Dokument na schôdzu

 

A7-0021/2014

13.1.2014

***I

SPRÁVA

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

( COM(2011)0752 – C7‑0444/2011 – 2011/0367(COD) )

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Lorenzo Fontana

PR_COD_1consamCom

 

 

Označenie postupov

  *  Konzultácia

  ***  Súhlas

  ***I  Riadny legislatívny postup (prvé čítanie)

  ***II  Riadny legislatívny postup (druhé čítanie)

  ***III  Riadny legislatívny postup (tretie čítanie)

 

(Typ postupu závisí od právneho základu navrhnutého v návrhu aktu.)

 

 

 

 

 

Pozmeňujúce návrhy k návrhu aktu

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu v dvoch stĺpcoch

 

Vypustenia sa označujú hrubou kurzívou v ľavom stĺpci. Nahradenia sa označujú hrubou kurzívou v oboch stĺpcoch. Nový text sa označuje hrubou kurzívou v pravom stĺpci.

 

Prvý a druhý riadok záhlavia každého pozmeňujúceho návrhu vymedzujú príslušnú časť v návrhu aktu predloženého na prerokovanie. Ak sa pozmeňujúci návrh týka platného aktu, ktorý sa má návrhom aktu zmeniť, záhlavie navyše obsahuje tretí riadok uvádzajúci platný akt a štvrtý riadok uvádzajúci príslušné ustanovenie tohto aktu.

 

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu v podobe konsolidovaného textu

 

Nové časti textov sa označujú hrubou kurzívou. Vypustené časti textu sa označujú symbolom ▌ alebo sa prečiarkujú. V prípade nahradenia sa nový text vyznačí hrubou kurzívou a nahradený text sa vymaže alebo sa prečiarkne.

Čisto technické zmeny, ktoré vykonávajú útvary s cieľom vypracovať konečný text, sa však nevyznačujú.

 

 

 

OBSAH

strana

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU  5

PRÍLOHA K NÁVRHU LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA  117

STANOVISKO Výboru pre rozpočet  118

POSTUP  139

 

 

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

( COM(2011)0752 – C7‑0444/2011 – 2011/0367(COD) )

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu ( COM(2011)0752 ),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 78 ods. 2, 79 ods. 2 a 4, 82 ods. 1, 84 a 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0444/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012[1],

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012[2],

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet ( A7-0021/2014 ),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ)

č. .../2013,

z ,

ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2, článok 79 ods. 2, článok 79 ods. 4, článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[5],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Politikou Európskej únie v oblasti vnútorných vecí je vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: priestoru bez vnútorných hraníc, v ktorého rámci môžu ľudia slobodne vstupovať, v ktorom sa môžu pohybovať, žiť a pracovať s dôverou v to, že ich práva sa v plnej miere dodržiavajú a ich bezpečnosť je zaistená, avšak s vedomím spoločných výziev, akými sú vytvorenie komplexnej prisťahovaleckej politiky Únie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti Únie, vytvorenie spoločného európskeho azylového systému, ▌ predchádzanie ▌hrozbám závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako aj boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, obchodovaniu s ľuďmi, počítačovej kriminalite a terorizmu.

(1a)  K otázkam súvisiacim s migračným tlakom a žiadosťami o udelenie azylu a tiež k otázkam riadenia vonkajších hraníc EÚ je potrebné zaujať integrovaný prístup, ktorý zaručí plné dodržiavanie medzinárodného práva a práva týkajúceho sa ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o akcie realizované v tretích krajinách, a v ktorom sa tiež prejaví solidarita všetkých členských štátov, ako i uznanie potreby rešpektovať zodpovednosť jednotlivých štátov a zároveň zaručiť jasné vymedzenie úloh.

(2)  Financovanie z prostriedkov Únie na podporu rozvoja tejto oblasti by malo Únii priniesť pridanú hodnotu a byť hmatateľným prejavom solidarity a rozdelenia zodpovednosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom riešenia spoločných výziev.

(3)  Existencia spoločného rámca by mala zabezpečiť potrebnú súdržnosť, zjednodušenie a jednotnú realizáciu tohto financovania vo všetkých dotknutých oblastiach politiky.

(3a)  Vynakladanie prostriedkov v tejto oblasti by sa malo koordinovať s cieľom zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa, efektívnosť a viditeľnosť, ako aj dosiahnuť rozpočtové synergie.

(4)  V spoločnom rámci by sa mali stanoviť zásady poskytovania pomoci a určiť zodpovednosti členských štátov a Komisie pri zabezpečovaní uplatňovania týchto zásad, aj pokiaľ ide o prevenciu a zisťovanie nezrovnalostí a podvodov.

(5)  Toto financovanie z prostriedkov Únie by bolo účinnejšie a lepšie cielené, ak by spolufinancovanie oprávnených akcií vychádzalo zo strategického viacročného programovania vypracovaného jednotlivými členskými štátmi na základe dialógu s Komisiou.

(6)  Opatrenia v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami podporované prostredníctvom fondu by sa mali prijímať v synergii a zhode s ostatnými akciami realizovanými mimo Únie, ktoré sú podporované z geografických a tematických nástrojov vonkajšej pomoci Únie. Pri vykonávaní takýchto akcií by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Ich cieľom by nemala byť podpora akcií priamo zameraných na rozvoj ▌ a v prípade potreby by mali dopĺňať finančnú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástrojov vonkajšej pomoci. Mala by sa dodržiavať zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, tak ako sa to stanovuje v odseku 35 Európskeho konsenzu o rozvoji. Je tiež dôležité, aby sa zabezpečilo, že realizácia núdzovej pomoci ▌ bude v súlade s humanitárnou politikou Únie, že ju bude podľa potreby dopĺňať, a že sa pri nej budú rešpektovať humanitárne zásady stanovené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

(7)  Vonkajšia činnosť by mala byť konzistentná a súdržná, ako sa uvádza v článku 18 ods. 4 ZEÚ.

(8)  Pred vypracovaním viacročných programov zameraných na dosiahnutie cieľov tohto financovania z prostriedkov Únie by mali členské štáty a Komisia viesť politický dialóg, a stanoviť pritom pre každý jednotlivý členský štát ucelenú stratégiu. Po dokončení politického dialógu by každý členský štát mal Komisii predložiť národný program, v ktorom uvedie, akým spôsobom plánuje dosiahnuť ciele príslušného osobitného nariadenia na obdobie rokov 2014 – 2020. Komisia by mala preskúmať, či sú národné programy v súlade s týmito cieľmi a výsledkami politického dialógu. Okrem toho by Komisia mala preskúmať, či sa pri rozdeľovaní finančných prostriedkov Únie na jednotlivé ciele dodržiavajú minimálne percentuálne podiely určené pre jednotlivé ciele v príslušnom osobitnom nariadení. Členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od týchto minimálnych percentuálnych podielov, pričom dôvody pre tieto odchýlky by sa mali uviesť v ich národných programoch. Ak by sa tieto dôvody nepovažovali za dostatočné, Komisia nemusí národný program schváliť. Komisia by Európsky parlament mala pravidelne informovať o výsledkoch politických dialógov, o celom procese programovania vrátane prípravy národných programov a tiež o súlade s kritériom minimálneho percentuálneho podielu pre jednotlivé ciele uvedené v príslušných osobitných nariadeniach a o vykonávaní týchto národných programov.

(9)  Stratégia by mala podliehať preskúmaniu v polovici realizácie, aby sa zabezpečilo primerané financovanie v období rokov 2018 – 2020.

(10)  Členské štáty by mali spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou proporcionality a potrebou znížiť administratívne zaťaženie na minimum, nadviazať partnerstvo s dotknutými orgánmi a subjektmi na účely tvorby a vykonávania ▌ich národných programov počas celého viacročného obdobia. Členské štáty zabezpečia, aby u partnerov v jednotlivých fázach programového cyklu nevznikol žiadny konflikt záujmov. Každý členský štát by mal zriadiť výbor na monitorovanie národného programu a poskytovať mu pomoc v súvislosti s preskúmavaním vykonávania a pokroku pri dosahovaní cieľov programu. Každý členský štát by mal byť zodpovedný za stanovenie praktického spôsobu zriadenia monitorovacieho výboru.

