Dokument na schôdzu

 

A7-0313/2012

12.10.2012

PREDBEŽNÁ SPRÁVA

v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Výbor pre rozpočet

Spoluspravodajcovia: Reimer Böge, Ivailo Kalfin

PR_Consent_Interim

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU.........................................................5

DÔVODOVÁ SPRÁVA...........................................................................................................20

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci...........................................................69

STANOVISKO Výboru pre rozvoj...............................................................................73

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod.............................................77

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu...................................................80

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.............................84

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín 90

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.........................98

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.........103

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch....................................106

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj...................................................111

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka...........115

STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo...............................................121

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie..........................................126

STANOVISKO Výboru pre právne veci...................................................................134

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci   137

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci................................................................141

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť............................147

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE............................................152

 

 

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

 

v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Európsky parlament,

 

–   so zreteľom na články 311 a 312 ZFEÚ,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktorý Komisia predložila 29. júna 2011 a v pozmenenej a doplnenej podobe 6. júla 2012 ( COM(2011)0398 a COM(2012)0388 ),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 29. júna 2011 týkajúci sa Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení ( COM(2011)0403 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 ( COM(2011)0500 ),

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. apríla 2010 o fungovaní medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení ( COM(2010)0185 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu[2];

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch[3],

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie k otázkam súvisiacim s VFR pripojené k revidovaným rozpočtovým pravidlám, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie,

–   so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť ( A7-0313/2012 ),

 

A. keďže podľa článku 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijme nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec (VFR), pričom sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu; keďže podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ Európska rada môže jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým oprávni Radu uznášať sa kvalifikovanou väčšinou na prijatí nariadenia, ktorým sa ustanovuje VFR;

B.  keďže podľa článku 295 ZFEÚ sa Európsky parlament, Rada a Komisia navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce a keďže by sa na tento účel mala prijať medziinštitucionálna dohoda s cieľom zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu;

C. keďže v článku 312 ods. 5 ZFEÚ sú Európsky parlament, Rada a Komisia vyzvané, aby prijali všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia finančného rámca;

D. keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov; keďže Rada je povinná konzultovať s Parlamentom pred prijatím nového rozhodnutia o reforme vlastných zdrojov a tiež získať jeho súhlas pred prijatím predpisov týkajúcich sa opatrení na uplatňovanie tohto systému vlastných zdrojov;

E.  keďže nariadenie o VFR sa po prvýkrát prijíma podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, a zahŕňa preto nové formy spolupráce medzi inštitúciami zamerané na zosúladenie efektívneho rozhodovania s dodržiavaním výsad vyplývajúcich zo zmluvy;

F.  keďže Lisabonská zmluva udeľuje Európskej únii významné nové výsady, napríklad v oblasti vonkajšej činnosti (článok 27 ods. 3 ZEÚ), športu (článok 165 ZFEÚ), kozmického priestoru (článok 189 ZFEÚ), zmeny klímy (článok 191 ZFEÚ), energetiky (článok 194 ZFEÚ), cestovného ruchu (článok 195 ZFEÚ) a civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ);

G. keďže Parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, stanovil svoje všeobecné politické priority pre nový VFR tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska;

H. keďže Parlament vo svojom uznesení z 13. júna 2012, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, vyjadril svoje všeobecné priority pre nový VFR z rozpočtového hľadiska tak na strane výdavkov, ako aj príjmov;

I.   keďže príslušné parlamentné výbory uskutočnili komplexnú hĺbkovú analýzu potrieb s cieľom určiť politické priority, ako sú doložené v ich priložených stanoviskách;

J.   keďže úradujúce cyperské predsedníctvo má v úmysle predložiť „rokovací rámec“ vrátane súm stropov (ale aj výberu politík spadajúcich pod riadny legislatívny postup) na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v novembri 2012;

K. keďže EÚ musí mať rozpočet aj rozpočtový postup, ktoré v plnej miere zodpovedajú transparentnej a demokratickej podstate rozhodovacieho a kontrolného procesu Parlamentu na základe dodržiavania všeobecných zásad jednotnosti a univerzálnosti, čo si vyžaduje, aby všetky príjmy a výdavky boli zahrnuté v plnom rozsahu bez akýchkoľvek vzájomných úprav a aby sa uskutočnila parlamentná diskusia a hlasovanie o príjmoch aj výdavkoch v rámci právomocí na základe zmluvy;

Rozpočet EÚ ako kľúčový nástroj na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pre celú EÚ

1.    je si plne vedomý toho, že rokovania o VFR 2014 – 2020 sa konajú vo veľmi zložitej sociálnej, ekonomickej a finančnej situácii, v ktorej členské štáty vyvíjajú značné úsilie o dosiahnutie fiškálnych úprav ich vlastných vnútroštátnych rozpočtov so zreteľom na udržateľnosť verejných financií a stabilitu bankového sektora a jednotnej meny; trvá na tom, že Únia sa nemôže prejavovať tak, že pridáva mimoriadne fiškálne zaťaženie na daňovníkov; je však presvedčený, že rozpočet EÚ je súčasťou riešenia, ktoré umožňuje Európe prekonať súčasnú krízu tým, že podporuje investície do rastu a zamestnanosti a pomáha členským štátom kolektívne, spoločným úsilím a na udržateľnom základe riešiť súčasné štrukturálne problémy, najmä stratu konkurencieschopnosti, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a chudobu;

2.  domnieva sa však, že vyrovnané štrukturálne reformy na úrovni členských štátov aj EÚ predstavujú základný predpoklad pre riadne a efektívne čerpanie financovania EÚ, a zároveň pripomína dôležitosť zdravých verejných financií;

3.    pripomína, že Európska rada pri viacerých príležitostiach trvala na potrebe posilniť európske hospodárske riadenie a podporila ciele stanovené v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä podporou zamestnanosti, zlepšením podmienok pre inováciu, výskum a vývoj a zvýšením výdavkov na ne, plnením našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšením úrovne vzdelávania a podporou sociálneho začlenenia predovšetkým prostredníctvom zmierňovania chudoby;

4.    pripomína, že samotná Európska rada v júni 2012 prijala Pakt pre rast a zamestnanosť, v ktorom priznáva pákový účinok rozpočtu EÚ v oblasti rastu a zamestnanosti a kladie hlavný dôraz na jeho prínos k pomoci celej Únii s cieľom prekonať súčasnú hospodársku a finančnú krízu;

5.  domnieva sa, že Úniu v mimoriadnej miere postihli krízy, ktoré počas štyroch posledných rokov nasledovali jedna za druhou, pretože finančné subjekty, medzinárodní partneri a verejná mienka spochybňovali úroveň solidarity v EÚ; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal byť základom takejto solidarity; vyjadruje preto presvedčenie, že rozhodnutie o nasledujúcom VFR bude mať buď pozitívny vplyv na úsilie vlád členských štátov o prekonanie krízy, alebo bude viesť k ďalšej recesii v EÚ;

6.    pripomína, že všetky makroekonomické opatrenia na stabilizáciu finančného sektora prijaté od roku 2008 dosiaľ neviedli k skončeniu hospodárskej a finančnej krízy; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie svojho potenciálu na udržateľný rast a že treba prijať dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet EÚ, ktorý by pomohol lepšie koordinovať a posilniť úsilie členských štátov;

7.  konštatuje, že rozpočet EÚ predstavuje len približne 2 % celkových vládnych výdavkov v Únii, a je teda o viac ako 45-krát nižší než suma vládnych výdavkov v členských štátoch;

8.  pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ vyrovnané, a rozpočet preto nemôže vytvárať deficit a verejný dlh;

9.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom a že 94 % jeho celkových výnosov sa investuje v samotných členských štátoch alebo na vonkajšie priority Únie; zdôrazňuje, že pre regióny a členské štáty by verejné investície boli bez príspevku z rozpočtu EÚ na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že akékoľvek zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu EÚ;

10. podčiarkuje skutočnosť, že lisabonská stratégia nedosiahla svoje ciele, okrem iného z dôvodu nedostatku koordinácie a záväzkov na všetkých úrovniach tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska; je pevne presvedčený, že stratégia Európa 2020 sa musí realizovať teraz a nesmie sa už ďalej odkladať, aby mohla byť účinná;

11. pripomína, že splnenie siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 si bude vyžadovať významné množstvo do budúcna orientovaných investícií odhadovaných na nie menej ako 1 800 miliárd EUR do roku 2020[4]; zdôrazňuje, že jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je podpora rastu a pracovných miest vysokej kvality pre všetkých Európanov, bude možné dosiahnuť len v prípade, že sa potrebné investície do vzdelávania, podpory znalostnej spoločnosti, výskumu a inovácií, MSP a zelených a nových technológií pri súčasnom podporovaní sociálneho začlenenia vynaložia teraz a nebudú sa už ďalej odkladať; podporuje kombináciu dvojúrovňového prístupu, ktorý spočíva v opatreniach fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast s cieľom znížiť deficity a verejný dlh a v podpore takýchto investícií;

12. domnieva sa, že znepokojivá situácia, ktorej čelia mladí ľudia v celej EÚ, vrátane bezprecedentne vysokej úrovne nezamestnanosti, zvyšujúcej sa chudoby a výziev spojených so vzdelávaním, si vyžaduje osobitné úsilie prostredníctvom opatrení na uplatňovanie tohto hľadiska zamerané na to, aby nové generácie boli aj naďalej presvedčené o hodnotách EÚ týkajúcich sa mieru, demokracie a ľudských práv, hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti, a to aj prostredníctvom poskytovania primeraných programov rozpočtovej podpory;

13. zdôrazňuje, že silná, diverzifikovaná a konkurencieschopná priemyselná základňa je kľúčom k dosiahnutiu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho európskeho hospodárstva; zdôrazňuje význam odvetvia priemyslu pri podpore konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v EÚ a z toho vyplývajúci rozhodujúci príspevok k prekonaniu hospodárskej krízy;

14. vyjadruje výraznú podporu návrhu Komisie uplatňovať opatrenia na boj proti zmene klímy, ktorého cieľom je vynakladať aspoň 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy; považuje za nevyhnutné, aby rozpočet EÚ bol schopný mobilizovať investície do udržateľného a prosperujúceho nízkouhlíkového hospodárstva, aby poskytoval zodpovedajúcu podporu na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti klímy, energetiky, efektívneho využívania zdrojov a biodiverzity a aby občania EÚ mali z neho prínos v podobe zdravšieho životného prostredia;

15. vyzýva preto členské štáty, aby využili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni s pridanou hodnotou rozpočtu EÚ s vhodne určenými prioritami, čo umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni;

Úroveň výdavkov

16. zdôrazňuje, že od roku 1988 sa vnútroštátne rozpočty zvyšovali v priemere rýchlejšie ako rozpočet EÚ; konštatuje, že aj od začiatku krízy v roku 2008 sa celkové vládne výdavky v členských štátoch zvyšovali nominálnou ročnou mierou vo výške 2 %; konštatuje, že toto znižovanie rozpočtu EÚ v porovnaní s rozpočtami členských štátov je v zjavnom rozpore s rozširovaním kompetencií a úloh, ktorými je Únia poverená na základe zmluvy, a so zásadnými politickými rozhodnutiami samotnej Európskej rady, najmä rozvojom posilneného európskeho hospodárskeho riadenia;

17. zdôrazňuje, že od roku 2000 sa rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov EÚ (1,29 % HND vo viazaných a 1,23 % v platobných rozpočtových prostriedkoch) a stropmi VFR výrazne prehlbuje; konštatuje tiež, že VFR stanovuje len maximálne úrovne výdavkov, zatiaľ čo rozpočet EÚ vždy ostáva hlboko pod týmito úrovňami;

18. domnieva sa, že návrh Komisie, ktorý predstavuje zmrazenie stropov VFR 2014 – 2020 na úrovni stropov z roku 2013, nebude postačovať na financovanie prijatých politických priorít spojených so stratégiou Európy na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, nových úloh vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy alebo nepredvídaných výdavkov, nehovoriac o politických cieľoch a záväzkoch, ktoré stanovila samotná Európska rada;

19. pripomína svoje stanovisko z 8. júna 2011, že bez adekvátneho zvýšenia rozpočtu nad úroveň stropov z roku 2013 sa budú musieť niektoré priority a politiky EÚ prehodnotiť tak, že sa obmedzia, alebo dokonca zrušia;

20. varuje Radu pred akýmkoľvek pokusom ďalej znížiť úroveň výdavkov EÚ, ako to navrhla Komisia; dôrazne odmieta akékoľvek žiadosti o vykonávanie lineárnych plošných škrtov, ktoré by ohrozili vykonávanie a účinnosť všetkých politík EÚ bez ohľadu na ich európsku pridanú hodnotu, politickú váhu alebo výkonnosť; namiesto toho vyzýva Radu, aby v prípade, že navrhne škrty, jasne a verejne vyhlásila, ktoré jej politické priority alebo projekty by sa mali úplne zrušiť;

21. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet EÚ zohrávať pri dosahovaní spoločne dohodnutých cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ak je financovanie EÚ dobre navrhnuté, môže skutočne spustiť a urýchliť činnosti s jasnou pridanou hodnotou Únie, ktoré členské štáty nie sú schopné vykonávať samy, ako aj vytvoriť súčinnosť a komplementárnosť s činnosťami členských štátov tým, že im pomôže zamerať sa na kľúčové investície orientované na budúcnosť;

22. v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v prospech výrazného zvýšenia financovania dostupného na programy Únie v oblastiach konkurencieschopnosti, MSP, podnikania a udržateľnej infraštruktúry, ktoré sú základom stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ďalšie škrty v návrhu Komisie vážne ohrozia vierohodnosť EÚ a jej politické záväzky v prospech rastu a zamestnanosti;

23. vrelo víta návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a jeho realistické finančné prostriedky v záujme zlepšenia európskych dopravných, energetických a digitálnych sietí; v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa suma presunutá z Kohézneho fondu na CEF vynaložila počas prvých rokov v plnom súlade s prostriedkami pridelenými z tohto fondu jednotlivým štátom;

24. zdôrazňuje význam výskumu a inovácie pri urýchľovaní prechodu na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením na celosvetovej úrovni, ktoré bude svoje prírodné zdroje využívať efektívne a zodpovedne; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odsúhlasili osobitný plán na dosiahnutie cieľa 3 % HDP na investície do výskumu; upozorňuje, že tento cieľ by znamenal veľký ekonomický záväzok v zmysle dodatočných výdavkov v celkovom objeme 130 miliárd EUR ročne, ktoré by boli financované zo všetkých zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu a inovácie v Únii prostredníctvom výrazného zvýšenia výdavkov a financovania výskumu a inovácie z EÚ, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020;

25. pripomína, že MSP sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti, a uznáva ich významnú úlohu pri zabezpečovaní obnovy a podporovaní udržateľného hospodárstva EÚ; víta preto skutočnosť, že stratégia Európa 2020 kladie dôraz na politiku v oblasti inovácie a priemyslu; dôrazne odmieta akýkoľvek pokus o ďalšie znižovanie prostriedkov prideľovaných na programy, ako je napríklad COSME, ktorý je kľúčovým programom pri zabezpečovaní európskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

26. domnieva sa, že politika súdržnosti EÚ (štrukturálne fondy a Kohézny fond) je strategickým nástrojom pre investície, udržateľný rast a konkurencieschopnosť a hlavným pilierom európskej solidarity s nespochybniteľnou pridanou hodnotou EÚ; berie na vedomie aj výrazné účinky presahovania vo všetkých členských štátoch EÚ, pokiaľ ide o financovanie súdržnosti; trvá na tom, že s cieľom účinne znižovať makroekonomické nerovnováhy v rámci EÚ a prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by EÚ mala mať možnosť opierať sa o stabilný, pevný a udržateľný finančný rámec; potvrdzuje svoje stanovisko, že financovanie politiky súdržnosti by sa vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť verejné investície do rastu a zamestnanosti malo udržať aspoň na úrovni z obdobia 2007 – 2013 a malo by sa aj naďalej vzťahovať na všetky regióny EÚ, pričom by sa zameriavalo na menej rozvinuté regióny; schvaľuje návrh Komisie vyčleniť na ESF 25 % celkových prostriedkov pridelených politike súdržnosti;

27. pripomína svoje stanovisko, že vzhľadom na širokú škálu úloh, výziev a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať; domnieva sa, že cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky by malo byť účinnejšie a efektívnejšie prideľovanie prostriedkov z jej rozpočtu, okrem iného prostredníctvom spravodlivého rozdeľovania priamych platieb a prostriedkov pridelených na rozvoj vidieka medzi členské štáty, regióny a poľnohospodárov, a to v záujme obmedzenia existujúcich rozdielov; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu druhého piliera spoločnej SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach, k zvyšovaniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia, najmä so zreteľom na nové výzvy uvedené v stratégii Európa 2020, a k riadeniu životného prostredia, ako aj k ochrane biodiverzity;

28. zdôrazňuje, že posilnenie dobre zameraného a účinného programu Únie pre životné prostredie a klímu je nevyhnutné a že integrované výdavky na klímu a životné prostredie by sa mali aktívne podporovať v rámci príslušných fondov Únie;

29. uznáva dôležité výzvy, pred ktorými stoja mladí ľudia v EÚ počas hospodárskej krízy; domnieva sa, že účasť, zamestnanosť, vzdelanie, neformálne vzdelávanie, odborná príprava, mobilita a sociálne začlenenie mladých Európanov sú otázky strategického významu pre vývoj EÚ a európskej spoločnosti; trvá na uplatňovaní a uprednostňovaní týchto otázok vo všetkých relevantných politikách a programoch financovaných z rozpočtu EÚ, ako aj na potrebnom zvýšení financovania konkrétnych nástrojov špecificky sa týkajúcich mládeže, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad systém záruk pre mládež, ktorý má všetkým mladým ľuďom v Európe, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie, zaručiť možnosť ďalšieho vzdelania alebo odbornej prípravy;

30. zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v programe pre najodkázanejšie osoby; pripomína Komisii jej záväzok predložiť včas legislatívny návrh v tomto zmysle, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory takéhoto programu po roku 2013 na novom právnom základe a so samostatnými finančnými prostriedkami;

31. zastáva názor, že celková suma vyčlenená Komisiou na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere posilnenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby financované činnosti mali európsku pridanú hodnotu a aby bolo zabezpečené spravodlivé, vyvážené a transparentné rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne ciele, ktoré tieto programy sledujú;

32. pripomína, že programy EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry sú blízke občanom, ich miera plnenia je mimoriadne vysoká, dosahujú značný pákový efekt a účinok presahovania vrátane významných hospodárskych výsledkov a vytvárajú jasnú a dokázanú európsku pridanú hodnotu združovaním zdrojov, podporou mobility a aktívneho občianstva a posilňovaním spolupráce medzi rôznymi sektormi a zainteresovanými stranami;

33. opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že nové povinnosti, ktorými bola EÚ poverená na základe zmlúv, si v porovnaní s VFR na roky 2007 – 2013 vyžiadajú primerané dodatočné financovanie, aby tak Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča pri zachovaní záväzkov, ktoré už prijala, najmä dosiahnutie cieľov členských štátov týkajúcich sa vynaloženia 0,7 % ich HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a plnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; vyzdvihuje úlohu Únie pri podpore demokracie, mieru, solidarity, stability a obmedzovania chudoby v susedných a partnerských krajinách; zdôrazňuje doplnkovosť pomoci EÚ a pomoci poskytovanej členskými štátmi a jej urýchľujúci účinok, pokiaľ ide o zásahy v regiónoch, v ktorých sa bilaterálna pomoc neposkytuje; je osobitne naklonený spoločnému plánovaniu akcií členských štátov a EÚ; zdôrazňuje preto, že návrhy Komisie týkajúce sa Globálnej Európy a Európskeho rozvojového fondu treba považovať iba za minimum potrebné na zabezpečenie ambícií Európy vo svete; berie na vedomie predovšetkým potrebu poskytovať na vykonávanie povinností ESVČ zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

Rozsiahle projekty

34. zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako sú ITER, Galileo a GMES, pre budúcnosť konkurencieschopnosti EÚ; odmieta preto akékoľvek pokusy o transformáciu GMES na medzivládny program;

35. dôrazne zastáva názor, že financovanie týchto rozsiahlych projektov by malo byť v rozpočte EÚ zabezpečené, ale zároveň ohraničené s cieľom zabezpečiť, aby možné prekročenia nákladov neohrozovali financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie;

36. víta návrh Komisie stanoviť maximálnu sumu na projekt Galileo v nariadení o VFR, a ohraničiť tak rozpočtový príspevok na tento projekt; domnieva sa tiež, že v uvedenom nariadení by sa mali stanoviť aj maximálne sumy na projekty ITER a GMES; domnieva sa, že finančné balíky na tieto tri projekty by mali byť vyčlenené nad rámec stropov VFR, aby sa v prípade potreby uľahčilo poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov z členských štátov;

Lepšie vynakladanie prostriedkov

37. opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia (efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti) by – v súčasnosti ešte viac ako kedykoľvek predtým – mali byť usmerňujúcimi zásadami rozpočtu EÚ; víta v tejto súvislosti súbor legislatívnych návrhov Komisie o novej generácii viacročných programov, ktoré sa majú prijímať v rámci riadneho legislatívneho postupu; trvá na tom, že treba zabezpečiť čo najväčší synergický účinok medzi programami pomoci EÚ a investíciami členských štátov;

38. domnieva sa, že v súčasnom kontexte obmedzení verejných rozpočtov je pákový efekt iných zdrojov financovania absolútne nevyhnutný na realizáciu dlhodobých investícií, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že pridaná hodnota Únie sa dá nájsť najmä v dlhodobých investíciách, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje závery a odporúčania svojho uznesenia o inovačných finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca[5];

39. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi špecifickými sektorovými predpismi a všeobecným rámcom nariadenia o rozpočtových pravidlách a dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušovaním a riadnym finančným hospodárením; víta hodnotiacu tabuľku zjednodušovania, ktorú navrhla Komisia, a potvrdzuje svoje odhodlanie podporiť program zjednodušovania; je presvedčený o potrebe ďalej znižovať administratívnu záťaž na strane príjemcov a požaduje zavedenie dôkladných „kontrol byrokracie“ v súvislosti s novou generáciou viacročných programov, aby tak bolo možné zabrániť akémukoľvek ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu na úrovni EÚ aj členských štátov;

40. domnieva sa, že účinnosť výdavkov EÚ závisí od vhodného politického, regulačného a inštitucionálneho rámca na všetkých úrovniach; trvá na tom, že v súlade s článkom 310 ods. 5 a článkom 317 ZFEÚ musia členské štáty plniť rozpočet v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia; pripomína členským štátom ich právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili v súlade s touto zásadou, ako aj to, že musia niesť svoj podiel zodpovednosti za zefektívnenie financovania EÚ; pripomína, že 90 % chýb zistených Európskym súdnym dvorom sa vyskytlo v členských štátoch a že väčšine z týchto chýb sa dalo predísť; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vydávali národné vyhlásenia o vierohodnosti podpísané na príslušnej politickej úrovni;

41. podporuje zavedenie podmieňujúcich ustanovení ex ante s cieľom zabezpečiť, aby financovanie z EÚ, najmä pokiaľ ide o Kohézny fond, štrukturálne fondy a Fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, bolo lepšie zamerané na dosiahnutie cieľov Európa 2020; domnieva sa, že ak je ich vykonávanie založené na jednej strane na zásade posilneného partnerstva prostredníctvom širšej účasti miestnych a regionálnych orgánov a na druhej strane na podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ciele jednotlivých fondov, tieto podmieňujúce ustanovenia by mohli zlepšiť legitímnosť a účinnosť podpory z EÚ;

42. žiada, aby financovanie v rámci rozvojových partnerstiev podliehalo určitým osobitným záväzkom vopred prijatým v dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi; považuje za správne, aby tieto podmienky zahŕňali najmä riadne vykonávanie už prijatých právnych predpisov EÚ (napr. v oblasti cenovej regulácie, verejného obstarávania, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.), aby sa tak predišlo nezrovnalostiam a zabezpečila sa účinnosť; odmieta však ukladanie podmienok, ktoré od členských štátov vyžadujú zásadné sociálne a hospodárske reformy; každá podmienka by mala v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a partnerstva;

43. zdôrazňuje však, že neexistuje priamy vzťah medzi výkonnosťou regionálnej politiky a makroekonomickými výsledkami členských štátov a že regióny by nemali byť trestané za neschopnosť štátu spĺňať postupy spojené s hospodárskym riadením; domnieva sa, že ukladanie dodatočných trestov by tak mohlo prehĺbiť problémy členských štátov, ktoré už čelia makroekonomickým ťažkostiam, a že preto sú makroekonomické podmienky neprijateľné;

44. zdôrazňuje kľúčovú činnosť decentralizovaných agentúr EÚ pri podpore cieľov Únie a potrebu poskytovať na vykonávanie ich povinností zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

45. zároveň sa domnieva, že činnosť decentralizovaných agentúr EÚ by mala viesť k výrazne vyšším úsporám na vnútroštátnej úrovni; nalieha na členské štáty, aby posúdili mieru efektívnosti dosiahnutú týmito agentúrami na vnútroštátnej úrovni a aby ich čo najviac využívali a tým zracionalizovali svoje vnútroštátne výdavky; vyzýva tiež členské štáty, aby identifikovali možné oblasti zdvojenia činností alebo zníženej pridanej hodnoty vo vzťahu k týmto agentúram s cieľom zjednodušiť ich fungovanie;

46. je presvedčený, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo priniesť úspory z rozsahu na úrovni EÚ a významné úspory na národnej úrovni, najmä čo sa týka národných diplomatických služieb v tretích krajinách;

47. navrhuje, aby sa vykonalo nezávislé posúdenie účinnosti verejných výdavkov na troch úrovniach – národnej, regionálnej a európskej – s cieľom do hĺbky preskúmať pridanú hodnotu a možnosti združovania prostriedkov a úspor nákladov v oblastiach, ako sú obrana, rozvojová politika, decentralizované agentúry, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a vedecký výskum, nielen prostredníctvom podpory úspor z rozsahu na úrovni EÚ, ale aj rešpektovaním zásady subsidiarity; domnieva sa, že toto posúdenie by malo viesť k úsporám nákladov; pripomína, že posúdenie týkajúce sa decentralizovaných agentúr by malo zohľadniť príslušné ustanovenia spoločného prístupu pripojeného k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, ktoré bolo podpísané 19. júla 2012;

48. súhlasí s názorom Komisie, že treba racionalizovať administratívne výdavky; zdôrazňuje však, že je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi vytváraním ďalších úspor a zabezpečením toho, aby si všetky inštitúcie mohli plniť úlohy a povinnosti v súlade so svojimi záväzkami a právomocami vyplývajúcimi zo zmlúv, pričom treba brať ohľad na veľké výzvy, ktoré so sebou prináša súčasná hospodárska kríza;

49. zásadne nesúhlasí s uplatnením lineárneho znižovania počtu zamestnancov vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, keďže ich úlohy a záväzky vyplývajúce zo zmlúv sa výrazne líšia; zdôrazňuje, že v záujme individuálneho prístupu k inštitúciám by sa rozhodnutie o tom, v akých oblastiach a aké zníženia vykonať, malo ponechať na ne, aby sa nenarušilo ich riadne fungovanie;

50. poukazuje na významné úspory, ktoré by sa dali dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal len jedno sídlo; naliehavo vyzýva rozpočtový orgán, aby túto otázku vzniesol v rámci rokovaní o ďalšom VFR na roky 2014 – 2020;

Trvanie

51. domnieva sa, že v prípade nasledujúceho VFR by sa sedemročné obdobie stanovené do roku 2020 malo považovať za prechodné riešenie, pretože je jednoznačne prepojené so stratégiou Európa 2020; domnieva sa však, že prostredníctvom päťročného, prípadne 5 + 5-ročného obdobia by sa vytvorilo lepšie prepojenie medzi trvaním VFR a funkčným obdobím inštitúcií, čím by sa posilnila demokratická zodpovednosť; pripomína, že v záujme dosiahnutia životaschopného a účinného VFR si sedemročné obdobie vyžaduje maximálnu úroveň pružnosti;

Hodnotenie v polovici trvania

52. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do nariadenia o VFR zakotvilo hodnotenie v polovici trvania s osobitným postupom vrátane záväzného harmonogramu, ktorými sa zabezpečí plné zapojenie novozvoleného Parlamentu; domnieva sa, že Komisia by mala predložiť legislatívny návrh umožňujúci včasné prijatie zrevidovaného VFR pre rozpočtový postup na rok 2018; zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici trvania by nemalo obmedziť stabilitu investičných vyhliadok a malo by chrániť príjemcov a stabilitu dlhodobého plánovania a investícií;

Potreba flexibilnejšieho VFR

53. je presvedčený, že meniace sa politické a hospodárske okolnosti, ako aj nepredvídateľné udalosti, si budú v zásade vyžadovať prispôsobenie VFR počas sedemročného obdobia; trvá na skutočnosti, že VFR musí poskytovať zvýšenú rozpočtovú flexibilitu v rámci riadkov a medzi nimi, ako aj medzi rozpočtovými rokmi v rámci VFR, s cieľom zaistiť, aby bolo možné v plnej miere využívať dostupné rozpočtové zdroje;

54. domnieva sa, že 5 % miera flexibility je nevyhnutná v súvislosti so stropmi (pod)okruhov s cieľom umožniť prispôsobenie sa novým okolnostiam bez zvyšovania celkovej sumy a bez toho, aby bolo potrebné revidovať VFR;

55. víta návrh Komisie zvýšiť mieru legislatívnej flexibility (možnosť odchýlenia sa od danej sumy na celé trvanie príslušného programu) od 5 % do 10 %;

56. zdôrazňuje potrebu čo najlepšie využívať stropy stanovené v rámci VFR; v záujme toho navrhuje, aby bolo možné prenášať zostávajúce rezervy v rámci stropov viazaných rozpočtových prostriedkov z jedného rozpočtového roku do ďalšieho a považovať ich za všeobecné rezervy VFR, ktoré je možné v budúcnosti prideliť do rôznych okruhov v súlade s odhadovanými potrebami a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu;

