Dokument na schôdzu
9.3.2012
SPRÁVA
o ženách a zmene klímy
( 2011/2197(INI) )
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Nicole Kiil-Nielsen
PR_INI
OBSAH
strana
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU.........................................................3
DÔVODOVÁ SPRÁVA...........................................................................................................13
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín 17
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE..............................................22
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o ženách a zmene klímy
( 2011/2197(INI) )
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 ( COM(2011)0112 ),
– so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,
– so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom z 9. novembra 2001,
– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 18. decembra 2000,
– so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o uplatňovaní hľadiska rovnosti v práci Európskeho parlamentu[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 na tému 2050: budúcnosť začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce[5],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín ( A7-0049/2012 ),
A. keďže zmena klímy nie je rodovo neutrálna a má rodovo diferencované účinky;
B. keďže spotreba a životný štýl majú významný vplyv na zmenu klímy;
C. keďže ženy predstavujú približne 50 percent svetovej populácie, nesú však pomerne väčšiu zodpovednosť za každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby a starostlivosti o deti a za činnosti týkajúce sa domácnosti; keďže modely správania v oblasti spotreby sa medzi ženami a mužmi líšia, pretože ženy spotrebovávajú udržateľnejším spôsobom než muži a prejavujú väčšiu ochotu konať v oblasti ochrany životného prostredia tak, že v oblasti spotreby robia udržateľnejšie rozhodnutia;
D. keďže vzhľadom na úlohy pohlaví ženy neovplyvňujú životné prostredie tak isto ako muži a ich prístup k zdrojom a spôsoby, ako sa vyrovnávať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej, sú ovplyvnené diskrimináciou v oblasti príjmov, prístupu k zdrojom, politickej moci, vzdelaniu a zodpovednosti za domácnosť;
E. keďže zmenou klímy sa umocnia rozdiely a hrozí, že politiky týkajúce sa zmeny klímy budú mať nepriaznivý dosah aj na rodovú rovnosť a práva žien, ak sa v nich od začiatku nebude zohľadňovať diskriminácia na základe pohlavia;
F. keďže bez skutočnej rodovej rovnosti nebude existovať ani klimatická spravodlivosť a na odstránenie nerovností a boj proti zmene klímy by sa nemalo hľadieť ako na dva protikladné problémy;
G. keďže demokracia, dodržiavanie ľudských práv a rovnosť príležitostí mužov a žien prispievajú k udržateľnému rozvoju a k ochrane životného prostredia;
H. keďže všetky iné ako rodovo podmienené príčiny diskriminácie a zraniteľnosti (napríklad chudoba, zemepisná poloha, tradičné a inštitucionálne dôvody diskriminácie, rasa atď.) majú spoločné to, že bránia v prístupe k zdrojom a prostriedkom čelenia dramatickým zmenám, napr. zmene klímy;
I. keďže v niektorých oblastiach je takmer 70 % žien zamestnaných v poľnohospodárstve[6], produkujú až 90 % niektorých obilnín[7], ale napriek tomu majú takmer nulové zastúpenie pri rokovaniach o rozpočte a v činnostiach v oblasti zmeny klímy;
J. keďže 70 % chudobných ľudí, ktorí majú na prežitie denne menej ako 1 USD, sú ženy a keďže ženy vlastnia menej ako 1 % majetku na celom svete; keďže v rozvojových krajinách ženy v porovnaní s mužmi reinvestujú výrazne väčšiu časť svojho príjmu do rodiny;
K. keďže plánovanie rodičovstva môže podstatne zlepšiť zdravotný stav v materstve a kontrolu nad veľkosťou rodiny a napokon aj zvýšiť nezávislosť a znížiť pracovnú záťaž žien, ktoré sú hlavnými osobami zabezpečujúcimi starostlivosť o deti, pričom sa zvýši odolnosť žien a ich rodín voči účinkom zmeny klímy, ako sa uvádza v 20-ročnom pláne prijatom na Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;
L. keďže problémy v oblasti životného prostredia, ktoré spôsobuje a prehlbuje zmena klímy, sú v súčasnosti dôvodom rastu nútenej migrácie, a preto existuje rastúca spojitosť medzi žiadateľmi o azyl a oblasťami so znehodnoteným životným prostredím; keďže je potrebná lepšia ochrana a presídlenie klimatických utečencov a tiež osobitná pozornosť venovaná ženám, lebo predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu;
M. keďže 75 až 80 % z celkového počtu 27 miliónov utečencov tvoria ženy a deti[8]; keďže migrácia spôsobená zmenou klímy bude mať rôzny vplyv na mužov a ženy a na ženy často závažnejší; keďže sú potrebné osobitné ustanovenia týkajúce sa zdravia, bezpečnosti a nezávislosti, aby sa znížila zraniteľnosť žien v takýchto prípadoch vynútenej alebo dobrovoľnej migrácie;
N. keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a najmä na rokovaniach o zmene klímy je stále neuspokojivý a pokrok v tomto smere je veľmi slabý, či takmer nijaký; keďže ženy sú vo vedení delegácií zastúpené len 12 až 15 % a medzi delegátmi ich je približne 30 %;
O. keďže dve tretiny všetkých negramotných ľudí tvoria ženy[9], a preto je prístup k informáciám a odbornej príprave prostredníctvom vhodných komunikačných prostriedkov nesmierne dôležitý, aby sa zaručila ich nezávislosť a začlenenie, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú prírodné katastrofy;
P. keďže prírodné katastrofy majú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dôležitý vplyv na vzdelanie, zdravie, štrukturálnu chudobu a presídľovanie osôb a keďže deti tvoria skupinu zvlášť ohrozenú dôsledkami prírodných katastrof; keďže je preukázaná súvislosť medzi výskytom katastrof a znížením vzdelanosti a keďže katastrofy výrazne zhoršujú rozdiel medzi pohlaviami v úrovni vzdelania;
Q. keďže sucho a nedostatok vody v dôsledku zmeny klímy núti ženy viac sa venovať zabezpečeniu vody, potravín a energií a mladí často opúšťajú školy, aby matkám v týchto úlohách pomáhali;
R. keďže ženy sú zároveň aj vplyvnými aktérmi zmien, sú celkovo aktívnejšie v rámci činností občianskej spoločnosti a ich plné zapojenie do každého aspektu boja proti zmene klímy by zaručilo spravodlivejšie a komplexnejšie a účinnejšie politiky na riešenie zmeny klímy, pokiaľ ide o aspekty prispôsobovania a zmierňovania jej vplyvov;