(11)  Oprávnenosť výdavkov v rámci národných programov by sa mala určiť vo vnútroštátnom práve s výhradou spoločných zásad stanovených v tomto nariadení. Mal by sa vymedziť začiatok a koniec obdobia oprávnenosti výdavkov, aby sa zabezpečilo, že pravidlá uplatňované na národné programy budú jednotné a vyvážené.

(12)  Technická pomoc by mala členským štátom umožňovať podporu vykonávania ich národných programov a príjemcom by mala pomáhať pri plnení ich záväzkov a dodržiavaní práva Únie. V prípade potreby by sa do technickej pomoci mohli zahrnúť náklady, ktoré vznikli príslušným orgánom v tretích krajinách.

(13)  V záujme zabezpečenia primeraného rámca na poskytovanie rýchlej núdzovej pomoci by sa týmto nariadením mala umožniť podpora akcií, pri ktorých výdavky vznikli ešte pred podaním žiadosti o takúto pomoc, nie však pred 1. januárom 2014, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách[6], podľa ktorého sa takáto flexibilita umožňuje v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch. Podpora môže v riadne odôvodnených prípadoch pokryť 100 % oprávnených výdavkov, ak je nevyhnutná na to, aby sa akcia zrealizovala, najmä ak je príjemcom medzinárodná alebo mimovládna organizácia. Akcie s podporou núdzovej pomoci by mali byť priamym dôsledkom núdzovej situácie a nemali by byť náhradou za dlhodobé investície členských štátov.

(13а)  Prijaté rozhodnutia, ktoré sa týkajú príspevku z rozpočtu Únie by sa mali riadne zdokumentovať, aby sa zachoval primeraný audit trail.

(14)  Finančné záujmy ▌ Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladania správnych a peňažných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(14a)  V súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskej únie môžu kontroly hospodárskych subjektov na mieste a audity, ktoré vykonávajú členské štáty, Komisia, Dvor audítorov a OLAF, v súlade s uplatniteľným právom prebiehať ohlásene a neohlásene.

(14b)  Cieľom novej štruktúry fondov VFR zameraných na vnútorné veci je zjednodušiť uplatniteľné pravidlá a znížiť administratívne zaťaženie pre príjemcov. Napriek tomu by sa ale mala zachovať efektívnosť kontrolného mechanizmu, a preto je dôležité pripomenúť uplatniteľné pravidlá o ochrane finančných záujmov EÚ, v ktorých sú stanovené ohlásené i neohlásené kontroly a audity na mieste.

(15)  Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na zabezpečenie správneho fungovania systému riadenia a kontroly a kvality vykonávania. Na tento účel je potrebné stanoviť všeobecné zásady a nevyhnutné funkcie, ktoré by mali tieto systémy spĺňať.

(16)  Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly, predchádzanie nezrovnalostiam a porušeniam práva Únie, ich odhaľovanie a nápravu s cieľom zaručiť efektívne a riadne vykonávanie ich národných programov.

(17)  V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by mali členské štáty prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly niesť prvoradú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu národných programov. Podpora poskytovaná v rámci osobitných nariadení sa bude realizovať v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi v súlade so zásadou subsidiarity.

(17a)  Členské štáty by mali plne využiť znalosti, odbornosť a skúsenosti, ktoré verejné orgány a/alebo súkromné subjekty získali pri čerpaní z predchádzajúcich fondov v oblasti vnútorných vecí.

(18)  Len zodpovedné orgány určené členskými štátmi poskytujú primeranú záruku, že pred poskytnutím podpory príjemcom z rozpočtu Únie sa uskutočnili potrebné kontroly. Preto by sa malo výslovne stanoviť, že z rozpočtu Únie sa môžu nahradiť len výdavky vynaložené určenými zodpovednými orgánmi.

(19)  Mali by sa stanoviť právomoci a povinnosti Komisie, pokiaľ ide o overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a požadovanie krokov od členských štátov.

(20)  Rozpočtové záväzky Únie by sa mali prijímať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programu je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre vyplácanie ročného zostatku a konečného zostatku.

(21)  Platbou predbežného financovania na začiatku programov sa zabezpečuje, aby mal členský štát prostriedky na poskytnutie podpory príjemcom na vykonávanie programu po jeho schválení. Preto by sa mali ustanoviť podmienky pre počiatočnú sumu predbežného financovania. Počiatočná suma predbežného financovania by sa mala v plnom rozsahu zúčtovať pri ukončení programu. Zodpovedné orgány by mali zaručiť, aby príjemcovia bezodkladne dostali plnú sumu, ktorá im náleží.

(21a)  Mali by sa tiež poskytnúť ročné sumy predbežného financovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali dostatočné prostriedky na realizáciu svojich národných programov. Ročné sumy predbežného financovania by mali každoročne zúčtovať vyplatením ročných zostatkov.

(22)  Pri trojročnej revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách[7] sa zaviedli zmeny v spôsobe zdieľaného hospodárenia, ktoré sa musia zohľadniť.

(23)  V súvislosti s ročným schvaľovaním účtov by sa mal vytvoriť primeraný rámec s cieľom posilniť zodpovednosť za výdavky spolufinancované z rozpočtu Únie v každom danom roku. V tomto rámci by sa zodpovednému orgánu mala stanoviť povinnosť predkladať Komisii dokumenty týkajúce sa národného programu, ako sa uvádza v článku 59 nariadenia 966/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].

(24)  V záujme posilnenia vierohodnosti, o ktorú sa ročné schvaľovanie účtov v celej Únii opiera, by sa mali zaviesť spoločné ustanovenia týkajúce sa povahy a rozsahu kontrol, ktoré majú vykonávať členské štáty.

(25)  Na účely zabezpečenia riadneho finančného hospodárenia so zdrojmi Únie môže byť potrebné, aby Komisia vykonávala finančné opravy. V záujme zabezpečenia právnej istoty pre členské štáty je dôležité vymedziť okolnosti, za ktorých môže porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva viesť k finančným opravám zo strany Komisie. S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné opravy, ktoré môže Komisia uložiť členským štátom, vzťahovali na ochranu finančných záujmov Únie, by sa finančné opravy mali obmedziť na prípady, v ktorých sa porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva priamo alebo nepriamo týka oprávnenosti, správnosti, riadenia alebo kontroly akcií a príslušných výdavkov. V snahe zabezpečiť proporcionalitu je potrebné, aby Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadnila povahu a závažnosť príslušného porušenia. V tejto súvislosti je vhodné stanoviť kritériá, podľa ktorých bude Komisia vykonávať finančné opravy, ako aj postup, ktorý môže viesť k rozhodnutiu o finančnej oprave.

(26)  V záujme ustanovenia finančného vzťahu medzi zodpovednými orgánmi a rozpočtom Únie by mala Komisia každý rok schvaľovať účty týchto orgánov. Rozhodnutie o schválení účtov by sa malo týkať úplnosti, presnosti a vecnej správnosti účtovnej závierky, ale nie súladu výdavkov s právnymi predpismi Únie.

(27)  Komisia, ktorá je zodpovedná za správne uplatňovanie práva Únie podľa článku 17 Zmluvy o Európskej únii, by mala rozhodovať o tom, či sú výdavky vynaložené členskými štátmi v súlade s právnymi predpismi Únie. Členské štáty by mali mať právo odôvodniť svoje rozhodnutia o realizácii platieb. S cieľom poskytnúť členským štátom právnu a finančnú istotu, pokiaľ ide o výdavky uskutočnené v minulosti, je potrebné stanoviť maximálnu dĺžku obdobia, počas ktorého môže Komisia rozhodnúť o finančných dôsledkoch vyplývajúcich z nedodržania právnych predpisov.

(27a)  Je dôležité, aby sa zabezpečilo riadne finančné hospodárenie a účinné vykonávanie a zároveň transparentnosť, právna istota, dostupnosť financovania a rovnaké zaobchádzanie s príjemcami.

(27b)  S cieľom zjednodušiť využívanie finančných prostriedkov a znížiť riziko chýb a zároveň umožniť v prípade potreby diferenciáciu a zohľadnenie politických špecifík je vhodné, aby sa vymedzili formy podpory, harmonizované podmienky oprávnenosti výdavkov vrátane zjednodušených možností vykazovania nákladov. Členské štáty by v súlade so zásadou subsidiarity mali prijať vnútroštátne pravidlá pre oprávnenosť výdavkov.

