkurencieschopnosť, a to prostredníctvom investovania do inovácií, výskumu a vývoja mechanizmov na šírenie získaných poznatkov;
8. upozorňuje na to, že k najväčším problémom, s ktorými sa stretávajú európske lesy, patria lesné požiare, odlesňovanie, strata biodiverzity, a tým znížená odolnosť lesov, zamorenie invazívnymi druhmi, parazitmi a škodcami a iné choroby lesov; poznamenáva, že EÚ by tieto problémy mala riešiť prostredníctvom iniciatív zameraných na spoluprácu a informovanie;
9. naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby výrazne posilnili úlohu lesov v ochrane pred povodňami, zosuvmi pôdy, požiarmi, stratou biodiverzity a pohromami spôsobenými extrémnymi poveternostnými javmi a aby pri vývoji informačných systémov a pri vytváraní systémov finančnej pomoci pre lesné hospodárstvo súčasne zohľadnili aspekty súvisiace s protipovodňovou ochranou;
10. pripomína význam globálnej spolupráce tak na úrovni správy, ako aj výskumu, v oblasti stanovovania noriem, najlepších postupov a transferu technológií a vedeckého know-how, predovšetkým v súvislosti so systémom REDD; poukazuje tiež na to, že prínosy systému REDD nebude možné spravodlivo rozdeliť bez aktívnej spolupráce a výmeny najlepších postupov; zdôrazňuje význam programu GMES pre mapovanie, monitorovanie a zaznamenávanie lesných plôch na európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj prínos takto získaných informácií k rokovaniam o zmene klímy v rámci OSN;
11. zdôrazňuje potrebu udržateľného lesného hospodárstva a zachovania produktívnych a ochranných funkcií lesov, ako aj ich celkovej životaschopnosti a podčiarkuje potrebu zvýšiť odolnosť lesov EÚ voči zmene klímy a strate biodiverzity;
12. zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť rôznym problémom, s ktorými sa stretávajú politiky lesného hospodárstva v EÚ; berie na vedomie predovšetkým rozdielnosť ekosystémov, rozdiely v štruktúre vlastníctva lesov a rôznorodosť problémov súvisiacich so zmenou klímy v rôznych častiach Európy; zdôrazňuje potrebu vykonávať merania a monitoring na primeranej úrovni – miestnej, regionálnej, na úrovni členských štátov či EÚ;
13. varuje pred neobmedzeným komerčným využívaním lesných zdrojov, ktoré veľmi často vedie k ich nezvratnému zničeniu, najmä pokiaľ ide o prírodné lesy;
14. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú lesy v národnom hospodárstve, najmä v regionálnom rozvoji a predovšetkým vo vidieckych oblastiach, kde odvetvie lesného hospodárstva významnou mierou prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, prosperite, konkurencieschopnosti a atraktívnosti regiónov;
15. zdôrazňuje skutočnosť, že vzhľadom na to, že právne predpisy v oblasti lesného hospodárstva majú vplyv na milióny drobných vlastníkov lesov, lesohospodárske politiky by sa mali vždy zameriavať na dosiahnutie rovnováhy medzi rešpektovaním vlastníckych práv majiteľov lesov a požiadavkami na zabezpečenie verejného majetku;
16. poukazuje na to, že lesné hospodárstvo je prirodzenou súčasťou integrovanej politiky v oblasti vidieka a regionálnej politiky, čo by sa malo zohľadniť v diskusiách o budúcnosti SPP po roku 2013, a že je takisto nevyhnutné zistiť potrebu opatrení v oblasti lesného hospodárstva;
17. uznáva, že v mnohých prípadoch možno v zalesnených oblastiach zriadiť parky veterných elektrární; domnieva sa, že projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a ochrana lesov si navzájom neodporujú, ale sa dopĺňajú;
18. uznáva dôležitosť zachovávania a zvyšovania lesných zdrojov v EÚ, najmä v členských štátoch, ktoré sú viac zasiahnuté extrémnymi poveternostnými javmi a zmenou klímy, keďže lesy a zalesnené oblasti zaisťujú významné spoločenské, hospodárske a environmentálne prínosy; a domnieva sa tiež, že opatrenia na ochranu lesov by sa mali zameriavať na prevenciu a adaptáciu tak, aby lesy nestrácali svoje produktívne, ekologické a sociálne funkcie;
19. domnieva sa, že drevné suroviny môžu byť nízkoenergetickou náhradou energeticky náročných materiálov, ako sú kovové zliatiny, plasty a betón, ktoré sa bežne používajú v stavebníctve a iných odvetviach; upozorňuje na to, že nadmerná regulácia môže viesť k nižšej konkurencieschopnosti výrobkov z dreva v porovnaní s neobnoviteľnými materiálmi;
20. zdôrazňuje, že je potrebné zameriavať sa na dodávateľský reťazec surovín a spracovaných výrobkov s cieľom zaručiť legálny obchod a ochranu lesov; kladie dôraz na to, že riadenie dodávateľského reťazca by mohlo pomôcť zabezpečiť vyrovnanejšie podmienky, pri čom zohráva rozhodujúcu úlohu zapojenie zainteresovaných strán a ich úsilie o spoluprácu;
21. žiada o obozretnosť a dôsledné sledovanie lesných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby bioenergetické stratégie a akékoľvek zvyšovanie využívania biomasy neviedli k obmedzovaniu schopnosti lesov ukladať oxid uhličitý a neboli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa zmeny klímy;
22. podčiarkuje, že lesné oblasti majú nesporný význam pre bezpečnosť obyvateľstva, pretože chránia ľudské obydlia pred negatívnym dosahom prírodných javov;
23. poukazuje na to, že je dôležité, aby podniky uznali, že zapojením sa do ochrany biodiverzity a lesov získajú dôveryhodnosť, publicitu a iné finančné výhody;
24. zdôrazňuje potrebu posilniť komunikačnú a informačnú činnosť, aby sa zabezpečilo udržateľné lesné hospodárstvo, prispôsobenie zmene klímy, informovanie verejnosti a podpora udržateľného využívania dreva;