S. keďže v dôsledku zodpovednosti za správu obmedzených prírodných zdrojov ženy získali dôležité poznatky o nutnosti trvalej udržateľnosti životného prostredia, čím dostali potenciálnu úlohu, ktorá by nemala byť zanedbaná pri rozvoji stratégií zameraných na prispôsobovanie sa zmene klímy a na jej zmierňovanie;
T. keďže mechanizmy alebo financovanie určené na predchádzanie a prispôsobovanie sa katastrofám a ich zmierňovanie ostanú nedostatočnými, ak sa ženy nebudú v plnej miere zúčastňovať na procese navrhovania, rozhodovania a vykonávania; keďže sa osvedčenými postupmi, napríklad z Tuniska, Nikaraguy, Salvádoru a Hondurasu, dokázalo, že vedomosti a účasť žien zachraňujú životy pri zvládaní katastrof , posilňujú biodiverzitu a zlepšujú vodné hospodárstvo, posilňujú bezpečnosť potravín, zabraňujú rozširovaniu púští a podporujú verejné zdravie;
Všeobecné ustanovenia
1. berie na vedomie, že zmenou klímy sa okrem jej iných katastrofálnych následkov zvyšuje aj diskriminácia na základe pohlavia, a preto zdôrazňuje skutočnosť, že predchádzanie nebezpečnej zmene klímy musí byť absolútnou prioritou EÚ vnútornej, ako aj vonkajšej politiky;
2. vyzýva Komisiu a Radu, aby zapracovali a začlenili rodový aspekt do každej fázy politík v oblasti klímy od navrhovania až po financovanie, vykonávanie a hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia týkajúce sa klímy neviedli k zvýšeniu rodových rozdielov, ale naopak, aby boli prínosné aj pre postavenie žien;
3 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na všetkých úrovniach rozhodovania zahrnuli ciele rodovej rovnosti a rodovej spravodlivosti do politík, akčných plánov a iných opatrení, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja, rizika katastrof a zmeny klímy tým, že budú robiť systematické analýzy podľa pohlavia, vytvoria ukazovatele a kritériá zohľadňujúce rodové špecifiká a vyvinú praktické nástroje; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o zmene klímy je potrebné brať do úvahy zásady rodovej rovnosti na všetkých úrovniach, od výskumu a analýzy až po návrh a uplatňovanie a rozvoj stratégií pre zmiernenie a prispôsobenie;
4 pripomína, že Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej 4. hodnotiacej správe z roku 2007 potvrdil, že vplyv zmeny klímy na ľudí je rôzny v závislosti od ich pohlavia, veku a spoločenskej triedy, pričom pravdepodobne najväčšie dôsledky má na chudobné vrstvy; zastáva názor, že dosiahnutie rodovej rovnosti je kľúčovým činiteľom ľudského rozvoja a je základným cieľom v boji proti chudobe; žiada, aby sa pri zostavovaní politík týkajúcich sa rozvoja, ľudských práv a zmeny klímy všeobecne uplatňoval prístup založený na rodovej rovnosti; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa Rámcový dohovor Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vykonával v súlade s rámcami v oblasti ľudských práv, vnútroštátnymi a medzinárodnými dohodami o rodovej rovnosti a spravodlivosti vrátane Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);
5.. zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy a jej negatívne vplyvy by mali byť tiež považované za oblasť súvisiacu s rozvojom, ktorá má rodové dôsledky a ktorá sa týka všetkých oblastí života (sociálnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej) na miestnej až celosvetovej úrovni, a že od všetkých zúčastnených strán sa vyžaduje spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy a znižovania rizika katastrof zohľadňovalo rodové hľadisko, citlivo sa v nich pristupovalo k pôvodnému obyvateľstvu a dodržiavali sa ľudské práva;
6. víta rastúcu informovanosť o rodovom aspekte zmeny klímy v rámci diskusií o klíme na vysokej úrovni a zásahov zo strany aktérov na vysokej úrovni; zdôrazňuje však potrebu konkrétnych krokov zameraných na začlenenie väčšieho počtu žien do diplomacie EÚ v oblasti klímy na všetkých úrovniach rozhodovania, a najmä do rokovaní v oblasti zmeny klímy prostredníctvom takých opatrení, ako napr. zavedenie 40 % kvóty v delegáciách;
7. pripomína Komisii a členským štátom svoje uznesenie o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) a naliehavo ich vyzýva, aby splnili svoj záväzok „usilovať sa o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %“, ,keď ide o financovanie v oblasti klímy; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať túto zásadu aj na orgány činné v oblasti prenosu a prispôsobovania technológií;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a hodnotení politík, programov a projektov v oblasti boja proti zmene klímy zhromažďovali rodovo diferencované údaje, špecifické pre jednotlivé krajiny, aby sa účinne vyhodnotili a riešili rôzne vplyvy, ktoré má zmena klímy na každé pohlavie, a aby sa vypracovali pokyny na prispôsobovanie sa zmene klímy s návrhom politík, ktoré môžu chrániť ženy a posilniť ich postavenie, aby sa mohli vyrovnať s účinkami zmeny klímy;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodovo citlivé štatistiky do všetkých politických oblastí týkajúcich sa životného prostredia s cieľom zlepšiť posúdenie všeobecnej situácie žien a mužov, pokiaľ ide o zmenu klímy;
10. upozorňuje, že zahrnutie otázok týkajúcich sa podpory rodovej rovnosti a odstránenia diskriminácie do vonkajšej politiky EÚ by malo naďalej prispievať k tomu, že ženy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, tvorbe politiky, riadení, zachovaní a sledovaní prírodných zdrojov, životného prostredia a v úsilí bojovať proti zmene klímy;
11. žiada, aby sa spôsob, akým rast, spotreba a životný štýl ovplyvňujú zmenu klímy, monitoroval pomocou ukazovateľa, ktorý vyjadruje ohľaduplný prístup ku klíme (ako alternatíva k HNP);
12. vyzýva EÚ a členské štáty, aby posúdili, do akej miery politiky týkajúce sa klímy zohľadňujú potreby žien, a naliehavo ich žiada, aby pri vytváraní politiky trvalo udržateľného rozvoja zohľadňujúcej rodové špecifiká uplatňovali rodové hľadisko;
Prispôsobenie sa zmene klímy
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednoducho použiteľné nástroje na hodnotenie vplyvu projektov z rodového hľadiska počas všetkých fáz projektov, ako sú nástroje používané v prípade rozvojových projektov;