57. takisto zdôrazňuje potrebu zavedenia všeobecnej rezervy VFR pre platobné rozpočtové prostriedky umožňujúcej prenášanie zostávajúcich rezerv v rámci stropu platobných rozpočtových prostriedkov do nasledujúcich rokov a mobilizáciu v rámci ročného rozpočtového postupu;

58. vyjadruje obavy najmä v súvislosti so súčasnou stále rastúcou úrovňou neuhradených záväzkov; vyzýva na spoločnú medziinštitucionálnu stratégiu na udržanie úrovne neuhradených záväzkov vo VFR na roky 2014 – 2020 pod kontrolou a na prijatie vhodných opatrení na tento účel; nabáda v tejto súvislosti na diskusiu o tom, ako rovnomernejšie rozdeliť úroveň platobných rozpočtových prostriedkov počas obdobia VFR, aby sa čo najviac predchádzalo riziku obmedzenia vykonávania programov EÚ z dôvodu nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov na konci finančného rámca;

59. konštatuje, že rozpočet EÚ každý rok vykazuje prebytok a že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ sa znižujú o túto sumu; zároveň vyjadruje poľutovanie nad pravidelnými lineárnymi zníženiami, ktoré Rada vykonáva v odhadoch Komisie týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú uvedené v návrhu rozpočtu, ako aj nad opakovanými námietkami Rady v posledných rokoch voči tomu, aby sa rozpočtu EÚ poskytla úroveň dodatočných platieb, ktorú Komisia na konci rozpočtového roka potrebuje na to, aby EÚ mohla splniť svoje finančné záväzky; zastáva názor, že takýto prístup nepredstavuje dobré rozpočtovanie a že aj keď vrátený prebytok nemá žiaden vplyv na celkovú úroveň deficitu členských štátov, táto suma by sa mohla zreteľne prejaviť v ročnom rozpočte EÚ; pripomína záväzok prijatý inštitúciami, že zrevidujú nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom umožniť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov a salda rozpočtu;

60. rozhodne podporuje mimoriadnu rezervu, ale zdôrazňuje , že v záujme jej účinnosti by sa jej mobilizácia nemala spájať s povinnými kompenzáciami na strane stropov a že by sa mala prijímať hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v Rade;

61. víta návrh Komisie zvýšiť celkový objem finančných prostriedkov pre nástroj flexibility a používanie ročných súm do roku n+3;

62. zdôrazňuje svoju rozhodnú podporu návrhu Komisie, že rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva pre krízové situácie v poľnohospodárskom odvetví by sa vzhľadom na ich neplánovateľný charakter mali začleniť do rozpočtu mimo stropov pre príslušné okruhy;

63. poukazuje na pridanú hodnotu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) ako krízového intervenčného nástroja na pomoc pracovníkom, ktorí stratili prácu, aby sa vrátili na pracovný trh; zdôrazňuje, že EGF musí pokračovať aj po roku 2013 a musí sa posilniť ako nástroj dostupný za rovnakých podmienok všetkým kategóriám pracovníkov; tiež zdôrazňuje potrebu zjednodušeného a zrýchleného postupu vyplácania grantov, aby sa zvýšila jeho efektívnosť;

Jednotnosť rozpočtu

64. pripomína, že rozpočet EÚ pokrýva všetky príjmy a výdavky vyplývajúce z rozhodnutí prijatých inštitúciami EÚ v rámci ich pôsobnosti a že samostatne zohľadňuje finančné operácie Únie vo forme prijímania a poskytovania úverov a záruk;

65. naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v samostatnej prílohe uviedli zoznam rozpočtových alebo finančných záväzkov a záruk, ktoré prijala Únia alebo niektoré členské štáty v rámci európskych stabilizačných mechanizmov (EFSM, ENFS, EMS) v súlade s ustanoveniami článku 122 ods. 2, článku 136 ods. 3 a článku 143 ZFEÚ, ako aj priamu bilaterálnu finančnú pomoc iným členským štátom alebo iným projektom v rámci tzv. bankovej únie;

66. zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia súvisiace s posilnením hospodárskej a menovej únie by sa mali prijímať na základe zmlúv prostredníctvom príslušných inštitúcií; zdôrazňuje, že akékoľvek odchýlenie sa od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd len rozdelí a oslabí Európsku úniu vrátane eurozóny;

67. dôrazne odporúča členským štátom, aby prijali pevný záväzok začleniť Európsky rozvojový fond do rozpočtu EÚ od roku 2021; konštatuje, že takáto reforma by si mala vyžiadať primerané zvýšenie stropov VFR;

68. potvrdzuje svoj zámer organizovať v budúcnosti osobitnú verejnú rozpravu a hlasovať o príjmovej stránke rozpočtu v rámci hodnotenia ročného návrhu rozpočtu, ktoré vykonáva; vyjadruje pevné presvedčenie, že sa tým zachová stála diskusia o systéme financovania Únie, pričom v plnej miere uznáva, že rozpočtový orgán v súčasnosti nedisponuje právomocou navrhnúť zmeny v tejto časti rozpočtu;

Vlastné zdroje

69. domnieva sa, že rokovania o novom VFR, ktoré sa začali pred viac ako rokom, jasne poukazujú na patovú situáciu vytvorenú neexistenciou skutočného systému vlastných zdrojov; tieto rokovania sa v Rade organizujú medzi dvomi protichodnými tábormi vedenými na jednej strane krajinami, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, a na druhej strane krajinami, ktoré sú čistými príjemcami z rozpočtu EÚ, v rámci systému, ktorý vytvára čisto účtovnícku víziu tzv. spravodlivej návratnosti a ktorý v konečnom dôsledku podmieňuje akúkoľvek dohodu o VFR dohodou na dlhom zozname výnimiek a kompenzácií vyrokúvaných za zatvorenými dverami, ktoré sú pre európskych občanov nezrozumiteľné;

70. vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie rozpočtu Únie by sa malo vrátiť k skutočnému systému vlastných zdrojov, ako ustanovuje Rímska zmluva a všetky nasledovné zmluvy o EÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasný systém, v ktorom prevažná väčšina finančných prostriedkov pochádza z vnútroštátnych príspevkov, je netransparentný a nespravodlivý a nepodlieha parlamentnej kontrole na európskej ani vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že takýto systém je v rozpore s literou a duchom zmluvy;

71. poukazuje na skutočnosť, že reštrukturalizácia systému vlastných zdrojov ako taká sa netýka výšky rozpočtu EÚ, ale sa zameriava na nájdenie efektívnejšej kombinácie zdrojov na financovanie schválených politík a cieľov EÚ; zdôrazňuje, že zavedením nového systému by sa nezvýšilo celkové daňové zaťaženie pre občanov, ale znížilo by sa zaťaženie štátnych pokladníc;

72. opätovne potvrdzuje svoju základnú pozíciu, ako sa uvádza v uznesení z 13. júna 2012, že nie je pripravený odsúhlasiť nariadenie o budúcom VFR bez politickej dohody o reforme systému vlastných zdrojov v súlade s návrhmi Komisie z 29. júna 2011 vrátane jej legislatívnych návrhov na skutočné nové vlastné zdroje; domnieva sa, že takáto reforma by sa mala zamerať na zníženie podielu príspevkov členských štátov založených na HND do rozpočtu EÚ na maximálne 40 % do roku 2020, a tým prispieť ku konsolidačnému úsiliu členských štátov;

73. vyjadruje pevné presvedčenie, že potrebná politická dohoda by mala obsahovať tieto prvky:

1)   musí obsahovať hĺbkovú reformu financovania rozpočtu EÚ s cieľom vrátiť sa k systému skutočných, jasných, jednoduchých a spravodlivých vlastných zdrojov, ktoré poskytujú záruky týkajúce sa rozhodovania a demokratickej kontroly, ktoré sú vlastné všetkým verejným rozpočtom;

2)   reforma musí nadobudnúť účinnosť počas VFR 2014 – 2020, tak ako navrhuje Komisia;

3)   členské štáty, ktoré sú ochotné zaviesť daň z finančných transakcií, sa musia obrátiť s formálnou žiadosťou o predloženie návrhu o posilnenej spolupráci v tejto oblasti na Komisiu; Komisia musí následne okamžite reagovať a uverejniť takýto návrh spolu so súborom revidovaných návrhov v rámci balíka predpisov o vlastných zdrojoch s cieľom zabezpečiť, aby príjmy z tejto dane boli úplne alebo čiastočne pridelené do rozpočtu EÚ ako skutočný vlastný zdroj, čím by sa znížili príspevky členských štátov, ktoré zaviedli túto daň;

4)   dohoda o reforme DPH ako vlastného zdroja, ako aj jej vykonávacích predpisoch, musí byť uzavretá spoločne s dohodou o VFR;

5)   nový systém musí ukončiť existujúci systém zliav a ďalších opravných mechanizmov; prípadná kompenzácia sa môže prijať len na základe návrhu Komisie, musí mať dočasný charakter a musí byť odôvodnená na základe nesporných a objektívnych ekonomických kritérií;

6)   Komisia predloží ďalšie návrhy týkajúce sa zavedenia nových skutočných vlastných zdrojov v prípade, že uplatňovanie nových vlastných zdrojov nepovedie k výraznému zníženiu príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ založených na HND.

Medziinštitucionálne rokovania

74. zdôrazňuje, že na prijatie VFR sa vyžaduje väčšina v Parlamente, ako aj v Rade, a poukazuje na význam úplného využitia ustanovenia článku 312 ods. 5, ktorý ukladá inštitúciám povinnosť viesť rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o znení, ku ktorému Parlament môže dať svoj súhlas;

75. zdôrazňuje, že to bude po prvýkrát, čo sa nariadenie MFF prijíma na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá vyžaduje nové dohody o spolupráci medzi inštitúciami spájajúce efektívne rozhodovanie a rešpektovanie príslušných právomocí; v tejto súvislosti víta kroky úradujúcich maďarských, poľských, dánskych a cyperských predsedníctiev Rady s cieľom vytvoriť štruktúrovaný dialóg a uskutočňovať pravidelné výmeny informácií s Parlamentom;

76. vyjadruje svoju pripravenosť vstúpiť do substantívnej diskusie s Radou o nariadení o VFR, ako aj MID, a žiada Radu, aby zintenzívnila kontakty na všetkých úrovniach v súvislosti s rokovaním Európskej rady 22. – 23. novembra; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť konečnú dohodu o VFR čo najskôr;

77. konštatuje, že akákoľvek politická dohoda na úrovni Európskej rady predstavuje pre Radu len mandát na rokovanie; trvá na tom, že po tom, ako Európska rada dosiahne politickú dohodu, sa musia uskutočniť plnohodnotné rokovania medzi Parlamentom a Radou pred tým, ako Rada formálne predloží Parlamentu na schválenie svoje návrhy týkajúce sa VFR;

78. znovu opakuje, že podľa Zmluvy o fungovaní EÚ sú Európsky parlament a Rada zákonodarné orgány a Európska rada nemá úlohu zákonodarcu; zdôrazňuje, že rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa viacročných programov sa budú vykonávať v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

79. trvá na kvalitatívnom prístupe k nariadeniu o VFR a súvisiacim rokovaniam o viacročných programoch; zdôrazňuje, že by sa mali pokladať za jeden balík, a opätovne potvrdzuje zásadu, že „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko“;

80. zdôrazňuje význam stanovísk výborov EP pripojených k predbežnej správe, keďže dopĺňajú usmernenia pre rokovania o VFR/MID stanovené v tomto nariadení a poskytujú k nim cenné rady a ďalšie podrobné údaje; trvá na tom, aby sa špecifické odporúčania pre jednotlivé politiky, ktoré sú uvedené v týchto stanoviskách, použili pri rokovaniach o príslušných viacročných programoch; v tejto súvislosti opakuje svoje dôrazné stanovisko, že mimoriadny legislatívny postup pre VFR by sa nemal zaoberať otázkami, na ktoré sa vzťahujú riadne legislatívne postupy;

81. upozorňuje Radu na pripojený pracovný dokument zdôrazňujúci úpravy návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, a návrhu medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení; konštatuje, že môžu byť nevyhnutné aj ďalšie úpravy v závislosti od pokroku v rámci rokovaní o VFR; poukazuje na to, že medziinštitucionálnu dohodu možno dokončiť iba po tom, ako sa uzavrie postup týkajúci sa VFR;

82. poukazuje na skutočnosť, že ak sa neprijme VFR do konca roka 2013, bude platnosť stropov a iných ustanovení zodpovedajúcich roku 2013 predĺžená, až kým sa neprijme nový VFR; vyjadruje signál, že v takomto prípade bude Európsky parlament pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou s cieľom prispôsobiť vnútornú štruktúru VFR tak, aby odrážala nové politické priority;

83. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a iným príslušným inštitúciám a orgánom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

WORKING DOCUMENT

 

The following tables indicate possible modifications to the proposal for a Council Regulation laying down the MFF for the years 2014-2020 and to the proposal for an Interinstitutional Agreement on cooperation in budgetary matters and sound financial management. These possible modifications aim to bring the proposals into line with the draft interim report in the interests of achieving a positive outcome of the Multiannual Financial Framework 2014-2020 approval procedure. They are neither definitive nor exhaustive: further modifications may become necessary depending on how negotiations on the MFF procedure; and it should not be concluded that no comment means agreement with the Commission proposal. It should be noted that the Interinstitutional Agreement can be finalised only after the MFF procedure has been completed.

 

This working document should thus be considered as a work in progress subject to change, based solely on developments to date.

 

 

 

 

Commission proposal on the MFF

possible EP modifications

Amended proposal for a

COUNCIL REGULATION

laying down the multiannual financial framework for the years 2014-2020

 

THE COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION,

Having regard to the Treaty on the functioning of the European Union, and in particular Article 312 thereof, in conjunction with the Treaty establishing the European Atomic Energy Community, and in particular Article 106a thereof,

Having regard to the proposal from the European Commission ,

Having regard to the consent of the European Parliament ,

After transmission of the draft legislative act to national Parliaments,

Acting in accordance with a special legislative procedure,

 

Whereas:

(1)      The annual ceilings on commitments appropriations by category of expenditure and the annual ceilings on payment appropriations established by this Regulation must respect the ceilings set for commitments and own resources in [Council Decision XXXX/XX/EU, Euratom].

 

(2)      Taking into account the need for an adequate level of predictability for preparing and implementing medium-term investments, the duration of the financial framework should be set at seven years starting 1 January 2014, with an assessment of the implementation of the financial framework at mid-term. The results of this assessment should be taken into account during the last three years of the duration of the financial framework.

(2)       The choice of the duration of the next MFF should strike the right balance between stability for programming cycles and implementation of individual policies, and the duration of the institutions’ political cycles –in particular those in the European Commission and the European Parliament. A longer period requires greater flexibility. As a transitional solution the duration of this financial framework should be set at seven years starting 1 January 2014, with an assessment of the implementation of the financial framework at mid-term accompanied by proposals for revision according to a binding calendar. The results of this assessment should be taken into account during the last three years of the duration of this financial framework.

(3)      Special instruments, the Emergency Aid Reserve, the European Union Solidarity Fund, the Flexibility Instrument, the European Globalisation Adjustment Fund, the Reserve for crises in the agriculture sector and the Contingency Margin, are necessary to allow the Union to react to specified unforeseen circumstances, or to allow the financing of clearly identified expenditure which could not be financed within the limits of the ceilings available for one or more headings as laid down in the financial framework. Specific provisions are therefore necessary to provide for a possibility to enter in the budget commitment appropriations over and above the ceilings set out in financial framework where it is necessary to use special instruments.

 

(4)      If it is necessary to mobilise the Union's budget guarantees for the loans provided under the Balance of Payment Facility and the European Financial Stabilisation Mechanism set out in Council Regulation (EC) No 332/2002 of 18 February 2002 establishing a facility providing medium-term financial assistance for Member States' balances of payments[6] and in Council Regulation (EU) No 407/2010 of 11 May 2010 establishing a European financial stabilisation mechanism[7], the necessary amount should be mobilised over and above the ceilings of the commitments and payments appropriations of the financial framework while respecting the own resources ceiling.

 

 

(5)      The financial framework should be laid down in 2011 prices. The rules for technical adjustments of the financial framework to recalculate the ceilings and margins available should also be laid down.

 

(6)      The financial framework should not take account of budget items financed by assigned revenue within the meaning of Regulation (EU) No [xxx/201x] of the European Parliament and of the Council of […] on the financial rules applicable to the annual budget of the Union[8].

 

(7)      Rules should be laid down for other situations that may require the financial framework to be adjusted. Those adjustments may be related to the implementation of the budget, macroeconomic conditionalities linked to the coordination of Member States' economic policies, revision of the Treaties, enlargements, the reunification of Cyprus, or delayed adoption of new rules governing certain policy areas.

(7)  Rules should be laid down for other situations that may require the financial framework to be adjusted. Those adjustments may be related to the implementation of the budget, excessive government deficit, revision of the Treaties, enlargements, the reunification of Cyprus, or delayed adoption of new rules governing certain policy areas.

(8)      The national envelopes for cohesion policyare established on the basis of forecast for Gross Domestic Product (hereinafter "GDP") of spring 2012. Given the forecasting uncertainties and the impact for the capped Member States an assessment should be made in mid-term to compare the forecasted and actual GDP and its impact for the envelopes. In case the GDP for 2014-2016 differs more than +/- 5% from the forecast used in 2012 the envelopes for 2018-2020 for the Member States concerned need to be adjusted. The rules for this adjustment need to be provided for.

 

(9)      The financial framework may need to be revised in case of unforeseen circumstances that cannot be dealt with within the established ceilings of the financial framework. It is therefore necessary to provide for revision of the financial framework in such cases.

 

(10)    It is necessary to provide for general rules on interinstitutional cooperation in the budgetary procedure.

 

(11)    In order to help the budgetary procedure to run smoothly, it is necessary to provide for the basic rules for the budgeting of the expenditure for the Common Foreign and Security policy and overall amount for the period covered by the financial framework.

 

(12)    Detailed arrangements on interinstitutional cooperation in the budgetary procedure and on the budgeting of the expenditure for the Common Foreign and Security policy are laid down in the Interinstitutional Agreement of […] 201x between the European Parliament, the Council and the Commission on cooperation in budgetary matters and sound financial management[9].

 

(13)    Specific rules are also necessary for dealing with large-scale infrastructure projects whose lifetime extends well beyond the period set for the financial framework. It is necessary to establish maximum amounts for the contributions from the Union's budget to those projects. Those requests should not have any impact on other projects financed from the Union's budget.

(13)     Specific rules are also necessary for dealing with the large-scale infrastructure projects Galileo, GMES and ITER whose lifetime extends well beyond the period set for the financial framework. It is necessary to establish maximum amounts for the contributions from the Union's budget to those projects. Those requests should not have any impact on other projects financed from the Union's budget.

(14)    The Commission should present a proposal for a new multiannual financial framework before 1 January 2018 to enable the institutions to adopt it sufficiently in advance before the start of the following financial framework. The financial framework laid down in this Regulation should continue to apply if the new financial framework regulation is not adopted before the end of the term of the financial framework laid down in this Regulation,

 

HAS ADOPTED THIS REGULATION

 

Article 1

Multiannual Financial Framework

The multiannual financial framework for the period 2014 to 2020 (hereinafter the financial framework) is set out in the Annex.

 

Article 2

Compliance with the ceilings of the financial framework

1.        The European Parliament, the Council and the Commission shall comply with the annual expenditure ceilings, set out in the financial framework, during each budgetary procedure and when implementing the budget for the year concerned.

2.        The commitment appropriations may be entered in the budget over and above the ceilings of the relevant headings laid down in the financial framework where it is necessary to use the resources from the Emergency Aid Reserve, the European Union Solidarity Fund, the Flexibility Instrument, the European Globalisation Adjustment Fund, the Reserve for crises in the agriculture sector and the Contingency Margin in accordance with Council Regulation (EC) No 2012/2002 , Regulation (EC) No 1927/2006 of the European Parliament and of the Council , Regulation No xxxx/201x of the European Parliament and the Council and the Interinstitutional Agreement of […] 201x on cooperation in budgetary matters and sound financial management (hereinafter the Interinstitutional Agreement).

 

 

3.        Where a guarantee for a loan covered by the Union's budget according to Regulation (EC) No 332/2002 or Regulation (EU) No 407/2010 needs to be mobilised, it shall be over and above the ceilings laid down in the financial framework

 

 

 

 

 

 

 

2.        The commitment appropriations may be entered in the budget over and above the ceilings of the relevant headings laid down in the financial framework where it is necessary to use the resources from the Emergency Aid Reserve, the European Union Solidarity Fund, the Flexibility Instrument, the European Globalisation Adjustment Fund, the Reserve for crises in the agriculture sector, the Contingency Margin and the Global Margin in accordance with Council Regulation (EC) No 2012/2002 , Regulation (EC) No 1927/2006 of the European Parliament and of the Council , Regulation No xxxx/201x of the European Parliament and the Council and the Interinstitutional Agreement of […] 201x on cooperation in budgetary matters and sound financial management (hereinafter the Interinstitutional Agreement).

2a.      Commitment appropriations for Galileo, ITER and GMES shall also be entered in the budget over and above the ceilings of the relevant headings laid down in the financial framework.

 

Article 3

Respect of own resources ceiling

1.        For each of the years covered by the financial framework, the total appropriations for payments required, after annual adjustment and taking account of any other adjustments and revisions as well as the application of paragraphs 2 and 3 of Article 2, may not be such as to produce a call-in rate for own resources that exceeds the own resources ceiling set in accordance with [Decision XXXX/XX/EU, Euratom].

2.        Where necessary, the ceilings set in the financial framework shall be lowered in order to ensure compliance with the own resources ceiling set in accordance with [Decision XXXX/XX/EU, Euratom].

 

Article 4

Technical adjustments

1.        Each year the Commission, acting ahead of the budgetary procedure for year n+1, shall make the following technical adjustments to the financial framework:

(a)       revaluation, at year n+1 prices, of the ceilings and of the overall figures for appropriations for commitments and appropriations for payments;

(b)       calculation of the margin available under the own resources ceiling set in accordance with [Decision XXXX/XX/EU, Euratom];

(c)       calculation of the absolute amount of the Contingency Margin provided for in Point 15 of the Interinstitutional Agreement.

2.        The Commission shall make the technical adjustments referred to in paragraph 1 on the basis of a fixed deflator of 2% a year.

3.        The Commission shall communicate the results of the technical adjustments referred to in paragraph 1 and the underlying economic forecasts to the European Parliament and the Council.

4.        No further technical adjustments may be made in respect of the year concerned, either during the year or as ex-post corrections during subsequent years.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. (d) calculation of the Global MFF Margins provided for in Points 8a and 8b of the Interinstitutional Agreement.

Article 5

Adjustment of cohesion policy envelopes

1.        In its technical adjustment for the year 2018, if it is established that cumulated Gross Domestic Product ("GDP") of any capped Member State for the years 2014-2016 has diverged by more than +/- 5 % from the cumulated GDP estimated in 2012 for the establishment of cohesion policy envelopes for Member States for the period 2014-2020, the Commission shall adjust the amounts allocated from funds supporting cohesion to the Member State concerned for that period..

2.        The total net effect, whether positive or negative, of the adjustments referred to in paragraph 1 may not exceed EUR 3 billion.

3.        The required adjustments shall be spread in equal proportions over the years 2018-2020 and the corresponding ceilings of the financial framework shall be modified accordingly.

 

Article 6

Adjustments related to implementation

When notifying the European Parliament and the Council of the results of the technical adjustments to the financial framework, the Commission shall present any proposals for adjustments to the total appropriations for payments which it considers necessary, in the light of implementation, to ensure an orderly progression in relation to the appropriations for commitments. The decisions on those proposals shall be taken before 1 May of year n.

 

Article 7

Adjustment of Structural Funds, Cohesion Fund, the European Agricultural Fund for Rural Development, the European Maritime and Fisheries Fund, the Asylum and Migration Fund and the Internal Security Fund

1.        In the case of adoption after 1 January 2014 of new rules or programmes under shared management for the Structural Funds, the Cohesion Fund, the European Agricultural Fund for Rural Development, the European Maritime and Fisheries Fund, the Asylum and Migration Fund and the Internal Security Fund, the financial framework shall be adjusted in order to transfer to subsequent years, in excess of the corresponding expenditure ceilings, allocations not used in 2014

2.        The adjustment concerning the transfer of unused allocation for the year 2014 shall be adopted before 1 May 2015.

 

Article 8

Adjustments related to macroeconomic conditionalities linked to the coordination of Member States' economic policies

In the case of the lifting of a suspension of budgetary commitments concerning the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the Cohesion Fund, the European Agricultural Fund for Rural Development and the European Maritime and Fisheries Fund in the context of macroeconomic conditionalities linked to the coordination of Member States' economic policies, the Council, in accordance with the Treaty and in compliance with the relevant basic act, shall decide on a transfer of suspended commitments to the following years. Suspended commitments of year n may not be re-budgeted beyond year n+2.

Article 8

Adjustments related to excessive government deficit

 

 

 

In the case of the lifting of a suspension of budgetary commitments concerning the Cohesion Fund in the context of an excessive deficit procedure, the Council, in accordance with the Treaty and in compliance with the relevant basic act, shall decide on a transfer of suspended commitments to the following years. Suspended commitments of year n may not be re-budgeted beyond year n+2.

Article 9

Revision of the financial framework

1.        In case of unforeseen circumstances the financial framework may be revised in compliance with the own resources ceiling set in accordance with [Decision XXXX/XX/EU, Euratom].

2.        Any revision of the financial framework in accordance with paragraph 1 shall take into account the scope for reallocating expenditure between the programmes covered by the heading concerned by the revision, with particular reference to any expected under-utilisation of appropriations. Where feasible, a significant amount, in absolute terms and as a percentage of the new expenditure planned, shall be within the existing ceiling for the heading.

3.        Any revision of the financial framework in accordance with paragraph 1 shall take into account the scope for offsetting any raising of the ceiling for one heading by the lowering of the ceiling for another.

 

4.        Any revision of the financial framework in accordance with paragraph 1 shall maintain an appropriate relationship between commitments and payments.

5.        Adjustments referred to in Article 3(2), 6, 7, 8, 10, 11, 11a and 16 also constitute a revision of the financial framework.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3a. Provided that the overall amount of the MFF remains unchanged, adjustment of the ceilings of the headings and/or subheadings of up to 5% may be agreed without requiring a revision of the MFF regulation, in accordance with the Interinstitutional Agreement.

 

Article 10

Adjustment of the financial framework in case of a revision of the Treaties

Should a revision of the Treaties with budgetary implications occur during the financial framework, the necessary adjustments to the financial framework shall be made accordingly.

 

Article 11

Adjustment of the financial framework in case of enlargement

If new Member States accede to the Union during the period covered by the financial framework, the financial framework shall be adjusted to take account of the expenditure requirements resulting from the outcome of the accession negotiations

 

Article 11a

Adjustment of the financial framework in case of reunification of Cyprus

In case of reunification of Cyprus during the period covered by the financial framework, the latter shall be adjusted to take account of the comprehensive settlement of the Cyprus problem and the additional financial needs resulting from reunification

 

Article 12

Interinstitutional cooperation in the budgetary procedure

The European Parliament, the Council and the Commission (hereinafter the institutions) shall take any measures to facilitate the annual budgetary procedure.

 

The institutions shall cooperate in good faith throughout the procedure with a view to reconciling their positions. The institutions shall cooperate through appropriate interinstitutional contacts to monitor the progress of the work and analyse the degree of convergence at all stages of the procedure.

 

The institutions shall ensure that their respective calendars of work are coordinated as far as possible in order to enable proceedings to be conducted in a coherent and convergent fashion, leading to the final adoption of the budget.

 

Trilogues may be held at all stages of the procedure and at different levels of representation, depending on the nature of the expected discussion. Each institution, in accordance with its own rules of procedure, shall designate its participants for each meeting, define its mandate for the negotiations and inform the other institutions of arrangements for the meetings in good time.

 

Article 13

 

Financing of the Common foreign and security policy

The total amount of operating Common foreign and security policy (hereinafter "CFSP") expenditure shall be entered entirely in one budget chapter, entitled CFSP. That amount shall cover the real predictable needs, assessed in the framework of the establishment of the draft budget, on the basis of forecasts drawn up annually by the High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy, and a reasonable margin for unforeseen actions. No funds may be entered in a reserve.

 

Article 14

Contribution to the financing of large scale projects

A maximum amount of EUR 7 000 million in 2011 prices shall be available for the European satellite navigation programmes (EGNOS and Galileo) from the EU budget for the period 2014-2020

Article 14

Contribution to the financing of large scale projects

The following maximum amounts in 2011 prices shall be available for the financing of large scale projects from the EU budget for the period 2014-2020:

 

EUR xx million for Galileo

EUR xx million for GMES

EUR xx million for ITER

Article 15

Mid-term assessment of implementation of the financial framework

In 2016, the Commission shall present an assessment of the implementation of the financial framework accompanied, where necessary, by relevant proposals

Article 15

Mid-term revision of the financial framework

Not later than 1 January 2016, the Commission shall present an assessment of the implementation of the financial framework accompanied by proposals for a compulsory revision.

Article 16

Transition towards the next financial framework

Before 1 January 2018, the Commission shall present a proposal for a new multiannual financial framework.

 

If no Council regulation determining a new multiannual financial framework has been adopted before 31 December 2020, the ceilings and other provisions corresponding to the last year of the financial framework shall be extended until a regulation determining a new financial framework is adopted. If new Member States accede to the Union after 2020, the extended financial framework shall, if necessary, be adjusted in order to take into account the results of accession negotiations

 

Article 17

Entry into force

This Regulation shall enter into force on the third day following that of its publication in the Official Journal of the European Union.

This Regulation shall be binding in its entirety and directly applicable in all Member States.

Done at …,

For the Council

The President

 

 

 

Joint Declaration

 

The European Parliament, the Council and the Commission agree that the length of the current multiannual financial framework does not pre-empt future decisions on the length of the multiannual financial framework as of 2021.