(28)  V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné vymedziť mechanizmy na zrušenie viazanosti ktorejkoľvek časti viazaných rozpočtových prostriedkov v národnom programe, a to predovšetkým, ak príslušná suma môže byť vylúčená zo zrušenia viazanosti, najmä v prípade, že oneskorenie pri vykonávaní je dôsledkom súdneho konania alebo odvolania v správnom konaní s odkladným účinkom alebo je dôsledkom pôsobenia vyššej moci.

(29)  S cieľom zabezpečiť vhodné uplatňovanie všeobecných pravidiel pre zrušenie viazanosti by sa v stanovených pravidlách malo podrobne uviesť, ako sa určujú termíny pre zrušenie viazanosti a ako sa vypočítavajú príslušné sumy.

(30)  Je dôležité, aby bola o výsledkoch dosiahnutých vďaka financovaniu z prostriedkov Únie oboznámená široká verejnosť. Občania majú právo vedieť, ako sa nakladá s finančnými zdrojmi Únie. Zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa príslušné informácie oznamovali verejnosti, by mali niesť Komisia, zodpovedné orgány, ako aj príjemcovia. S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a väčšiu synergiu medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie, rozpočtové prostriedky prideľované na komunikačné činnosti v rámci tohto financovania z prostriedkov Únie prispejú aj na pokrytie nákladov súvisiacich s informovaním o politických prioritách Európskej únie navonok, a to za predpokladu, že sa týkajú všeobecných cieľov tohto financovania z prostriedkov Únie.

(31)  S cieľom zabezpečiť všeobecné šírenie informácií o tomto financovaní z prostriedkov Únie, ako aj informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania by sa mali na základe tohto nariadenia vymedziť podrobné pravidlá týkajúce sa informačných a komunikačných opatrení, ako aj určité technické vlastnosti takýchto opatrení a každý členský štát by mal ako minimum vytvoriť webovú stránku alebo webový portál s potrebnými informáciami. Členské štáty by mali využiť priamejšie formy komunikačných kampaní s cieľom dostatočne informovať potenciálnych príjemcov, a to okrem iného prostredníctvom pravidelných verejných podujatí, napr. informačných dní a školení.

(32)  Účinnosť podporovaných akcií závisí aj od ich hodnotenia a šírenia informácií o ich výsledkoch. V tejto súvislosti by sa mali formálne stanoviť zodpovednosti členských štátov a Komisie a mechanizmy zabezpečujúce spoľahlivosť hodnotenia a kvalitu príslušných informácií.

(32a)  Pri uplatňovaní nariadenia vrátane vypracovania delegovaných aktov by Komisia mala konzultovať s expertmi zo všetkých členských štátov.

(33)  Na účely zmeny ustanovení tohto nariadenia, v ktorých sa upravujú spoločné zásady týkajúce sa oprávnenosti výdavkov, by sa v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác viedla príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné a primerané postupovanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(34)  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[8].

(35)  Na vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú spoločné povinnosti pre členské štáty, predovšetkým v súvislosti s poskytovaním informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré sa týkajú vzorových formulárov pre poskytovanie informácií Komisii, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup.

(36)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie všeobecných ustanovení, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. ▌

(36a)  Pokiaľ sa v tomto nariadení ustanovujú všeobecné pravidlá, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa mohli vykonávať osobitné nariadenia, v ktorých sa stanovuje jeho uplatniteľnosť na tieto osobitné nariadenia a ktoré predstavujú akty nadväzujúce na schengenské acquis vo vzťahu ku krajinám, na ktoré sú uplatniteľné tieto osobitné nariadenia na základe príslušných protokolov pripojených k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie alebo na základe príslušných dohôd, toto nariadenie by sa malo uplatňovať spolu s týmito osobitnými nariadeniami. Z toho vyplýva, že toto nariadenie môže v uvedenom rozsahu vytvárať spojenie s ustanoveniami osobitných nariadení, ktorými sa rozvíja schengenské acquis a že naň môže mať priamy vplyv, čo má dôsledky pre jeho právny rámec.

1.(36b) V súlade s článkom 3 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(36c)  V súlade s článkom 3 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(37)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

 

(38)  Je vhodné zosúladiť trvanie tohto nariadenia s nariadením Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. * [*Ú. v. EÚ …]. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú všeobecné pravidlá vykonávania osobitných nariadení v súvislosti s:

a)  financovaním výdavkov;

b)  partnerstvami, programovaním, podávaním správ, monitorovaním a hodnotením;

c)  systémami riadenia a kontroly, ktoré majú zaviesť členské štáty;

d)  schvaľovaním účtov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)  „osobitné nariadenia“ sú:

·nariadenie ../2012/EÚ, [ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu na obdobie 2014 – 2020],

·nariadenie .../2012/EÚ, [ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ], ako aj

·akékoľvek ďalšie nariadenie, v ktorom sa stanovuje uplatňovanie tohto nariadenia;

b)  „programovanie“ je proces organizácie, rozhodovania a financovania vo viacerých etapách zameraný na viacročné vykonávanie spoločných akcií Únie a členských štátov v záujme dosahovania cieľov osobitných nariadení;

c)  „akcia“ je projekt alebo skupina projektov, ktoré vybral orgán zodpovedný za dotknutý národný program alebo ktoré boli vybraté v rámci jeho zodpovednosti a ktoré prispievajú k dosahovaniu všeobecných alebo osobitných cieľov osobitných nariadení;

d)  „akcia Únie“ je nadnárodná akcia alebo akcia osobitného záujmu pre Úniu v zmysle osobitných nariadení;

e)  „projekt“ je konkrétny praktický prostriedok, ktorý príjemca príspevku Únie využíva na vykonanie celej akcie alebo jej časti;

f)  „núdzová pomoc“ je projekt alebo skupina projektov zameraných na riešenie núdzovej situácie v zmysle osobitných nariadení;

g)  „príjemca“ je adresát príspevku Únie v rámci projektu, a to buď verejný alebo súkromný subjekt, medzinárodné organizácie alebo Červený kríž (MVČK), Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

KAPITOLA II

ZÁSADY POMOCI

Článok 3

Všeobecné zásady

1.  V osobitných nariadeniach sa ustanovuje poskytovanie podpory prostredníctvom národných programov, akcií Únie a núdzovej pomoci, ktorá dopĺňa intervenciu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, v záujme dosahovania cieľov Únie, čím sa zároveň vytvára pridaná hodnota pre Úniu.

2.  Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s relevantnými činnosťami, politikami a prioritami Európskej únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Európskej únie pri zohľadnení konkrétnej situácie každého členského štátu.

3.  Podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení sa realizuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi.

4.  Komisia a členské štáty – v prípade akcií vykonávaných v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami aj v spolupráci s ESVČ – zabezpečia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami koordináciu tohto nariadenia s osobitnými nariadeniami, ako aj s ostatnými relevantnými politikami, stratégiami a nástrojmi Únie vrátane tých, ktoré patria do rámca vonkajšej činnosti Únie.

4a.  Komisia a členské štáty, v prípade potreby spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, zabezpečia, aby sa akcie v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami vykonávali v synergii a súlade s ďalšími akciami, ktoré Únie podporila prostredníctvom svojich nástrojov a ktoré sa vykonávajú mimo Únie. Zabezpečia najmä, aby tieto akcie:

a)  boli v súlade s vonkajšou politikou Únie, aby sa pri nich dodržiavala zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby boli v súlade so strategickými programovými dokumentmi pre daný región alebo krajinu;

b)  boli zamerané na iné ako rozvojové opatrenia;

c)  boli v záujme vnútorných politík Únie a v súlade s činnosťami vykonávanými v rámci Únie.

5.  Komisia a členské štáty uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom [30] nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti.

6.  Komisia a členské štáty zabezpečia účinnosť podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a to aj prostredníctvom monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

7.  Komisia a členské štáty vykonávajú svoje príslušné úlohy v súvislosti s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov, členských štátov a Komisie pri zohľadnení zásady proporcionality.

Článok 4

Súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom

Akcie financované na základe osobitných nariadení sú v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

Článok 5

Ochrana finančných záujmov Európskej únie

1.  Komisia prijme vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia a osobitných nariadení chránili finančné záujmy Európskej únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a peňažných sankcií.

2.  Členské štáty predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a vykonávajú následnú nápravu a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. Tieto nezrovnalosti oznamujú Komisii a zároveň ju informujú, ak nastane výrazný pokrok v priebehu príslušných správnych a súdnych konaní.