14. žiada inkluzívne miestne riešenia a projekty vrátane zvyšovania informovanosti o existujúcich ohrozeniach a možnostiach ich riešiť, ako sú tradičné skúsenosti a poznatky pôvodného obyvateľstva, a najmä žien;
15. poukazuje na skutočnosť, že ženy sú v celosvetovom meradle aktívnejšie, pokiaľ ide o činnosti občianskej spoločnosti, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporovala vytváranie sietí ženských organizácií a subjektov občianskej spoločnosti;
16. vyzýva Komisiu, aby pripravila programy, v ktorých presun moderných technológií a know-how môže pomôcť rozvíjajúcim sa spoločenstvám a regiónom prispôsobiť sa zmene klímy;
17. poukazuje na skutočnosť, že v rozvojových krajinách sveta majú hlavnú úlohu pri odbere vody a hospodárení s ňou ženy, keďže často sú to práve ony, kto vodu zachytáva, používa a rozdeľuje, a to nielen v domácnosti, ale aj pri poľnohospodárskych prácach; vyzýva Komisiu, aby poskytla rozvojovú pomoc na dostupné programy na hĺbenie studní s využitím energií z obnoviteľných zdrojov a jednoduchých systémov na úpravu vody, ktoré si nevyžadujú náročnú údržbu;
18. žiada, aby sa budovanie kapacít a odbornej prípravy zohľadňujúce rodové hľadisko začlenilo do riešení zameraných na prispôsobenie sa zmene klímy, ktoré musia byť v súlade s osobitnými potrebami žien a zohľadňovať špecifické prekážky, ale aj schopnosti a skúsenosti žien;
19. zdôrazňuje, že je dôležité spoliehať sa na znalosti žien a podporovať riešenia na miestnej úrovni, ktoré majú na každodenný život ľudí veľmi konkrétny vplyv, napríklad projekt v Južnej Afrike s názvom Girls in Risk Reduction Leadership (Vedúca úloha dievčat pri znižovaní rizík) alebo niekoľko projektov na pomoc skupinám žien pri inštalácii zariadení s pitnou vodou a záchodov v indických slumoch;
20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zvyšovania odolnosti žien zahrnuli rodové otázky do stratégií na predchádzanie a riadenie rizík spojených s prírodnými katastrofami a aby podporovali posilnenie postavenia a informovanosti žien prostredníctvom budovania kapacít pred katastrofami súvisiacimi s klímou, pri takýchto katastrofách a po nich, ako aj ich aktívne zapojenie do predvídania katastrof, systémov včasného varovania a predchádzania katastrofám;
21. poznamenáva, že v mnohých spoločenstvách na svete sú ženy z dôvodu rodinných povinností zraniteľnejšie voči zmene životného prostredia, pričom táto zraniteľnosť sa vplyvom zmeny klímy ešte prehlbuje; poukazuje na skutočnosť, že na ženy vplývajú mnohé úlohy, ktoré zastávajú ako pestovateľky a obstarávateľky potravín, opatrovníčky a hospodárske subjekty;
22. vyzýva na zvýšenie transparentnosti a inkluzívneho charakteru existujúcich mechanizmov a postupov plánovania, ako sú národné akčné programy na adaptáciu (NAPA) a budúce národné plány na prispôsobenie, a žiada, aby sa tieto zásady presadzovali v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy;
23. zdôrazňuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vplyv okolností, ktoré súvisia so zmenou klímy, ako je podvýživa a výskyt infekčných chorôb, na zdravie človeka je iný u každého pohlavia; so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru úmrtnosti žien počas katastrof; domnieva sa, že rodovo zameraný výskum v oblasti vplyvu zmeny klímy na zdravie žien by pomohol dosiahnuť cielenejšie riešenie; vyzýva vlády všetkých krajín, aby vyvinuli väčšie úsilie na zabezpečenie lepšej prevencie, starostlivosti a prístupu k zdravotníckym službám a liekom predovšetkým pre ženy, pretože patria do zraniteľnej skupiny, aby sa najmä z pozície poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviazali uskutočňovať mnohé opatrenia, ktoré budú riešiť zdravotné riziká spojené so zmenou klímy, a aby vytvorili rámec na posudzovanie zdravotných rizík na základe pohlavia a prijali opatrenia na zmierenie a prispôsobenie v súvislosti so zmenou klímy;
24. zdôrazňuje, že 70 % najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktoré vykonávajú dve tretiny všetkej práce, ale vlastnia menej ako 1 % všetkých majetkov; poznamenáva, že ženy nemajú rovnaký prístup k zdrojom, technológiám, službám, právam na pôdu, úverovým a poisťovacím systémom a rozhodovacím právomociam a nemajú ani kontrolu nad týmito oblasťami, v dôsledku čoho sú voči zmene klímy nepomerne zraniteľnejšie, sú ňou vo vyššej miere ovplyvňované a majú menej príležitostí na prispôsobenie; zdôrazňuje, že 85 % ľudí, ktorí zomrú následkom prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy, sú ženy, že 75 % environmentálnych utečencov sú ženy a že ženy sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú aj skrytými obeťami bojov o zdroje a násilia vyplývajúceho zo zmeny klímy;
25. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu „klimatickej spravodlivosti“; trvá na tom, že najnespravodlivejším dôsledkom našej neschopnosti účinne riešiť zmenu klímy by bol nepriaznivý vplyv na chudobné krajiny a obyvateľstvo, a najmä na ženy;
Zmiernenie zmeny klímy
26. vyzýva Komisiu a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby nechali vypracovať štúdiu osobitne zameranú na rodový rozmer politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy;
27. zdôrazňuje, že sú potrebné cielené politiky, aby sa zabránilo segregácii a diskriminácii na základe pohlavia v ekologickom hospodárstve, kde v nových technológiách a na vedeckých miestach prevládajú už takmer výlučne muži; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podnikania pre otvorenie ekologického hospodárstva ženám i mužom;
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali ženy k technickému a vedeckému vzdelávaniu a povolaniu v oblasti životného prostredia a energetiky, lebo potreba odborných vedomostí v tejto oblasti zabezpečí ženám bezpečné a perspektívne zamestnanie a lepšie zohľadnenie potrieb žien pri definovaní politík v oblasti zmeny klímy;
29. vyzýva Komisiu, aby podporila reformu existujúcich mechanizmov a finančných prostriedkov s cieľom zvýšiť ich transparentnosť a inkluzívny charakter a dosiahnuť, aby sa v nich odrážal podiel miestnych komunít, najmä žien, na znižovaní emisií, a aby presadzovala tieto zásady v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy s cieľom vytvoriť lepšie možnosti na posilnenie hospodárskeho postavenia žien;