25. poukazuje na dôležitosť výmeny najlepších postupov v súvislosti s tým, ako podniky a priemyselné odvetvia môžu prispievať k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity prostredníctvom zohľadňovania životného cyklu a ako môžu vytvárať prepojenie medzi ochranou biodiverzity a tvorbou zisku;
26. konštatuje, že EÚ disponuje v oblasti lesného hospodárstva nesporným know-how pochádzajúcim z dlhoročnej praxe tradičného lesníctva; požaduje však ďalšie opatrenia týkajúce sa výskumu, odbornej prípravy a informovanosti, pokiaľ ide o riziká, ktoré pre lesy a odvetvie lesného hospodárstva vyplývajú zo zmeny klímy, ako aj dlhodobé plánovanie lesníckeho odvetvia zo strany regionálnych orgánov a členských štátov v spolupráci so zainteresovanými subjektmi a Komisiou;; konštatuje, že je potrebný ďalší výskum absorpcie CO2 v rôznych typoch lesov;
27. požaduje ďalšie opatrenia týkajúce sa výskumu, vzdelávania a informovanosti, pokiaľ ide o riziká, ktoré pre lesy a odvetvie lesného hospodárstva vyplývajú zo zmeny klímy, ako aj dlhodobé plánovanie zo strany odvetvia lesného hospodárstva, regiónov a členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť koordináciu európskych a národných výskumných programov týkajúcich sa rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy pre lesy a lesné hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia referenčnej internetovej stránky s digitálnymi mapami lesných oblastí a informáciami o ich povolenom využívaní, ako aj o oblastiach NATURA a vzácnych ekosystémoch, s cieľom poskytnúť orgánom štátnej správy, občanom a podnikom lepšie informácie;
28. zdôrazňuje, že adaptačné schopnosti lesov môžu mať pozitívny vplyv na lesné komplexy a odvetvie lesného hospodárstva v rámci celkového dosahu zmeny klímy, žiada preto o zvýšenie finančnej podpory na výskum adaptačných schopností;
29. zdôrazňuje, že treba zintenzívniť koordinačné a informačné úsilie vnútri EÚ a medzi EÚ a členskými štátmi; domnieva sa, že jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa by bolo, ak by sa jedno oddelenie Komisie ujalo aktívnej koordinácie všetkých činností týkajúcich sa lesného hospodárstva v Únii; vyzýva Komisiu, aby posúdila situáciu a predložila návrh na vytvorenie takejto funkcie v rámci jedného GR;
30. zdôrazňuje potrebu vypracovať stratégiu finančných nástrojov zameraných na plnenie celosvetových cieľov a cieľov EÚ v oblasti lesného hospodárstva vrátane výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby predložila štúdiu na túto tému do konca roku 2011;
31. domnieva sa, že priemyselné využívanie lesných zdrojov ako suroviny pre chemický priemysel alebo ako polotovaru určeného na výrobu stavebných materiálov by sa malo obmedziť predovšetkým na hospodárske lesy; varuje pred negatívnym dosahom privatizácie prírodného bohatstva členských štátov, napríklad lesov;
32. vyzýva Komisiu, aby na európskej a vnútroštátnej úrovni zhromažďovala a sledovala ukazovatele týkajúce sa lesov a ich funkcií (napr. lesnatosť, regeneračná schopnosť, schopnosť pôdy zadržiavať vodu, miera erózie, oblasti určené na opätovné zalesňovanie atď.);
33. upozorňuje, že v prípade suchých oblastí a regiónov, ktoré sú vystavené riziku dezertifikácie, prinesie opätovné zalesňovanie produktívnymi druhmi úžitok obyvateľom a podporí ich zapojenie do úloh ochrany a boja proti požiarom;
34. uznáva, že v krajinách Stredozemia majú lesy osobitný význam, keďže majú schopnosť znižovať teplotu a zabezpečovať rovnováhu kolobehu vody, a preto sa domnieva, že pred opätovným zalesňovaním treba uskutočniť vedecké štúdie s cieľom identifikovať druhy a miesta, ktoré sú najvhodnejšie na účely ochrany pôdy a zachytávania dažďovej vody;
35. nabáda členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v boji proti nezákonnej ťažbe dreva a obchodu s takto vyprodukovaným drevom, čím pomôžu bojovať proti odlesňovaniu, degradácii lesov a strate biodiverzity;
36. domnieva sa, že vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú v sekvestráciu CO2 majú stromy pochádzajúce z agrolesníctva, by sa tieto stromy mali z hľadiska boja proti zmene klímy posudzovať rovnakým spôsobom ako všetky tradičné neproduktívne lesy.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia | 9.11.2010 |
|
|
| |
Výsledok záverečného hlasovania | +: –: 0: | 44 0 1 | |||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní | Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Fiona Hall, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber | ||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní | António Fernando Correia De Campos, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Silvana Koch-Mehrin, Ivari Padar, Vladko Todorov Panayotov, Peter Skinner, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann | ||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia | 16.3.2011 |
|
|
| |
Výsledok záverečného hlasovania | +: –: 0: | 53 6 0 | |||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní | János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Martin Callanan, Nessa Childers, Bairbre de Brún, Bas Eickhout, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Julie Girling, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Salvatore Tatarella, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis | ||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní | Marisa Matias, Miroslav Mikolášik, Bill Newton Dunn, Bart Staes, Eleni Theocharous, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Marita Ulvskog, Anna Záborská | ||||