3.  Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno vymôcť, a to z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, je členský štát zodpovedný za vrátanie príslušných súm do ▌rozpočtu Únie.

4.  Členské štáty zabezpečujú účinné predchádzanie podvodom, ktoré má odrádzajúci účinok, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, pričom prihliadajú na prínosy a primeranosť opatrení.

5.  Komisia má právomoc prijímať v súlade s postupom uvedeným v článku 54 delegované akty, ktoré sa týkajú povinností členských štátov uvedených v odsekoch 2 a 3. Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s konzultačným postupom podľa článku 55 ods. 2, pričom stanoví formát a frekvenciu správ o nezrovnalostiach.

6.  Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto nariadenia a osobitných nariadení.

7.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže viesť vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií ▌v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou o financovaní podľa tohto nariadenia a osobitných nariadení nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti dotýkajúcej sa finančných záujmov ▌Únie.

8.  Bez toho, aby boli dotknuté ▌odseky 1, 6 a 7, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ▌ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF v súlade s ich príslušnými právomocami výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania.

▌

KAPITOLA III

FINANČNÝ RÁMEC PRE AKCIE ÚNIE, NÚDZOVÚ A TECHNICKÚ POMOC

Článok 7

Vykonávací rámec

1.  Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude k dispozícii pre akcie Únie, núdzovú a technickú pomoc, na podnet Komisie z prostriedkov vyčlenených z rozpočtu Únie na daný rok.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme pracovný program pre akcie Únie a núdzovú pomoc. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

3.  V záujme zabezpečenia včasnej dostupnosti prostriedkov môže Komisia osobitne prijať pracovný program pre núdzovú pomoc.

4.  Akcie Únie, núdzová pomoc a technická pomoc sa môžu na podnet Komisie vykonávať

·priamo, t. j. Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr,

·nepriamo, t. j. inými subjektmi a osobami ako sú členské štáty, v súlade s článkom ▌60 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 8

Núdzová pomoc

1.  V reakcii na núdzovú situáciu, ako sa vymedzuje v osobitných nariadeniach, môže Komisia rozhodnúť o poskytnutí núdzovej pomoci. V takomto prípade včas informuje Európsky parlament a Komisiu.

2.  V rámci stropu dostupných prostriedkov môže núdzová pomoc dosahovať až 100 % oprávnených výdavkov.

3.  Môže pozostávať z pomoci v členských štátoch a v tretích krajinách v súlade s cieľmi a akciami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

4.  Prostredníctvom núdzovej pomoci možno hradiť výdavky, ktoré boli vynaložené ešte pred dátumom podania žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc, nie však pred 1. januárom 2014, ak je to z hľadiska vykonávania akcie potrebné.

5.  Núdzová pomoc sa môže poskytnúť formou grantov, ktoré sa priamo udelia agentúram Únie.

Článok 9

Akcie Únie a núdzová pomoc v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami

1.  Komisia môže rozhodnúť o financovaní akcií Únie a núdzovej pomoci v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami v súlade s cieľmi a akciami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

2.  V prípade priameho vykonávania takýchto akcií môžu žiadosť o grant predkladať tieto subjekty:

a)  členské štáty;

b)  tretie krajiny v riadne odôvodnených prípadoch, ak je grant potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia alebo osobitných nariadení;

c)  spoločné orgány zriadené tretími krajinami a Úniou alebo členskými štátmi;

d)  medzinárodné organizácie vrátane regionálnych organizácií, orgánov, útvarov a misií OSN, medzinárodných finančných inštitúcií a rozvojových bánk a inštitúcií s medzinárodnými právomocami, pokiaľ prispievajú k dosahovaniu cieľov dotknutého osobitného nariadenia (nariadení);

e)  Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca;

f)  mimovládne organizácie zriadené a zaregistrované v Únii a v krajinách pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis;

g)    agentúry Únie pôsobiace v oblasti núdzovej pomoci.

Článok 10

Technická pomoc na podnet Komisie

1.  Na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu prostredníctvom osobitných nariadení podporovať prípravné opatrenia a opatrenia a činnosti súvisiace s monitorovaním, administratívnou a technickou pomocou, hodnotením, auditom a kontrolou, ktoré sú potrebné na účely vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2.  Tieto opatrenia a činnosti môžu zahŕňať▌:

a)  pomoc v súvislosti s prípravou a posudzovaním projektov;

b)  podporu posilňovania inštitúcií a budovania administratívnych kapacít v záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia a osobitných nariadení;

c)  opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení, ako aj opatrenia týkajúce sa realizácie systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

d)  hodnotenia, odborné správy, štatistiky a štúdie vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter, týkajúce sa uplatňovania osobitných nariadení;

e)  akcie zamerané na šírenie informácií, podporu vytvárania sietí, vykonávanie komunikačných činností, zvyšovanie povedomia a podporu spolupráce a výmeny skúseností, a to aj s tretími krajinami. S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a väčšiu synergiu medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie prispievajú rozpočtové prostriedky prideľované na základe tohto nariadenia na komunikačné akcie aj pokrytie nákladov súvisiacich s informovaním o politických prioritách Európskej únie navonok, a to za predpokladu, že sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia a osobitných nariadení;

f)  inštaláciu, aktualizáciu, prevádzkovanie a vzájomné prepojenie počítačových systémov zameraných na riadenie, monitorovanie, audit, kontrolu a hodnotenie;

g)  vypracovanie spoločného rámca hodnotenia a monitorovania, ako aj systému ukazovateľov, ktorý v náležitých prípadoch zohľadňuje aj vnútroštátne ukazovatele;

h)  akcie zamerané na zdokonalenie metód hodnotenia a na výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

i)  konferencie, semináre, workshopy a iné spoločné informačné a vzdelávacie opatrenia pre určené orgány a príjemcov, ktoré sú zamerané na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení;

ia)  akcie súvisiace s odhaľovaním podvodov a predchádzaním podvodom;

j)  akcie súvisiace s auditom.

3.  Akcie sa môžu týkať aj predchádzajúcich a nasledujúcich finančných rámcov.

KAPITOLA IV

NÁRODNÉ PROGRAMY

Oddiel 1

Programovanie a rámec vykonávania

 

Článok 10a

Programovanie

Ciele osobitných nariadení sa dosahujú v rámci viacročného programovania na obdobie 2014 až 2020, pričom v polovici trvania programu sa vykoná preskúmanie v súlade s článkom 15.

Článok 11

Subsidiarita a proporcionalita intervencií

1.  Členské štáty a orgány určené členskými štátmi na tento účel („určené orgány“) sú zodpovedné za vykonávanie programov a plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia a osobitných nariadení na príslušnej úrovni, a to v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu, ako aj v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

2.  V mechanizmoch vykonávania a využívania podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a najmä finančných a administratívnych zdrojov požadovaných v súvislosti s podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou sa zohľadňuje zásada proporcionality a zároveň sa nimi znižuje administratívne zaťaženie a uľahčuje efektívne vykonávanie, a to s ohľadom na úroveň pridelenej podpory.

Článok 12

Partnerstvo

1a.  Každý členský štát ▌v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi a praxou a so všetkými platnými bezpečnostnými požiadavkami organizuje partnerstvo s ▌ relevantnými orgánmi a subjektmi na účely vykonávania úlohy stanovenej v odseku 3. Partnerstvo tvoria podľa potreby relevantné orgány verejnej moci na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ak sa to považuje za vhodné, súčasťou partnerstva sú aj relevantné medzinárodné organizácie, ▌ mimovládne organizácie a sociálni partneri.

2.  Partnerstvo sa realizuje v plnom súlade s príslušnou inštitucionálnou, právnou a finančnou jurisdikciou každej kategórie partnera.  

3.  Členský štát zapojí partnerstvo do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných programov. Zloženie partnerstva sa môže meniť v rôznych etapách programového cyklu.

4.  Každý členský štát zriadi monitorovací výbor na podporu vykonávania národných programov.

5.  Komisia môže poskytnúť usmernenia k monitorovaniu národných programov a – ak je to potrebné a po dohode s členským štátom – sa môže zúčastniť na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii.