30. uznáva, že rast obyvateľstva má vplyv na klímu, a zdôrazňuje potrebu primerane reagovať na všetky neuspokojené potreby žien a mužov v oblasti antikoncepcie vo všetkých spoločnostiach;
31. pripomína, že na predchádzanie závažnému negatívnemu dosahu na ženy a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva je potrebné a úplne nevyhnutné zabrániť nebezpečnej zmene klímy a obmedziť zvyšovanie priemerných teplôt na 2ºC alebo v rámci možností na 1,5ºC v porovnaní s hodnotami z obdobia pred priemyselnou revolúciou;
32. vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov s cieľom podnietiť inkluzívne rozhodovanie, ako sa stalo v dopravnom a energetickom odvetví v Malmö (Švédsko) a v oblasti Vollsmose (Dánsko)[10];
33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele na hodnotenie vplyvu projektov a programov z rodového hľadiska a aby presadzovali rodové rozpočtovanie v politikách súvisiacich s klímou bez ohľadu na to, či sa tieto politiky vykonávajú na medzinárodnej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nástroje a usmernenia určené na analýzu politík a programov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj súvisiacich výskumných programov a činností z rodového hľadiska;
35. zdôrazňuje význam úlohy žien pri realizácii opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy v každodennom živote, napríklad prostredníctvom krokov na úsporu energie a vody, recyklovaním a používaním výrobkov šetrných k životnému prostrediu a ekologických výrobkov, pretože sú stále ako prvé zodpovedné za zaobchádzanie s týmito zdrojmi v domácnosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na zvýšenie informovanosti na miestnej úrovni so zameraním na každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby spojené s činnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o domácnosť a deti;
36. z tohto dôvodu uznáva, že ženy môžu významne prispieť k úspešným inováciám vďaka svojej schopnosti vzdelávať sa v oblasti podnikania aj vedenia domácnosti;
37. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilňovania aktívnej účasti žien na inováciách zameraných na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja ako prostriedku na riešenie závažných problémov vyvolaných zmenou klímy;
38. zdôrazňuje, že zmena klímy bude nevyhnutne viesť k migrácii z oblastí postihnutých pohromami, ako sú napríklad suchá alebo záplavy, a že EÚ nesmie zabudnúť na to, že musí chrániť ženy vo všetkých táboroch pre vnútorne presídlené osoby a utečencov;
39. konštatuje, že v budúcnosti sa zvýši vplyv zmeny životného prostredia na migráciu a presídľovanie a že podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) 80 % utečencov na svete tvoria ženy a deti; opätovne zdôrazňuje, že pri riešení environmentálnych a humanitárnych kríz, ktoré sú spôsobené zmenou klímy, je dôležité stanoviť stratégie zohľadňujúce rodové špecifiká; preto zastáva názor, že je potrebné bezodkladne uskutočniť výskum s cieľom zistiť, ako riadiť environmentálnu migráciu tak, aby boli zohľadnené rodové špecifiká, čo znamená uznanie mužských a ženských úloh a zodpovedností v oblasti prírodných zdrojov a reakciu na ne a prípadne zabezpečenie toho, aby boli obmedzené zdroje dostupné chudobným spoločenstvám a aby utečenci mali k dispozícii vodu;
Financovanie
40. vyzýva delegácie EÚ, aby dodržiavali zásadu stanovenú v uvedenom uznesení o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17), aby zabezpečili vyvážené zastúpenie mužov a žien vo všetkých rozhodovacích orgánoch v oblasti financovania opatrení na boj proti zmene klímy vrátane správnej rady zeleného klimatického fondu a prípadných podriadených rád pre individuálne prípady financovania;
41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili programy a stratégie na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré využijú rodovú analýzu na zlepšenie životných podmienok žien a dievčat a zohľadnia rodovú nerovnosť v oblasti prístupu k úverom, informáciám, technológiám, pôde, prírodným zdrojom, udržateľnej energii a prístupu k informáciám a službám v oblasti reprodukčného zdravia; žiada, aby takéto programy a stratégie zahŕňali inovatívne spôsoby financovania, napr. systémy mikroúverov, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú utečenci v dôsledku zmeny klímy;
42. zdôrazňuje, že sú potrebné finančné mechanizmy, ktoré zohľadňujú ženské priority a potreby, a potrebné je aj aktívne zapojenie organizácií, ktoré podporujú rodovú rovnosť, do vypracovania finančných kritérií a vyčleňovania financií na iniciatívy týkajúce sa zmeny klímy, predovšetkým na miestnej úrovni, a do činností v rámci Kodanského zeleného klimatického fondu;
43. žiada začlenenie rodovej rovnosti ako prierezovej otázky do všetkých finančných prostriedkov a nástrojov v oblasti klímy; zdôrazňuje, že toto začlenenie si vyžaduje odbornú znalosť rodovej problematiky a malo by sa rozšíriť na úlohu, riadenie a spôsoby fungovania takýchto finančných mechanizmov a že spôsoby fungovania a mechanizmy monitorovania a hodnotenia by mali zaručiť, aby ženy a miestne komunity mali prospech z náležitého financovania;
44. vyzýva Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali zvýšené, nové a doplnkové finančné prostriedky predovšetkým v prípade opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy s priamym prínosom pre ženy, ktoré sú často neprimerane zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy; žiada, aby sa takéto financovanie v oblasti prispôsobenia poskytovalo výlučne formou grantov;
45. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách prostredníctvom procesov odovzdávania technológií a znalostí, ktoré by zahŕňali aj vyváženú účasť žien, s cieľom prispieť k rovnosti príležitostí a zároveň k zmierneniu zmeny klímy;
46. so znepokojením poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý môže mať zmena klímy na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov OSN, najmä tých, ktoré sú spojené s postavením žien a ich ochranou;
47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Súvislosti medzi pohlaviami a zmenou klímy sa začali brať do úvahy len nedávno a ešte stále neviedli ku skutočnej integrácii rodového hľadiska do politík v oblasti klímy.