 

Commission proposal on the IIA

Possible EP modifications

Draft

Interinstitutional Agreement

between the European Parliament, the Council and the Commission on cooperation in budgetary matters and on sound financial management

 

THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION AND THE EUROPEAN COMMISSION,

hereinafter referred to as the institutions,

HAVE AGREED AS FOLLOWS

 

1.  The purpose of this Agreement adopted in accordance with Article 295 of the Treaty on the functioning of the European Union (hereinafter "TFEU") is to improve the functioning of the annual budgetary procedure and cooperation between the institutions on budgetary matters.

 

2.  The Agreement is binding on all the institutions for as long as it is in force.

 

3.  This Agreement does not alter the respective budgetary powers of the institutions as laid down in the Treaties, in Council Regulation (EU) No …/201x laying down the Multiannual Financial Framework for the years 2014-20xx[10] (hereinafter referred to as the MFF Regulation) and in the Regulation (EU) No /201x of the European Parliament and of the Council on the financial rules applicable to the annual budget of the Union (hereinafter referred to as the Financial Regulation)[11].

 

4.  Any amendment of this Agreement requires the consent of all the institutions.

 

5.  This Agreement is in three parts:

– Part I contains complementary provisions related to the multiannual financial framework and provision on special instruments not included in the financial framework.

– Part II relates to the interinstitutional collaboration during the budgetary procedure.

– Part III contains provisions related to sound financial management of EU funds.

 

6.  This Agreement enters into force on the same day as the MFF Regulation and replaces the Interinstitutional Agreement of 17 May 2006 between the European Parliament, the Council and the Commission on budgetary discipline and sound financial management[12].

 

PART I – FINANCIAL FRAMEWORK and SPECIAL INSTRUMENTS

 

A. PROVISIONS RELATED TO THE FINANCIAL FRAMEWORK

 

7.  Information relating to operations not included in the general budget of the European Union and the foreseeable development of the various categories of Union's own resources is set out, by way of indication, in separate tables. This information shall be updated annually together with the documents accompanying the draft budget.

7. Information relating to financial operations in the form of lending, borrowing and guarantees and the foreseeable development of the various categories of Union's own resources is set out in separate tables. The budgetary and financial commitments made by Member States in the framework of reinforced cooperation or of a specific Treaty shall be listed in a separate annex. This information shall be updated annually together with the documents accompanying the draft budget.

8.  Except in sub-ceiling Economic, social and territorial cohesion of the financial framework, for the purposes of sound financial management, the institutions shall ensure as far as possible during the budgetary procedure and at the time of the budget's adoption that sufficient margins are left available beneath the ceilings for the various headings.

 

 

8a. Margins left below the MFF ceilings for commitment appropriations in one year’s budget will be carried over to the next year and constitute a Global MFF Margin for commitments to be attributed to the different headings according to their estimated needs and mobilised in the framework of the annual budgetary procedures.

 

8b. The margin left below the MFF ceiling for payment appropriations in any budget year will be carried over to the next year and constitute a Global MFF Margin for payments to be mobilised in the framework of the annual budgetary procedures.

 

8c. In order to adapt to unforeseen circumstances an adjustment of up to 5% of the ceilings of the headings and/or subheadings may be agreed without requiring a revision of the MFF regulation, provided that the overall amount of the MFF remains unchanged.

The decision to adjust the ceilings of the headings and/or subheadings shall be taken jointly by the two arms of the budgetary authority. The Council shall act by a qualified majority and the European Parliament shall act by a majority of its component members and three fifths of the votes cast.

Updating of forecasts for payment appropriations after 2020

9.  In 2017, the Commission shall update the forecasts for payment appropriations after 2020. That update shall take into account the real implementation of budget appropriations for commitments and budget appropriations for payments, as well as the implementation forecasts. It shall also consider the rules defined to ensure that payment appropriations develop in an orderly manner compared to commitment appropriations and the growth forecasts of the European Union Gross National Income.

 

B. PROVISIONS RELATED TO THE SPECIAL INSTRUMENTS NOT INCLUDED IN THE FINANCIAL FRAMEWORK

 

B.1. Emergency Aid Reserve

10.  The Emergency Aid Reserve is intended to allow for a rapid response to specific aid requirements of third countries following events which could not be foreseen when the budget was established, first and foremost for humanitarian operations, but also for civil crisis management and protection, and situations of particular pressure resulting from migratory flows at the Union's external borders where circumstances so require.

The annual amount of the Reserve is fixed at EUR 350 million (2011 prices) and can be used up to year n+1 in accordance with the Financial Regulation. The Reserve is entered in the general budget of the European Union as a provision. The portion of the annual amount stemming from previous years shall be drawn on first, in order of age. The portion of the annual amount from year n which is not used in year n+1 shall lapse.

When the Commission considers that the Reserve needs to be called on, it shall present to the two arms of the budgetary authority a proposal for a transfer from the Reserve to the corresponding budgetary lines.

Any Commission proposal for a transfer to draw on the Reserve, however, must be preceded by an examination of the scope for reallocating appropriations.

In the case of disagreement a trilogue procedure shall be initiated.

The transfers shall be made in accordance with the Financial Regulation

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

The annual amount of the Reserve is fixed at EUR 350 million (2011 prices). The portion of the annual amount from year n which is not used may be used throughout the entire duration of the Multiannual Financial Framework. The Reserve is entered in the general budget of the European Union as a provision. The portion of the annual amount stemming from previous years shall be drawn on first, in order of age.

 

 

 

When the Commission considers that the Reserve needs to be called on, it shall present to the two arms of the budgetary authority a proposal for a transfer from the Reserve to the corresponding budgetary lines, in accordance with the Financial Regulation.

 

deleted

 

 

 

 

 

 

deleted

B.2. European Union Solidarity Fund

11.  The European Union Solidarity Fund is intended to allow financial assistance in the event of major disasters occurring on the territory of a Member State or of a candidate country, as defined in the relevant basic act. There shall be a ceiling on the annual amount available for the Fund of EUR 1 billion (2011 prices). On 1 October each year, at least one quarter of the annual amount shall remain available in order to cover needs arising until the end of the year. The portion of the annual amount not entered in the budget may not be rolled over in the following years.

In exceptional cases and if the remaining financial resources available in the Fund in the year of occurrence of the disaster, as defined in the relevant basic act, are not sufficient to cover the amount of assistance considered necessary by the budgetary authority, the Commission may propose that the difference be financed through the annual amounts available for the following year. The annual amount of the Fund to be budgeted in each year may not, under any circumstances, exceed EUR 1 billion.

When the conditions for mobilising the Fund as set out in the relevant basic act are met, the Commission shall make a proposal to deploy it. Where there is scope for reallocating appropriations under the heading requiring additional expenditure, the Commission shall take this into account when making the necessary proposal, in accordance with the Financial Regulation, by means of the appropriate budgetary instrument. The decision to deploy the Fund shall be taken jointly by the two arms of the budgetary authority. The Council shall act by a qualified majority and the European Parliament shall act by a majority of its component members and three fifths of the votes cast.

In the case of disagreement a trilogue procedure shall be initiated.

 

B.3. Flexibility Instrument

12.  The Flexibility Instrument with an annual ceiling of EUR 500 million (2011 prices) is intended to allow the financing, for a given financial year and up to the amount indicated, of clearly identified expenditure which could not be financed within the limits of the ceilings available for one or more other headings.

The annual amount of the Flexibility Instrument may be used up to year n+3. The portion of the annual amount stemming from previous years shall be used first, in order of age. The portion of the annual amount from year n which is not used in year n+3 shall lapse.

The Commission shall make a proposal for the Flexibility Instrument to be used after it has examined all possibilities for re-allocating appropriations under the heading requiring additional expenditure.

The proposal shall identify the needs to be covered and the amount. It may be presented, for any given financial year, during the budgetary procedure.

The decision to deploy the Flexibility Instrument shall be taken jointly by the two arms of the budgetary authority. The Council shall act by a qualified majority and the European Parliament shall act by a majority of its component members and three fifths of the votes cast.

Agreement shall be reached in the framework of the annual budgetary procedure.

 

 

 

 

 

 

 

The portion of the annual amount of the Flexibility Instrument from year n which is not used may be used throughout the entire period of the Multiannual Financial Framework.

B.4. European Globalisation Adjustment Fund

13.  The European Globalisation Adjustment Fund is intended to provide additional support for workers who suffer from the consequences of major structural changes in world trade patterns, to assist them with their reintegration into the labour market, and also to farmers suffering from effects of globalisation.

The Fund may not exceed a maximum annual amount of EUR 429 million (2011 prices).

The appropriations shall be entered in the general budget of the European Union as a provision.

When the conditions for mobilising the Fund, as set out in the relevant basic act, are met, the Commission shall make a proposal to deploy it. The decision to deploy the Fund shall be taken jointly by the two arms of the budgetary authority. The Council shall act by a qualified majority and the European Parliament shall act by a majority of its component members and three fifths of the votes cast.

At the same time as it presents its proposal for a decision to deploy the Fund, the Commission shall present to the two arms of the budgetary authority a proposal for a transfer to the relevant budgetary lines. In the case of disagreement a trilogue procedure shall be initiated.

Transfers related to the Fund shall be made in accordance with the Financial Regulation.

 

B.5. Reserve for crises in the agriculture sector

14.  The Reserve for crises in the agricultural sector is intended to provide additional support for the sector in case of major crises effecting the agricultural production or distribution in case it cannot be financed within the limits of the ceiling available for Heading 2.

The Reserve may not exceed a maximum annual amount of EUR 500 million (2011 prices).

The appropriations shall be entered in the general budget of the European Union as a provision.

When the Commission considers that the Reserve needs to be called on, in accordance with the relevant basic act, it shall present to the two arms of the budgetary authority a proposal for a transfer from the Reserve to the corresponding budgetary lines. Any Commission proposal for a transfer to draw on the Reserve, however, must be preceded by an examination of the scope for reallocating appropriations.

In the case of disagreement a trilogue procedure shall be initiated.

Transfers related to the Reserve shall be made in accordance with the Financial Regulation.

 

B.6. Contingency Margin

15.  A contingency margin of up to 0.03% of the Gross National Income of the Union shall be constituted outside the ceilings of the financial framework as a last resort instrument to react to unforeseen circumstances.

Recourse to the Contingency Margin shall not exceed, at any given year, the maximum amount foreseen in paragraph (1)(c) of Article 4 of the MFF Regulation and shall be consistent with the own resources ceiling.

The mobilisation of the contingency margin, or part thereof, shall be proposed by the Commission after a thorough analysis of all other financial possibilities. The Commission shall accompany the proposal for the mobilisation of the Contingency Margin by a proposal for reallocation, by a significant amount as far as supported by the analysis, within the existing budget.

The decision to mobilise the Contingency Margin shall be taken jointly by the two arms of the budgetary authority. The Council shall act by a qualified majority and the European Parliament shall act by a majority of its component members and three fifths of the votes cast.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

The mobilisation of the contingency margin, or part thereof, shall be proposed by the Commission after a thorough analysis of all other financial possibilities. The Commission shall accompany the proposal for the mobilisation of the Contingency Margin by a proposal for reallocation, if possible, as far as supported by the analysis, within the existing budget.

 

 

 

PART II – IMPROVEMENT OF INTERINSTITUTIONAL COLLABORATION IN BUDGETARY MATTERS

 

A. THE INTERINSTITUTIONAL COLLABORATION PROCEDURE

 

16.  The details of interinstitutional collaboration during the budgetary procedure are set out in the Annex.

 

B. INCORPORATION OF FINANCIAL PROVISIONS IN LEGISLATIVE ACTS

 

17.  Each legislative act concerning a multiannual programme adopted under the ordinary legislative procedure shall contain a provision in which the legislative authority lays down the financial envelope for the programme.

That amount shall constitute the prime reference for the budgetary authority during the annual budgetary procedure.

The budgetary authority and the Commission, when it draws up the draft budget, undertake not to depart by more than 10 % from that amount for the entire duration of the programme concerned, unless new, objective, long-term circumstances arise for which explicit and precise reasons are given, with account being taken of the results obtained from implementing the programme, in particular on the basis of assessments. Any increase resulting from such variation must remain within the existing ceiling for the heading concerned, without prejudice to the use of instruments mentioned in the MFF regulation and in this Agreement.

This Point does not apply to appropriations for cohesion adopted under the ordinary legislative procedure and pre-allocated by Member States which contain a financial envelope for the entire duration of the programme and to the large scale projects referred to in Article 14 of the MFF Regulation.

 

18.  Legislative acts concerning multiannual programmes not subject to the ordinary legislative procedure shall not contain an 'amount deemed necessary'.

Should the Council wish to include a financial reference, this shall be taken as illustrating the will of the legislative authority and shall not affect the powers of the budgetary authority as defined by the TFEU. This provision shall be mentioned in all legislative acts which include such a financial reference.

If the amount concerned has been the subject of an agreement pursuant to the conciliation procedure provided for in the Joint Declaration of the European Parliament, the Council and the Commission of 4 March 1975[13], it shall be considered a reference amount within the meaning of Point 17 of this Agreement.

 

C. EXPENDITURE RELATING TO FISHERIES AGREEMENTS

 

19.  The expenditure on fisheries agreements shall be subject to the following specific rules:

The Commission undertakes to keep the European Parliament regularly informed about the preparation and conduct of the negotiations, including the budgetary implications.

In the course of the legislative process relating to fisheries agreements, the institutions undertake to make every effort to ensure that all procedures are carried out as quickly as possible.

Amounts foreseen in the budget for new agreements or renewal of agreements which come into force after January 1 of the related budget year shall be put in reserve.

If appropriations relating to fisheries agreements (including the reserve) prove insufficient, the Commission shall provide the budgetary authority with the necessary information for an exchange of views in the form of a trilogue, possibly simplified, on the causes of the situation, and on the measures which might be adopted under established procedures. Where necessary, the Commission shall propose appropriate measures.

Each quarter, the Commission shall present to the budgetary authority detailed information about implementation of agreements in force and a financial forecast for the remainder of the year.

 

D. FINANCING OF THE COMMON FOREIGN AND SECURITY POLICY (CFSP)

 

20.  As regards CFSP expenditure which is charged to the general budget of the European Union in accordance with Article 41 of the Treaty on European Union, the institutions shall endeavour, in the conciliation committee, and on the basis of the draft budget established by the Commission, to secure agreement each year on the amount of the operating expenditure to be charged to the budget of the European Union and on the distribution of this amount between the articles of the CFSP budget chapter suggested in the fourth paragraph of this Point. In the absence of agreement, it is understood that the European Parliament and the Council shall enter in the budget the amount contained in the previous budget or the amount proposed in the draft budget, whichever is the lower.

The total amount of operating CFSP expenditure shall be distributed between the articles of the CFSP budget chapter as suggested in the fourth paragraph of this Point. Each article shall cover instruments already adopted, instruments which are foreseen but not yet adopted and all future - that is unforeseen - instruments to be adopted by the Council during the financial year concerned.

Since, under the Financial Regulation, the Commission has the authority to transfer appropriations autonomously between articles within the CFSP budget chapter, the flexibility deemed necessary for speedy implementation of CFSP actions shall accordingly be assured. In the event of the amount of the CFSP budget chapter during the financial year being insufficient to cover the necessary expenses, the European Parliament and the Council shall seek a solution as a matter of urgency, on a proposal from the Commission, taking into account Article 2 of the MFF regulation and Point 10 of this Agreement.

Within the CFSP budget chapter, the articles into which the CFSP actions are to be entered could read along the following lines:

– crisis management operations, conflict prevention, resolution and stabilisation, monitoring and implementation of peace and security processes,

– non-proliferation and disarmament,

– emergency measures,

– preparatory and follow-up measures,

– European Union Special Representatives.

The amount for measures entered under the article mentioned in the third indent may not exceed 20 % of the overall amount of the CFSP budget chapter.

 

21.  Each year, the High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy (hereinafter "the High Representative") shall consult the European Parliament on a forward-looking document, which shall be transmitted by June 15 for the year in question, setting out the main aspects and basic choices of the CFSP, including the financial implications for the general budget of the European Union and an evaluation of the measures launched in the year n-1. Furthermore, the High Representative shall keep the European Parliament informed by holding joint consultation meetings at least five times a year, in the framework of the regular political dialogue on the CFSP, to be agreed at the latest in the Conciliation committee. Participation in these meetings shall be as follows:

– for the European Parliament, the bureaux of the two Committees concerned,

– for the Council, the Chairman of the Political and Security Committee.

The Commission shall be invited to participate at these meetings.

Whenever the Council adopts a decision in the field of the CFSP entailing expenditure, the High Representative shall immediately, and in any event no later than five working days following the final decision, send the European Parliament an estimate of the costs envisaged ('financial statement'), in particular those regarding time-frame, staff employed, use of premises and other infrastructure, transport facilities, training requirements and security arrangements.

Once a quarter, the Commission shall inform the budgetary authority about the implementation of CFSP actions and the financial forecasts for the remaining period of the year.

 

E. INVOLVEMENT OF THE INSTITUTIONS AS REGARDS THE DEVELOPMENT POLICY ISSUES AND THE EUROPEAN DEVELOPMENT FUND

 

22.  The Commission will establish a common dialogue with the European Parliament on development policy issues regardless of their source of financing. The scrutiny of the European Parliament on the European Development Fund will be aligned on a voluntary basis to the scrutiny rights that exist under the EU general budget, specifically the Development Cooperation Instrument, pursuant to modalities to be fixed in the informal dialogue.

 

 

22. a. The European Parliament, the Council and the Commission commit themselves to incorporating the European Development Fund (EDF) into the EU general budget as of the next Multiannual Financial Framework, and to adjusting the ceilings accordingly to provide the necessary resources.

F. COOPERATION OF THE INSTITUTIONS IN THE BUDGETARY PROCEDURE ON ADMINISTRATIVE EXPENDITURE

 

23.  The European Parliament, the Council and the Commission shall seek an agreement on the sharing of the Administrative expenditure every year at an early stage of the annual budgetary procedure. Estimates of expenditure of each institution will contain estimates of the possible budgetary impact from changes to provisions in the staff regulations. The European Parliament and the Council agree to ensure that this impact will be reflected in the level of authorised appropriation for all institutions.

The European Parliament, the Council and the Commission agree to a progressive reduction of staff by 5% between 2013 and 2018. This reduction should apply to all institutions, bodies and agencies.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Deleted

Fa. OWN RESOURCES

 

 

23.a. The European Parliament, the Council and the Commission agree that the own resources system needs to be reformed in order to return to a system of genuine, clear, simple and fair own resources, and that this reform must enter into effect before the end of the 2014-2020 MFF period.

PART III – SOUND FINANCIAL MANAGEMENT OF EU FUNDS

 

A. FINANCIAL PROGRAMMING

 

24.  The Commission shall submit twice a year, the first time in April/May (together with the documents accompanying the draft budget) and the second time in December/January (after the adoption of the budget), a complete financial programming for headings 1 (except subceiling for Economic, social and territorial cohesion), 2 (for environment and fisheries), 3 and 4 of the financial framework. This document, structured by heading, policy area and budget line, should identify:

(a)    the legislation in force, with a distinction being drawn between multiannual programmes and annual actions:

– for multiannual programmes the Commission should indicate the procedure under which they were adopted (ordinary and special legislative procedure), their duration, the total financial envelope and the share allocated to administrative expenditure;

– for annual actions (pilot projects, preparatory actions, Agencies) and actions financed under the prerogatives of the Commission, the Commission should provide multiannual estimates and the margins left under the authorised ceilings fixed in [the delegated Regulation on the execution modalities of the Financial Regulation];

(b)    pending legislative proposals: ongoing Commission proposals, with the latest update.

The Commission should consider ways of cross-referencing the financial programming with its legislative programming to provide more precise and reliable forecasts. For each legislative proposal, the Commission should indicate whether or not it is included in the April-December programme. The budgetary authority should in particular be informed of:

(a)    all new legislative acts adopted and all pending proposals presented but not included in the April-December document (with the corresponding amounts);

(b)    legislation foreseen in the Commission's annual legislative work programme with an indication of actions likely to have a financial impact (yes/no).

Whenever necessary, the Commission should indicate the reprogramming entailed by new legislative proposals.

 

B. AGENCIES AND EUROPEAN SCHOOLS

 

25.  Before presenting its proposal for the creation of a new agency, the Commission should produce a sound, complete and objective impact assessment, taking inter-alia into account the critical mass of staff and competencies, cost-benefits aspects, impact on national and EU activities and the budgetary implications for the expenditure heading concerned. On the basis of that information and without prejudice to the legislative procedures governing the setting up of the agency, the two arms of the budgetary authority commit themselves, in the framework of budgetary cooperation, to arrive at a timely agreement on the financing of the agency.

The following procedural steps shall be applied:

– Firstly, the Commission shall systematically present any proposal for setting up a new agency to the first trilogue following the adoption of its proposal, and shall present the financial statement accompanying the legal act proposing the creation of the agency and illustrate its consequences for the remaining period of the financial programming;

– Secondly, taking into consideration the progress made in the legislative process, and provided that each arm of the budgetary authority is in a position to take a stance on the financial consequences of the proposal in advance of the adoption of the legal act, the creation of the new agency shall be placed on the agenda of a subsequent trilogue (in urgent cases, in simplified form), in view of reaching an agreement on the financing;

– Thirdly, the agreement reached during a trilogue shall be confirmed in a joint declaration, subject to the approval by each arm of the budgetary authority in accordance with its own rules of procedure.

The same procedure would be applied to any modification of the legal act setting up an agency which impacts on the resources of the agency in question.

Should the tasks of an agency be modified substantially without a modification of the legal act setting up the agency in question, the Commission shall inform the budgetary authority by means of a revised financial statement, so as to allow the two arms of the budgetary authority to arrive at a timely agreement on the financing of the agency.

When the creation of a new European school is envisaged by the Board of Governors, a similar procedure is to be applied for its budgetary implications on the EU budget.

 

 

25a. The Commission will review the work of existing agencies with a view to identifying possible areas of duplication of work and to streamlining their functioning.

Done at Brussels,

 

For the European Parliament               For the Council For the Commission

 

The President  The President  Member of the Commission

 

ANNEX - INTERINSTITUTIONAL COOPERATION DURING THE BUDGETARY PROCEDURE

 

Part A. Calendar of the budgetary procedure

 

1. The institutions shall follow the calendar defined in the points 2, 3, 5, 11, 12, 13, 14 and 15 below for the various steps of the budgetary procedure. In due time before the start of the budgetary procedure, they can agree jointly, if needed, on any adjustments deemed appropriate to this calendar.

 

Part B. Priorities for the Budget Procedure

 

2.  In due time before the adoption of the draft budget by the Commission and at the latest in April, a meeting of the trilogue shall be convened to discuss the possible priorities for the budget of the forthcoming financial year.

 

Part C. Establishment of the Draft Budget and Updating of Estimates

 

3.  The institutions, other than the Commission, are invited to adopt their statement of estimates before the end of March at the latest.

 

4.  Before the adoption of their statements of estimates, the European Parliament, the Council and the Commission will agree on orientations regarding the desirable annual variation in the level of administrative expenditure for all institutions.

 

5.  The Commission shall adopt the draft budget in the last week of April or at the latest during the first week of May. It shall finalise the draft budget, including the general statement of revenues, and shall make it available officially before the end of May.

 

6.  The Commission shall present each year a draft budget showing the European Union's actual financing requirements.

It shall take into account:

a)     forecasts in relation to the Structural Funds provided by the Member States,

b)     the capacity for utilising appropriations, endeavouring to maintain a strict relationship between appropriations for commitments and appropriations for payments,

c)     the possibilities for starting up new policies through pilot projects and/or new preparatory actions or continuing multiannual actions which are coming to an end, after assessing whether it shall be possible to secure a basic act, within the meaning of the Financial Regulation (definition of a basic act, necessity of a basic act for implementation and exceptions),

d)     the need to ensure that any change in expenditure in relation to the previous year is in accordance with the constraints of budgetary discipline.

 

7.  The institutions shall, as far as possible, avoid entering items in the budget involving insignificant amounts of expenditure on operations.

 

8.  The two arms of the budgetary authority also undertake to bear in mind the assessment of the possibilities for implementing the budget made by the Commission in its drafts and in connection with implementation of the current budget.

 

9.  In the interest of sound financial management and owing to the effect of the major changes in the budget nomenclature in the titles and chapters on the management reporting responsibilities of Commission departments, the two arms of the budget authority undertake to discuss any major changes with the Commission during the conciliation.

 

10.  Until such time as the Conciliation Committee is convened, the Commission may, if necessary, amend the draft budget in accordance with Article 314(2) TFEU including by an amending letter updating expenditure estimates for agriculture. The Commission shall submit information on updates to the two arms of the budget authority for their consideration as soon as they are available. It shall supply the budgetary authority with all the duly justified reasons it may require.

 

Part D. Budgetary procedure before the Conciliation

 

11.  A trilogue meeting shall be convened in good time before the Council’s reading to allow the institutions to have an exchange of views on the draft budget.

 

12.  In order for the Commission to be able to assess in due time the implementability of amendments envisaged by the budgetary authority which create new preparatory actions/pilot projects or prolong existing ones, both arms of the budgetary authority shall inform the Commission by mid-June of their intentions in this regard, so that a first discussion may already take place at this trilogue.

 

13.  The Council completes its reading by the end of July at the latest.

 

14.  The European Parliament's Committee on Budgets votes on its reading by the end of September or early October at the latest and the European Parliament's Plenary votes on its reading by the end of October at the latest.

 

15.  A trilogue meeting could be convened before the European Parliament's Plenary votes.

 

Part E. Conciliation process

 

16.  If the European Parliament votes amendments to the Council's position, the President of the Council will, during the same plenary meeting, take note of the differences in the position of the two institutions and give his/her agreement for the President of the EP to convene the Conciliation Committee immediately. The letter convening the Conciliation Committee will be sent at the latest on the first working day of the week following the end of the parliamentary session during which the plenary vote was delivered and the conciliation period will start on the following day. The 21-day time period is calculated pursuant to Regulation (EEC Euratom) No 1182/71 determining the rules applicable to periods, dates and time limits.

 

17.  If the Council cannot agree on all the amendments voted by the European Parliament, it would confirm its position by letter sent before the first trilogue foreseen during the conciliation period. In such case, the Conciliation Committee will proceed in accordance with the conditions laid down in the following points.

 

18.  The Conciliation Committee shall be chaired jointly by representatives of the European Parliament and of the Council. Committee meetings shall be chaired by the co-chair of the institution hosting the meeting. Each institution, in accordance with its own rules of procedure, shall designate its participants for each meeting and define its mandate for the negotiations.

 

19.  In accordance with Article 314(5) TFEU, second subparagraph, the Commission shall take part in the conciliation proceedings and shall take all the necessary initiatives with a view to reconciling the positions of the European Parliament and the Council.

 

20.  Trilogues shall take place throughout the conciliation procedure, at different levels of representation, with the aim of resolving outstanding issues and preparing the ground for an agreement to be reached in the Conciliation Committee.

 

21.  The meeting of the Conciliation Committee and of the trilogues shall be held alternately at the premises of the European Parliament and the Council, with a view to an equal sharing of facilities, including interpretation facilities.

 

22.  The dates of the meetings of the Conciliation Committee and the trilogues will be set in advance before the beginning of the budgetary procedure by agreement of the three institutions.

 

23.  A common set of documents (input documents) comparing the various steps of the budgetary procedure will be made available for the Conciliation Committee[14]. It will include "line by line" figures, totals by financial framework headings and a consolidated document with figures and remarks for all budget lines deemed technically "open". Without prejudice to the final decision of the Conciliation Committee, a specific document will list all budget lines deemed technically closed[15]. These documents will be classified by budgetary nomenclature.

Other documents will also be attached to the input documents for the Conciliation Committee, including a letter of executability of the Commission on the Council's position and the European Parliament's amendments; and possible letter(s) from other Institutions on the Council's position and the European Parliament's amendments.

 

24.  With a view to reaching agreement by the end of the conciliation period, trilogues will:

- define the scope of the negotiations of the budgetary issues to be addressed;

- endorse the list of the budget lines deemed technically closed, subject to the final agreement on the entire budget of the financial year;

- discuss issues identified under the first indent in view of reaching possible agreements to be endorsed by the Conciliation Committee;

- address thematic issues, including by headings of the multi-annual financial framework.

Tentative conclusions will be drawn jointly during or immediately after each trilogue, simultaneously with the agenda of the following meeting. Such conclusions will be registered by the institution hosting the trilogue and will be deemed provisionally approved after 24 hours without prejudice of the final decision of the Conciliation Committee.

 

25.  The meetings of the Conciliation Committee will have available the conclusions of trilogues and a document with the budget lines for which an agreement has been tentatively reached during the trilogues for possible endorsement.

 

26.  The joint text provided for in Article 314(5) of the TFUE shall be established by the secretariats of the European Parliament and of the Council with the assistance of the Commission. It will consist of an introductory legal document, containing the date of the agreement at the Conciliation Committee, and annexes, which will include:

- line by line figures for all budget items and summary figures by financial framework headings;

- a consolidated document, indicating figures and final text of all lines that have been modified during the conciliation;

- the list of the lines not modified with regard to the draft budget or the Council's position on it.

The Conciliation Committee may also approve conclusions and possible joint statements in relation to the budget.

 

27.  The joint text will be translated in all languages (by the services of the European Parliament) and will be submitted to the approval of the two arms of the budgetary authority within 14 days from the date following the date of agreement on the joint text pursuant to Point 26.

The budget will be subject to legal-linguistic finalisation after the adoption of the joint text by integrating the annexes of the joint text with the budget lines not modified during the conciliation process.

 

28.  The institution hosting the meeting (trilogue or conciliation) will provide interpretation facilities with a full linguistic regime applicable to the Conciliation Committee meetings and an ad hoc linguistic regime for the trilogues.

The institution hosting the meeting will ensure reproduction and distribution of room documents.

The services of the three institutions will cooperate for the encoding of the results of the negotiations in order to finalise the joint text.