Článok 13

Politický dialóg

1. ▌  S cieľom uľahčiť vypracovanie národných programov každý členský štát a Komisia vedú dialóg na úrovni vyšších úradníkov, pričom sa zohľadňujú príslušné orientačné časové rámce uvedené v článku 14. Dialóg sa zameriava na celkové výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom národných programov s cieľom riešiť potreby a priority členských štátov v oblastiach intervencie, ktoré sú zahrnuté do osobitného nariadenia, pričom sa zohľadňuje východisková situácia v dotknutom členskom štáte a ciele osobitných nariadení. Dialóg je tiež príležitosťou na výmenu názorov o akciách Únie. Výsledok dialógu bude slúžiť ako usmernenie pre prípravu a schvaľovanie národných programov a jeho súčasťou bude orientačný dátum, ku ktorému sa očakáva, že členský štát predloží národné programy Komisii tak, aby sa umožnilo včasné prijatie programu. Tento výsledok sa zaznamená v schválenej zápisnici.

1a.  Akcie, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami, sa nesmú priamo zameriavať na rozvoj a v rámci politického dialógu je cieľom dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie v súvislosti s dotknutou krajinou alebo regiónom.

1b.  Po uzavretí politických dialógov Komisia informuje Parlament o ich celkovom výsledku.

1c.  Ak to členský štát a Komisia uznajú za vhodné, politický dialóg sa môže zopakovať po preskúmaní v polovici trvania, ktoré je uvedené v článku 15, s cieľom prehodnotiť potreby daného členského štátu a priority Únie.

▌

Článok 14

Príprava a schvaľovanie národných programov

1.  Každý členský štát navrhuje na základe záverov politického dialógu uvedeného v článku 13 ods. 1 viacročný národný program v súlade s osobitnými nariadeniami.

2.  Každý návrh národného programu sa vzťahuje na rozpočtové roky v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a pozostáva z týchto prvkov:

a)  opis východiskovej situácie v členskom štáte spolu s faktickými informáciami, ktoré sú potrebné na správne posúdenie požiadaviek;

b)  analýza požiadaviek členského štátu a jeho národných cieľov stanovených tak, aby sa splnili tieto požiadavky počas obdobia, v ktorom sa realizuje program;

c)  primeraná stratégia obsahujúca stanovenie cieľov, ktoré sa majú s podporou z rozpočtu Únie dosiahnuť, doplnená o očakávané výsledky, orientačný časový plán a príklady akcií plánovaných na dosiahnutie týchto cieľov;

ca)  opis spôsobu, akým sa do programu začlenili ciele osobitných nariadení;

d)  mechanizmus na zabezpečenie koordinácie medzi nástrojmi zriadenými na základe osobitných nariadení a ostatnými nástrojmi Únie a národnými nástrojmi;

e)  informácie o rámci monitorovania a hodnotenia, ktorý sa má stanoviť, a ukazovatele, ktoré sa majú použiť na meranie pokroku pri dosahovaní sledovaných cieľov v porovnaní s východiskovou situáciou v členskom štáte;

ea)  vykonávacie ustanovenia národného programu obsahujúce určené orgány a súhrnný opis plánovaného systému riadenia a kontroly;

f)  súhrnný opis zvoleného prístupu k vykonávaniu zásady partnerstva ustanovenej v článku 12;

g)  návrh finančného plánu obsahujúceho orientačné rozdelenie podľa jednotlivých rozpočtových rokov obdobia vrátane orientačných výdavkov na technickú pomoc;

h)  mechanizmy a metódy, ktoré sa použijú na oboznámenie verejnosti s národným programom ▌.

▌

3.  Členské štáty predložia navrhované národné programy Komisii najneskôr tri mesiace po uzavretí politického dialógu uvedeného v článku 13 ods. 1.

4.  Národné programy sa vypracujú podľa vzoru, ktorý Komisia prijme formou vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

5.  Pred schválením návrhu národného programu Komisia preskúma:

a)  jeho súlad s cieľmi osobitných nariadení a výsledkom politického dialógu podľa článku 13 ods. 1;

aa)  rozdelenie financovania z prostriedkov Únie na jednotlivé ciele vzhľadom na požiadavky osobitného nariadenia a v prípade potreby odôvodnenie akejkoľvek odchýlky od minimálnych podielov stanovených v osobitných nariadeniach;

b)  relevantnosť cieľov, očakávaných výsledkov, ukazovateľov, časového plánu a príkladov akcií plánovaných v návrhu národného programu z hľadiska stratégie ▌navrhnutej členskými štátmi;

c)  relevantnosť vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 2 písm. fa) z hľadiska plánovaných akcií;

d)  súlad návrhu programu s právom Únie;

e)  komplementárnosť s podporou poskytovanou z iných fondov Únie vrátane Európskeho sociálneho fondu;

f)  v prípade cieľov a príkladov akcií v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami súlad so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na dotknutú krajinu alebo región, ak sú takéto ciele a akcie na základe osobitného nariadenia stanovené.

6.  Komisia do troch mesiacov odo dňa predloženia návrhu národného programu oznámi svoje pripomienky. Ak sa Komisia domnieva, že návrh národného programu nie je v súlade s cieľmi osobitného nariadenia z hľadiska národnej stratégie alebo že finančné prostriedky Únie pridelené na tieto ciele nie sú dostatočné alebo že sa v programe nedodržiava právo Únie, vyzve dotknutý členský štát, aby poskytol všetky potrebné doplňujúce informácie a prípadne aby návrh národného programu upravil.

7.  Komisia schváli ▌každý národný program najneskôr do šiestich mesiacov od jeho formálneho predloženia členským štátom, a to za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli primerane zohľadnené.

7a.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, Komisia informuje Európsky parlament o celkovom výsledku uplatňovania odsekov 5 a 6 tohto článku vrátane súladu s minimálnymi percentuálnymi podielmi stanovenými pre jednotlivé ciele v príslušných osobitných nariadeniach, či odchýlky od týchto podielov.

8.  Ak nastanú nové alebo nepredvídané okolnosti, z podnetu Komisie alebo dotknutého členského štátu sa schválený národný program môže znovu preskúmať a podľa potreby zrevidovať na zvyšok programového obdobia.

Článok 15

Preskúmanie v polovici trvania

1.  Komisia a členské štáty v roku 2018 opätovne preskúmajú situáciu vzhľadom na priebežné hodnotiace správy, ktoré členské štáty predložia v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a), na vývoj politiky Únie a vývoj v dotknutých členských štátoch.

2.  V nadväznosti na toto opätovné preskúmanie a jeho výsledok, ▌ je možné zrevidovať národné programy.

3.  Pravidlá stanovené v článku 14 vzťahujúce sa na prípravu a schvaľovanie národných programov sa obdobne uplatňujú aj na prípravu a schvaľovanie revidovaných národných programov.

4.  ▌ Po ukončení preskúmania v polovici trvania ako súčasť priebežného hodnotenia uvedeného v článku 52 ods. 2 písm. a) predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o tomto preskúmaní v polovici trvania. ▌

Článok 16

Štruktúra financovania

1.  Finančné príspevky poskytované na základe národných programov majú formu grantov.

2.  Akcie podporované na základe národných programov sa spolufinancujú z verejných alebo súkromných zdrojov, majú neziskovú povahu a nie sú predmetom financovania z iných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje rozpočet Únie.

3.  Príspevok z rozpočtu Únie neprekročí 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt.

4.  Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % v prípade osobitných akcií alebo strategických priorít v zmysle osobitných nariadení.

5.  Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % vo výnimočných riadne odôvodnených prípadoch, napríklad z dôvodu ekonomického tlaku na vnútroštátne rozpočty, ak by nebolo možné inak zrealizovať projekt alebo by sa nedosiahli ciele národného programu.

6.  Príspevok z rozpočtu Únie na technickú pomoc z podnetu členských štátov môže dosiahnuť až 100 % celkových oprávnených výdavkov.

 

Článok 17

Všeobecné zásady oprávnenosti

1.  Oprávnenosť výdavkov sa určuje na základe vnútroštátnych predpisov okrem prípadov, keď sú v tomto nariadení alebo v osobitných nariadeniach stanovené osobitné pravidlá.

2.  V súlade s osobitnými nariadeniami, ak majú byť výdavky oprávnené, musia:

a)  patriť do rozsahu pôsobnosti osobitných nariadení a ich cieľov;

b)  byť potrebné na vykonávanie činností, ktorých sa týka dotknutý projekt;

c)  byť primerané a zodpovedať zásadám riadneho finančného hospodárenia, a to najmä zásade dosiahnutia primeranej hodnoty za vynaložené prostriedky a zásade nákladovej efektívnosti.