Medzinárodné súvislosti tomu nie sú naklonené: je cítiť neistotu, ktorou sa vyznačuje obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, a hrozbu, že nedôjde k uzavretiu právne záväznej medzinárodnej dohody. Vzhľadom na legitímne obavy, že sa nesplnia záväzky v oblasti klímy, ktoré už aj tak nie sú dostatočné, sa otázky klimatickej spravodlivosti a uvedomovania si zraniteľností pomaly vytrácajú.
Pozornosť sa sústreďuje na krajiny zhromaždené v Durbane v roku 2011 a neskôr v roku 2012 v Riu a výsledok rokovaní závisí od ich schopnosti nechať bokom spory a egocentrické sklony v záujme dosiahnutia dohody, ktorá by bola právne záväzná a zároveň dostatočne ambiciózna na to, aby bola dôveryhodná.
Táto správa tento postup podporuje. Keďže účinky zmeny klímy budú mať neprimeraný dosah na ženy, treba zdôrazniť, že boj proti zmene klímy musí byť pre Európsku úniu absolútnou prioritou, tak v jej vonkajšej, ako aj vnútornej politike.
Do rokovaní, ako aj väčšiny politík a programov realizovaných na vnútroštátnej úrovni, ako sú NAPP, bol rodový rozmer začlenený len nedávno a predstavuje citlivú otázku. I keď sa v niektorých odvetviach (napríklad v poľnohospodárstve rozvojových krajín alebo v správe lesných zdrojov) považuje za oprávnenú, pokiaľ ide o naliehavosť situácie v oblasti klímy a otázku prežitia ľudstva, ani zďaleka nie je vnímaná ako prierezová otázka alebo ako priorita.
Spravodajkyňa by chcela preukázať, že klimatická spravodlivosť nie je len nevyhnutnou požiadavkou, ale najmä, že najúčinnejšie, menej nákladné a v konečnom dôsledku spravodlivejšie riešenia môžu vzniknúť práve tým, ak svoje úvahy rozšírime o tieto otázky. Diskriminácia spojená s pohlavím sa v našich spoločnostiach vyskytuje všade, a preto sa nám zdá, že je nesmierne dôležité, aby sme k nej v našich politikách v oblasti klímy nepristupovali ľahostajne, inak sa situácia zhorší, a najmä môže dôjsť k prehliadnutiu mnohých nápadov, opatrení a hybných síl na neodkladný boj proti zmene klímy.
Spravodajkyňa by chcela vyjadriť tieto tri posolstvá:
- zohľadnenie rodového hľadiska je príležitosťou bojovať proti zmene klímy lepšie, spravodlivejšie a účinnejšie;
- v záujme účinnosti sa uplatňovanie rodového hľadiska musí opierať súčasne a v rovnakej miere o dve zásady: riešiť účinky nerovností a venovať sa ich príčinám, predovšetkým zvýšením finančnej nezávislosti žien a posilnením prostriedkov ich emancipácie v rámci ich komunít;
- naše chápanie súvislostí medzi zmenou klímy a ženami sa zlepší na základe vedomého konania a zhromažďovania rodovo diferencovaných údajov. Toto lepšie spoznanie umožní prispôsobiť naše rozhodovanie, podobne ako v prípade rozvojových politík v priebehu posledných dvadsiatich rokov.
Väčšia zraniteľnosť
Ak sa zdá, že súvislosť medzi zmenou klímy a ženami nie je na prvý pohľad zreteľná, vyplýva to z toho, že ženy na celom svete netvoria homogénnu skupinu. Naopak, vychádzajúc z rozdielnej životnej úrovne, rozdielnych príležitostí a rozdielneho vzdelania by sa dalo usúdiť, že pohlavie nie je dostatočne univerzálnym faktorom na to, aby bolo rozhodujúce v boji proti zmene klímy.
Napriek tomu sú ženy na celom svete vystavené diskriminácii, pretože sú ženami, a ich potreby, túžby a príležitosti sú obmedzenejšie a berú sa do úvahy menej ako v prípade mužov. Štatistiky, v ktorých sa rozlišuje pohlavie, ukazujú, že táto skutočnosť sa týka všetkých oblastí života a všetkých spoločností:
– ženy majú obmedzenejší prístup k finančným zdrojom a k vlastníckym právam (vlastnia menej ako 1 % svetových zdrojov a predstavujú 70 % osôb, ktoré majú na deň menej ako 1 dolár),
– sú systematicky nedostatočne zastúpené pri prijímaní politických a hospodárskych rozhodnutí (na celosvetovej úrovni tvoria 17 % poslancov a 8 % ministrov),
– ženy vykonávajú veľmi veľkú časť neplatenej práce, a to vo forme starostlivosti o iné osoby (deti, staršie osoby) a vedenia domácností (ženy vykonávajú 2/3 celkového pracovného času na celom svete, pričom ich príjmy predstavujú len 10 % celosvetových príjmov),
– ženy predstavujú hlavné obete sexuálneho násilia, 80 % utečencov a presídlených osôb a v prípade prírodnej katastrofy je nadmerná úmrtnosť žien päťkrát vyššia ako u mužov.
K tomu možno dodať, že ženy majú osobitné potreby v oblasti zdravia spojené najmä s reprodukciou a súvisiacimi faktormi: menštruácia, hygienické a zdravotné podmienky počas tehotenstva, pôrod a reprodukčné práva pri plánovaní rodičovstva.
Uvedené čísla sú výsledkom kultúrnych, tradičných alebo sociálnych prekážok brániacich rovnosti medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o práva a zodpovednosť. Táto historicky daná diskriminácia žien je príčinou ich zraniteľnosti. Ženy, ktoré sú v podriadenej pozícii vo všetkých oblastiach (hospodárskej, politickej, sociálnej atď.), majú menšie schopnosti prispôsobiť sa a reagovať na také zásadné zmeny, ako je otepľovanie klímy a jeho dôsledky.