 

Part F. Amending Budgets

 

General principles

29.  Having in mind that amending budgets are frequently focused on specific and sometimes urgent issues, the institutions agree on the principles below to ensure appropriate interinstitutional cooperation for a smooth and swift adoption of the amending budgets while avoiding, as far as possible, to have to convene a conciliation meeting for amending budgets.

 

30.  As far as possible, the institutions shall endeavour to limit the number of amending budgets.

 

Calendar

31.  The Commission shall inform in advance the two arms of the budgetary authority of the possible dates of adoption of draft amending budgets without prejudice to the final date of adoption.

 

32.  In accordance with its internal rules of procedure, each arm of the budgetary authority shall endeavour to examine the draft amending budget proposed by the Commission at an early opportunity after adoption by the Commission.

 

33.  In order to speed up the procedure, the two arms of the budgetary authority shall ensure that their respective calendars of work are coordinated as far as possible in order to enable proceedings to be conducted in a coherent and convergent fashion. They shall therefore seek as soon as possible to establish an indicative timetable for the various stages leading to the final adoption of the amending budget.

The two arms of the budgetary authority shall take into account the relative urgency of the amending budget and the need to approve it in due time to be effective during the year concerned.

 

Cooperation during the reading of each arm of the Budgetary Authority

34.  The institutions shall cooperate in good faith throughout the procedure clearing the way, as far as possible, for the adoption of amending budgets at an early stage of the procedure.

When appropriate and when there is a potential divergence, each arm of the budgetary authority, before taking its final position on the amending budget, or the Commission, may propose to convene a specific trilogue, to discuss the divergences and to try to reach a compromise.

 

35.  All draft amending budgets proposed by the Commission and not yet finally approved shall be systematically on the agenda of the trilogues planned for the annual budgetary procedure. The Commission shall present the draft amending budgets and the two arms of the budgetary authority shall, as far as possible, notify their respective position ahead of the trilogue.

 

36.  If a compromise is reached during a trilogue, each arm of the budgetary authority undertakes to consider the results of the trilogue when deliberating on the amending budget in accordance with the Treaty and its internal rules of procedure.

 

Cooperation after the reading of each arm of the budgetary authority

37.  If the European Parliament approves without amendments the position of the Council, the amending budget shall be adopted.

 

38.  If the European Parliament adopts amendments by a majority of its component members, Article 314(4)(c) TFEU apply. However, before the Conciliation Committee meets a trilogue shall be called.

– If an agreement is reached during the trilogue and subject to the agreement of each arm of the budgetary authority on the results of the trilogue, the conciliation shall be closed by an exchange of letters without a meeting of the Conciliation Committee.

– If no agreement is reached during the trilogue, the Conciliation Committee shall meet and organise its work in accordance with the circumstances, with a view of completing as much as possible the decision-making process before the twenty-one-day deadline laid down in Article 314(6) TFEU. The Conciliation Committee may conclude by an exchange of letters.

 

 

 

21.9.2012

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marietta Giannakou

 

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

1.  pripomína, že v kategórii 4 rozpočtu Únie sa musel v priebehu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013 vykonať významný počet opráv, pretože rozpočtové prostriedky boli buď príliš obmedzené, alebo chýbala flexibilita pri krízach v rámci kategórie 4, ktorá by prispela k riešeniu neočakávaných situácií; opakovane pripomína svoj prístup, podľa ktorého z nových zodpovedností, ktoré Zmluva o fungovaní Európskej únie pridelila EÚ, vyplýva primerané dodatočné financovanie v porovnaní s VFR 2007 – 2013, aby Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča a zároveň dodržať už prijaté záväzky; vyzdvihuje doplnkovú povahu pomoci EÚ k pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, a tiež jej katalyzačný účinok pri zásahoch v regiónoch, v ktorých sa neposkytuje bilaterálna pomoc; osobitne podporuje postupy, ktoré navrhla Komisia na posilnenie spoločného plánovania medzi opatreniami EÚ a členských štátov;

2.   v tejto súvislosti sa domnieva, že návrh Komisie týkajúci sa rozpočtových prostriedkov pre kategóriu 4 odráža obavy Európskeho parlamentu, ktoré vyjadril v uznesení z 8. júna 2011[16], a skutočnú potrebu vonkajšej činnosti Únie; víta signál, ktorý tento návrh predstavuje pre všetkých partnerov Únie, pre krajiny, ktoré sú príjemcami jej pomoci, ako aj pre ďalšie darcovské krajiny; konštatuje však, že návrh Komisie predstavuje minimum pri plnení cieľov EÚ, ktoré schválili hlavy štátov a vlád a ktoré sú zakotvené v Lisabonskej zmluve; očakáva, že Rada, pokiaľ nie je schopná plne súhlasiť s návrhom Komisie, jasne uviedla a zdôvodnila, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno vzdať, alebo ich možno zredukovať, aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

3.  opätovne však vyjadruje svoje pevné presvedčenie, že zvýšená rozpočtová flexibilita v celom VFR, ktorú všetky strany považujú za nevyhnutnosť, je obzvlášť dôležitá v rámci kategórie 4; vyzýva Komisiu, aby navrhla v prípade potreby osobitné pravidlá pre túto rozpočtovú kategóriu s cieľom zaručiť schopnosť reagovať na krízy a požiadavky, ktoré sa nedajú naplánovať, pričom sa budú v plnej miere rešpektovať výsady rozpočtového orgánu; okrem toho berie na vedomie, že Komisia navrhla v rámci každého viacročného programu rozšíriť mechanizmy, ktoré by EÚ umožnili prispôsobiť svoje financovanie politickým potrebám a snahám;

4.   opakuje svoju výzvu, aby sa zaviedol vhodný postup na prerozdelenie finančných prostriedkov nevyčerpaných v rámci kategórie 4 ku koncu rozpočtového roka; okrem toho sa domnieva, že súhlasné stanovisko Parlamentu k nariadeniu Rady o VFR na roky 2014 – 2020 je popritom podmienené súhlasom Rady s návrhmi Komisie týkajúcimi sa opätovného využitia príjmov a splátok vytvorených finančnými nástrojmi; víta návrh Komisie intenzívnejšie využívať inovatívne finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov so širším spektrom relevantných organizácií a finančných inštitúcií;

5.   opätovne zdôrazňuje svoju podporu všetkým nástrojom na vykonávanie vonkajšej činnosti Únie navrhnutým na roky 2014 – 2020[17], a najmä nástroju susedstva; zdôrazňuje, že by sa mala zachovať primeraná rovnováha medzi pomocou východným a južným susedom, no zároveň brať do úvahy výkonnosť krajín prijímajúcich pomoc; víta nový nástroj partnerstva, ktorým sa má zaviesť nová forma spolupráce s krajinami, ktoré pre Úniu predstavujú strategický záujem;

6.   zároveň znova potvrdzuje svoju podporu tomu, aby Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj mohli počítať so zárukou EÚ, pokiaľ ide o finančnú spoluprácu so susednými krajinami, najmä o financovanie malých a stredných podnikov a mikroúverov;

7.  domnieva sa, že by sa mala zvýšiť miera schopnosti prispôsobiť finančnú pomoc kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám, ako aj ostatným prijímajúcim a partnerským krajinám; je však presvedčený, že rozpočtové opatrenia Únie musia zodpovedať tempu a skutočnému pokroku podľa zásady viac za viac, a to s prihliadnutím na integračnú schopnosť Únie; poukazuje však na to, že zásada viac za viac znamená tiež menej pre krajiny, ktoré si neplnia svoje povinnosti;

8.  pripomína zodpovednosť EÚ za podporu bezpečnosti, demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rozvoja vo svete; v tejto súvislosti dôrazne poukazuje na pridanú hodnotu viacročných programov EÚ, ako sú nástroj stability a ľudských práv; ďalej zdôrazňuje, že všetky programy vonkajších opatrení EÚ by mali byť prístupnejšie pre občianske spoločnosti, sociálnych partnerov a miestne a regionálne orgány s cieľom nabádať ich k zapájaniu sa a prevzatiu zodpovednosti;

9.   dôrazne obhajuje nutnosť zachovať rezervu na pomoc v prípade mimoriadnych udalostí, ktorá sa osobitne osvedčila vo svojej súčasnej podobe, a to ako neplánovanú rezervu mimo stropov VFR 2014 – 2020 a vyčleniť na ňu významné, realistické finančné prostriedky, ktoré by Únii umožnili urýchlene reagovať na nepredvídané potreby a neočakávané krízy prostredníctvom mobilizácie ad hoc, kedykoľvek nastane takáto potreba; víta návrh Komisie zvýšiť objem svojich finančných prostriedkov na 350 mil. EUR (v cenách na rok 2011) a umožniť ich použitie do roku n+1 ako mimoriadne pozitívny krok správnym smerom; zdôrazňuje, že zahrnutie pomoci v prípade mimoriadnych udalostí do kapitoly 4, ako navrhujú niektoré členské štáty, by sa mohlo prejaviť znížením celkových finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ;

10. nazdáva sa, že pre účinnosť zahraničnej politiky EÚ je dôležité, aby boli Európskemu útvaru pre vonkajšiu činnosť poskytnuté dostatočné zdroje na plnenie zvýšeného počtu úloh, ktorými bola poverená; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že tieto zdroje by sa mali využívať čo najefektívnejšie, a to vrátane vyváženejšej štruktúry zamestnancov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

60

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franziska Katharina Brantner, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Mário David, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Liisa Jaakonsaari, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Marek Siwiec, Sophocles Sophocleous, Laurence J.A.J. Stassen, Charles Tannock, Inese Vaidere, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Sir Graham Watson, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Marije Cornelissen, Jacek Protasiewicz, Teresa Riera Madurell, Carmen Romero López, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Alf Svensson, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Ivo Vajgl, Luis Yáñez-Barnuevo García, Joachim Zeller, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Ivari Padar

 

 

 

4.9.2012

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM (2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Goerens

 

 

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

1.  pripomína, že oba termíny na rok 2015 na splnenie miléniových rozvojových cieľov (MRC) a spoločného cieľa poskytnúť 0,7 % z hrubého národného dôchodku ako oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA/HND) sa vzťahujú na VFR 2014 – 2020; zdôrazňuje, že po prudkom poklese úrovne ODA medzi rokom 2010 a 2011 v 14 členských štátoch EÚ a po spoločnom znížení úrovne ODA/HND z 0,44 % na 0,42 % je budúci VFR rozhodujúcou príležitosťou pre darcov z EÚ, aby zdvojnásobili svoje úsilie vrátiť sa k svojim medzinárodným záväzkom a ich dodržiavaniu; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ na rozvoj dopĺňa úsilie členských štátov a pomáha im dosiahnuť tieto ciele, pričom má obzvlášť významný pákový efekt na rozpočty, ktoré vyčleňujú niektoré členské štáty na pomoc bez ohľadu na svoju veľkosť;

2.  je obzvlášť hrdý na to, že kvalita pomoci EÚ sa za posledné desaťročie výrazne zlepšila, takže dnes sú inštitúcie EÚ svetovými lídrami, pokiaľ ide o účinnosť a transparentnosť pomoci,[18] a dosahujú merateľné a výrazné výsledky, ktoré sa prejavujú konkrétnym zlepšením života miliónov ľudí v rozvojových krajinách; pripomína navyše dôležitú úlohu inštitúcií EÚ v koordinácii európskej rozvojovej politiky a pomoci a komparatívnu výhodu pomoci EÚ vo viacerých oblastiach, čo EÚ umožňuje poskytovať podporu často s vyššou efektívnosťou, účinnosťou a predvídateľnosťou, než by to mohli robiť jednotlivé členské štáty prostredníctvom bilaterálnych programov;

3.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu tým, že členským štátom poskytuje možnosť spolupracovať s krajinami, v ktorých nie sú zastúpené, a naďalej podporovať krajiny, v ktorých prestali realizovať programy spolupráce, najmä v nestabilných štátoch a v situáciách po konflikte; pripomína, že vďaka rozvojovej pomoci EÚ má teraz 31 miliónov ľudí prístup k pitnej vode a 9 miliónov k sanitárnym zariadeniam; 5 miliónov detí bolo zaočkovaných proti osýpkam; v základných školách je 9 miliónov nových žiakov, 700 000 učiteľov sa zúčastnilo na odbornej príprave a na stredné školy bolo zapísaných viac ako 80 000 študentiek; preto naliehavo vyzýva Radu, aby dostatočnými prostriedkami naďalej podporovala náš príspevok k ľudskému rozvoju a odstraňovaniu chudoby;

4.  víta zvýšenie, ktoré Komisia urobila v okruhu 4 navrhovaného finančného balíka v porovnaní s VFR 2007 – 2013; zdôrazňuje však, že návrh VRF na roky 2007 – 2013, ktorý Komisia predložila v roku 2004, bol v reálnom vyjadrení vyšší ako návrh na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že okruh 4, ktorý bol v rámci VFR 2000 – 2006 a 2008 – 2013 dlhodobo nedostatočne financovaný, by sa nemal stať obeťou škrtov, ku ktorým dochádza vo viacerých členských štátoch v dôsledku úsporných opatrení; zastáva názor, že ambiciózna úroveň financovania externých nástrojov, ako ju Komisia navrhla vo svojom oznámení Rozpočet stratégie Európa 2020[19], najmä pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), humanitárnu pomoc a Európsky rozvojový fond (ERF), ktoré využívajú 2 %, 0,62 % a 2,96 % z celkového navrhovaného rozpočtu EÚ, je pre Úniu a jej členské štáty veľmi dôležitá, aby mohli plniť svoje záväzky v oblasti medzinárodného rozvoja;

5.  naliehavo vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby čo najskôr zaviedli európsku daň z finančných transakcií; zdôrazňuje, že podstatná časť príjmov zo zdanenia transakcií uplatňovaného v Európe by sa mala použiť na financovanie rozvoja a boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že ak by sa daň z finančných transakcií stala jedným z nových vlastných zdrojov EÚ, mala by prispieť k výraznému zvýšeniu okruhu 4;

6.  zdôrazňuje, že politika v oblasti rozvojovej spolupráce, ustanovená v článku 208 ZFEÚ, sa musí stať a naďalej ostať kľúčovou horizontálnou zásadou počas rokovaní o VFR;

7.  konštatuje, že v posledných rokoch boli dostupné finančné prostriedky na riešenie naliehavých prírodných a humanitárnych katastrof každý rok nedostačujúce, okrem iného aj v dôsledku stále častejších ničivých prírodných katastrof; je vďačný občanom EÚ za ich trvalú, silnú a rastúcu podporu humanitárnej pomoci EÚ pre ľudí v núdzi na celom svete[20], a to aj napriek finančnej a hospodárskej kríze, ktorá postihla niektoré členské štáty EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť zodpovedajúce rozpočtové prostriedky na humanitárnu a potravinovú pomoc do rozpočtových riadkov v rámci okruhu 4, ako aj na realisticky financovanú rezervu na núdzovú pomoc;

8.  dôrazne obhajuje potrebu zachovať rezervu na núdzovú pomoc, ktorá sa v súčasnej podobe veľmi osvedčila, a to ako rezervu mimo stropov VFR 2014 – 2020 nevyhradenú na jednotlivé programy, a vyčleniť na ňu významné, realistické finančné prostriedky, ktoré Únii umožnia rýchlo reagovať na nepredvídateľné potreby a nečakané krízy cieleným čerpaním vždy, keď to bude potrebné; zdôrazňuje, že začlenenie rezervy na núdzovú pomoc do okruhu 4, ako presadzujú niektoré členské štáty, nesie v sebe riziko, že dôjde k zníženiu celkových finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ, najmä na financovanie rozvoja; s radosťou víta návrh Komisie zvýšiť finančné prostriedky na 350 miliónov (v cenách z roku 2011) v porovnaní s VFR 2014 – 2020 a umožniť ich používanie až do roku n+1 a považuje to za veľmi pozitívny krok správnym smerom; zdôrazňuje, že rezerva na núdzovú pomoc by mala zostať mimo stropov VFR, aby bola zaručená nezávislosť, flexibilita a rýchlosť, ktoré majú pri účinnom poskytovaní humanitárnej pomoci kľúčový význam;

9.  zdôrazňuje, že princíp diferenciácie musí viesť k sústredeniu finančných prostriedkov na rozvoj na nižší počet partnerských krajín oprávnených na bilaterálnu spoluprácu prostredníctvom geografických programov, nie k redukcii celkového finančného krytia DCI, s prihliadnutím na to, že EÚ bude aj naďalej udržiavať spoluprácu s partnerskými krajinami preradenými v dôsledku graduácie prostredníctvom regionálnych a tematických programov DCI, ktoré si tiež vyžadujú primerané finančné prostriedky;

10. zdôrazňuje celosvetovú zodpovednosť EÚ v riešení otázky zmeny klímy; pripomína, že záväzky vyplývajúce z dohôd z Kodane a z Cancúnu, ktorých cieľom je pomáhať rozvojovým krajinám pri riešení problémov súvisiacich so zmenou klímy, musia byť voči existujúcej rozvojovej pomoci nové a doplnkové, pričom treba medzi týmito dvoma politikami zachovať primeranú mieru konzistentnosti; žiada preto, aby si EÚ napriek súčasnej hospodárskej kríze naďalej stanovovala ambiciózne ciele a aby finančné prostriedky EÚ pre oblasť klímy v plnej miere dopĺňali 0,7 % prostriedkov stanovených ako cieľ na ODA a dali sa identifikovať v celom rozpočte EÚ; očakáva v tejto súvislosti od Komisie a Rady pevné politické odhodlanie;

11. berie na vedomie, že Komisia navrhla v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) panafrický program ako úplne nový program, ktorý bude financovaný prostriedkami predstavujúcimi približne 4,3 % celkového rozpočtu DCI a bude dopĺňať ďalšie existujúce geografické a tematické programy; zdôrazňuje, že toto rozšírenie pôsobnosti DCI sa musí primerane odraziť v pridelení finančných prostriedkov na DCI;

12. v zásade podporuje začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu; trvá však na tom, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ musí zahŕňať presun všetkých prostriedkov určených na financovanie ERF do okruhu 4 a že by nemalo v žiadnom prípade slúžiť ako zámienka na znižovanie celkových výdavkov na vonkajšiu činnosť EÚ vo všeobecnosti, a zvlášť na rozvojovú pomoc, a musí viesť k väčšej predvídateľnosti pomoci; zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú rozpočtovú a hospodársku krízu je riziko, že začlenenie ERF do rozpočtu povedie k zníženiu celkovej úrovne financovania na spoluprácu s partnermi z krajín AKT, príliš vysoké; vyzýva Komisiu, aby si plnila svoje záväzky a bezodkladne predložila návrhy na zosúladenie parlamentnej kontroly ERF s právami na kontrolu, ktoré existujú v rámci všeobecného rozpočtu EÚ, najmä DCI, ako aj na začlenenie ERF do rozpočtu, ku ktorému dôjde až v rámci VFR na obdobie po roku 2020.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Ricardo Cortés Lastra, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Catherine Grèze, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Patrice Tirolien, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxela, Enrique Guerrero Salom, Fiona Hall, Gesine Meissner, Horst Schnellhardt

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Phil Prendergast

 

 

18.9.2012

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Syed Kamall

 

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

Odporúčania

 

1.  konštatuje, že hoci sú opatrenia na podporu obchodných a hospodárskych vzťahov EÚ zahrnuté do rôznych nástrojov, v návrhu VFR na obdobie 2014 – 2020, okruh 4 (Globálna Európa) sa musí v jednotlivých podokruhoch cieľov obchodnej politiky EÚ náležite brať do úvahy dosiahnutie podpory otvorených trhov v duchu reciprocity v záujme tvorby hospodárskeho rastu a zamestnanosti a podpory trvalo udržateľného rozvoja;

2.  domnieva sa, že napriek tomu, že hospodárske a obchodné súčasti nástrojov partnerstva zostávajú v rámci celkového existujúceho rozpočtu, mal by im prislúchať väčší podiel pridelených prostriedkov, aby sa zaručilo, že v záverečných rokovaniach o VFR sa nezanedbajú hlavné kanály hospodárskej spolupráce EÚ s jej hlavnými partnermi;

3.  berie na vedomie návrh Komisie na rozšírenie záväzkov z okruhu 4; trvá na tom, aby sa navrhované zvýšenie rozpočtu pre politiku južného a východného susedstva použilo na výrazné prispievanie k napĺňaniu sociálnych, ako aj hospodárskych ambícií obyčajných ľudí týchto regiónov a aby sa zvýšený objem finančných prostriedkov poskytol len pod podmienkou podpory trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, prehĺbenia regionálnej spolupráce, poklesu nezamestnanosti a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva ako celku;

4.  v súvislosti s makroekonomickým prostredím a výzvami, s ktorými sa treba v meniacom sa svete vysporiadať, a v záujme lepšieho a účinnejšieho využívania existujúcich fondov EÚ žiada, aby sa VFR na obdobie 2014 – 2020 umožnila väčšia flexibilita tak, aby dokázal reagovať na meniace sa okolnosti a priority a zároveň dodržiavať odsúhlasené úrovne platobných rozpočtových prostriedkov;

5.  požaduje konzistentnosť, pokiaľ ide o nástroje podľa okruhu 4 a rozpočtové prostriedky vyčlenené na ne v okruhu 5; zdôrazňuje, že úspešná realizácia nástrojov podľa okruhu 4 sa zabezpečí procedurálnymi kontrolami a kontrolami úrovne výdavkov, ktoré možno najlepšie vykonať, a to najmä v tretích krajinách, vtedy, ak sú k dispozícii dostatočné zdroje;

6.  požaduje konzistentnosť s ohľadom na všetky nástroje VFR, aby bolo možné zaviesť spoločnú priemyselnú stratégiu založenú na výskume a inováciách, s cieľom zabezpečiť, aby Európska únia udržala svoje výrobné kapacity;

7.  berie na vedomie cieľ EÚ vyčleniť najmenej 20% svojho rozpočtu ako príspevok na budovanie nízkouhlíkovej spoločnosti, ktorá je odolná voči zmene klímy, a začleniť opatrenia týkajúce sa klímy a biodiverzity do svojich vonkajších nástrojov; zdôrazňuje prioritné postavenie tohto cieľa a uvádza, že vyčlenenie 20 % treba vnímať ako nevyhnutné minimum; trvá na tom, že tento cieľ sa musí prejaviť v obchodnej politiky EÚ, ako ho odrážajú vonkajšie nástroje;

8.  domnieva sa, že Európska únia by mala pri vyjednávaní obchodných dohôd zohľadňovať sociálne, zdravotné a environmentálne normy namiesto vytvárania rozpočtových položiek zameraných na kompenzáciu škôd, ktoré by mohli vyplynúť z nadobudnutia platnosti týchto obchodných dohôd.

 

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

21

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Nora Berra, David Campbell Bannerman, María Auxiliadora Correa Zamora, Christofer Fjellner, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Henri Weber, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amelia Andersdotter, George Sabin Cutaş, Syed Kamall, Marietje Schaake, Jarosław Leszek Wałęsa, Pablo Zalba Bidegain

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Emilio Menéndez del Valle

 

 

8.10.2012

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správa v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Mulder

 

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Odporúčania

Horizontálne otázky

1.  berie na vedomie významné zmeny prebiehajúce v reálnej ekonomike členských štátov v dôsledku krízy; žiada preto, aby opatrenia plánované vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2014 až 2020 vychádzali zo súčasnej hospodárskej a sociálnej situácie členských štátov a boli prípadne upravené tak, aby boli v súlade s celkovými cieľmi, ktoré uviedla Európska rada vo svojich záveroch z 28. – 29. júna 2012 pod názvom „príspevok európskych politík k rastu a zamestnanosti“;

2.  podporuje celkový objem finančných prostriedkov pre budúce viacročné finančné obdobie, ako sa uvádza v návrhu Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020; zastáva však názor, že pôsobnosť nariadenia by mala byť obmedzená na zásady riadneho finančného hospodárenia, keďže meniace sa politické a ekonomické okolnosti a nepredvídané udalosti si môžu v priebehu siedmich rokov vyžadovať úpravy; domnieva sa, že podrobnejšie ustanovenia by preto mali byť začlenené do medziinštitucionálnej dohody (MID);

3.  považuje za poľutovaniahodné, že v rámci prípravy na nový viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020 nebol Európsky dvor audítorov (EDA) požiadaný o vypracovanie prehľadnej správy vysvetľujúcej silné a slabé stránky predchádzajúceho VFR; vyzýva preto EDA, aby pripravil takúto správu v rámci príprav na VFR po roku 2020;

4.  je aj naďalej presvedčený, že riadne rozpočtové hospodárenie musí stavať na skúsenostiach z plnenia rozpočtu získaných v predchádzajúcich rokoch; v tejto súvislosti sa domnieva, že úsilie Výboru pre kontrolu rozpočtu ako výboru s horizontálnymi právomocami má osobitný význam;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh novej medziinštitucionálnej dohody neobsahuje – pokiaľ ide o plnenie rozpočtu – žiadne ustanovenia o hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti a riadnom finančnom hospodárení z hľadiska kontroly rozpočtu;

6.  žiada, aby sa do novej MID zahrnuli aj ustanovenia o zodpovednosti, transparentnosti a riadnom finančnom hospodárení, keďže ich neobsahuje budúce revidované nariadenie o rozpočtových pravidlách;

7.  trvá na tom, že členské štáty musia niesť svoj diel zodpovednosti v súlade s článkom 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; pripomína, že 90 % chýb zistených EDA sa vyskytlo v členských štátoch a že väčšine týchto chýb bolo možné predísť;

8.  vyzýva všetky členské štáty, aby vydávali národné vyhlásenia o hospodárení podpísané na príslušnej politickej úrovni; zastáva názor, že v prípade, keď členský štát predložil národné vyhlásenie o hospodárení vo vzťahu k výdavkom v rámci systému zdieľaného hospodárenia, finančné opravy by sa mali znížiť o 15 % za každý fond;

9.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila model pre národné vyhlásenia o hospodárení, čo im dodá význam a zaistí porovnateľnosť; domnieva sa, že takéto vyhlásenia by mali okrem iného osvedčovať také kritériá, ako pravdivosť a vernosť účtovných závierok, účinnosť systémov riadenia a kontroly a zákonnosť a správnosť príslušných operácií, špecifikovať pôsobnosť uistenia a príslušný základ tohto uistenia, mali by byť sprevádzané stanoviskom audítora a mali by zahŕňať výhrady a vylúčenia zodpovednosti[21]; zastáva názor, že Dvor audítorov a Komisia by mali mať možnosť zahrnúť obsah národných vyhlásení o hospodárení do svojej audítorskej činnosti;

10. vyzýva všetky členské štáty, aby poskytli zmysluplné ročné zhrnutia a zverejnili ich;

11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) bol vytvorený na medzivládnom základe mimo inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, a to aj napriek tomu, že euro je jednou z výsad Únie; poukazuje na to, že v dôsledku toho je rozhodovanie v rámci Zmluvy o založení EMS nepriehľadné, čo vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o zodpovednosť a demokratickú kontrolu;

Osobitné otázky

12. vyzýva, aby sa príjmy a výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s vykonávaním príslušného Európskeho rozvojového fondu, zahrnuli do všeobecného rozpočtu Únie s cieľom zabezpečiť primeranú demokratickú kontrolu; konštatuje, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci okruhu 4, by sa mali primerane zvýšiť;

13. žiada, s cieľom zvýšiť úsilie v boji proti pašovaniu a falšovaniu cigariet, aby sa pokuty plynúce zo sankcií za nelegálne obchodovanie s tabakovými výrobkami považovali za vonkajšie pripísané príjmy;

14. žiada, aby pokuty uložené v oblasti hospodárskej súťaže, iné pokuty a pohľadávky, ktoré sú výsledkom mimosúdnych vyrovnaní, dojednaní alebo akýchkoľvek iných obdobných dohôd s neštátnymi tretími stranami, predstavovali príjmy do rozpočtu EÚ, či už  pripísané príjmy alebo iné druhy príjmov;

15. konštatuje, že nediferencované rozpočtové prostriedky, ktoré na konci rozpočtového roka zodpovedajú riadnym zmluvne dohodnutým záväzkom, by sa mali automaticky prenášať len do nasledujúceho rozpočtového roka, a že rovnaké pravidlo by malo platiť aj pre rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyužité rozpočtové prostriedky (záväzky a platby), na ktoré sa nevzťahuje článok 9 ods. 2 a 3 návrhu nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj pre disponibilné, nevyužité rezervy, ktoré nepresahujú celkový strop VFR pre každý okruh a ktoré by mali tvoriť celkovú rezervu VFR a v nasledujúcom rozpočtovom roku by sa mali prideliť jednotlivým okruhom podľa ich potrieb;

16. žiada o možnosť preniesť rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyužité rozpočtové prostriedky (záväzky a platby) z rozpočtu na rok N do rozpočtu na rok N + 1, alebo jedného z ďalších rozpočtov, a to v rámci ročného rozpočtového postupu na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu; žiada, aby sa rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, a nevyužité rozpočtové prostriedky pridelili buď na konkrétny program alebo zapísali do predbežnej kapitoly; konštatuje, že v tomto prípade by sa zdroje od členských štátov mali požadovať iba po rozhodnutí rozpočtového orgánu o konkrétnom využití týchto prostriedkov;

17. žiada o možnosť preniesť nevyužité rezervy, ktoré nepresahujú jednotlivé stropy VFR, do ktoréhokoľvek stropu v rámci ďalších rokov VFR bez toho, aby sa zmenila celková suma VFR;

18. vyzýva, aby sa prebytočné a nevyčerpané záväzky z predchádzajúcich rozpočtových rokov súčasného VFR spolu s rozpočtovými prostriedkami, ktorých viazanosť bola zrušená, zapísali do rezervy na platby a záväzky;

19. žiada, aby sa daň z pridanej hodnoty (DPH) považovala za oprávnené náklady projektu;

20. žiada, aby sa rôzne druhy rozpočtovej podpory jasne definovali; konštatuje, že povinnosti príjemcu a podmienky, za ktorých sa rozpočtová podpora poskytuje, by tiež mali byť jasne identifikované.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

8.10.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Zuzana Brzobohatá, Andrea Češková, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Iliana Ivanova, Monica Luisa Macovei, Eva Ortiz Vilella, Crescenzio Rivellini, Petri Sarvamaa, Theodoros Skylakakis, Bart Staes, Georgios Stavrakakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucas Hartong, Derek Vaughan, Barbara Weiler

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marek Józef Gróbarczyk

 

 

24.9.2012

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pervenche Berès.