3.  Výdavky sú na základe osobitného nariadenia oprávnené na podporu, ak

·vznikli ▌a boli uhradené príjemcom v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022, a

·určený zodpovedný orgán ich skutočne uhradil v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2023.

3a. Výdavky sú oprávnené aj vtedy, ak vznikli v období od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 1. januára 2014 v súvislosti s opatreniami technickej a administratívnej pomoci nevyhnutnými na zriadenie systémov riadenia a kontroly v rámci nariadenia XX/XXXX [Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia].

3b.  Odchylne budú oprávnené aj výdavky vyplatené v roku 2014, ak ich vyplatil zodpovedný orgán predtým, ako bol formálne určený podľa článku 24, za predpokladu, že systémy riadenia a kontroly používané pred formálnym určením boli v podstate rovnaké, ako tie, ktoré platia po formálnom určení zodpovedného orgánu.

4.  Výdavky zahrnuté do žiadostí o platbu, ktoré príjemca predkladá zodpovednému orgánu, sú doložené faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem podpory podľa článku 18 ods. 1 písm. b), c) a d). V prípade takýchto foriem podpory suma zahrnutá do žiadosti o platbu odchylne od odseku 3 zodpovedá nákladom, ktoré príjemcovi nahradil zodpovedný orgán.

5.  Čisté príjmy priamo generované projektom počas jeho realizácie, ktoré v čase schvaľovania projektu neboli zohľadnené, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov projektu najneskôr v žiadosti o záverečnú platbu, ktorú predloží príjemca.

Článok 18

Oprávnené výdavky

1.  Oprávnené výdavky sa môžu nahradiť takto:

a)  náhradou oprávnených, skutočne vynaložených a uhradených nákladov, prípadne aj po zohľadnení odpisov;

b)  na základe štandardných sadzobníkov jednotkových nákladov;

c)  jednorazovými platbami;

d)  paušálnym financovaním vo výške určitého percentuálneho podielu uplatneného na jednu alebo viacero vymedzených kategórií nákladov.

2.  Možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu kombinovať, ak sa každá z nich vzťahuje ▌na inú kategóriu nákladov alebo sa využívajú na rozličné projekty, ktoré tvoria súčasť jednej akcie, alebo na jednotlivé etapy jednej akcie.

3.  Ak sa projekt realizuje výhradne prostredníctvom verejného obstarávania prác, tovaru alebo služieb, uplatňuje sa len odsek 1 písm. a). Ak je verejné obstarávanie v rámci projektu obmedzené na isté kategórie nákladov, možno uplatniť všetky možnosti uvedené v odseku 1.

4.  Sumy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia ▌ jedným z týchto spôsobov:

a)  na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i)  štatistických údajoch alebo iných objektívnych informáciách; ▌

ii)  overených historických údajoch jednotlivých príjemcov; alebo

iii)  na základe uplatnenia zvyčajných postupov pre účtovanie nákladov jednotlivých príjemcov;

b)  v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom type ▌projektu a príjemcu;

c)  v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type ▌projektu a príjemcu. ▌

5.  V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každý projekt▌, sa stanoví metóda, ktorá sa uplatní na určenie nákladov projektu, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

6.  Ak pri realizácii projektu vzniknú nepriame náklady, môžu sa vypočítať ako paušálna sadzba jedným z týchto spôsobov:

a)  ako paušálna sadzba až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta pomocou spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu alebo pomocou metódy uplatňovanej v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type projektu▌ a príjemcu;

b)  ako paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov bez požiadavky, aby členský štát vykonal akýkoľvek výpočet na stanovenie uplatniteľnej sadzby; ▌

c)  ako paušálna sadzba uplatňovaná na oprávnené priame náklady na základe existujúcich metód a príslušných sadzieb, ktoré sa v prípade politík Únie uplatňujú pri podobnom type ▌projektu a príjemcu.

▌

6a.  Na účely určenia nákladov na zamestnancov v súvislosti s realizáciou projektu sa uplatniteľná hodinová sadzba môže vypočítať tak, že sa najaktuálnejšie zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov vydelia hodnotou 1 720 hodín.

▌

8.  Okrem metód uvedených v odseku 4 v prípade, keď príspevok z rozpočtu Únie nepresahuje 100 000 EUR, sa sumy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) môžu stanoviť individuálne odkazom na návrh rozpočtu, ktorý ex-ante schválil zodpovedný orgán. ▌

9.  Odpisy sa môžu považovať za oprávnené náklady, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  ▌umožňujú to pravidlá oprávnenosti v národnom programe;

b)  výška výdavkov je riadne doložená podpornými dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram na oprávnené náklady, ak boli tieto výdavky nahradené v zmysle odseku 1 písm. a);

c)  náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie, počas ktorého je projekt podporovaný;

d)  podpora z rozpočtu Únie neprispela k nadobudnutiu odpisovaného majetku.

9a.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 38, na účely odseku 8 môžu členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju národnú menu, používať konverzný kurz eura stanovený k dátumu schválenia projektu alebo podpísania dohody o projekte na základe mesačného účtovného výmenného kurzu, ktorý Komisia zverejňuje elektronicky, a tento kurz sa v priebehu trvania projektu nebude upravovať.

Článok 19

Neoprávnené výdavky

Na získanie príspevku z rozpočtu Únie na základe osobitných nariadení nie sú oprávnené tieto náklady:

a)  úroky z dlžných súm;

b)  kúpa nezastavaného pozemku;

c)  kúpa zastavaného pozemku, ktorý je potrebný pre realizáciu projektu, ak výška týchto výdavkov presahuje 10 % celkových oprávnených výdavkov na dotknutý projekt;

d)  daň z pridanej hodnoty okrem prípadov, keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch o DPH nepriznáva nárok na jej vrátenie ; ▌

Článok 20

Technická pomoc na podnet členských štátov

1.  Na základe osobitných nariadení možno na podnet členského štátu v prípade každého jednotlivého národného programu podporovať akcie súvisiace s prípravou, riadením, monitorovaním, hodnotením, šírením informácií a komunikáciou, vytváraním sietí, kontrolou a auditom, ako aj opatrenia na posilnenie administratívnych kapacít na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2.  Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

a)  výdavky súvisiace s prípravou, výberom, posudzovaním, riadením a monitorovaním programu, akcií alebo projektov;

b)    výdavky súvisiace s auditmi a kontrolami akcií alebo projektov na mieste;

c)    výdavky súvisiace s hodnotením programu, akcií alebo projektov;

d)  výdavky súvisiace s komunikáciou, šírením informácií a transparentnosťou v súvislosti s programom, akciami alebo projektmi vrátane výdavkov vyplývajúcich z uplatnenia článku 48 a výdavkov na informačné a propagačné kampane o cieľoch programu zorganizované okrem iného aj na miestnej úrovni;

e)  výdavky súvisiace s nadobúdaním, inštaláciou a údržbou počítačových systémov na účely riadenia, monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia a osobitných nariadení;

f)  výdavky na zasadnutia monitorovacích výborov a podvýborov v súvislosti s vykonávaním akcií; medzi tieto výdavky môžu patriť aj náklady na expertov a iných účastníkov v týchto výboroch vrátane účastníkov z tretích krajín, ak je ich prítomnosť nevyhnutná na účinné vykonávanie programov, akcií alebo projektov;

g)  výdavky súvisiace s posilnením administratívnych kapacít na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

3.  Rozpočtové prostriedky môžu členské štáty použiť na podporu akcií zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov a príslušných orgánov uvedených v článku 23 vrátane systémov na elektronickú výmenu údajov, ako aj akcií zameraných na posilnenie kapacít orgánov členských štátov a príjemcov spravovať a využívať podporu poskytnutú na základe osobitných nariadení.

4.  Akcie sa môžu týkať predchádzajúcich aj nasledujúcich finančných rámcov.

5.  Ak jeden alebo viac príslušných orgánov sú spoločnými orgánmi pre viac ako jeden národný program, rozpočtové prostriedky na výdavky na technickú pomoc pre každý z dotknutých programov sa môžu čiastočne alebo úplne zlúčiť.