Ženy ako aktérky zmien
Napriek tomu sa v medzinárodných dohodách dosiahol pokrok, vďaka ktorému bolo možné lepšie zohľadniť túto ich zraniteľnosť. V akčnom rámci z Hjógo týkajúcom sa prírodných katastrof v roku 2005 sa výslovne uvádza, že je dôležité zahrnúť rodové hľadisko do všetkých úrovní; aj v Agende 21 a vo vyhlásení z Ria z roku 1992 sa nachádza množstvo ustanovení, ktorých cieľom je zohľadňovať diskrimináciu z dôvodu pohlavia a vedome sa snažiť o začlenenie žien do všetkých aspektov politík v oblasti klímy.
Uvedomenie si rodového hľadiska však nekončí otázkou zvýšenej zraniteľnosti žien. Uvedomenie si rozdielov medzi ženami a mužmi zahŕňa dva neoddeliteľné aspekty: potrebu venovať osobitnú pozornosť ženám, aby sa zmiernila ich zraniteľnosť, a potrebu zavedenia činností na obnovenie rovnováhy vo vzťahoch medzi obomi pohlaviami.
Obe tieto zložky, pomoc ženám a posilnenie ich postavenia, sa musia spoločne začleňovať do politík. V dôsledku prírodných katastrof je napríklad dôležité zaviesť vyhovujúce hygienické a sanitárne zariadenia pre ženy a zároveň ich začleniť do vzdelávania a tímov v oblasti obnovy. Ak chceme zmierniť aktuálny núdzový stav a zároveň zaviesť prvky vedúce k zmene, musí sa tento dvojaký prístup vzťahovať na všetky projekty a programy.
Len spojením obidvoch týchto hľadísk je možné dosiahnuť cieľ uplatňovania rodového hľadiska: zmierniť následky diskriminácie, ktorej sú ženy vystavené, a zabezpečiť im väčšiu nezávislosť a emancipáciu.
Ženy, jednotlivo, ako aj na úrovni Spoločenstva, sú už teraz aktérkami zmien v záležitostiach týkajúcich sa klímy. Či už ide o imigrantky, ktoré pôsobia ako tzv. ekologické vyslankyne v Dánsku, alebo o indické ženy, ktoré zakladajú tradičné poľnohospodárske družstvá, zohľadnením rodového hľadiska sa zvyšujú príležitosti konať.
V správe sa zdôrazňuje aj doplnkovosť medzi činnosťami, ktorých cieľom je chrániť ženy nachádzajúce sa v už beztak kritickej situácii, ako aj skutočnosť, že je dôležité zmeniť zmýšľanie vo všetkých politikách v oblasti klímy, a to začlenením skupín obhajujúcich práva žien do rokovaní a mechanizmov financovania, zlepšením vzdelávania a poradenstva poskytovaného ženám a podporovaním projektov, ktoré ženám v rozvojových krajinách, ako aj v EÚ zabezpečujú zrovnoprávnenie a právomoci v rámci ich komunít.
Oblasť, ktorá je v rozvojových krajinách ešte stále z veľkej časti nepreskúmaná
I keď sa informovanosť v tomto smere zvyšuje, rodové hľadisko je v európskych programoch a projektoch spojených s otázkami klímy začlenené len čiastočne: v mechanizmoch rozvojovej pomoci a v opatreniach určených rozvojovým krajinám sa spomínané prepojenie nachádza čoraz častejšie, rodové hľadisko však naďalej chýba vo všetkých vnútroeurópskych politikách týkajúcich sa klímy.
Plán na rok 2050, v ktorom sú definované priority Únie v oblasti prechodu na zelené hospodárstvo a znižovania emisií a v ktorom sa navrhuje sektorový prístup k dosahovaniu stanovených cieľov, však nezohľadňuje rozdielnosti medzi ženami a mužmi.
Napriek tomu existujú medzi aspektmi pohlavia a klímy súvislosti, a to aj v rámci EÚ a v politikách pokrývajúcich energetiku, dopravu, poľnohospodárstvo atď. V kľúčových odvetviach budúceho zeleného hospodárstva tvoria napríklad už teraz prevažnú väčšinu muži, čo má dosah na rovnaké príležitosti obidvoch pohlaví, pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, ale zároveň podnecuje vznik takej podnikovej kultúry, ktorá nie je veľmi naklonená rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi.
Zohľadnenie rodového hľadiska sa neobmedzuje len na viditeľné rozdiely, ako je rozdielna mzda alebo vylúčenie z pracovných miest v oblasti vedy a služieb. Nepriame príčiny týchto rozdielov, ako je prevažne mužsky orientovaná podniková kultúra, diskriminácia týkajúca sa využitia času venovaného prácam v domácnosti atď., pramenia z androcentrizmu. Ak sa rodový aspekt nezačlení do politických úvah už od začiatku, môže sa stať, že pri formuláciách návrhov sa bude paušálne vychádzať zo skreslenej perspektívy: referenčnou osobou je totiž implicitne zdravý, heterosexuálny biely muž so stálym zamestnaním.
Rozšírenie nášho horizontu nie je len otázkou spravodlivosti, ale najmä účinnosti. Ženy tvoria polovicu populácie a ich potenciál konať a ovplyvňovať je význačný.
Spravodajkyňa by chcela zdôrazniť príležitosti, ktoré predstavuje zohľadnenie žien: tým, že v našich politikách v oblasti klímy nevedomky prehliadame polovicu občanov, oberáme sa o nesmiernu zásobu myšlienok, krokov a hybných mechanizmov.
Pohlavie a zmena klímy: chýbajúci článok?
Napriek tomu, že Európska únia preukázala snahy o začlenenie úvah v oblasti životného prostredia ako prierezovej politiky, a napriek tomu, že prepojenie medzi pohlavím a rozvojovými politikami už bolo začlenené, vzťahy medzi pohlavím a politikou zmierňovania, najmä v Európskej únii, nie sú ani preskúmané, ani využívané. Správa Európskeho parlamentu o uplatňovaní rodového hľadiska však zdôrazňuje význam toho, aby sa rovnaké postavenie žien a mužov podporovalo vo všetkých politikách Európskej únie.