Mod

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Odporúčania

1.  pripomína, že politika súdržnosti musí prispievať k zmenšovaniu makroekonomických nerovnováh v rámci EÚ a ekonomickému a sociálnemu zbližovaniu s ohľadom na ciele stratégie Európa 2020 a najmä jej ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a chudoby;

2.   domnieva sa, že výsledky politiky súdržnosti, najmä na sociálnej úrovni, a dôsledky krízy nás nútia k tomu, aby sme rozpočet plánovali dostatočne flexibilne, pokiaľ ide o zmeny plánu tak, aby EÚ mohla viesť proticyklickú politiku;

3.  zdôrazňuje, že nový viacročný finančný rámec musí mať dostatočné finančné prostriedky, aby mohla EÚ ostať dôveryhodná vo vzťahu k jej občanom a aby mohla naplniť ambiciózne ciele stratégie Európa 2020;

4.   zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasnú ekonomickú a sociálnu krízu musí viacročný finančný rámec podporovať investície na oživenie hospodárskej činnosti, ale najmä preukázať svoju pridanú hodnotu v boji proti štrukturálnym problémom, ako je nezamestnanosť a chudoba, ktorým čelia členské štáty;

5.  zdôrazňuje, že nový rámec a nové finančné nástroje musia obnoviť dôveru občanov v európsky projekt presadzujúc článok 9 zmluvy týkajúci sa horizontálnej sociálnej doložky, aby sa zaistila vysoká miera zamestnanosti a primeraná sociálna ochrana, boj proti sociálnemu vylúčeniu a aby sa podporovala vysoká úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany zdravia;

6.  trvá na tom, aby sa aspoň 25 % finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti pridelilo Európskemu sociálnemu fondu (ESF) s cieľom podporovať zamestnateľnosť a stimulovať sociálne investície;

7.   navrhuje, aby sa viazané rozpočtové prostriedky, ktoré členské štáty viac ako dva roky nevyužili, opätovne pridelili na iné programy a/alebo činnosti Únie;

8.   zdôrazňuje, že je potrebné posilniť administratívne kapacity orgánov zodpovedných za vykonávanie politiky súdržnosti, aby sa zlepšilo riadenie štrukturálnych fondov a ovplyvnila schopnosť riadenia zo strany verejných orgánov; podporuje návrhy Komisie v tomto zmysle;

9.  víta návrh Komisie a zdôrazňuje potrebu vyčleniť aspoň 20 % prostriedkov ESF na podporu sociálneho začlenenia a boj proti chudobe,

10. je presvedčený, že sankcie spojené s makroekonomickou podmienenosťou, ktoré sú navrhované v rámci štrukturálnych fondov, sú v rozpore zo základným princípom solidarity v EÚ; požaduje zrušenie makroekonomickej podmienenosti;

11. je presvedčený, že Európsky program pre sociálne zmeny a inovácie hrá dôležitú úlohu v podpore rozvoja a koordinácie sociálnych politík na európskej úrovni, v uľahčení prístupu k mikroúverom a podpore cezhraničnej mobility zamestnancov; zdôrazňuje, aby sa s ohľadom na náročnosť vytvárania nových pracovných miest a boja proti nezamestnanosti a chudobe finančné prostriedky na tento program zvýšili o 5 % v súlade s jeho uznesením z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu;

12. požaduje, aby sa pri viacročnom finančnom plánovaní zohľadnila dramatická situácia mladých ľudí na trhu práce; navrhuje preto, aby bol v rámci Európskeho programu pre sociálne zmeny a inovácie vytvorený oddiel Iniciatíva pre mládež s vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 150 miliónov EUR;

13. poukazuje na zásadnú úlohu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v boji proti nepriaznivým dôsledkom globalizácie, reštrukturalizácie priemyslu a neočakávanej krízy; uznáva jeho pridanú hodnotu ako nástroj intervencie v čase krízy zameraný na pomoc pracovníkom, ktorí stratili prácu, aby opätovne vstúpili na trh práce; trvá na tom, aby EGF pokračoval aj po roku 2014 ako nástroj dostupný za rovnakých podmienok všetkým kategóriám pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať členské štáty, aby používali EGF na splnenie cieľov stratégie Európa 2020, na zvládnutie reštrukturalizácie a podporovanie nových zručností vrátane takých, ktoré súvisia s novými, udržateľnými a vysokokvalitnými pracovnými miestami; tiež zdôrazňuje potrebu zjednodušeného a zrýchleného postupu, pokiaľ ide o vyplácanie grantov;

14. zdôrazňuje, že program pre najodkázanejšie osoby, ktorý sa zameriava aj na potravinovú chudobu, by mal zlepšiť situáciu chudobných ľudí v Európe; pripomína Komisii jej záväzok predložiť včas legislatívny návrh v tomto zmysle, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory takéhoto programu po roku 2014 na novom právnom základe so samostatnými finančnými prostriedkami (mimo 20 % prostriedkov z ESF určených na podporu sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) s dôrazom na pomoc organizáciám podporujúcim tých, ktorí to najviac potrebujú, a riešiacich štrukturálny problém potravinovej chudoby;

15. zdôrazňuje význam zmlúv o partnerstve a nutnosť efektívneho zastúpenia a účasti jeho členov v monitorovacích výboroch v úlohe pozorovateľov;

16. pripomína, že je potrebné priamo zapojiť sociálnych partnerov do realizácie financovaných programov, aby sa zabezpečilo optimálne plnenie rozpočtu určeného na politiku súdržnosti;

17. pripomína, že politické rozhodnutia musia byť založené na objektívnych, podrobných a dôveryhodných údajoch a analýzach; trvá na tom, že agentúry EÚ potrebujú dostatočné finančné prostriedky, aby mohli vykonávať svoje úlohy a plniť požiadavky inštitúcií, pod ktoré spadajú.

Zmeny

 

Zmena    1

Návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení

Odsek 13 – zarážka 1

 

Návrh stanoviska

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

13. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je určený na poskytovanie dodatočnej podpory pre pracovníkov, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, pri ich opätovnom začleňovaní sa na trh práce, ako aj pre poľnohospodárov, ktorí pociťujú účinky globalizácie.

13. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je určený na poskytovanie dodatočnej podpory pre pracovníkov, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo tých, ktorí pociťujú následky reštrukturalizácie priemyslu alebo závažných narušení spôsobených neočakávanou krízou, pri ich opätovnom začleňovaní sa na trh práce.

 

Zmena    2

Návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení

Odsek 13 – zarážka 2

 

Text predložený Komisiou

Zmena

Fond nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 429 miliónov EUR ročne (v cenách roku 2011).

Ročná suma rezervy je stanovená na 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a môže byť použitá až do roku n + 1 v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Táto rezerva je zahrnutá do všeobecného rozpočtu Európskej únie ako rezerva.

 

Zmena    3

Návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení

Odsek 13 – zarážka 3

 

Text predložený Komisiou

Zmena

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o použití prostriedkov fondu Komisia predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o použití prostriedkov fondu Komisia predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov, pričom zdroje z Európskeho sociálneho fondu sa zvyčajne nepresúvajú. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

 

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

36

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kinga Göncz, Richard Howitt, Jan Kozłowski, Svetoslav Hristov Malinov, Anthea McIntyre, Antigoni Papadopoulou, Birgit Sippel, Csaba Sógor

 

 

24.9.2012

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správa v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marisa Matias

 

 

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

1.  berie na vedomie stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k správe Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu ( 2010/2211 (INI) ;

2.  víta pracovný dokument o programe LIFE a ďalej: udržateľnosť prostredníctvom budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý 16. apríla 2012 predložila spravodajkyňa Jutta Haug[22];

3.  berie na vedomie správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení programu Zdravie pre rast, tretieho viacročného akčného programu EÚ v oblasti zdravia na obdobie rokov 2014 – 2020 ( COM(2011)0709 – C7-0399/2011 – 2011/0339(COD) );

4.  domnieva sa, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 by mal slúžiť na dosiahnutie tzv. cieľov 20-20-20 v oblasti klímy a energetiky a zvýšenie cieľa znížiť emisie na 30 %;

5.  domnieva, sa, že VFR by mal zahŕňať všetky finančné prostriedky a opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú životného prostredia, civilnej ochrany, klímy a potravinovej bezpečnosti, keďže EP podporuje metódu Spoločenstva a snaží sa zabezpečiť maximálnu pridanú hodnotu zo zdrojov EÚ;

6.  domnieva sa, že VFR umožní EÚ, aby dosiahla svoje celkové ciele v oblasti biodiverzity a zabezpečila spolufinancovanie pre riadenie sústavy Natura 2000;

7.  domnieva sa, že VFR by mal byť v súlade s návrhom Komisie na presun financovania potravinovej bezpečnosti do okruhu 3 rozpočtu;

8.  domnieva sa, že VFR by mal poskytnúť potrebné prostriedky pre činnosti v oblasti životného prostredia a klímy, pomôcť lepšie využívať vhodné nástroje, posilňovať energetickú bezpečnosť, budovať hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmene klímy, a posilňovať konkurencieschopnosť Únie prostredníctvom väčšieho počtu pracovných miest a vytváraním ekologickejších pracovných miest, posilňovať energetickú bezpečnosť a vďaka čistejšiemu ovzdušiu prispievať k zdraviu;

Akčný program pre životné prostredie a klímu (LIFE)

9.  dôrazne žiada, aby sa aspoň 0,5 % rozpočtu Únie vyčlenilo na program LIFE vzhľadom na mimoriadne pozitívne výsledky toho malého, ale veľmi dobre zameraného a účinného nástroja a jeho vysokú európsku pridanú hodnotu, a na skutočnosť, že ide o jediný nástroj výlučne zameraný na problémy v oblasti klímy a životného prostredia; zdôrazňuje, že integrované výdavky na klímu a životné prostredie hradené z integrovaných projektov LIFE by sa mali aktívne podporovať v rámci príslušných fondov Únie; žiada, aby sa na program LIFE pridelil dostatočný podiel na to, aby mohol prispievať k správnemu a stabilnému riadeniu sústavy Natura 2000, s ohľadom na zaručený príspevok ďalších fondov Únie;

10. 2. domnieva sa, že VFR by mal byť založený na prierezovom prístupe zameranom na koordináciu opatrení na boj proti zmene klímy vo všetkých dôležitých oblastiach operácií vrátane externých politík a v súlade s tým vyčleniť 30 % sumy pridelenej na všetky politiky a činnosti, ktoré sa v rámci nej majú financovať, s cieľom prijať opatrenia na dosiahnutie cieľa bojovať proti zmene klímy;

11. domnieva sa, že VFR by mal zabezpečiť primerané financovanie sústavy Natura 2000 prostredníctvom rôznych fondov EÚ a finančných prostriedkov členských štátov vo výške minimálne 5,8 miliardy EUR ročne, ktoré sa poskytnú prostredníctvom rôznych fondov EÚ (spoločná poľnohospodárska politika, politika súdržnosti, program LIFE, Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, Horizont 2020), s lepšou súdržnosťou a lepšími synergiami medzi týmito fondmi prostredníctvom prioritných akčných rámcov na vnútroštátnej úrovni, v súlade so spoločným strategickým rámcom;

12. domnieva sa, že VFR musí zabezpečiť, aby sa vyčíslili finančné prostriedky určené pre Globálny fond na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity;

13. domnieva sa, že VFR by mal poskytnúť podporu verejným statkom, ako je ochrana biodiverzity, stability klímy, kvality ovzdušia, kvality vody a kvality pôdy, a zároveň neohroziť ciele politiky EÚ;

14. zdôrazňuje, že vo výzvach na zadávanie koncesií a verejných zákaziek musia byť uvedené jasné podmienky, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia;

15. domnieva sa, že VFR by mal začleniť – a vyčísliť – plánované medzinárodné financovanie opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny, ktoré by podľa dohody v rámci rokovaní Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), malo dosiahnuť sumu 100 000 miliónov dolárov ročne do roku 2020;

16. pripomína svoju predchádzajúcu žiadosť, aby bola ambícia Únie vydať sa cestou udržateľného nízkouhlíkového rozvoja začlenená do všetkých politík v oblasti výdavkov; zdôrazňuje, že neschopnosť rozhodne nasmerovať finančné prostriedky do udržateľnosti v rámci súdržnosti, infraštruktúry, poľnohospodárstva a politiky výskumu Únie bude viesť k domnelému a krátkozrakému zvýšeniu flexibility, pričom sa výrazne zníži flexibilita budúcich generácií; preto vyzýva na inteligentné vyčlenenie v rámci všetkých fondov, ako sa navrhuje v príslušných stanoviskách výboru ENVI, ktorého výsledkom bude aspoň 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy[23];

17. pevne verí, že stratégia Európa 2020 doplnená jej hlavnými iniciatívami, ktoré treba pretransformovať do konkrétnych opatrení, záväzkov a legislatívnych rámcov, by mala v budúcom VFR slúžiť ako hlavná referencia; je presvedčený, že všetky vnútorné politiky by mali prispievať k dosahovaniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020; domnieva sa preto tiež, že štruktúra VFR by mala odrážať tieto strategické priority; zaväzuje sa premeniť Európsku úniu s posilneným záväzkom k väčšej udržateľnosti na inteligentnú, inkluzívnu a konkurencieschopnú Európu; je presvedčený, že investície do opatrení v oblasti biodiverzity a ekosystémov a do efektívneho využívania zdrojov, ako aj do doplňujúcich opatrení na úrovni EÚ v oblasti verejného zdravia prispejú k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest; zdôrazňuje potrebu posilniť integráciu právnych predpisov a cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a klímy do odvetvových politík (ako spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti, spotrebiteľskej politiky, spoločnej rybárskej politiky a rozvojovej politiky);

18. zdôrazňuje potrebu vytvoriť pevné záruky, že ciele Únie v oblasti udržateľnosti nebudú ohrozené dotovaním činností náročných na uhlík, ktoré škodia životnému prostrediu, alebo dlhodobej infraštruktúry, ktorá v našich spoločnostiach podporuje neudržateľné vzorce konania; v rámci tohto úsilia považuje za nevyhnutné, aby sa na výdavky Únie horizontálne uplatňovali konkrétne bezpečnostné nástroje, ako sú podmienenosti ex ante, pevné pravidlá krížového plnenia, dôsledné preverovanie programov a projektov (SEA, EIA) z environmentálneho hľadiska a z hľadiska klímy, ako aj pozitívne a negatívne sledovanie klímy a biodiverzity; zdôrazňuje, že inak by to znamenalo riziko, že nesúvislé investície znížia nákladovú efektívnosť a že pridaná hodnota výdavkov Únie sa bude vedome akceptovaná;

19. je pevne presvedčený, že súčasná dlhová kríza by nemala viesť ku krátkozrakým investíciám, ktoré okrem finančného kapitálu Únie ohrozujú aj jej prírodný kapitál prostredníctvom ešte väčšieho znehodnocovania biodiverzity a ekosystémových služieb; namiesto toho žiada vytvorenie vhodného rámca na boj proti kríze prostredníctvom prezieravých investícií, ktorými sa riešia hlavné budúce výzvy, ako sú efektívne využívanie zdrojov, zmena klímy a ochrana ekosystémov, ktoré by mohli priniesť značné hospodárske a sociálne výhody;

20. vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom zabezpečiť, aby boli dotácie škodlivé pre životné prostredie vyradené z prostriedkov VFR, najmä podpora činností náročných na uhlík, činností zvyšujúcich spotrebu zdrojov a energie, činností, ktoré poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, a dotácie na palivá;

21. zdôrazňuje, že by sa mala významná časť programu Horizont 2020 prideliť na podporu inovácií a výskumu v prioritných oblastiach EÚ, ako sú opatrenia v oblasti klímy, energia z obnoviteľných zdrojov, udržateľné riadenie prírodných zdrojov a biodiverzity a ekologické inovácie; pripomína, že osobitným cieľom ekologických inovácií je posilniť inovačný európsky priemysel a inovačné spoločenstvo, ktoré dokáže vytvárať nové produkty, postupy a služby, ktoré prinášajú udržateľný rast, ako aj prínosy pre životné prostredie; zdôrazňuje, že je cieľom zvýšiť efektívne využívanie zdrojov, znížiť vplyvy na životné prostredie, predchádzať znečisteniu (vody) a dosiahnuť účinnejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov;

22. domnieva sa, že VFR by mal poskytnúť podporu udržateľnému poľnohospodárstvu, biodiverzite a ekosystémovým službám prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vyčlenením polovice celkových finančných prostriedkov SPP na rozvoj vidieka, vidieckych oblastí a ich spoločenstiev, z ktorých viac ako polovica na dosiahnutie environmentálnych prínosov zaistením ochrany biodiverzity v rozľahlejšej poľnohospodárskej krajine, zlepšením prepojiteľnosti a zmiernením účinkov zmeny klímy, ako aj prispôsobením sa týmto účinkom, podnecovaním inovácie do udržateľného poľnohospodárstva a efektívneho využívania zdrojov; víta návrh Komisie týkajúci sa reformy SPP, ktorý predpokladá „ekologizáciu“ SPP prostredníctvom vyčlenenia 30 % platieb z piliera I na balík zmysluplných osvedčených základných postupov uplatňovaných na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré by mali zahŕňať striedanie a diverzifikáciu plodín, trvalé pasienky a „oblasť ekologického záujmu“ a na podporu osvedčených agronomických postupov;

23. je pevne presvedčený, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí podporovať dlhodobú environmentálnu udržateľnosť, keďže je predpokladom hospodárskej a sociálnej stability a prispieva k dostupnosti dodávok potravín; žiada preto, aby VFR podporoval prechod k efektívnemu a udržateľnému rybolovu, ktorý zabezpečuje napríklad to, aby sa do roku 2015 podarilo dosiahnuť maximálny udržateľný výnos a aby sa odstránilo odhadzovanie rýb;

24. domnieva sa, že fondy na potravinovú bezpečnosť by sa mali zachovať, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť účinnosť opatrení Únie v prípade prepuknutia epidemických chorôb zvierat alebo rastlín; upozorňuje na to, že Únia pravidelne čelí neočakávaným zdravotným hrozbám, a preto návrh Komisie na zníženie sumy vyčlenenej na tento rozpočtový riadok v rámci okruhu 3 rozpočtu Únie nemôže byť oprávnený;

Politika súdržnosti

25. domnieva, sa že VFR by mal poskytnúť Kohéznemu fondu pomoc na projekty v oblasti životného prostredia, najmä na projekty týkajúce sa biodiverzity, efektívneho využívania zdrojov, mestského prostredia a znečistenia ovzdušia;

26. domnieva, sa že VFR by mal vyčleniť zdroje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, inovácie a podporu MSP;

27. domnieva, sa že VFR by mal vyčleniť zdroje Európskeho fondu regionálneho rozvoja na energetickú účinnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov, životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, ekologické inovácie a podporu MSP;

28. domnieva, sa že VFR by mal zlepšiť environmentálne posúdenia výdavkov na politiku súdržnosti prostredníctvom podmienenosti ex ante, ktoré prispejú k predchádzaniu výdavkov poškodzujúcich životné prostredie a zvýšia kvalitu operačných programov;

Nástroj na prepojenie Európy

29. domnieva sa, že vzhľadom na dlhú životnosť rozsiahlych projektov infraštruktúry, ktoré majú byť podporované pomocou Nástroja na prepojenie Európy a finančných nástrojov vrátane projektových dlhopisov, je prioritou zabezpečiť, aby fondy, nástroje a projekty merateľným spôsobom do roku 2050 prispievali k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a tzv. cieľov 20-20-20 v oblasti energetiky a klímy, ako aj plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; domnieva sa, že projekty infraštruktúry podporované z Nástroja na prepojenie Európy a projektových dlhopisov v oblasti energetiky, dopravy a komunikácií by mali priniesť merateľný pozitívny vplyv na životné prostredie, klímu a nízkouhlíkovú energetickú bezpečnosť; domnieva sa, že posúdenie, hodnotenie a podávanie správ v súvislosti s projektom by malo vyžadovať preukázateľný príspevok k cieľom politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky a dodržiavanie všetkých príslušných environmentálnych politík (SEA, EIA);

Program Zdravie pre rast

30. domnieva sa, že VFR by mal uznať zásadný význam zdravotníctva e(jedného z najväčších sektorov zamestnanosti v EÚ, ktorý predstavuje 10 % HDP EÚ a 10 % zamestnanosti EÚ, pričom v ňom pracuje nadpriemerný počet zamestnancov s terciárnym vzdelaním)v Európe, ktorá je v kríze; zdôrazňuje význam programu Zdravie pre rast na obdobie 2014 – 2020 a poukázať na to, že do roku 2020 bude v EÚ chýbať jeden milión zdravotníckych pracovníkov, pričom zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť, aby tento program ponúkal stimuly trhu práce;

31. zdôrazňuje potrebu pamätať na záujem stabilného hospodárstva z dlhodobého hľadiska, keďže investície do zdravotnej starostlivosti a kvality zdravia starnúcich európskych občanov z krátkodobého hľadiska znížia náklady na zdravie a starostlivosť z dlhodobého hľadiska;

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany

32. domnieva sa, že VFR by mal zdôrazniť zvyšujúci sa počet a závažnosť prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a na skutočnosť, že zmena klímy môže viesť k ešte horším katastrofám; domnieva sa, že VFR by sa mal zamerať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany na opatrenia v rámci Únie, na ktoré je potrebné vyčleniť zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

33. víta návrh Komisie na obnovu finančného nástroja civilnej ochrany s cieľom finančne podporiť činnosti, ktoré riešia rôzne aspekty cyklu riadenia katastrof, a to dôslednejšiu a lepšie integrovanú reakciu v prípade núdzových situácií, lepšiu pripravenosť na riešenie katastrof a inovačné opatrenia na zníženie rizika katastrof; zdôrazňuje, že finančný nástroj civilnej ochrany by sa mal použiť aj na vytvorenie európskej kapacity na núdzové reakcie, do ktorej sa zapoja prostriedky civilnej ochrany všetkých členských štátov s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť prostredníctvom koordinovanej dostupnosti prostriedkov civilnej ochrany;

34. domnieva sa, že VFR by mal podporovať obnovu finančného nástroja civilnej ochrany s cieľom zaručiť finančnú podporu na činnosti zahrnuté v rôznych aspektoch cyklu riadenia katastrof; domnieva sa, že suma vyčlenená na tento nástroj sa bude musieť nakladať flexibilne s cieľom poskytnúť priestor pre zvýšenie vždy, keď si to budú okolnosti vyžadovať;

35. domnieva sa, že vytvorenie európskej kapacity na núdzové reakcie bude vychádzať predovšetkým z existujúcich kapacít členských štátov, čím sa predíde dodatočným nákladom; zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho centra pre núdzové reakcie s posilnenými plánovacími a koordinačnými funkciami na úrovni EÚ bude prínosom pre celú EÚ, keďže prinesie úspory na úrovni členských štátov, čo by malo vyvážiť náklady pre rozpočet EÚ, hoci, samozrejme, prínos rýchlej a účinnej reakcie na katastrofu z hľadiska zachránených ľudských životov nemožno vyčísliť len z čisto finančného hľadiska;

36. pripomína, že medzi celkové ciele spolupráce EÚ v oblasti civilnej ochrany patrí zaistiť lepšiu ochranu ľudí, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva v prípade veľkých prírodných, technologických a človekom spôsobených katastrof, a že spolupráca EÚ v oblasti civilnej ochrany sa zameriava na:

     a)  uľahčenie rýchlej a účinnej reakcie na katastrofy;

     b) zaistenie dostatočnej pripravenosti subjektov civilnej ochrany na núdzové situácie a

     c) vypracovanie opatrení na prevenciu katastrof.

Vykonávanie a monitorovanie

37. trvá na tom, že je dôležité poskytnúť dostatočný strop pre záväzky v rámci okruhu 5 s cieľom zabezpečiť, aby si inštitúcie a agentúry mohli plniť svoje povinnosti čo najefektívnejšie; zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie a monitorovanie viacročných programov a politík – v prospech občanov Únie i členských štátov – si vyžaduje vysokokvalifikovaných a nezávislých pracovníkov ovládajúcich viacero jazykov, ktorí sú vybratí z čo najširšej geografickej základne a sú plne oddaní hodnotám európskeho projektu;

38. domnieva sa, že nasledujúci VFR by mal umožňovať oddelenie rozsiahlych projektov, ako je napríklad Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES); domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal na tento program poskytovať dlhodobý príspevok s cieľom zachovať jeho plánovanie, kontinuitu a organizačnú stabilitu; zastáva názor, že v prípade potreby dodatočných finančných zdrojov na tieto rozsiahle projekty by sa tieto zdroje nemali hľadať na úkor menších úspešných projektov, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ;

39. berie na vedomie indikatívne sumy vyčlenené pre jednotlivé decentralizované agentúry v rámci Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ako navrhla Komisia; nie je presvedčený, že tieto čísla zodpovedajú potrebám agentúr na plnenie ich pridelených úloh, keďže predstavujú zmrazenie rozpočtov agentúr; žiada, aby sa agentúram pôsobiacim v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín zaistilo pridelenie dostatočných prostriedkov;

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

4

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Milan Cabrnoch, Nessa Childers, Esther de Lange, Bas Eickhout, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Corinne Lepage, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Vladko Todorov Panayotov, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Chrysogelos, José Manuel Fernandes, Christofer Fjellner, Jacqueline Foster, Jutta Haug, Judith A. Merkies, Vittorio Prodi, Michèle Rivasi, Marita Ulvskog, Andrea Zanoni

Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Marisa Matias

 

 

25.9.2012

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Herczog

 

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

1.  je presvedčený, že ak sa má EÚ umožniť, aby prekonala súčasnú hospodársku a sociálnu krízu, a ak sa má zaručiť jej budúca konkurencieschopnosť v globalizovanom svete, je absolútne nevyhnutné, aby sa naplnili ciele stanovené v stratégii Európa 2020 na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; je presvedčený, že je dôležité zreformovať rozpočet Únie, aby lepšie odrážal finančné potreby spojené s riešením výziev 21. storočia;

2.  víta návrh Komisie na zavedenie spravodlivejšieho, jednoduchšieho a transparentnejšieho systému vlastných zdrojov, ktorý by najneskôr do roku 2018 zvýšil podiel vlastných zdrojov v rozpočte EÚ až do 60 %; v plnom rozsahu podporuje návrh Komisie na zavedenie celoúniovej dane z finančných transakcií ako vlastný zdroj EÚ od roku 2014;

3.  domnieva sa, že rozpočet Únie môže byť silným prostriedkom na reformu, ak sa výdavky EÚ budú sústreďovať na oblasti, ktoré podporujú hospodársky rast, ako napr. na inovácie, výskum a vývoj;

4.  zdôrazňuje, že niektoré oblasti, napríklad inovácie, výskum a vývoj, strategické investície do infraštruktúrnych transeurópskych sietí a zahraničná politika, musia mať vyššiu prioritu pred inými oblasťami, aby sa vyriešili súčasné a budúce politické a hospodárske výzvy;

5.  zdôrazňuje, že jedným z najvýznamnejších cieľov EÚ je zvyšovanie jej konkurencieschopnosti a uľahčovanie transformácie na znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením vo svete; zdôrazňuje, že nadchádzajúci VFR by mal tento proces podporovať vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

6.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet EÚ zohrávať pri dosahovaní spoločne dohodnutých cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že cieľom musí byť inteligentný a moderný rozpočet uprednostňujúci hlavné politické ciele Únie, najmä oblasti generujúce rast, a nie veľký rozpočet zahŕňajúci všetko; domnieva sa, že ak je financovanie EÚ dobre navrhnuté, môže skutočne spustiť a urýchliť činnosti s jasnou pridanou hodnotou EÚ, ktoré členské štáty nie sú schopné vykonávať samy, ako aj vytvoriť súčinnosť a komplementárnosť s činnosťami členských štátov tým, že im pomôže zamerať sa na kľúčové investície orientované na budúcnosť; víta preto návrh Komisie, aby sa v porovnaní so súčasným VFR na roky 2007 – 2013 zvýšilo financovanie dostupné pre programy EÚ v oblasti výskumu, inovácií, konkurencieschopnosti, malých a stredných podnikov a infraštruktúry; je pevne presvedčený, že navrhované pridelenie finančných prostriedkov predstavuje minimálnu požiadavku a dôrazne varuje pred snahou niektorých členských štátov znížiť ich, keďže by to ohrozilo dôveryhodnosť EÚ a politické záväzky v prospech rastu a zamestnanosti; súčasne zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočnú rozpočtovú flexibilitu, aby sa mohli rozpočtové prostriedky vhodným spôsobom zosúladiť s vyvíjajúcimi sa okolnosťami a prioritami;

7.  požaduje úplné prehodnotenie výdavkov v rámci súčasného VFR zamerané, na jednej strane, na určenie výdavkov, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov politiky Únie, a na druhej strane na určenie výdavkov, ktoré sú menej relevantné, s cieľom prerozdeliť 30 % výdavkov z oblastí, ktoré už nie sú relevantné, do oblastí s vysokou prioritou, čím sa uvoľnia finančné prostriedky pre iné oblasti;

8.  zdôrazňuje najmä potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v EÚ prostredníctvom výrazného zvýšenia príslušných výdavkov vo VFR na roky 2014 – 2020 na program Horizont 2020 a radikálneho zjednodušenia postupov financovania, pričom sa striktne zachová zásada riadneho finančného riadenia;

9.  je presvedčený, že finančné prostriedky na program Horizont 2020 by mali byť v súlade s prioritami stratégie EÚ 2020 a mali by sa použiť ako katalyzátor pridanej hodnoty verejných financií EÚ a posilniť účinok súkromného financovania; domnieva sa, že najmenej 15 % rozpočtu na program Horizont 2020 musí byť vyčlenených pre MSP;