ODDIEL 2

RIADENIE A KONTROLA

Článok 21

Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly

Každý členský štát zavedie na účely vykonávania svojho národného programu systémy riadenia a kontroly, ktorými sa zabezpečuje:

a)  opis funkcií každého orgánu, ktorý je zapojený do riadenia a kontroly a rozdelenie funkcií v rámci každého orgánu;

b)  dodržanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito orgánmi a v rámci nich;

c)  postupy na zabezpečenie presnosti a správnosti vykazovaných výdavkov;

d)  počítačové systémy zamerané na účtovníctvo, uchovávanie a prenos finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, ako aj na monitorovanie a podávanie správ;

e)  mechanizmy podávania správ a monitorovania, ak zodpovedný orgán poverí vykonávaním úloh iný subjekt;

f)  mechanizmy na účely auditu fungovania systémov riadenia a kontroly;

g)  systémy a postupy zabezpečujúce náležitý audit trail;

h)  predchádzanie, zisťovanie a nápravu nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane všetkých úrokov z omeškania.

Článok 21a

Zodpovednosti v rámci zdieľaného hospodárenia

V súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia zodpovedajú členské štáty a Komisia za riadenie a kontrolu národných programov, a to v súlade s ich príslušnými zodpovednosťami stanovenými v tomto nariadení a osobitných nariadeniach.

Článok 21b

Zodpovednosti príjemcov

Príjemcovia v plnej miere spolupracujú s Komisiou a určenými orgánmi pri vykonávaní ich funkcií a úloh v súvislosti s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

Článok 22

Zodpovednosti členských štátov

1.  Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sa uvádzajú v nariadení o rozpočtových pravidlách a v tomto nariadení. ▌

2.  Členské štáty zabezpečujú, aby boli ich systémy riadenia a kontroly národných programov v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a aby tieto systémy účinne fungovali.

3.  Členské štáty pridelia každému príslušnému orgánu primerané zdroje na vykonávanie ich funkcií počas celého programového obdobia.

4.  Členské štáty stanovia transparentné pravidlá a postupy v oblasti výberu a realizácie projektov v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

5.  Každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočňuje prostredníctvom systému na elektronickú výmenu údajov. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podmienky, ktoré takýto systém na elektronickú výmenu údajov musí spĺňať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

Článok 23

Príslušné orgány

1.  Príslušné orgány sú:

▌

b)  zodpovedný ▌orgán: subjekt verejného sektora v členskom štáte, ktorý je určeným subjektom v zmysle článku 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý je jediným subjektom zodpovedným za riadne riadenie a kontrolu národného programu a zabezpečuje všetku komunikáciu s Komisiou;

c)  orgán auditu: národný verejný orgán alebo subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu ▌ a ktorý nesie zodpovednosť za každoročné vydanie stanoviska podľa článku 59 odseku 5 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách;

d)  podľa potreby jeden alebo viaceré delegované orgány: verejný alebo súkromný subjekt, ktorý vykonáva určité úlohy zodpovedného orgánu v rámci jeho zodpovednosti.

2.  Každý členský štát stanoví pravidlá upravujúce vzťahy medzi  orgánmi uvedenými v odseku 1 a vzťahy týchto orgánov s Komisiou.

Článok 24

Určenie zodpovedných orgánov

1.  Členské štáty v súlade s článkom 59 ods. 3 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách oznámia Komisii formálne určenie zodpovedných orgánov na ministerskej úrovni v členských štátoch, ktoré zodpovedajú za riadenie a kontrolu výdavkov podľa tohto nariadenia, hneď, ako to bude možné po prijatí rozhodnutia o národnom programe.

2.  Toto určenie sa udelí za predpokladu, že subjekt spĺňa kritériá určenia súvisiace s vnútorným prostredím, kontrolnými činnosťami, informáciami, komunikáciou a monitorovaním stanovené v tomto nariadení alebo na jeho základe.

3.  Toto určenie sa opiera o stanovisko subjektu vykonávajúceho ▌audit – môže ním byť orgán auditu – ktorý posudzuje dodržiavanie kritérií určenia zo strany zodpovedného orgánu. Tento subjekt môže byť samostatnou verejnou inštitúciou zodpovednou za monitorovanie, hodnotenie a audit správy. Subjekt vykonávajúci audit funguje nezávisle od zodpovedného orgánu a svoju prácu vykonáva v súlade s medzinárodne prijatými štandardmi auditu. Členské štáty môžu svoje rozhodnutie o určení subjektu v súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách založiť na tom, či sú systémy riadenia a kontroly v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli zavedené v predchádzajúcom období, a či fungujú účinne.   Ak existujúce výsledky auditu a kontroly preukážu, že určené subjekty už viac nespĺňajú kritériá určenia, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nedostatky vo vykonávaní úloh týchto subjektov odstránili, a to vrátane ukončenia ich určenia.

▌

5.  Komisia má na účely dosiahnutia riadneho fungovania tohto systému právomoc prijať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54, ktoré sa týkajú:

a)  minimálnych podmienok na určenie zodpovedných orgánov, pokiaľ ide o vnútorné prostredie, kontrolné činnosti, informácie, komunikáciu a monitorovanie, ako aj postupy udelenia a ukončenia určenia;

b)  pravidiel týkajúcich sa dohľadu a postupu preskúmania určenia zodpovedných orgánov;

c)  povinností zodpovedných orgánov, pokiaľ ide o verejné intervencie, ako aj obsahu ich riadiacich a kontrolných zodpovedností.

Článok 25

Všeobecné zásady vzťahujúce sa na kontroly vykonávané zodpovednými orgánmi

1.  Zodpovedné orgány vykonávajú systematické administratívne kontroly▌ a zároveň kontroly na mieste, a to vo vhodných prípadoch aj neohlásené kontroly na mieste, zamerané na výdavky, ktoré sú predmetom žiadostí príjemcov o záverečné platby a ktoré sú vykázané v ročnej účtovnej závierke, s cieľom nadobudnúť dostatočnú mieru istoty.

2.  Pokiaľ ide ▌o kontroly na mieste, zodpovedný orgán vyberie z celkového súboru príjemcov kontrolnú vzorku, ktorá v náležitých prípadoch pozostáva z náhodnej časti a časti založenej na rizikách, s cieľom získať reprezentatívnu mieru chybovosti a minimálnu úroveň dôveryhodnosti a súčasne sa zamerať na najväčšie chyby.

3.  V súvislosti s každou kontrolou na mieste vypracuje zodpovedný orgán správu o kontrole.

4.  Ak sa zdá, že zistené problémy majú systematický charakter, a môžu preto predstavovať riziko pre iné projekty, zodpovedný organ zabezpečí, aby sa vykonalo ďalšie preskúmanie vrátane prípadných dodatočných kontrol s cieľom stanoviť rozsah týchto problémov a zistiť, či miera chybovosti presahuje prípustnú úroveň. Zodpovedný orgán prijme potrebné preventívne a nápravné opatrenia a informuje o nich Komisiu v súhrnnej správe uvedenej v článku 59 ods. 5 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme potrebné pravidlá s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie tohto článku. Tieto pravidlá sa môžu týkať predovšetkým:

a)  pravidiel súvisiacich s administratívnymi kontrolami a kontrolami na mieste vrátane neohlásených kontrol na mieste, ktoré vykonáva zodpovedný orgán v súvislosti s plnením povinností, medzi ktoré patrí aj povinnosť archivovať doklady určitú dobu, záväzkov, a pravidiel oprávnenosti vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia a osobitných nariadení;

b)  pravidiel týkajúcich sa minimálneho rozsahu kontrol na mieste, ktorý je potrebný na účinné riadenie rizík, ako aj podmienok, na základe ktorých musia členské štáty takéto kontroly zintenzívniť alebo zredukovať, ak je zabezpečené riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a ak je miera chybovosti na prípustnej úrovni;

c)  pravidiel a metód podávania správ o vykonaných kontrolách a overeniach a o ich výsledkoch.

Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

Článok 26

Platby príjemcom

Zodpovedné orgány zabezpečia, aby príjemcovia dostali celú sumu podpory z verejných zdrojov čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa neodpočíta ani nezadrží a neuloží sa žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnocenným účinkom, ktorý by viedol k zníženiu sumy určenej pre príjemcov.

Článok 27

Funkcie orgánu auditu

1.  Orgán auditu na podporu svojho stanoviska, ktoré vydáva podľa článku 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách, zabezpečí, aby sa vykonal audit systémov riadenia a kontroly, ako aj audit primeranej vzorky výdavkov zahrnutých do ročnej účtovnej závierky. Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54 o postavení orgánov auditu a podmienkach, ktoré musia ich audity spĺňať.