Dúfame, že nebude potrebné odôvodniť význam pohlavia v prípade každej oblasti a že spomínané zohľadnenie sa neobmedzí na otázky zastúpenia žien v politike alebo v hospodárstve. Zavedenie súbornej politiky podporujúcej rodovú rovnosť si vyžaduje bližšie preskúmanie nepriamejších príčin nerovností.
Hrozí, že ak sa pri navrhovaní politík nevynaloží úsilie o zohľadnenie rodového hľadiska, tieto politiky by mohli negatívne ovplyvniť snahy o dosiahnutie rodovej rovnosti.
Nedostatok výskumu a rodovo diferencovaných údajov, o ktoré sa má opierať takýto výskum zameraný napríklad na dopravu, energetiku a poľnohospodársku politiku, bránia lepšiemu pochopeniu a zohľadneniu rodového hľadiska.
S cieľom vyhnúť sa neprimerane vysokým administratívnym nákladom navrhujeme, aby sa takéto údaje zhromažďovali systematicky výlučne na účel začatia nových projektov alebo vo fázach pravidelného hodnotenia existujúcich projektov. Prístup k týmto novým údajom umožní výskumným pracovníkom a pracovníčkam uskutočňovať analýzy a vypracúvať návrhy na nadchádzajúce roky.
25.1.2012
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
k ženám a zmene klímy
( 2011/2197(INI) )
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Bairbre de Brún
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy a jej negatívne vplyvy by mali byť považované za oblasť súvisiacu s rozvojom, ktorá má rodové dôsledky a ktorá sa týka všetkých oblastí života (sociálnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej) na miestnej až celosvetovej úrovni, a že od všetkých zúčastnených strán sa vyžaduje spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy a znižovania rizika katastrof zohľadňovalo rodové hľadisko, citlivo sa v nich pristupovalo k pôvodnému obyvateľstvu a dodržiavali sa ľudské práva;
2. pripomína, že v záujme predchádzania závažnému negatívnemu dosahu na ženy a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva je potrebné a úplne nevyhnutné zabrániť nebezpečnej zmene klímy a obmedziť zvyšovanie priemerných teplôt na 2ºC alebo v rámci možností na 1,5ºC v porovnaní s hodnotami z obdobia pred priemyselnou revolúciou;
3. pripomína, že Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej 4. hodnotiacej správe z roku 2007 potvrdil, že vplyv zmeny klímy na ľudí je rôzny v závislosti od ich pohlavia, veku a spoločenskej triedy, pričom pravdepodobne najväčšie dôsledky má na chudobné vrstvy; podčiarkuje, že pri rokovaniach o Rámcovom dohovore Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) je potrebné brať do úvahy zásady rodovej rovnosti na všetkých úrovniach – od výskumu a analýzy až po návrh a vytvorenie a uplatňovanie stratégií na zmiernenie a adaptáciu;
4. zdôrazňuje, že 70 % najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktoré vykonávajú dve tretiny všetkej práce, ale vlastnia menej ako 1 % všetkého tovaru; tieto ženy nemajú rovnaký prístup k zdrojom, technológiám, službám, právam na pôdu, úverovým a poisťovacím systémom a rozhodovacím právomociam a nemajú ani kontrolu nad týmito oblasťami, v dôsledku čoho sú voči zmene klímy nepomerne zraniteľnejšie, sú ňou vo vyššej miere ovplyvňované a majú menej príležitostí na adaptáciu; zdôrazňuje, že 85 % ľudí, ktorí zomrú následkom prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy, sú ženy, že 75 % environmentálnych utečencov sú ženy a že ženy sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú aj skrytými obeťami bojov o zdroje a násilia vyplývajúceho zo zmeny klímy;
5. zdôrazňuje, že z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja má zásadný význam posilnenie postavenia žien v oblasti politiky, financií a vzdelávania, keďže ženy, ktoré tvoria približne 50 % obyvateľov sveta, majú relatívne väčšiu zodpovednosť za každodenné rozhodnutia týkajúce sa spotreby, starostlivosti o deti a domácich prác, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a klímu;
6. poznamenáva, že v mnohých spoločenstvách na svete sú ženy z dôvodu rodinných povinností zraniteľnejšie voči zmene životného prostredia, pričom táto zraniteľnosť je vplyvom zmeny klímy ešte prehlbovaná; uvedené zmeny majú na ženy nepriaznivý vplyv v rámci mnohých úloh, ktoré zastávajú ako pestovateľky a obstarávateľky potravín, opatrovníčky a hospodárske subjekty;
7. zdôrazňuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vplyv okolností, ktoré citlivo reagujú na zmenu klímy, ako je podvýživa a výskyt infekčných chorôb, na zdravie človeka je iný u každého pohlavia; so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru úmrtnosti žien počas katastrof; domnieva sa, že výskum vplyvu zmeny klímy na zdravie žien, v rámci ktorého by sa vo vyššej miere zohľadňovalo rodové hľadisko, by pomohol dosiahnuť cielenejšiu reakciu; vyzýva vlády všetkých krajín, aby z pozície poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zabezpečili najmä pre ženy lepšiu dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti, prístup k nim a ich podporu, aby sa zaviazali uskutočniť rad opatrení, ktoré budú riešiť zdravotné riziká spojené so zmenou klímy, a aby stanovili rámec na posudzovanie zdravotných rizík podľa pohlavia a prijali opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;
8. poukazuje na skutočnosť, že ženy sú v celosvetovom meradle aktívnejšie, pokiaľ ide o činnosti občianskej spoločnosti, a preto pomoc a podpora určená sieťam ženských organizácií a činnostiam občianskej spoločnosti predstavuje dôležitý krok vpred;
9. domnieva sa, že dosiahnutie rodovej rovnosti je kľúčom k ľudskému rozvoju a základným cieľom v boji proti chudobe; žiada, aby sa pri zostavovaní politík v oblasti rozvoja, ľudských práv a zmeny klímy všeobecne uplatňoval rodový prístup; žiada prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, že UNFCCC bude fungovať v súlade s rámcami v oblasti ľudských práv, ako aj vnútroštátnymi a medzinárodnými dohodami o rodovej rovnosti a spravodlivosti vrátane Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);