10. zdôrazňuje pridanú hodnotu programov EÚ v prospech malých a stredných podnikov, pretože sa ukázali ako mimoriadne užitočné pri podpore úsilia členských štátov na zabezpečenie prístupu malých a stredných podnikov k možnostiam financovania a zahraničným trhom v čase hlbokej finančnej krízy; je presvedčený, že v budúcnosti by mal byť všetkým priemyselným subjektom v EÚ umožnený zdokonalený, zjednodušený a zracionalizovaný prístup k finančným prostriedkom; je presvedčený, že by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti relevantných finančných nástrojov tak, aby sa týkal všetkých fáz obchodného cyklu;

11. je pevne presvedčený, že výdavky vyčlenené na program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) treba zdvojnásobniť alebo aspoň podstatne navýšiť;

12. zastáva názor, že rozvoj novej generácie udržateľných energetických systémov v EÚ bude vyžadovať výrazné investičné úsilie v oblasti výskumu a vývoja v energetike; zdôrazňuje preto, že je potrebné zvýšiť financovanie v oblasti v oblasti výskumu a technického rozvoja a zachovať demonštračné projekty v oblasti energetiky; vyzýva na zachovanie a doplnenie rozpočtu pre program Inteligentná energia – Európa, ktorý riadi Výkonná agentúra pre konkurencieschopnosť a inovácie; vyzýva na plné vykonávanie už prijatého strategického plánu pre energetické technológie (SET); žiada Komisiu a Radu, aby objasnili jeho financovanie v rámci VFR na roky 2014 – 2020; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov na vývoj inteligentných energetických sietí;

13. zdôrazňuje význam pridelenia dostatočnej úrovne finančných prostriedkov pre členské štáty, ktoré sa vo svojich rokovaniach o pristúpení k EÚ zaviazali uzavrieť a následne vyradiť z prevádzky jadrové reaktory, uznávajúc, že toto predčasné uzavretie predstavuje mimoriadnu finančnú záťaž pre tieto členské štáty;

14. zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov (ako napríklad ITER a GMES) pre budúcu konkurencieschopnosti EÚ a posilnenie jej priemyselných odvetví; domnieva sa, že ich financovanie by malo byť zabezpečené v rozpočte EÚ na základe plne samostatného a komplexného viacročného rozpočtu mimo VFR (nad rámec stropov VFR), zatiaľ čo zlepšovanie riadenia by malo zostať v súlade s pravidlami Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ vznikne počas realizácie ktoréhokoľvek z týchto projektov prekročenie nákladov, malo by sa pokryť takým spôsobom, aby sa neohrozilo financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie a veľkých projektov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

15. domnieva sa, že v súčasnom kontexte obmedzení verejných rozpočtov je pákový efekt ostatných zdrojov financovania absolútne nevyhnutný na realizáciu dlhodobých investícií, ktoré sú potrebné na uskutočnenie stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že pridaná hodnota EÚ narastá najmä prostredníctvom podpory vysoko rizikových, vysoko nákladných, dlhodobých programov, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov; preto žiada, aby sa prijali opatrenia EÚ na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností a na rozvoj celoeurópskych investícií do infraštruktúry v oblasti energetiky a IKT a iných projektov; v tejto súvislosti víta spustenie pilotnej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty EÚ v rokoch 2012 – 2013 a návrh Komisie týkajúci sa nástroja na prepojenie Európy (CEF) ako prvé kroky týmto smerom; odporúča, aby Komisia monitorovala a vyhodnocovala celkový vplyv nových alebo zmenených právnych predpisov o dlhodobých investíciách súkromného sektora a aby zabezpečila čo najrýchlejšie odstránenie investičných bariér; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa poskytlo dostatočné financovanie pre CEF na zabezpečenie jeho vykonávania okrem iného s cieľom zabezpečiť dodávky energie v Európe a využiť vnútorný trh EÚ s diverzifikáciou viacerých zdrojov dodávok a prispieť k udržateľnému rozvoju;

16. domnieva sa však, že je potrebná dôkladnejšia úvaha o tom, ako zlepšiť podporu dlhodobých investícií v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať a zlepšiť finančné nástroje na rozdelenie rizika založené na rozpočte EÚ a prostredníctvom nich uľahčovať financovanie investícií do prioritných oblastí, ktoré zahŕňajú širšiu a rôznorodejšiu škálu projektov a ktoré predstavujú rôzne riziká (prístup zameraný na „portfólio projektov“); je presvedčený, že by sa mala sledovať súčinnosť a komplementárnosť medzi EÚ a vnútroštátnymi systémami s cieľom maximalizovať rastový potenciál týchto nástrojov; zdôrazňuje, že tieto nástroje sa musia opierať o jasné a transparentné kritéria oprávnenosti a výberu projektov;

17. dôrazne upozorňuje, že opätovné investovanie výnosov (spätné toky prostriedkov) by malo byť princípom, ktorým sa riadia všetky inovatívne finančné nástroje; zdôrazňuje, že tento revolvingový princíp neznamená len úspory verejných financií, ale aj posilnenie pákového a multiplikačného efektu týchto nástrojov, čo v konečnom dôsledku pomáha zabezpečiť vyššiu úroveň investícií do hospodárstva;

18. zdôrazňuje, že sa musí podporiť a presadzovať interoperabilita a súčinnosť medzi politikou súdržnosti a osobitnými programami (ako napríklad Horizont 2020, COSME, Nástroj na prepojenie Európy); je presvedčený, že by sa malo podporiť kumulatívne alebo kombinované financovanie s cieľom maximalizovať čerpanie dostupných finančných prostriedkov EÚ vo všetkých členských štátoch, a tým podnietiť ich účasť vo všetkých osobitných programoch a dosiahnuť rovnocennejší hospodársky rozvoj na celom území EÚ;

19. zdôrazňuje predovšetkým potrebu ďalšieho financovania programu Erasmus pre mladých podnikateľov z VFR 2014 – 2020; konštatuje, že cieľom tohto programu je podporiť európske podniky, výmenu znalostí a modely osvedčených postupov, ako aj na uvedené účely vybudovať siete a partnerstvá;

20. zdôrazňuje, že každé zvýšenie prevádzkového rozpočtu musí dopĺňať dostatočné zvýšenie administratívneho rozpočtu na zabezpečenie úspešného splnenia cieľov programov EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

43

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Vicky Ford, Robert Goebbels, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Philippe Lamberts, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Caspary, António Fernando Correia de Campos, Ioan Enciu, Vicente Miguel Garcés Ramón, Elisabetta Gardini, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Cristina Gutiérrez-Cortines, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Gunnar Hökmark, Eija-Riitta Korhola, Werner Langen, Pavel Poc, Vladimír Remek

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jorgo Chatzimarkakis, Keith Taylor

 

 

11.7.2012

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Silviu Buşoi

 

 

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do správy, ktorú prijme, tieto návrhy:

1.  víta navrhovaný viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (VFR) a jeho prepojenie s cieľmi stratégie Európa 2020; zdôrazňuje však, že je to stále nedostatočné v porovnaní s tým, čo Parlament žiadal vo svojom uznesení z 8. júna 2011[24]; poukazuje na to, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR o 5 % oproti roku 2013 je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity;

2.  zdôrazňuje, že VFR by mal poskytnúť potrebné finančné prostriedky na uskutočnenie iniciatív Aktu o jednotnom trhu s cieľom lepšie využiť potenciál vnútorného trhu v oblasti zabezpečenia budúcej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu EÚ;

3.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva, a že VFR by mal poskytovať silnú podporu pre politiku EÚ zameranú na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financiám, zvýšenie ich konkurencieschopnosti a podporu podnikania; výrazne podporuje navrhovaný Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP, ale domnieva sa, že priradený finančný balík by mal byť zvýšený až na úroveň 0,5 % VFR;

4.  vyzdvihuje dôležitosť spotrebiteľskej politiky, aby sa tak zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa v EÚ a posilnenie postavenia spotrebiteľa vo všeobecnosti; Na dosiahnutie týchto cieľov považuje navrhované rozpočtové prostriedky na Program pre spotrebiteľa na roky 2014 – 2020 za nedostatočné a požaduje zvýšenie finančného krytia o 5 %;

5.   opäť zdôrazňuje potrebu zabezpečiť zodpovedajúce financovanie na dokončenie vnútorného trhu, ktorý slúži približne 500 miliónom občanov a predstavuje dôveryhodné riešenie na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy, v ktorej sa EÚ nachádza;

6.  vrelo víta navrhovaný Nástroj na prepojenie Európy na financovanie hlavných projektov infraštruktúry s cieľom podporiť vytvorenie jednotného trhu s energiou a jednotného digitálneho trhu, a zároveň zlepšiť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb a zabezpečiť zvýšenú ochranu pre spotrebiteľov, ktorí budú mať takto prístup k transparentnejšiemu a konkurenčnejšiemu trhu z hľadiska dodávok a cien; zdôrazňuje, že potreby financovania v tejto oblasti sú mimoriadne veľké, a že ich s navrhovaným rozpočtovými prostriedkami nebude možné pokryť; preto tvrdí, že by sa mal klásť väčší dôraz na inovačné finančné mechanizmy, ako napríklad dlhopisy na projekty EÚ;

7.   pripomína, že výskum a inovácie sú pre silný a konkurenčný jednotný trh nevyhnutné; vyzýva Radu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci považovala túto oblasť politiky za prioritnú a zvýšila finančné prostriedky na program Horizont 2020 až do výšky 100 miliárd EUR;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.7.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Cristian Silviu Buşoi, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Jürgen Creutzmann, María Irigoyen Pérez, Emma McClarkin, Sabine Verheyen, Anja Weisgerber

 

 

 

20.9.2012

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch

pre Výbor pre rozpočet

k predbežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku pri postupe schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Brian Simpson

 

 

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

A. keďže sa ukázalo, že suma 8 miliárd EUR vyčlenená na realizáciu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na programové obdobie 2007 – 2013 je veľmi nedostatočná, a keďže na dokončenie tejto siete a podporu rastu, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti v EÚ sú potrebné dodatočné zdroje;

1.  zdôrazňuje významnú úlohu odvetvia dopravy EÚ ako chrbtovej kosti vnútorného trhu a základu pre voľný pohyb osôb a tovaru, ako aj pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; zdôrazňuje, že odvetvie dopravy vytvára 6,3 % HDP EÚ a zamestnáva 13 miliónov ľudí;

2.  pripomína obrovské finančné a technologické výzvy pre odvetvie dopravy, najmä pokiaľ ide o zlepšovanie jeho environmentálnej výkonnosti, jeho konkurencieschopnosti a jeho sietí;

3.  zdôrazňuje, že sú potrebné veľké investície, aby sa dosiahol kľúčový cieľ EÚ, ktorým je 60 % zníženie emisií CO2 v odvetví dopravy v porovnaní s úrovňou v roku 1990 do roku 2050, a tiež že treba podporovať udržateľnejšie druhy dopravy, posilňovať multimodálnu dopravu a presadzovať mestskú mobilitu vychádzajúc pritom z bezpečnosti dopravy a zo zásad bezpečnosti a dostupnosti;

4.  poukazuje na nerovnosti, ktoré možno rozpoznať v rozvoji dopravnej infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch, a na význam rozvoja dopravnej infraštruktúry v nových členských štátoch a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o vytvorenie jednotného a rovnomerne rozvíjaného európskeho dopravného priestoru;

5.  zdôrazňuje, že celkový objem prostriedkov, ktoré budú k dispozícii na investície do dopravy v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR), bude rozhodujúci pre realizáciu TEN-T a taktiež pre potrebný výskum v oblasti dopravy, aby si Únia mohla udržať svoje postavenie priemyselného lídra v oblasti udržateľnej a inovatívnej dopravnej technológie; preto vyzýva členské štáty, aby podporili návrh Komisie;

6.  zdôrazňuje, že doprava a mobilita majú pre európsky vnútorný trh zásadný význam, a preto trvá na tom, že Únia by mala skôr výrazne zvýšiť cielené investície do infraštruktúry TEN-T a výskumu v oblasti dopravy, a nie ich znižovať, pretože takéto investície môžu výrazne a priamo prispieť k prekonávaniu ťažkých hospodárskych situácií, a to prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a zamestnanosti v EÚ;

7.  víta návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a z toho vyplývajúce navrhované zvýšenie týkajúce sa centrálne spravovaných rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre TENT-T, a považuje tieto sumy za realistické číselné údaje a za nevyhnutné minimum; domnieva sa, že s cieľom vyvolať očakávaný pákový efekt v oblasti dopravy by rozpočtové prostriedky mali v ideálnom prípade predstavovať aspoň 10 % odhadovaných potrieb (500 miliárd EUR pre TEN-T do roku 2020) a že ak Rada súhlasí s výrazným znížením finančného krytia, mal by sa zároveň vykonať rozsiahly prieskum zoznamu vopred určených dopravných projektov uvedených v prílohe CEF;

8.  trvá na tom, že otázky, ako je rozdelenie finančného krytia pre CEF medzi rôzne odvetvia, objem prostriedkov použitý na jednotlivé finančné nástroje alebo spôsoby presunu prostriedkov z Kohézneho fondu na dopravné infraštruktúry v rámci CEF, nie sú súčasťou VFR, pretože sa na ne vzťahuje riadny legislatívny postup pre CEF;

9.  berie na vedomie zámer Komisie zvýšiť využívanie inovatívnych finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty, v odvetví dopravy; domnieva sa, že to bude mať pákový účinok na rozpočet EÚ, čím sa prilákajú ďalší investori pre projekty spoločného záujmu, ktoré sú komerčne životaschopné, ale nedostávajú dostatok finančných prostriedkov od trhu; zdôrazňuje, že takto by sa mohlo podporiť financovanie dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordináciu medzi CEF a inými zdrojmi financovania dostupnými pre TEN-T, najmä Kohéznym fondom a programom Horizont 2020;

11. zdôrazňuje, že dodatočných 10 miliárd EUR z Kohézneho fondu je potrebné spravovať centrálne v rámci CEF s cieľom poskytnúť jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ v súvislosti s projektmi dopravnej infraštruktúry v rámci siete TEN-T, predovšetkým v krajinách prepojených cez Kohézny fond; upriamuje pozornosť na nedávnu správu[25] Európskeho dvora audítorov, podľa ktorej sa finančné prostriedky z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov nevyužívajú vždy rovnako účinne; domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť problémom, s ktorými sa môžu niektoré členské štáty stretnúť pri realizácii projektov, ako aj geografickej rovnováhe v súvislosti s rozložením projektov; zdôrazňuje, že rozhodnutie Komisie bude vychádzať zo zásady investovania peňazí na území prijímajúcej krajiny, ktorá sa podieľa na realizácii schváleného projektu TEN-T, ako je stanovené v prílohe 1 CEF, a že za žiadnych okolností nebude centrálne spravovanie dodatočných 10 miliárd EUR z Kohézneho fondu brániť účasti ani obmedzovať účasť krajín, ktoré čerpajú prostriedky z Kohézneho fondu, na realizácii a financovaní dopravných projektov prostredníctvom CEF nad rámec 10 miliárd EUR pridelených z Kohézneho fondu;

12. trvá na tom, že VFR na obdobie 2014 – 2020 poskytuje väčšiu rozpočtovú flexibilitu tak v rámci okruhov, ako aj medzi nimi; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby CEF a politika súdržnosti ostali v rámci spoločného okruhu, a nesúhlasí s koncepciou podokruhov;

13. zdôrazňuje potrebu účinnejších projektových stimulov, ako je zásada „využi alebo strať“, ktorá zabezpečuje lepšiu realizáciu projektov;

14. zdôrazňuje, že musí zostať zachovaná realistická spojitosť medzi počtom predurčených projektov v prílohe navrhovaného nariadenia o CEF a finančnými prostriedkami pre CEF v nasledujúcom VFR;

15. zdôrazňuje, že v súlade s plnením cieľov EÚ v oblasti udržateľného rastu treba zabezpečiť primerané finančné prostriedky na horizontálne priority v rámci CEF, konkrétne na Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), v prípade ktorých je nevyhnutné naďalej poskytovať investície s cieľom podporovať interoperabilitu, čím sa dopravná sieť EÚ stane efektívnejšou, konkurencieschopnejšou a bezpečnejšou;

16. poukazuje na význam poskytovania finančných prostriedkov na hlavné programy technologického rozvoja – iniciatíva Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a globálny navigačný satelitný systém Galileo (GNSS) atď. – ako celok a zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola iniciatíva GMES aj naďalej financovaná v rámci VFR vzhľadom na jej prínos k trvalo udržateľnému rozvoju a bezpečnosti v odvetví dopravy;

17. pripomína, že projekt Galileo, v rámci ktorého sa väčšina prostriedkov poskytuje na technológiu GNSS a praktické zavádzanie aplikácií inteligentného dopravného systému, má pre EÚ zásadný strategický význam; trvá na tom, že riadne financovanie programu Galileo sa musí zaistiť bez toho, aby to bolo na úkor rozpočtu TEN-T;

18. uznáva skutočnosť, že Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sú hlavné zdroje financovanie dopravy v EÚ; so zreteľom na to zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť lepšie začlenenie cieľov EÚ do roku 2020 do štrukturálnych fondov EÚ tak, aby boli zamerané na inteligentnú a udržateľnú mobilitu;

19. poukazuje na úspech programu Marco Polo, ktorého cieľom je v súlade s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo presmerovať nákladnú dopravu z ciest na iné druhy dopravy, ako aj programu NAIADES (Integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu), a domnieva sa, že na tieto projekty by mali byť v nasledujúcom finančnom období k dispozícii primerané finančné prostriedky;

20. pripomína, že cestovný ruch je podľa Lisabonskej zmluvy novou právomocou Únie, a upozorňuje, že cestovný ruch by sa preto mal zohľadniť aj v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje významný prínos cestovného ruchu pre hospodárstvo Únie a skutočnosť, že predstavuje hlavnú hospodársku činnosť v niektorých regiónoch, a domnieva sa, že európska stratégia v oblasti cestovného ruchu by mala mať v ďalšom období primeranú finančnú podporu;

21. v tejto súvislosti víta návrh Komisie, ktorým sa ustanovuje Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky na obdobie (COSME) (2014 – 2020); zdôrazňuje najmä, že by sa mala poskytnúť silná podpora na osobitné prídely vo výške 131 miliónov EUR na konkurencieschopnosť podnikov v odvetví cestovného ruchu;

22. pripomína, že integrovaná námorná politika by sa mala v budúcom VFR zohľadniť prostredníctvom vhodného a dlhodobého nástroja na finančnú podporu integrovanej námornej politiky;

23. vyzdvihuje tak kľúčovú činnosť dopravných agentúr pri podpore cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti a interoperability, ako aj potrebu poskytovať na vykonávanie ich povinností zodpovedajúce rozpočtové prostriedky.

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdi Cristiano Allam, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Erik Bánki, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Michael Cramer, Joseph Cuschieri, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Mike Nattrass, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Spyros Danellis, Zita Gurmai, Anna Rosbach, Sabine Wils, Janusz Władysław Zemke

Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Isabella Lövin

 

 

27.9.2012

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Kovatchev

 

 

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

–    so zreteľom na článok 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že Rada jednomyseľne prijme nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec (VFR), po tom, ako Európsky parlament udelí svoj súhlas absolútnou väčšinou;

–    so zreteľom na článok 312 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa jasne stanovuje, že vo VFR sa určia sumy ročných stropov viazaných rozpočtových prostriedkov podľa kategórie výdavkov a ročného stropu platobných rozpočtových prostriedkov, čo si vyžaduje, aby si Parlament a Rada v rokovaniach o VFR plnili svoje úlohy vyplývajúce zo zmluvy a ponechali návrh politiky súdržnosti na dohodu podľa riadneho legislatívneho postupu, ako sa stanovuje v článku 177 ZFEÚ;

A. keďže vo svojom uznesení z 13. júna 2012 o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch Parlament zdôraznil, že rozpočet EÚ, a najmä výdavky na politiku súdržnosti predstavujú silný nástroj na zvýšenie strategických investícií s preukázanou pridanou hodnotou a vrátenie európskeho hospodárstva späť na cestu rastu a konkurencieschopnosti tým, že prispejú k tvorbe zamestnanosti a bohatstva európskych občanov a zlepšia kvalitu ich života;

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 sa má považovať za hlavný nástroj na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 na celom území EÚ, ako aj na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže by sa mal zameriavať aj na premenu cieľov EÚ, na ktorých sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád, na skutočné a konkrétne skutky, a preto je potrebné, aby sa v súčasných rokovaniach upustilo od spôsobu myslenia podmieneného krízou a aby sa presadzoval zdravý a racionálny rozpočet, ktorý zaručí rast a zamestnanosť a v konečnom dôsledku vysoký životný štandard a bezpečnosť pre občanov EÚ;

 

C. keďže politika súdržnosti EÚ ako mechanizmus prispievajúci k riadnemu začleneniu všetkých regiónov EÚ do jednotného trhu a ako hlavná reakcia EÚ na pretrvávajúce hospodárske, sociálne a územné rozdiely medzi jej regiónmi by mala ostať hlavným pilierom európskej solidarity;

 

D. keďže však politika súdržnosti potrebuje reformy, aby bola viac orientovaná na výsledky, tematicky zameraná a jednoduchšia pre príjemcov a aby sa tak stala efektívnejšou politikou, pokiaľ ide o uskutočnené investície;

 

E.  keďže politika súdržnosti by mala zabezpečiť spravodlivý prístup k zdrojom a mala by reagovať na potreby rozvoja všetkých regiónov EÚ, ktoré si vyžadujú aj flexibilitu v riešení špecifických potrieb regiónov pri stanovovaní cieľov a investičných priorít bez ohľadu na potrebu investovať napríklad do výskumu a inovácií ako kľúčového nástroja prispievajúceho k plneniu stratégie Európa 2020, ktorá má byť vhodným spôsobom prepojená s politikou súdržnosti , t. j. prostredníctvom tzv. cesty k excelentnosti;

 

F.  keďže je jasné, že politika súdržnosti môže byť užitočná a účinná, len ak sa opiera o stabilný, pevný a udržateľný finančný rámec; keďže Parlament v tejto súvislosti Parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu potvrdil svoj záväzok k zachovaniu silnejšej politiky súdržnosti EÚ a trval na tom, že sa na ňu musia vyčleniť primerané zdroje, a to minimálne v rovnakom rozsahu, aký bol odsúhlasený pre súčasné programové obdobie 2007 – 2013;

G. keďže politika súdržnosti EÚ je rozvojovou politikou a strategickým nástrojom pre investície, rast a konkurencieschopnosť s nespochybniteľnou európskou pridanou hodnotou, ktorá prispieva k rastu a k tvorbe pracovných miest na území celej Únie a pomáha prekonávať súčasnú hospodársku a finančnú krízu tým, že rozhodujúcou mierou prispieva k rôznym národným programom oživenia hospodárstva a snaží sa podporovať inovácie a zároveň odstraňovať rozdiely medzi európskymi regiónmi;

H. keďže neexistuje priamy vzťah medzi výkonnosťou regionálnej politiky a makroekonomickou výkonnosťou členských štátov a keďže regióny by nemali byť potrestané za to, že na národnej úrovni nedokázali dodržať postupy spojené s ekonomickým riadením; keďže uvalenie dodatočných pokút by ešte mohlo zhoršiť problémy štátov, ktoré už beztak bojujú s makroekonomickými ťažkosťami, a preto sú makroekonomické podmienky financovania kohéznej politiky neprípustné;

I.   keďže vyjadruje poľutovanie nad návrhom Komisie znížiť osobitný dodatočný príspevok vyčlenený pre najvzdialenejšie a najmenej osídlené regióny o 47 % a domnieva sa, že by sa mala zachovať rovnaká výška finančných prostriedkov ako v prechádzajúcom programovom období;

J.   keďže tak príjemcovia, ako aj čistí prispievatelia profitujú z politiky súdržnosti EÚ;

K. keďže politika súdržnosti podporuje opatrenia na zjednotenie hospodárskych a sociálnych podmienok vo všetkých regiónoch EÚ, nemali by nové tematické fondy, ak budú vytvorené, ohrozovať vnútroštátne finančné rámce, keďže by sa to negatívne prejavilo na výstupoch a výsledkoch politiky súdržnosti v členských štátoch;

 

i.    zdôrazňuje, že Európsky parlament zastáva postoj, že financovanie politiky súdržnosti by sa malo zachovať minimálne na úrovni obdobia 2007 – 2013, konkrétne 354 815 mld. EUR v cenách z roku 2011 (okrem Nástroja na prepojenie Európy), čo je absolútne minimálna úroveň zdravého financovania, a preto predstavuje kritickú hranicu v budúcej rokovacej pozícii Parlamentu;

ii.    pripomína, že so všetkými otázkami súvisiacimi s prípravou politiky súdržnosti sa treba zaoberať v rámci prebiehajúcich riadnych legislatívnych postupov o balíku legislatívnych návrhov na roky 2014 – 2020, a že nariadenie o VFR by sa malo zaoberať výhradne výškou a kategóriami výdavkov;

iii.  pripomína, že ustanovenia článku 312 ods. 5 ZFEÚ si vyžadujú, aby Parlament, Rada a Komisia prijali všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia finančného rámca v priebehu celého postupu a že na tento účel by Rada mala zabezpečiť, aby bol Parlament vopred informovaný o právnych nástrojoch, ktoré mu Rada plánuje predložiť s cieľom získať jeho súhlas.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Ryszard Czarnecki, Francesco De Angelis, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Andrey Kovatchev, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Derek Vaughan

 

 

18.9.2012

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paolo De Castro

 

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Prebiehajúce rokovania o budúcom VFR majú kľúčový význam pre SPP a rozhodnutia o návrhoch na legislatívnu reformu, ktoré sa majú prijať.

 

Z rokovaní Európskej Rady a Rady pre všeobecné záležitosti o „rokovacom rámci“ v súčasnosti ešte nevyplývajú konkrétne pozície či dokonca číselné údaje týkajúce sa budúceho VFR. Stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka však ponúka tomuto výboru možnosť upozorniť Výbor pre rozpočet na svoju pozíciu, najmä pokiaľ ide o aktuálne stanovené sumy pre budúci VFR.

 

Východiskovým bodom pre toto stanovisko je pozícia, ktorú Parlament vyjadril vo svojich  uzneseniach z 8. júna 2011 (správa výboru SURE) a 23. júna 2011 (Dessova správa). Parlament v oboch prípadoch jasne požadoval, aby sa rozpočet pre SPP zachoval aspoň na tej istej úrovni ako v súčasnom viacročnom období.

 

Analýza návrhov Komisie

 

Keď Komisia predložila 29. júna 2011 návrhy o VFR na roky 2014 – 2020, návrh rozpočtu SPP bol často prezentovaný ako zmrazenie v reálnych hodnotách. Je však vhodné vykonať podrobnejšiu analýzu údajov.

 

Finančný rámec na roky 2014 – 2020 (návrh Komisie)

(mil. EUR – v cenách roku 2011)

Viazané rozpočtové prostriedky

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Spolu

2014-2020

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Udržateľný rast: prírodné zdroje

57 386

56 527

55 702

54 861

53 837

52 829

51 784

382 927

z toho: výdavky súvisiace s trhom a priame platby

42 244

41 623

41 029

40 420

39 618

38 831

38 060

281 825

 

Zdroj: COM(2011)0398

 

Údaje, ktoré predložila Komisia, sú vyjadrené v stálych cenách roku 2011. Podobne bol súčasný VFR na roky 2007 – 2013 v čase svojho prijatia v roku 2006 vyjadrený v cenách roku 2004.

Tieto údaje sa môžu použitím deflátora vo výške 2 % ročne previesť na tzv. bežné ceny (čo je obvyklý spôsob ich uvádzania; pozri http://ec.europa.eu/budget/figures/fin_fwk0713/fwk0713_en.cfm).

 

Použitím toho istého deflátora vo výške 2 % ročne je možné vyjadriť tieto aktualizované údaje VFR na roky 2007 – 2013 aj v stálych cenách roku 2011:

 

 

Finančný rámec na roky 2007 – 2013 (upravený podľa rôznych revízií)

(mil. EUR – v cenách roku 2011)

Viazané rozpočtové prostriedky

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Spolu

2007-2013

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

59 689

62 816

58 609

61 154

59 888

59 618

58 909

420 682

z toho: výdavky súvisiace s trhom a priame platby

49 531

49 046

48 565

48 089

47 616

47 150

46 688

336 685

 

Zdroj: Zbierka technických listov, Tematická sekcia D, GR IPOL.

 

Ak porovnáme celkovú sumu okruhu 2 v obidvoch tabuľkách, zaznamenáme celkové zníženie o 37 755 mil. EUR (420 682 mil. EUR mínus 382 927 mil. EUR), t. j. o 9 %.

 

Poznámka: V pôvodnej dohode z roku 2006 bola pre okruh 2 stanovená suma 371 344 mil. EUR v cenách roku 2004, čo by v cenách roku 2011 predstavovalo sumu 426 558 mil. EUR bez ohľadu na rôzne revízie (potravinový nástroj, Galileo, ITER atď.). Ak by sa tento údaj použil ako východisková hodnota, návrh Komisie týkajúci sa VFR na roky 2014 – 2020 by znamenal zníženie rozpočtu o približne 10,3 %.

 

Závery predložené spravodajcom

 

V súlade s pozíciou, ktorú Parlament vyjadril vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, by sa mal rozpočet pre SPP udržať aspoň na tej istej úrovni ako v rokoch 2007 – 2013. Škrty, ktoré navrhla Komisia, by sa preto mali zamietnuť a Parlament by mal požadovať sumu, ktorá zodpovedá stropom súčasného programového obdobia.

 

Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia v členských štátoch a v rozpočte EÚ je nevyhnutné poskytnúť členským štátom flexibilitu umožňujúcu presun prostriedkov medzi dvoma piliermi SPP (priame platby a rozvoj vidieka) tak, aby mohli čo najvhodnejším spôsobom riešiť problémy týkajúce sa ich vidieckych oblastí.

 

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam spoločnej poľnohospodárskej politiky s ohľadom na skutočnosť, že podľa zmlúv je jej cieľom zabezpečiť dodávky potravín pre občanov EÚ; poznamenáva, že dopyt po potravinách rastie rýchlejšie ako ponuka, pričom dôsledky zmeny klímy sú obzvlášť citeľné v poľnohospodárstve; trvá na tom, že Európa musí ako najdôležitejší dovozca poľnohospodárskych produktov zachovať a zvýšiť svoj poľnohospodársky potenciál a efektívnosť svojho agropotravinárskeho odvetvia s cieľom reagovať na súčasný a budúci dopyt po potravinách v EÚ;

2.  zastáva názor, že dohoda o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 by sa mala dosiahnuť pred koncom roka 2012, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k strate dôveryhodnosti a stability EÚ;

3.  pripomína, že Parlament a Rada sú podľa ZFEÚ legislatívnymi orgánmi, a že úlohou Európskej rady preto nie je vystupovať ako zákonodarca; trvá na tom, aby sa obsah budúcej SPP stanovil v rámci riadneho legislatívneho postupu;

4.  pripomína svoju pozíciu vyjadrenú v uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu[26] a uznesení z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území[27], v ktorých sa uvádza, že rozpočet pre SPP by sa mal v nasledujúcom období VFR zachovať v reálnych hodnotách aspoň na tej istej úrovni ako v súčasnom viacročnom období;

5.  so znepokojením poznamenáva, že návrh Komisie týkajúci sa budúceho VFR, v ktorom sa stanovuje celkový strop 382 927 mil. EUR[28] pre okruh 2 a podstrop 281 825 mil. EUR pre priame platby a výdavky súvisiace s trhom, by pre tento okruh znamenal zníženie o 37 755 mil. EUR v reálnych hodnotách;

6.  domnieva sa, že tieto škrty nemôžu byť vyvážené výdavkami naplánovanými pre iné okruhy (potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby, poľnohospodársky výskum, potravinová bezpečnostná rezerva atď.) ani prostredníctvom nástrojov flexibility určených pre výdavky nepredvídateľného charakteru (rezerva pre poľnohospodársku krízu atď.), keďže  ide o rozpočtové rezervy, ktoré nezahŕňajú viazané rozpočtové prostriedky;

7.  domnieva sa, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa nemal zahrnúť do rozpočtu SPP, pretože takéto zahrnutie je zavádzajúce: po prvé nie je jasné, či a ako budú môcť poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch využívať finančné prostriedky, a po druhé sa predpokladá, že v dôsledku medzinárodných obchodných dohôd budú naďalej krachovať tisíce ďalších poľnohospodárov; ďalej sa domnieva, že poľnohospodárstvo by sa vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva v zaisťovaní potravinovej bezpečnosti a najmä ľudského práva na výživu, nemalo v medzinárodných obchodných dohodách zneužívať;

8.  zdôrazňuje dôležitú úlohu druhého piliera SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach a k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia; domnieva sa, že v súlade s výsledkami dosiahnutými v rámci predchádzajúcich reforiem SPP je nevyhnutné posilniť druhý pilier, čo by výrazne zvýšilo účinnosť a efektívnosť SPP, najmä so zreteľom na nové výzvy uvedené okrem iného v stratégii Európa 2020;

9   preto vyzýva Radu, aby v súlade s predchádzajúcimi uzneseniami EP zvýšila prostriedky v okruhu 2 na 420 682 mil. EUR a v podokruhu pre priame platby a výdavky súvisiace s trhom na 336 685 mil. EUR, čo zodpovedá zmrazeniu v reálnych hodnotách;

10. zdôrazňuje, že poľnohospodárska politika je jedinou politikou Únie, ktorá bola v návrhu Komisie pre budúci VFR predmetom tak výrazných škrtov; preto trvá na tom, že ak sa bude plánovať celkové zníženie rozpočtu EÚ, v žiadnom prípade by nemalo viesť k ďalšiemu znižovaniu rozpočtu SPP;

11. zdôrazňuje, že prechod na regionálny model a ďalšia ekologizácia SPP v nasledujúcom viacročnom období budú mať vážne dôsledky pre poľnohospodárov, a preto by ďalšie škrty v celkovom rozpočte SPP ešte výraznejšie zaťažili postavenie jednotlivých poľnohospodárov;

12. zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť členským štátom určitú flexibilitu na presun finančných prostriedkov medzi dvomi piliermi SPP za predpokladu, že zohľadnia existujúce požiadavky na spolufinancovanie pri presune prostriedkov z prvého do druhého piliera, aby mohli by riešení problémov týkajúcich sa ich vidieckych oblastí prihliadať na osobitné okolnosti a vlastné stratégie, bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce legislatívne postupy týkajúce sa reformy SPP, najmä ustanovenia budúceho nariadenia o priamych platbách týkajúce sa presunov medzi finančnými prostriedkami;

13. domnieva sa, že program pomoci pre najodkázanejšie osoby v Únii by mal pokračovať aj po roku 2013.

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

32

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Eric Andrieu, Pilar Ayuso, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Mariya Gabriel, Iratxe García Pérez, Julie Girling, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria do Céu Patrão Neves

 

 

20.9.2012

STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: João Ferreira

 

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

 

Celkové posúdenie

A. poukazuje na nedostatočnosť navrhnutého viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020, ktorý v skutočnosti predstavuje v porovnaní so súčasným VFR 2007 – 2013 relatívne zníženie; domnieva sa, že kríza nemôže byť argumentom na znižovanie rozpočtu EÚ, ale práve naopak posilňuje potrebu silného, výrazne vyššieho rozpočtu, ktorý umožní dosiahnuť politické ciele Európskej únie, t. j. podporu rastu a zamestnanosti a realizovanie zásady hospodárskej a sociálnej súdržnosti, v rámci stratégie Európa 2020; preto žiada, aby Rada zodpovedajúcim spôsobom zmenila návrh VFR 2014 – 2020 predložený Komisiou;

Všeobecné otázky týkajúce sa sektora rybolovu

B.  pripomína, že rybolovné zdroje sú verejným statkom, ktorý je životne dôležitý pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť; upozorňuje na skutočnosť, že sektor rybného hospodárstva a akvakultúry a s ním súvisiace činnosti sú často hlavným zdrojom obživy a udržateľnej zamestnanosti v pobrežných, ostrovných a odľahlých regiónoch; zdôrazňuje, že zreformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala plniť sociálne, hospodárske a environmentálne ciele, ktoré zahŕňajú adekvátnu ochranu a riadenie zdrojov rybného hospodárstva a zastavenie hospodárskeho a sociálneho úpadku, ktorý ovplyvňuje mnohé pobrežné spoločenstvá, ako aj zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie životných podmienok miestneho obyvateľstva, pričom osobitnú pozornosť treba venovať sektoru drobného rybolovu, čo si po roku 2013 vyžiada zodpovedajúce finančné zdroje; uznáva potrebu lepšej koordinácie s politikou súdržnosti;

C. konštatuje, že návrh viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 uvedený v oznámení Komisie s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 predpokladá celkové orientačné rozpočtové prostriedky vo výške 6,685 miliardy EUR na rybné hospodárstvo a námorné otázky v stálych cenách z roku 2011 (Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, opatrenia na trhu, dohody o partnerstve v sektore rybolovu a regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva), čo predstavuje každoročne v priemere 955 miliónov EUR; na rok 2013, posledný rok súčasného VFR, predstavuje táto suma 984 miliónov EUR; so znepokojením upozorňuje, že sumy predpokladané na každý rok VFR 2014 – 2020 sú vždy nižšie ako suma predpokladaná na rok 2013 v rámci súčasného VFR; pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011[29] s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu vyzval na zvýšenie objemu prostriedkov pre nasledujúci VFR o minimálne 5 % v porovnaní s úrovňou v roku 2013;

D. poznamenáva, že niektoré ciele navrhované Komisiou vyžadujú zvýšené finančné prostriedky, v opačnom prípade ich realizácie môže byť ohrozená; pripomína, že cieľom Komisie je predovšetkým odstrániť rozdiel v oblasti inovácií medzi rybolovom a ďalšími sektormi hospodárstva, podporiť prechod na sektor rybolovu s obmedzeným vplyvom odstránením odvrhovania úlovkov do mora a znížením vplyvu na morské ekosystémy, zabezpečiť životaschopnosť spoločenstiev závislých od pobrežného rybolovu a podporovať diverzifikáciu;

E.  zdôrazňuje, že tak ako poľnohospodárstvo, aj sektor rybného hospodárstva sa vyznačuje vyššou zraniteľnosťou v čase krízy; preto odporúča vytvorenie osobitných mechanizmov podpory, podobne ako v prípade poľnohospodárstva, ktoré majú pôsobiť v núdzových stavoch, ako sú prírodné katastrofy, zastavenie niektorých činností z dôvodu obnovy populácií rýb alebo náhle obmedzenia prístupu k základným výrobným faktorom a ďalšie;

F.  opäť zdôrazňuje, že nepravidelný charakter rybolovu, ktorý určujú rôzne faktory vrátane faktorov spôsobených prirodzenými prírodnými podmienkami, znamená nevyhnutnosť zachovania verejného financovania na úrovni členských štátov aj Spoločenstva, prispôsobeného tomuto sektoru;

Otázky týkajúce sa štrukturálnych fondov vrátane Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo (EMFF)

G. domnieva sa, že budúci spoločný strategický rámec, ktorý sa bude vzťahovať na prostriedky v rámci zdieľaného hospodárenia, a najmä budúci Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, musia zohľadniť rôznorodosť cieľov týchto nástrojov financovania; pripomína, že Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo je fondom na podporu sektora, z ktorého sa prostriedky nesmú v žiadnom prípade vyčleňovať v závislosti od hospodárskej situácie v zemepisnej oblasti, v ktorej pôsobí ich príjemca;

H. odmieta možnosť zavedenia a/alebo posilnenia pravidiel makroekonomickej podmienenosti pri využívaní prostriedkov z európskych fondov; domnieva sa, že krajiny s väčšími finančnými problémami a slabšími hospodárstvami nemôžu byť potrestané druhýkrát tým, že sa im obmedzí prístup k prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné na ich obnovu a rozvoj, čo by bolo spochybnením zásady súdržnosti;

I.   zdôrazňuje význam EMFF v období 2014 – 2020, keďže tento fond bude základným nástrojom pre financovanie budúcej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva; zdôrazňuje, že na nové politiky, ciele alebo priority, ktoré majú dosah na morské prostredie, by sa mali vyčleniť primerané finančné prostriedky; odmieta, aby sa nové ciele, politiky a priority, ako je integrovaná námorná politika, financovali na úkor súm potrebných na politiku rybného hospodárstva;

J.   podporuje zjednodušenie prístupu k prostriedkom, ktoré sú predmetom zdieľaného hospodárenia vrátane prostriedkov z EMFF, čo uľahčí život ich príjemcom a príslušným vnútroštátnym orgánom a zabezpečí plné čerpanie dostupných zdrojov; domnieva sa, že by sa mali uprednostňovať projekty s integrovanými riešeniami, ktoré prinesú úžitok pobrežným spoločenstvám v čo najväčšej možnej miere, skôr než projekty, ktoré prinášajú úžitok iba obmedzenému počtu hospodárskych subjektov;

K. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou zrušenia existujúcich verejných nástrojov regulácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry; požaduje od spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, aby viac prispievala k zaručeniu zlepšenia príjmov v sektore, stability trhov, zlepšenia predaja produktov rybolovu a zvýšenia ich pridanej hodnoty, a na tento účel požaduje, aby sa pre spoločnú organizáciu trhov vyčlenili zodpovedajúce finančné prostriedky;

 

L.  odporúča koordinovať jestvujúce nástroje, najmä z finančného hľadiska, s cieľom reagovať na osobitné problémy drobného rybolovu a pobrežných spoločenstiev, ktoré od neho najviac závisia; zdôrazňuje, že vedecký výskum v oblasti rybolovu je nevyhnutným nástrojom na správne riadenie sektora, potrebný na identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj populácií rýb, na odhadovanie ich množstiev, na vypracovanie modelov, ktoré umožňujú predpovedať ich vývoj, ale tiež na zlepšovanie rybárskeho výstroja, plavidiel a pracovných a bezpečnostných podmienok rybárov; preto podporuje zvýšenie financovania výskumu rybného hospodárstva, a to z hľadiska životného prostredia, ako aj sociálneho a hospodárskeho hľadiska;

N. považuje zlepšenie zberu, spracovania a sprístupňovania biologických údajov za nevyhnutné, aby politika a riadenie boli skutočne založené na poznatkoch; považuje v tejto súvislosti za potrebné zvýšenie spoluúčasti Únie v tejto oblasti zvýšením miery maximálneho prípustného spolufinancovania zo súčasných 50 % na aspoň 75 %;

O. domnieva sa, že obdobia biologického odpočinku sú dôležitým a, ako sa ukázalo, efektívnym prostriedkom ochrany rybolovných zdrojov a základným nástrojom udržateľného riadenia určitých druhov rybolovu; uznáva, že zavedenie období biologického odpočinku v určitých kriticky dôležitých etapách životného cyklu biologických druhov umožňuje vývoj zdrojov, ktorý je zlučiteľný so zachovaním rybolovnej činnosti mimo obdobia pokoja; za týchto okolností žiada, aby sa zvážila možnosť finančnej kompenzácie rybárov počas období nečinnosti;

P.  zdôrazňuje, že aktuálny stav rozvoja akvakultúry v Európe si vyžaduje potrebu zvýšenia činností výskumu a vývoja v tejto oblasti, čo umožní v plnej miere využiť potenciál sektora a zároveň odstrániť niektoré z jeho obmedzení prispievaním k zlepšeniu jeho udržateľnosti;

Najvzdialenejšie regióny

Q. pripomína význam sektora rybného hospodárstva pre sociálno-ekonomickú situáciu, zamestnanosť a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti najvzdialenejších regiónov, ktorých hospodárstva sa vyznačujú trvalými štrukturálnymi obmedzeniami a ktorých možnosti hospodárskej diverzifikácie sú obmedzené; podporuje zachovanie a posilnenie pomoci Spoločenstva sektoru rybného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, najmä prostredníctvom programu na kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku okrajovej polohy týchto oblastí, pri uvádzaní určitých produktov rybolovu z niektorých najvzdialenejších regiónov na trh (rybolov podľa POSEI); v tejto súvislosti sa domnieva, že tento program by nemal byť časovo obmedzený, pretože okrajová poloha týchto regiónov je trvalým faktorom; vyjadruje poľutovanie nad veľkým znížením celkových finančných prostriedkov určených týmto regiónom v návrhu VFR na roky 2014 – 2020 aj napriek tomu, že počet najvzdialenejších regiónov uznaných Európskou úniou sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zvýši, a požaduje výrazné zvýšenie týchto súm;

Návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení

R.  vyzýva, aby sa v medziinštitucionálnej dohode počítalo s riadnym zapojením Európskeho parlamentu do procesu rokovaní o medzinárodných dohodách o rybolove; naliehavo žiada, aby sa zástupcovia Európskeho parlamentu mohli so štatútom pozorovateľov a za rovnakých podmienok, aké majú zástupcovia členských štátov, zúčastňovať na rokovaniach vo všetkých fázach, pričom treba zohľadniť právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o rybolove;

Otázky týkajúce sa vonkajšieho rozmeru spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva

S.  vyjadruje znepokojenie nad relatívnou neefektívnosťou dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu, pokiaľ ide o sektorovú podporu tretím krajinám; zdôrazňuje, že podľa hodnotení, ktoré uskutočnila Komisia, sú sumy určené na sektorovú podporu v absolútnom vyjadrení príliš nízke na to, aby priniesli výsledky; preto sa domnieva, že sú potrebné opatrenia na zmenu tohto stavu, pričom treba tiež zlepšiť efektívnosť sektorovej pomoci a umožniť lepšie čerpanie týchto prostriedkov tretími krajinami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.7.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Chris Davies, João Ferreira, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Dolores García-Hierro Caraballo, Marek Józef Gróbarczyk, Ian Hudghton, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Raül Romeva i Rueda, Struan Stevenson, Isabelle Thomas, Nils Torvalds, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Besset, Izaskun Bilbao Barandica, Diane Dodds, Barbara Matera, Nikolaos Salavrakos

 

 

 

24.9.2012

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Morten Løkkegaard

 

 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 ( COM(2011)0398 ), COM(2012)0388 ),

–   so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení ( COM(2011)0403 ),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 ( COM(2011)0500 ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu ( 2010/2211(INI) )[30],

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Erasmus pre všetkých, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ( COM(2011)0788 ),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa ( COM(2011)0785 ),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program „Európa pre občanov“ ( COM(2011)0884 ),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci z 28. marca 2012 k právnemu základu návrhu nariadenia Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program „Európa pre občanov“,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 22. októbra 2008 s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve[31],

–   so zreteľom na strategický dokument s názvom Komunikovanie o Európe, pre Európu a Európou[32],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete ( 2007/2211(INI) )[33],

A. keďže záležitosti týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže sú rozhodujúcimi zložkami stratégie Európa 2020 a jej najdôležitejšieho cieľa, ktorým je znížiť podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 % a zvýšiť podiel mladých ľudí s ukončeným vzdelaním alebo diplomom aspoň na 40 %;

B.  keďže vzdelávacia mobilita v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže prispieva k osobnému rozvoju a získavaniu zručností, ktoré sú potrebné na trhu práce v EÚ; keďže tiež prispieva k tvorbe a ochrane pracovných miest a znižovaniu chudoby a má priamy vplyv tak z hľadiska krátkodobého oživenia hospodárstva Európy, ako aj jej dlhodobejšieho rastu a produktivity;

C. keďže výmeny sprostredkované vzdelávacou mobilitou v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže prispievajú k rozvoju aktívnej účasti občanov na európskej integrácii a súdržnosti;

D. keďže európski ministri zodpovední za vyššie vzdelávanie stanovili v roku 2009 cieľ, že v roku 2020 by aspoň 20 % absolventov z európskej oblasti vyššieho vzdelávania malo študovať alebo absolvovať odbornú prípravu v zahraničí;

E.  keďže európske kultúrne a tvorivé odvetvia vo veľkom rozsahu prispievajú k šíreniu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, tvorbe a ochrane pracovných miest a všeobecnejšie k hospodárskemu a sociálnemu blahu Európy, a majú tak pozitívny vedľajší vplyv aj na iné odvetvia hospodárstva, napríklad cestovný ruch a digitálne technológie;

F.  keďže podniky v kultúrnom a tvorivom odvetví zohrávajú zásadnú úlohu pri inováciách súvisiacich s vedeckým, technologickým a územným rozvojom, čím Európe pomáhajú dosiahnuť jej ciele týkajúce sa rastu;

G. keďže audiovizuálny sektor zohráva dôležitú hospodársku, sociálnu a politickú úlohu, napríklad pri tvorbe vysokokvalifikovaných pracovných miest s perspektívou do budúcnosti a tiež pri ochrane a pretrvávajúcej podpore plurality a slobody médií;

H. keďže v súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov prijatým 20. októbra 2005 majú kultúrne aktivity, tovary a služby dvojakú povahu, ekonomickú a kultúrnu, pretože sú nositeľmi identít, hodnôt a posolstiev, a nemalo by sa teda s nimi zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu;

I.   keďže európska kultúra je veľmi rozmanitá a kvalitná a mala by sa viac začleniť do diplomatického úsilia Európy;

J.   keďže dostupné a kvalitné vzdelávanie a kultúra sú základným nástrojom na podporu európskeho občianstva a na boj proti politickému extrémizmu rozšírenému v celej Európe;

K. keďže posilnenie účasti občanov má pre Európsku úniu prvoradý význam, a preto je potrebný osobitný program v oblasti občianstva;

L.  keďže komunikačná stratégia EÚ má zásadný význam pre vytváranie lepších prepojení medzi Úniou a jej občanmi; keďže európski občania čoraz viac využívajú sociálne médiá a internet, ktoré predstavujú možnosť interaktívne sa spojiť s politikmi a tvorcami politík a vzájomne spolupracovať;

M. keďže masový šport má rozhodujúci význam pri podpore telesnej aktivity zlepšujúcej zdravie a sociálneho začlenenia;

Odporúčania

Súčasné programy

i)   pripomína, že súčasné programy EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry sú blízke občanom, vyznačujú sa vysokou mierou plnenia, vyvolávajú značný pákový efekt a pozitívne vedľajšie účinky vrátane významných hospodárskych výsledkov a prinášajú jasnú a preukázateľnú európsku pridanú hodnotu tým, že podporujú mobilitu, združujú zdroje a posilňujú spoluprácu medzi rôznymi odvetviami a zainteresovanými stranami;

ii)  upozorňuje na to, že tieto programy zohrávajú dôležitú úlohu aj v nasmerovaní vnútroštátnych politík smermi, ktoré sú schválené na úrovni Spoločenstva a na medzivládnej úrovni;

iii) konštatuje, že súčasný akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania značne prispieva k individuálnemu rozvoju európskych občanov zabezpečovaním systémov mobility na úrovni EÚ, a teda zaistením maximálnych synergických efektov; pripomína, že tento program zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii a modernizácii vnútroštátnych politík vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj príslušných inštitúcií v rámci členských štátov;

iv)  pripomína, že vo svete rastie počet úspešných iniciatív v oblasti online vzdelávania na diaľku; vyzýva na zahrnutie investícií do iniciatív v oblasti online vzdelávania na diaľku a výučby digitálnej gramotnosti;

v)  zdôrazňuje, že program Mládež v akcii posilňuje obnovenú Stratégiu EÚ pre mládež (2010 – 2018) a prispieva k posilneniu účasti mládeže na všetkých úrovniach presadzovaním sociálneho začlenenia prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia a prostredníctvom akcií zameraných na dobrovoľnícky sektor, ako aj podporou rozvoja politík pre mládež na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

vi)  pripomína, že programy MEDIA a MEDIA Mundus prispievajú k podporovaniu a posilňovaniu európskych odvetví kinematografie a audiovizuálnej výroby, k spolupráci v tejto oblasti medzi EÚ a tretími krajinami a tiež k posilňovaniu konkurencieschopnosti európskeho audiovizuálneho sektora; zdôrazňuje, že uvedené programy vytvárajú významnú európsku pridanú hodnotu tým, že podporujú distribúciu európskych audiovizuálnych diel, zvyšujú ich obeh a sledovanosť v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

vii) zdôrazňuje, že program MEDIA je zameraný na zachovanie a posilnenie európskej jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, ako aj kinematografického a audiovizuálneho dedičstva tým, že zabezpečuje jeho sprístupnenie verejnosti;

viii) pripomína, že program Kultúra 2007 má významný vedľajší ekonomický účinok a zohráva jedinečnú úlohu pri podporovaní spolupráce v oblasti kultúry a posilňovaní európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

ix)  zdôrazňuje, že spolupráca v kultúrnej oblasti a v oblasti vzdelávania v rámci diplomatického úsilia EÚ prinesie aj významné ekonomické a ďalšie pozitívne vedľajšie účinky;

x)  pripomína, že aktuálny program Európa pre občanov sa v rámci svojich projektov týka viac ako milióna občanov ročne a vo veľkej miere prispieva k rozvoju aktívneho občianstva a dobrovoľnej práce, ako aj k zvyšovaniu povedomia o európskych hodnotách, ako sú solidarita, nediskriminácia a kultúrna rozmanitosť; konštatuje, že navrhovaný nový program vytvára pridanú hodnotu tým, že Úniu približuje k jej občanom a vyvoláva cezhraničnú diskusiu;

Návrh Komisie týkajúci sa programu Erasmus pre všetkých

xi)  berie na vedomie, že návrh Komisie zlučuje existujúci akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania s programom Mládež v akcii a obsahuje aj osobitnú kapitolu týkajúcu sa športu v súlade s novými právomocami Únie v tejto oblasti; považuje navrhované finančné krytie vo výške 17 299 000 000 EUR za úplné minimum vzhľadom na ciele a rozsah nového programu; rovnako zdôrazňuje, že veľmi obmedzenú sumu vyčlenenú pre všetky dotknuté odvetvia, najmä šport, nie je možné znížiť bez toho, aby to ohrozilo efektívnosť politík;

xii) konštatuje, že návrh Komisie nezahŕňa všetkých cieľových príjemcov a opatrenia obsiahnuté v súčasných programoch: napríklad pre mobilitu dospelých už nebudú osobitne vyčlenené prostriedky v rozpočte; v súvislosti s vyšším vzdelávaním tiež konštatuje, že plán Komisie vylúčiť doktorandských študentov programu Erasmus Mundus z rozsahu pôsobnosti programu Erasmus pre všetkých a presunúť financovanie na podporu ich mobility do programu Horizont 2020 sa musí veľmi pozorne sledovať, keďže tento plán by mohol oslabiť väzbu medzi výskumom a vyšším vzdelávaním (potreba čoho sa stále opakuje v bolonskom procese) a ohroziť stratégie zakladania, ktoré v posledných troch rokov umožnil existujúci program Erasmus Mundus, a takisto by sa mohlo stať, že by sa nezohľadnil vzdelávací aspekt doktorátov v rámci programu Erasmus Mundus a že by tak boli obmedzené na aplikovaný výskum;

xiii) dôrazne odporúča začlenenie rozpočtových prostriedkov na každú z oblastí vzdelávania, t. j. školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, vyššie vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, ako aj na mládež, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe návrhu, do právneho základu tak, aby sa stali právne záväzné a aby podliehali rozhodnutiu rozpočtového orgánu; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že navrhovaná minimálna výška rozpočtových prostriedkov predstavuje len 56 % celkového rozpočtu; podčiarkuje potrebu zvýšiť uvedenú sumu s cieľom zabezpečiť spoľahlivé financovanie jednotlivých oblastí; tiež odporúča ustanoviť preskúmanie rozpočtových prostriedkov v polovici obdobia, ktoré Európsky parlament vykoná na základe hodnotiacej správy Komisie;

xiv) upozorňuje na súčasnú alarmujúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí a so znepokojením konštatuje, že politika mládeže nie je v návrhu Komisie dostatočne viditeľná; zdôrazňuje potrebu vytvoriť osobitnú rozpočtovú kapitolu a riadok pre činnosti zamerané na mládež;

xv) berie na vedomie, že do návrhu bol zahrnutý program Erasmus pre všetkých na financovanie mobility na úrovni druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje, že by sa tým nemal nahradiť v súčasnosti zavedený systém grantov, a zdôrazňuje význam zavedenia prahových hodnôt podmienených príjmami, aby bol sociálne udržateľný, a to najmä v období krízy;

xvi) poukazuje na potrebu zahrnúť silný záväzok k sociálnemu začleneniu zaistením rovnakého prístupu k vzdelávacej mobilite v celom vzdelávaní a odbornej príprave a na všetkých úrovniach; v tomto ohľade upozorňuje na význam zaistenia využívania príležitostí, ktoré sú prispôsobené každému jednotlivcovi, a to najmä v prípade študentov s nižšími príjmami;

xvii) poznamenáva, že iniciatíva na ochranu európskej mládeže by s vhodnou podporou mohla priniesť významné hospodárske výsledky presahujúce časový rámec roka 2014;

xviii) konštatuje, že program EÚ pre šport môže stavať na skúsenostiach z prípravných akcií pri rozvoji rozmeru EÚ v športe, ako sa ustanovuje v článku 165 Lisabonskej zmluvy, najmä v súvislosti so sociálnym začlenením;

Návrh Komisie týkajúci sa programu Tvorivá Európa

xix) berie na vedomie zámer Komisie zlúčiť existujúce programy MEDIA, MEDIA Mundus a Kultúra 2007; zdôrazňuje však, že zlúčenie týchto programov by mohlo oslabiť úspech, ktorý sa v súčasnosti dosiahol v príslušných oblastiach; zdôrazňuje, že v záujme transparentnosti a prehľadnosti má zásadný význam, aby sa vytvorili osobitné rozpočtové prostriedky a osobitné rozpočtové riadky pre programy MEDIA, Kultúra a prierezové oblasti;

xx) poznamenáva, že Komisia počíta s rozpočtom vo výške 1 801 000 000 EUR; uvedenú sumu považuje za absolútne minimum na zabezpečenie úplného fungovania navrhnutého nového viacročného programu; zdôrazňuje však, že nie je možné ďalej znižovať veľmi obmedzené prostriedky pre programy Kultúra a MEDIA bez toho, aby bola ohrozená ich účinnosť;

xxi) zdôrazňuje, že orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pre programy MEDIA, Kultúra a prierezové oblasti nie sú stanovené v právnom základe, ale len v dôvodovej správe návrhu; zdôrazňuje, že jasné rozdelenie medzi oblasťami musí byť začlenené do právneho základu, aby sa stalo právne záväzné a aby podliehalo rozhodnutiu rozpočtového orgánu;

xxii) zdôrazňuje, že súčasný nedostatok alebo okrajová povaha investícií do odvetvia kultúry v rámci mnohých programov EÚ a rozpočtových okruhov spôsobuje, že je nevyhnutné predchádzať mrhaniu potenciálom odvetvia kultúry podporovať inovácie, a zabrániť tak nevyužitiu príležitosti podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

xxiii) trvá na tom, že opatrenia začaté v rámci programu Tvorivá Európa by mali byť zamerané na dosiahnutie cieľov a výsledkov, ktoré zohľadňujú nielen hospodárske faktory, ale aj sociálne a kultúrne aspekty v súlade s dvojitou povahou tohto odvetvia;

xxiv) víta myšlienku finančného nástroja na riešenie ťažkostí subjektov v odvetví kultúry a v tvorivom odvetví so získaním úveru a odporúča, aby sa záruky ponúkané finančným sprostredkovateľom prostredníctvom tohto nástroja poskytovali na základe vopred dohodnutých, vyvážených portfólií a zaisťovali rovnaký prístup pre všetky členské štáty a všetky typy subjektov, či už komerčných alebo neziskových, ako aj transparentné a kontrolované riadenie;

Návrh Komisie týkajúci sa programu Európa pre občanov

xxv) konštatuje, že navrhované finančné krytie na vykonávanie tohto programu dosahuje sumu 229 000 000 EUR, čo predstavuje len veľmi malý nárast v porovnaní s rozpočtom súčasného programu; zdôrazňuje, že táto suma predstavuje absolútne minimum na zabezpečenie úplného fungovania navrhovaného programu;

xxvi) so znepokojením konštatuje, že orientačné sumy rozpočtových prostriedkov na jednotlivé oblasti nie sú stanovené v návrhu ani v jeho prílohách; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť tieto rozpočtové prostriedky do právneho základu, aby podliehali rozhodnutiu rozpočtového orgánu;

xxvii)   zdôrazňuje, že finančné krytie pre nový program by malo byť rovnako dostupné pre všetky zúčastnené skupiny;

xxviii)   dôrazne odporúča, aby sa priorita v rozpočte kládla na ľahko dostupné a malé projekty, ktoré sú čo najbližšie k občanom;

xxix)    dôrazne trvá na tom, že návrh Komisie na program Európa pre občanov by sa mal prijať spolurozhodovacím postupom;

Všeobecné pripomienky

xxx) zdôrazňuje význam pružnosti viacročných výdavkov a konštatuje, že existencia malých okruhov, ako je súčasný okruh 3b, bráni prerozdeleniu prostriedkov medzi programami; naliehavo vyzýva, aby sa v nasledujúcom VFR upustilo od malých okruhov a podokruhov;

xxxi) pripomína, že investície z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja by mali v období rokov 2007 – 2013 predstavovať viac ako 72 miliárd EUR na vzdelávanie a odbornú prípravu a 60 miliárd EUR na výskum a inovácie; domnieva sa, že existujú možnosti na to, aby sa opatrenia v oblasti kultúry financovali v rámci viacerých programov Únie, napríklad štrukturálnych fondov alebo nástrojov vonkajšej činnosti; zdôrazňuje preto význam zabezpečenia maximálnych synergických a multiplikačných efektov medzi jednotlivými časťami rozpočtu, najmä medzi štrukturálnymi politikami na jednej strane a politikami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a kultúry na druhej strane;

xxxii)   vyzýva, aby sa určite zaistilo, že vzdelávacia mobilita pre dospelých (vrátane pracovníkov a dospelých študentov) bude oprávnená na financovanie v rámci štrukturálnych fondov a že toto financovanie bude ľahšie dostupné;

xxxiii)   odporúča zlepšiť v návrhu ďalšieho VFR prístup k príležitostiam pre občanov a zainteresované strany; v tejto súvislosti považuje za dôležité zjednodušiť administratívnu a finančnú záťaž spojenú s programami EÚ;

xxxiv)   považuje mimovládne organizácie za subjekty, ktoré sú dôležité pre plnenie cieľov stanovených v ďalšom VFR, a dôrazne odporúča uznať ich úlohu ako kľúčových aktérov v európskom občianskom dialógu a poskytnúť im primeranú administratívnu a finančnú podporu, a to najmä v období krízy;

xxxv)   zdôrazňuje význam nástroja európskeho susedstva pri presadzovaní mobility a podporovaní občianskej spoločnosti v krajinách európskej susedskej politiky; v tejto súvislosti pripomína potrebu zachovať vyvážené rozdelenie prostriedkov medzi južný a východný rozmer európskej susedskej politiky;

xxxvi)   pripomína, že európski občania čoraz viac využívajú sociálne média a internet ako zdroj správ a kultúrneho obsahu a tiež ako možnosť interaktívne sa spojiť s politikmi a tvorcami politík a vzájomne spolupracovať; vyzýva inštitúcie EÚ, aby využívali sociálne média a ostatné online nástroje a aktívnejšie komunikovali s občanmi, napríklad prostredníctvom programov, ako je Spoločná Európa; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sprístupnili viac informácií verejného sektora na opätovné použitie;

xxxvii) dôrazne odporúča, aby mala komunikácia vlastný právny základ a aby sa zvýšili záväzky aj platby na činnosti v rámci komunikačných politík s cieľom zlepšiť nadviazanie dialógu s občanmi.