10. konštatuje, že v budúcnosti sa zvýši vplyv zmeny životného prostredia na migráciu a presídľovanie a že podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) 80 % utečencov na svete tvoria ženy a deti; opätovne zdôrazňuje, že pri riešení environmentálnych a humanitárnych kríz, ktoré sú spôsobené zmenou klímy, je dôležité stanoviť stratégie zohľadňujúce rodové špecifiká; domnieva sa preto, že je potrebné bezodkladne uskutočniť výskum s cieľom zistiť, ako riadiť environmentálnu migráciu tak, aby boli zohľadnené rodové špecifiká, čo znamená uznanie mužských a ženských úloh a zodpovedností v oblasti prírodných zdrojov a reakciu na ne a prípadne zabezpečenie toho, aby obmedzené zdroje boli dostupné pre chudobné spoločenstvá a aby prisťahovalci mali k dispozícii vodu;
11. podčiarkuje, že aj ženy majú cenné vedomosti a zručnosti a môžu účinne iniciovať zmeny, čo sa týka zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, znižovania rizika katastrof a zvyšovania odolnosti; uznáva, že je potrebné zhromaždiť viac informácií, ktoré budú špecifické pre jednotlivé krajiny a rodovo rozčlenené, aby sa účinne vyhodnotili rôzne vplyvy, ktoré má zmena klímy samostatne na mužov a ženy, a aby sa účinne pristúpilo k ich riešeniu;
12. uznáva, že rast počtu obyvateľstva má vplyv na emisie skleníkových plynov, a zdôrazňuje potrebu primeranej reakcie na všetky nenaplnené antikoncepčné potreby žien a mužov vo všetkých spoločnostiach;
13. zdôrazňuje význam úlohy žien pri realizácii opatrení na zmiernenie v každodennom živote, napríklad prostredníctvom krokov na úsporu energie, recyklácie a používania výrobkov šetrných k životnému prostrediu a ekologických výrobkov;
14. z tohto dôvodu uznáva, že ženy môžu významne prispieť k úspešným inováciám vďaka svojej schopnosti vzdelávať sa v oblasti podnikania aj vedenia domácnosti;
15. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilňovania aktívnej účasti žien na inováciách zameraných na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja ako prostriedku na riešenie závažných problémov vyvolaných zmenou klímy;
16. vyzýva EÚ a členské štáty, aby posúdili, do akej miery politiky týkajúce sa klímy zohľadňujú potreby žien, a naliehavo ich žiada, aby pri vytváraní politiky trvalo udržateľného rozvoja zohľadňujúcej rodové hľadisko uplatňovali rodové špecifiká;
17. naliehavo vyzýva vlády štátov na celom svete, aby:
– zahrnuli rodové hľadisko do svojich národných politík, akčných plánov a iných opatrení, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja, rizika katastrof a zmeny klímy tým, že budú robiť systematické analýzy podľa pohlavia, vytvoria ukazovatele a kritériá zohľadňujúce rodové špecifiká a vyvinú praktické nástroje;
– pripravili programy na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré využijú rodovú analýzu na zlepšenie životných podmienok žien a dievčat, napríklad zaistia dostupnosť úverov, služby na budovanie a rozširovanie kapacít, šírenie informácií, lepší prístup k pôde a prírodným zdrojom, udržateľnú energetiku a technológie a prístup k informáciám a službám v oblasti reprodukčného zdravia;
– zohľadnili priority a potreby žien v rámci finančných mechanizmov a aktívne zapojili ženy do stanovovania kritérií financovania a prideľovania finančných prostriedkov na iniciatívy týkajúce sa zmeny klímy, predovšetkým na miestnej úrovni;
18. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozvili zásadu „klimatickej spravodlivosti“; trvá na tom, že najnespravodlivejším dôsledkom našej neschopnosti účinne riešiť zmenu klímy by bol nepriaznivý vplyv na chudobné krajiny a obyvateľstvo a najmä na ženy;
19. naliehavo vyzýva vlády štátov na celom svete, aby v rámci zvyšovania odolnosti žien podporovali posilnenie ich postavenia prostredníctvom budovania kapacít pred katastrofami súvisiacimi s klímou, pri takýchto katastrofách a po nich, ako aj aktívne zapojenie žien do predvídania katastrof, včasného varovania a predchádzania katastrofám;
20. zdôrazňuje potrebu širšieho a účinnejšieho rozvoja diplomacie EÚ v oblasti klímy v rámci všetkých medzinárodných rokovaní o klíme; domnieva sa, že pozitívny vplyv by mohlo mať posilnenie účasti a postavenia žien v tejto oblasti zavedením koncepcie tzv. mäkkej sily;
21. poukazuje na skutočnosť, že v krajinách tretieho sveta majú hlavnú úlohu pri odbere vody a hospodárení s ňou ženy, keďže často sú to práve ony, kto vodu zachytáva, používa a rozdeľuje, a to nielen v domácnosti, ale aj pri poľnohospodárskych prácach; vyzýva Komisiu, aby poskytla rozvojovú pomoc na dostupné programy na hĺbenie studní založené na energii z obnoviteľných zdrojov a na jednoduchých systémoch na úpravu vody s nenáročnou údržbou;
22. poukazuje na skutočnosť, že treba zintenzívniť odbornú prípravu žien v oblasti šetrenia energie a vody, keďže hlavnú zodpovednosť za hospodárenie s týmito zdrojmi v domácnostiach nesú ženy;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia | 24.1.2012 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: | +: –: 0: | 47 7 4 | ||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní | János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Yves Cochet, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Julie Girling, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Holger Krahmer, Jo Leinen, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Gilles Pargneaux, Andres Perello Rodriguez, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Daciana Octavia Sârbu, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis | |||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní | Gaston Franco, Jutta Haug, Bill Newton Dunn, Michèle Rivasi, Eleni Theocharous, Andrea Zanoni | |||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní | Kārlis Šadurskis | |||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia | 28.2.2012 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania | +: –: 0: | 25 0 5 | ||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní | Regina Bastos, Edit Bauer, Andrea Češková, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Silvana Koch-Mehrin, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Raül Romeva i Rueda, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Angelika Werthmann, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber | |||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní | Vilija Blinkevičiūtė, Kent Johansson, Christa Klaß, Kartika Tamara Liotard, Ana Miranda, Mariya Nedelcheva, Katarína Neveďalová, Antigoni Papadopoulou, Sirpa Pietikäinen | |||