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

26

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Lorenzo Fontana, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Gianni Pittella, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Heinz K. Becker, Nadja Hirsch, Iosif Matula, Bernd Posselt, Mitro Repo, Kay Swinburne

 

 

18.9.2012

STANOVISKO Výboru pre právne veci

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Dagmar Roth-Behrendt

 

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Spravodlivosť

1.  za prvoradú prioritu považuje vypracovanie jednoduchých, jasných a zrozumiteľných právnych predpisov s cieľom zabezpečiť veľkú transparentnosť európskych právnych predpisov a zaručiť ich účinné uplatňovanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba podporovať ďalší vývoj európskeho priestoru spravodlivosti prostredníctvom primeraných finančných prostriedkov s cieľom poskytnúť občanom normy platné v celej EÚ, základnú úroveň spravodlivosti, nediskriminačné zaobchádzanie a možnosť uplatňovať si svoje práva na celom území Európy;

2.  považuje za dôležité, aby EÚ prostredníctvom prideľovania značných finančných prostriedkov financovala niekoľko finančných programov určených na podporu právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti spravodlivosti a zamerala sa pritom na cezhraničné otázky, ktoré možno primerane riešiť iba prijatím koordinovaných opatrení na úrovni EÚ;

3.  zdôrazňuje, že dosiahnutie úplného prístupu k spravodlivosti, dôkladnej odbornej justičnej prípravy a účinnej justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach možno ďalej zabezpečiť zvýšením navrhovaných rozpočtových prostriedkov na program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 – 2020, a požaduje zvýšenie finančného krytia o 5 %;

Administratíva

4.  zastáva názor Komisie, že treba racionalizovať administratívne výdavky; zdôrazňuje však, že je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi vytváraním ďalších úspor a zabezpečením toho, aby si všetky inštitúcie mohli plniť úlohy a povinnosti v súlade so svojimi záväzkami a právomocami vyplývajúcimi zo zmlúv, pričom treba brať ohľad na ťažké výzvy, ktoré so sebou prináša súčasná hospodárska kríza;

5.  v tejto súvislosti konštatuje, že 80 % úspor, ktoré Komisia plánuje, pochádza z navrhovaného 5 % zníženia počtu zamestnancov; zásadne nesúhlasí s uplatnením lineárneho znižovania počtu zamestnancov vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, keďže ich úlohy a záväzky vyplývajúce zo zmlúv sa výrazne líšia; zdôrazňuje, že rozhodnutie o tom, v akých oblastiach a aké zníženia vykonať, by malo byť ponechané na nich, aby sa nenarušilo ich riadne fungovanie;

6.  pripomína, že v roku 2004 prešla verejná služba Európskej únie hĺbkovou reformou, ktorou sa už dosiahli úspory vo výške 3 miliárd EUR a vďaka ktorej sa do roku 2020 ušetrí z rozpočtu EÚ ďalších približne 5 miliárd EUR; konštatuje, že administratívne výdavky EÚ predstavujú len 5,8 % viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013, ktorý sám osebe predstavuje približne 1 % HND EÚ;

7.  uznáva skutočnosť, že rozpočtové orgány musia vziať do úvahy ekonomické a sociálne súvislosti, ktoré sa počas nasledujúceho obdobia VFR budú meniť, ale zdôrazňuje, že EÚ potrebuje oveľa viac ako kedykoľvek predtým efektívnu verejnú službu s vysoko kvalifikovanými zamestnancami so znalosťou viacerých jazykov, ktorí sa vyberú spomedzi občanov členských štátov na čo najširšom geografickom základe a s ohľadom na zásadu rodovej vyváženosti; poukazuje na to, že zamestnanci musia byť nezávislí, spĺňať najvyššie profesijné normy a musia byť ochotní odísť zo svojich domovských krajín; okrem toho konštatuje, že týmto zamestnancom treba poskytnúť také prostriedky, aby mohli čo najefektívnejšie a najlojálnejšie vykonávať svoje povinnosti;

8.  bude dôrazne namietať voči akémukoľvek opatreniu, ktoré porušuje právne postavenie úradníkov s ohľadom na základné práva, všeobecné zásady práva Únie a zásady sociálnej spravodlivosti a ohrozuje riadne fungovanie administratívy EÚ pri plnení jej úlohy slúžiť občanom a Únii.

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

23

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy, Angelika Niebler, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jacek Włosowicz

 

 

20.9.2012

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 ( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Hohlmeier

 

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

1.  berie na vedomie novú štruktúru okruhu 3 „Bezpečnosť a občianstvo“; domnieva sa, že začlenenie otázok bezpečnosti potravín, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín a Európskej agentúry pre lieky do nového okruhu 3 je sporné a neodráža celkový cieľ okruhu Bezpečnosti a občianstva; v súlade s uznesením Parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu navrhuje zmeniť názov okruhu na Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť;

2.  zastáva názor, že celková suma vyčlenená pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere rozšírenie úloh, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy;

3.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účinné využitie a dobré riadenie fondov, aby sa zabránilo situácii, keď by členské štáty presadzovali svoje vlastné vnútroštátne záujmy;

4.  zdôrazňuje, že zjednodušenie štruktúr financovania musí zabezpečiť popri flexibilite predvídateľnosť a spoľahlivosť a že pre každý cieľ jednotlivých fondov musí byť zabezpečený primeraný podiel;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby financované činnosti vytvárali európsku pridanú hodnotu a aby medzi politickými cieľmi bola vo všetkých fondoch a programoch rovnováha;

6.  víta zjednodušenie štruktúr financovania zriadením Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ako aj všeobecne platných pravidiel plánovania, riadenia, kontroly a podávania správ, za predpokladu, že rôzne priority v rámci fondov ostanú v rovnováhe; poukazuje na skutočnosť, že zjednodušenie nástrojov v oblasti vnútorných vecí zníži počet právnych základov a ich vykonávacích predpisov a umožní, aby všetky zainteresované strany lepšie porozumeli predpisom;

7.  domnieva sa, že v rámci Fondu pre azyl a migráciu by sa mal primeraný podiel finančných zdrojov vyčleniť predovšetkým na podporu cieľov súčasného Fondu pre utečencov a Fondu pre integráciu; berie na vedomie osobitný dôraz, ktorý sa kladie na opatrenia v súvislosti s presídľovaním a premiestňovaním; zdôrazňuje, že je potrebné, aby financované činnosti vytvárali európsku pridanú hodnotu a aby medzi politickými cieľmi bola rovnováha;

8.  zdôrazňuje, že sú už naplánované nové prvky, ako je systém PNR EÚ alebo balík týkajúci sa „inteligentných hraníc“; zastáva názor, že Fond pre vnútornú bezpečnosť by mal mať primerané finančné prostriedky, aby mohol spĺňať svoje ciele, pričom zdôrazňuje, že všetky jeho činnosti musia byť v úplnom súlade s Chartou základných práv; žiada finančné prostriedky na rozvoj systému pohraničnej kontroly, ktorý by zohľadňoval potrebu ochrany a plne rešpektoval základné práva migrantov;

9.  zdôrazňuje potrebu čerpania prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktoré by zodpovedalo cieľu posilniť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a zabezpečiť koordináciu medzi členskými štátmi so zreteľom na rozvoj jednotného a kvalitného systému kontroly vonkajších hraníc; ďalej by investovanie do infraštruktúry, zariadenia, dopravných prostriedkov a informačných systémov malo prispieť k dodržiavaniu spoločných bezpečnostných noriem a k efektívnosti spoločných činností, ktoré koordinuje agentúra FRONTEX;

10. zdôrazňuje, že finančné prostriedky poskytované na program Spravodlivosť sú dostatočné; zdôrazňuje, že medzi finančnými prostriedkami pridelenými na rôzne ciele musí existovať primeraná rovnováha;

11. zastáva názor, že práva detí a snahy o ochranu detí by sa mali zviditeľniť v osobitných rozpočtových riadkoch, aby bolo možné vysledovať a monitorovať prideľovanie prostriedkov a hodnotiť jeho účinnosť;

12. víta návrh programu Práva a občianstvo; zdôrazňuje, že zjednodušenie štruktúry financovania by nemalo viesť k zníženiu úrovne finančných zdrojov v porovnaní s úrovňou, ktorá je k dispozícii v súčasných programoch na obdobie 2007 – 2013, a preto vyjadruje nesúhlas s návrhom Komisie znížiť finančné prostriedky; vyzýva na zvýšenie rozpočtu s cieľom presadzovať a chrániť základné práva, bojovať proti rasizmu, xenofóbii a všetkým formám diskriminácie predovšetkým vzhľadom na narastajúcu intoleranciu a sociálne nepokoje, ku ktorým dochádza v Európe v dôsledku súčasnej finančnej krízy;

13. vyjadruje poľutovanie nad štatistickým prístupom k financovaniu agentúr v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý neodzrkadľuje nárast počtu úloh ani ich ukončovanie;

14. domnieva sa, že najmä rozpočet agentúry Frontex, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a Európskeho policajného úradu (Europol) nezodpovedá výraznému nárastu ich úloh; v tejto súvislosti poukazuje na nedávno zmenený mandát agentúry Frontex, začiatok vykonávania činností úradu EASO a zriadenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu.

15. zdôrazňuje potrebu riadneho vyhodnotenia existujúcich opatrení, ako aj skutočnosť, že riadne posúdenia vplyvu budú povinné pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Sonia Alfano, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Rita Borsellino, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Simon Busuttil, Philip Claeys, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Monika Flašíková Beňová, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu, Anthea McIntyre, Louis Michel, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Jacek Protasiewicz, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Valdemar Tomaševski, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Michael Cashman, Anna Maria Corazza Bildt, Dimitrios Droutsas, Ana Gomes, Monika Hohlmeier, Franziska Keller, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Antonio Masip Hidalgo, Hubert Pirker

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Erik Bánki

 

9.10.2012

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci

pre Výbor pre rozpočet

k predbežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Rafał Trzaskowski

 

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odôvodnenie D

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

D. keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov;

D. keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov a keďže Rada je povinná konzultovať s Parlamentom pred prijatím nového rozhodnutia o reforme vlastných zdrojov a tiež získať jeho súhlas pred prijatím predpisov týkajúcich sa opatrení na uplatňovanie tohto systému vlastných zdrojov;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odôvodnenie J

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

J. keďže EÚ musí mať rozpočet aj rozpočtový postup, ktoré v plnej miere zodpovedajú transparentnej a demokratickej podstate rozhodovacieho a kontrolného procesu Parlamentu na základe dodržiavania zásad jednotnosti a univerzálnosti, čo si vyžaduje, aby všetky príjmy a výdavky boli zahrnuté v plnom rozsahu bez akýchkoľvek vzájomných úprav a aby prebehla verejná diskusia a hlasovanie o príjmoch aj výdavkoch;

J. keďže EÚ musí mať rozpočet aj rozpočtový postup, ktoré v plnej miere zodpovedajú transparentnej a demokratickej podstate rozhodovacieho a kontrolného procesu Parlamentu na základe dodržiavania zásad jednotnosti a všeobecnosti, čo si vyžaduje, aby všetky príjmy a výdavky boli zahrnuté v plnom rozsahu bez akýchkoľvek vzájomných úprav a aby prebehla verejná diskusia a parlamentné hlasovanie o príjmoch aj výdavkoch;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 7

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

7. pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ vyrovnané, a rozpočet preto nemôže vytvárať dlh;

7. pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ vyrovnané, a rozpočet preto nemôže vytvárať verejný deficit;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 8

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

8. zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je investičným rozpočtom a že 94 % jeho celkových výnosov sa investuje v samotných členských štátoch alebo na vonkajšie priority Únie; zdôrazňuje, že pre regióny a členské štáty by verejné investície boli bez príspevku z rozpočtu EÚ na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že akékoľvek zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k spomaleniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie;

8. zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je predovšetkým investičným rozpočtom a že 94 % jeho celkových výnosov sa investuje v rámci samotných členských štátov alebo do vonkajších priorít Únie; zdôrazňuje, že pre regióny a členské štáty by verejné investície boli bez príspevku z rozpočtu EÚ na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že akékoľvek zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k spomaleniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie;

 

 

 

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 22

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

22. pripomína svoje stanovisko, že vzhľadom na širokú škálu úloh, výziev a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitú úlohu druhého piliera SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach a k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia;

22. pripomína svoje stanovisko, že vzhľadom na širokú škálu úloh, výziev a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam poľnohospodárstva pre potravinovú bezpečnosť vo všetkých členských štátoch a dôležitú úlohu druhého piliera SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach a k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 24

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

24. zastáva názor, že celková suma vyčlenená Komisiou na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere posilnenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy;

24. zastáva názor, že celková suma vyčlenená Komisiou na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere posilnenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy, najmä čo sa týka boja proti trestnej činnosti a prisťahovaleckej a azylovej politiky;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 26

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

26. opäť zdôrazňuje svoje stanovisko, že nové povinnosti, ktorými bola EÚ poverená na základe zmlúv, si v porovnaní s VFR na roky 2007 – 2013 vyžiadajú primerané dodatočné financovanie, aby sa Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča pri zachovaní záväzkov, ktoré už prijala, najmä plnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; zdôrazňuje doplnkový charakter pomoci EÚ k pomoci poskytovanej členskými štátmi a jej urýchľujúci účinok, pokiaľ ide o zásahy v regiónoch, v ktorých sa bilaterálna pomoc nmeposkytuje; je osobitne naklonený spoločnému plánovaniu akcií členských štátov a EÚ;

26. opäť zdôrazňuje svoje stanovisko, že nové povinnosti, ktorými bola EÚ poverená na základe zmlúv, si v porovnaní s VFR na roky 2007 – 2013 vyžiadajú primerané dodatočné financovanie, aby Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča, realizovať svoje ambície v oblasti podpory demokracie, mieru, solidarity, stability a znižovania chudoby v susedných a partnerských krajinách a zároveň dodržať záväzky, ktoré už prijala, najmä splnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; zdôrazňuje doplnkový charakter pomoci EÚ k pomoci poskytovanej členskými štátmi a jej urýchľujúci účinok, pokiaľ ide o zásahy v regiónoch, v ktorých sa bilaterálna pomoc neposkytuje; je osobitne naklonený spoločnému plánovaniu akcií členských štátov a EÚ; poukazuje na rozšírenie medzinárodných povinností Únie a rozvoj nových nástrojov vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; trvá na tom, že je potrebné, aby úsilie o rozvoj spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky prinieslo výsledky;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8

Návrh predbežnej správy

Návrh uznesenia

Odsek 62

 

Návrh uznesenia

Výboru pre rozpočet

(návrh správy PE 496.558v01-00)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

62. vyjadruje svoju pripravenosť vstúpiť do substantívnej diskusie s Radou o nariadení o VFR, ako aj MID, a žiada Radu, aby zintenzívnila kontakty na všetkých úrovniach v súvislosti s rokovaním Európskej rady 22. – 23. novembra;

 

62. vyjadruje svoju pripravenosť vstúpiť do zásadnej diskusie s Radou o nariadení o VFR, ako aj MID, a žiada Radu, aby zintenzívnila kontakty na všetkých úrovniach v súvislosti so zasadnutím Európskej rady, ktoré sa má konať 22. – 23. novembra; zdôrazňuje, že je potrebné čo najskôr dosiahnuť konečnú dohodu o VFR, keďže akékoľvek oneskorenie by malo nepriaznivý dosah na možnosť účinne využívať výdavky z rozpočtu EÚ na riešenie problémov, ktorým v súčasnosti čelia európske hospodárstva a ktoré vyplývajú z finančnej krízy;

 

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.10.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfredo Antoniozzi, Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, David Martin, Morten Messerschmidt, Paulo Rangel, Algirdas Saudargas, Indrek Tarand, Rafał Trzaskowski, Manfred Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Zuzana Brzobohatá, Andrea Češková, Marietta Giannakou, Anneli Jäätteenmäki, Vital Moreira, Helmut Scholz, György Schöpflin

 

 

20.9.2012

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre rozpočet

k priebežnej správe v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020

( COM(2011)0398 – COM(2012)0388 – 2011/0177(APP) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Inês Cristina Zuber

 

Mod

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto návrhy:

Citácie a/alebo odôvodnenia

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

A. keďže prístup Komisie k aspektom rodovej rovnosti sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zameriava na väčšiu flexibilitu pri riešení budúcich problémov, ktorým čelia ženy, ale nevyčlenenie konkrétnych finančných prostriedkov by mohlo viesť k zníženiu objemu financovania v porovnaní so súčasným VFR;

B.   keďže v stratégii pre rovnosť mužov a žien na roky 2010 – 2015 sa vyhlasuje, že z ďalšieho viacročného finančného rámca sa zabezpečí podpora vykonávaniu opatrení plánovaných v tejto stratégii,

C. keďže súčasný VFR na roky 2014 – 2020 neodráža dôležitosť zvyšovania investícií do oblasti rodovej rovnosti a práv žien, čo je okrem iného nevyhnutnou reakciou na súčasnú hospodársku a finančnú krízu;

Odporúčania

(i)       zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad rodovej rovnosti a pridelenie osobitných zdrojov musia na seba nadväzovať, a preto horizontálne ciele nemôžu nahradiť prideľovanie osobitných zdrojov; vyzýva na dvojitý prístup, ktorým sa zabezpečí účinnosť a predvídateľnosť a ktorý sa stane pravidlom vo všetkých hlavných nástrojoch financovania; zdôrazňuje, že počas ďalšieho programového obdobia je potrebné výraznejšie a efektívnejšie začleňovať politiku rodovej rovnosti a nástrojov zohľadňovania rodovej rovnosti;

(ii)      vyzýva Komisiu a Radu, aby vo VFR na roky 2014 – 2020 uplatnili postupy rodového rozpočtovania; zdôrazňuje, že nariadenie Rady o viacročnom finančnom rámci by malo zahŕňať pokyny pre Komisiu týkajúce sa uplatňovania rodového rozpočtovania v rozpočtovom postupe EÚ a pri využívaní rôznych nástrojov financovania;

(iii) poukazuje na to, že VFR by mal poskytnúť analýzu svojich rozpočtových priorít z hľadiska rodovej rovnosti a tiež podrobné informácie o každom poskytnutí prostriedkov z rozpočtu na politiky a programy týkajúce sa rodovej rovnosti;

(iv) podčiarkuje potrebu zvýšeného objemu finančných prostriedkov na opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti, a to v súvislosti so zamestnanosťou a rastom v záujme riešenia horizontálnej a vertikálnej segregácie pohlaví, boja proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a zvyšujúcej sa chudoby žien, ako aj s právami a demokraciou; vyzýva Komisiu a Radu, aby stanovili rodovú rovnosť ako osobitný cieľ v programe Práva a občianstvo a aby zachovali program Daphne ako nezávislý podokruh uvedeného programu;

(v) vyzýva Komisiu a Radu, aby zahrnuli ciele rodovej rovnosti do nariadení o štrukturálnych fondoch, ako aj do hlavných finančných programov EÚ (zdravie a životné prostredie, vzdelávanie, mládež, hospodárstvo atď.) a aby zabezpečili, že uvedené ciele budú spojené s vyčlenením finančných prostriedkov; podporuje skutočnosť, aby sa ESF používal strategickejším spôsobom na podporu rovnosti žien a mužov, prístupu na trh práce, opätovného začleňovania a boja proti nezamestnanosti, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým druhom diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka navrhla proaktívne opatrenia s cieľom podporovať zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

(vi) vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili nepretržité vyčleňovanie finančných prostriedkov pre Európsky inštitút pre rodovú rovnosť bez akéhokoľvek znižovania, aby sa tento inštitút mohol stať plne funkčným a zabezpečovať pre členské štáty a rotujúce predsedníctva Rady Európskej únie štatistiky a výskum o politike rodovej rovnosti v EÚ;

(vii)     zdôrazňuje, že stratégia Komisie pre rovnosť žien a mužov na obdobie 2010 – 2015 a stratégia na nasledujúcich 5 rokov po roku 2015, ako aj výročné správy o rodovej rovnosti by mali slúžiť ako základné ukazovatele, podľa ktorých sa vymedzí, do ktorých oblastí a ako sa majú finančné prostriedky nasmerovať, a to najmä vzhľadom na vysoké riziko chudoby a sociálneho vylúčenia najviac zraniteľných kategórií, ako sú staršie ženy a osamelé matky;

(viii )poznamenáva, že vytvorenie rozsiahlych programov financovania zabráni menším mimovládnym organizáciám vrátane ženských organizácií využívať projektové financovanie EÚ, čo znemožní, aby svojím jedinečným spôsobom prispeli k zlepšeniu kvality politík a právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti; vyzýva, aby popri väčších grantoch naďalej existovali menšie granty, a to s cieľom zabezpečiť, aby menšie mimovládne organizácie mali v budúcnosti prístup k finančným prostriedkom EÚ;

(ix) vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby všetky rozpočtové prostriedky pridelené v rámci VFR 2014 – 2020 rešpektovali zásadu rodovej rovnosti a podporovali zohľadnenie rodovej rovnosti vo všetkých politikách Európskej únie;

(x) poukazuje na skutočnosť, že je potrebné oveľa jasnejšie stanoviť rodovú rovnosť ako cieľ a prepojiť ju s vyčlenením finančných prostriedkov vo všetkých vonkajších činnostiach a programoch EÚ;

(xi) zdôrazňuje význam rodového rozpočtovania ako nástroja dobrého riadenia, ktorý má zlepšiť efektívnosť a spravodlivosť, riadne monitorovanie spôsobu, akým pridelené rozpočtové prostriedky ovplyvňujú hospodárske a sociálne príležitosti žien a mužov, a pružnosť reštrukturalizovať tie príležitosti, ktoré majú negatívny účinok na dosiahnutie rodovej rovnosti; je presvedčený, že zásadná analýza rodovej problematiky v procese plánovania rozpočtu EÚ zlepší zameranie zdrojov tak, aby sa posilnila rovnosť a sociálna súdržnosť.

Zmeny

Zmena    1

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

Odôvodnenie 14a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Zmena

(14a) Do ročných rozpočtových postupov, ktoré sa uplatňujú pri viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, sa začlenia rodové prvky, pričom sa zohľadnia spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k zvyšovaniu rodovej rovnosti (a zabezpečuje jej presadzovanie).

 

Zmena    2

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

Článok 12 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Zmena

Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) prijmú všetky opatrenia na uľahčenie ročného rozpočtového postupu.

Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) prijmú všetky opatrenia na uľahčenie ročného rozpočtového postupu a zabezpečia uplatnenie postupu rodového rozpočtovania vo všetkých jeho fázach.

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Silvana Koch-Mehrin, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Barbara Matera, Krisztina Morvai, Norica Nicolai, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Silvia Costa, Mariya Gabriel, Ana Miranda, Doris Pack, Antigoni Papadopoulou, Angelika Werthmann

 

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Reimer Böge, Zuzana Brzobohatá, Jean Louis Cottigny, Jean-Luc Dehaene, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Dominique Riquet, Potito Salatto, Alda Sousa, Helga Trüpel, Derek Vaughan, Angelika Werthmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Maria Da Graça Carvalho, Edit Herczog, Peter Jahr, Jürgen Klute, Paul Rübig, Georgios Stavrakakis, Nils Torvalds

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Phil Bennion, Nikos Chrysogelos, Norbert Glante, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0266
[3] Prijaté texty, P7_TA(2012)0245
[4] ( COM(2010)0700 ).
[5]P7_TA-PROV(2012)XXXX.
[6]              OJ L 53, 23.2.2002, p. 1
[7]              OJ L 118, 12.5.2010, p. 1.
[8]              OJ L .
[9]              OJ C …
[10]            OJ L , p. .
[11]            OJ L, p. .
[12]            OJ C 139, 14.6.2006, p. 1.
[13]            OJ C 89, 22.4.1975, p. 1.
[14]         The various steps will include: the budget of the current financial year (including adopted amending budgets); the initial draft budget; the Council's position on the draft budget; the European Parliament's amendments on the Council's position and the letters of amendment presented by the Commission (if not yet fully approved by all institutions).
[15]         A budget line deemed technically closed is a line for which there is no disagreement between the European Parliament and the Council, and for which no letter of amendment has been presented.
[16] Prijaté texty v tento deň, P7_TA(2011)0266 uznesenie Európskeho parlamentu o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.
[17] Nástroj európskeho susedstva, nástroj predvstupovej pomoci, nástroj stability, nástroj partnerstva, nástroj rozvojovej spolupráce, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, nástroj humanitárnej pomoci, európsky nástroj civilnej ochrany, makroekonomická pomoc, európsky garančný fond pre vonkajšie opatrenia.
[18] Pozri o. i.: Partnerské preskúmanie EÚ 2012. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, 24.4.2012; a: 'The Quality of Official Development Assistance Assessment 2009: Is Aid Quality Improving?' (Hodnotenie kvality oficiálnej rozvojovej pomoci 2009: Zlepšuje sa kvalita pomoci?) Brookings Institution and Center for Global Development, 4.2.2012.
[19] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rozpočet stratégie Európa 2020, COM(2011)0500 final, 29.6.2011, s. 20.
[20] Pozri: Osobitný Eurobarometer 384: Správa o humanitárnej pomoci, jún 2012.
[21] Pozri Prílohu 1 k listu komisára Šemetu predsedovi Výboru pre kontrolu rozpočtu z 24. februára 2011.
[22] PE 487.708
[23] 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy bolo navrhnutých Komisiou v oznámení s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, COM(2011)0500 final Časť II.
[24] Prijaté texty P7_TA(2011)0266
[25] Európsky dvor audítorov, Využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na spolufinancovanie dopravných infraštruktúr v námorných prístavoch: efektívne investovanie, osobitná správa č. 4/2012.
[26] Prijaté texty, P7_TA(2011)0266
[27] Prijaté texty, P7_TA(2011)0297
[28] Všetky viazané a platobné rozpočtové prostriedky na obdobie 2014 – 2020 sú vyjadrené v stálych cenách roku 2011.
[29] P7_TA(2011)0266
[30] Prijaté texty, P7_TA(2011)0266
[31] Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2009, s. 3.
[32] GR Komisie pre komunikáciu, jún 2012.
[33] Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s.32.