2.  Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí, aby mal takýto subjekt potrebné špecializované odborné znalosti a funkčnú nezávislosť.

3.  Orgán auditu zabezpečí, aby audítorská práca zodpovedala medzinárodne uznávaným audítorským štandardom.

Článok 28

Spolupráca s orgánmi auditu

1.  Komisia spolupracuje s orgánmi auditu, aby koordinovala ich príslušné plány a metódy auditu, a podľa možností čím skôr informuje o výsledkoch auditov systémov riadenia a kontroly s cieľom dosiahnuť čo najlepšie a najprimeranejšie využitie zdrojov v oblasti kontroly a predísť neodôvodnenému zdvojeniu práce.

2.  Komisia a orgány auditu sa pravidelne stretávajú ▌s cieľom vymeniť si názory na otázky týkajúce sa zlepšenia systémov riadenia a kontroly.

Článok 29

Kontroly a audity vykonávané Komisiou

1.  Komisia na základe dostupných informácií vrátane postupu určenia, žiadosti o platbu ročného zostatku podľa článku 39, výročných správ o vykonávaní, ako aj auditov vykonaných vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi Únie posudzuje, či členské štáty vytvorili systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a či počas vykonávania národných programov tieto systémy fungujú účinne.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonávané členskými štátmi, môžu úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie vykonávať audity alebo kontroly na mieste na základe oznámenia, ktoré príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnú aspoň 12 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Komisia dodržiava zásadu proporcionality, pričom zohľadňuje potrebu vyhnúť sa neodôvodnenému zdvojeniu auditov a kontrol vykonávaných členskými štátmi, úroveň rizika pre rozpočet Únie a potrebu minimalizovať administratívne zaťaženie pre príjemcov. Týchto auditov alebo kontrol sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

3.  Do rozsahu auditov alebo kontrol môžu spadať najmä tieto prvky:

a)  overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly národného programu alebo jeho časti;

b)  súlad administratívnych postupov s pravidlami Únie;

c)  existencia požadovaných podporných dokladov a ich súvislosť s akciami podporovanými v rámci národných programov;

d)  podmienky, za ktorých sa akcie vykonávajú a kontrolujú;

e)  posúdenie riadneho finančného hospodárenia v súvislosti s akciami a/alebo národným programom.

4.  Úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov alebo kontrol na mieste, majú prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa projektov a technickej pomoci alebo systémov riadenia a kontroly, a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty Komisii na požiadanie poskytnú kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.  

  Právomocami uvedenými v tomto odseku nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa okrem iného nezúčastňujú na domových prehliadkach ani na úradnom vypočúvaní osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva dotknutých právnych subjektov.

5.  Na žiadosť Komisie a so súhlasom členského štátu príslušné subjekty tohto členského štátu vykonajú dodatočné kontroly a vyšetrovania v súvislosti s akciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Týchto kontrol sa môžu zúčastňovať zástupcovia Komisie alebo osoby poverené Komisiou. V záujme zlepšenia kontrol môže Komisia so súhlasom dotknutých členských štátov požiadať orgány týchto členských štátov o pomoc pri určitých kontrolách alebo vyšetrovaniach.

6.  Komisia môže od členského štátu vyžadovať prijatie krokov potrebných na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

ODDIEL 3

FINANČNÉ HOSPODÁRENIE

Článok 30

Rozpočtové záväzky

1.  Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé národné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky.

2.  Rozhodnutie Komisie, ▌ ktorým sa schvaľuje národný program, predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ▌ a po oznámení dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.

3.  V prípade každého jednotlivého národného programu sa po jeho schválení zo strany Komisie prijmú rozpočtové záväzky pre prvú splátku.

4.  Rozpočtové záväzky pre ďalšie splátky prijíma Komisia na základe rozhodnutia uvedeného v druhom odseku ▌tohto článku do 1. mája každého roku s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje článok 16 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 31

Spoločné pravidlá platieb

1.  Platby príspevku z rozpočtu Únie na národný program vykonáva Komisia v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od ich dostupnosti. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému dotknutému rozpočtovému záväzku.

2.  Platby majú formu počiatočnej sumy predbežného financovania, ročných platieb predbežného financovania, platieb ročného zostatku a platieb konečného zostatku.

3.  Uplatňuje sa článok 90 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 32

Kumulácia počiatočnej sumy predbežného financovania a ročných zostatkov

1.  Celkový súčet platby počiatočnej sumy predbežného financovania a platieb ročného zostatku nesmie prekročiť 95 % príspevku z rozpočtu Únie na národný program.

2.  Po dosiahnutí stropu 95 % môžu členské štáty naďalej Komisii predkladať žiadosti o platbu.

Článok 33

Mechanizmy predbežného financovania

1.  V nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, uhradí Komisia určenému zodpovednému orgánu počiatočnú sumu predbežného financovania na celé programové obdobie. Výška tejto sumy predstavuje 4 % z celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program. V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa táto suma môže rozdeliť do dvoch splátok v priebehu 4 mesiacov.

1a.  Suma ročných platieb predbežného financovania predstavujúca 3 % celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program sa v roku 2015 uhradí do 1. februára. V rokoch 2016 – 2022 bude predstavovať 5 % celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program.

2.  Ak sa národný program schváli v roku 2015 alebo neskôr, počiatočná suma predbežného financovania a ročné platby predbežného financovania sa uhradia najneskôr do 60 dní po schválení národného programu v závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov.

2a.  V prípade zmien a doplnení celkového príspevku z rozpočtu Únie na národný program sa počiatočné sumy, ako aj ročné platby predbežného financovania zodpovedajúcim spôsobom upravia a zohľadnia sa v rozhodnutí o financovaní.

3.  Predbežné financovanie sa použije ▌v prípade platieb určených tým príjemcom, ktorí vykonávajú národný program, ako aj príslušným orgánom v prípade výdavkov týkajúcich sa technickej pomoci. Na tieto účely sa bezodkladne sprístupní zodpovednému orgánu.

Článok 33a

Zúčtovanie predbežného financovania

1.  Sumu vyplatenú ako počiatočnú platbu predbežného financovania zúčtuje Komisia v plnom rozsahu v súlade s článkom 36 najneskôr pri ukončení národného programu.

2.  Suma vyplatená ako ročné predbežné financovanie sa odpíše z účtov Komisie v súlade s článkom 35.

3.  Celá suma vyplatená v rámci predbežného financovania sa Komisii nahradí vtedy, ak sa v priebehu 36 mesiacov od dátumu, keď Komisia uhradila prvú splátku počiatočnej sumy predbežného financovania, Komisii nedoručí žiadna žiadosť o platbu v súlade s článkom 39.

4.  Úroky z počiatočnej sumy predbežného financovania sa priradia k dotknutému národnému programu a odpočítajú sa od sumy verejných výdavkov uvedených v žiadosti o záverečnú platbu.

Článok 33b

Vnútorné pripísanie príjmov

1.  Za vnútorné pripísané príjmy sa v zmysle článku 21 nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú:

i)  sumy, ktoré sa podľa článkov 40 a 42 prevedú do rozpočtu Únie vrátane ich úrokov,

ii)  sumy, ktoré sa po ukončení programov predchádzajúceho viacročného finančného rámca, prevedú do rozpočtu Únie vrátane ich úrokov.

2.  Sumy uvedené v odseku 1 sa uhradia do rozpočtu Únie a v prípade opätovného použitia sa v prvom rade použijú na financovanie výdavkov podľa osobitných nariadení.

Článok 34

Vymedzenie rozpočtového roka

Na účely tohto nariadenia rozpočtový rok, ako sa uvádza v článku 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách, zahŕňa uhradené výdavky a získané príjmy, ktoré boli zahrnuté do účtov zodpovedného orgánu v období od 16. októbra roku „N – 1“ do 15. októbra roku „N“.

Článok 35

Platba ročného zostatku

1.  Komisia uhradí ročný zostatok ▌na základe platného plánu financovania, ročnej účtovnej závierky národného programu za príslušný rozpočtový rok a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

2.  V ročnej účtovnej závierke sa vykážu platby, ktoré zodpovedný orgán uskutočnil počas rozpočtového roka vrátane platieb týkajúcich sa technickej pomoci a ktoré spĺňajú požiadavky v oblasti kontroly uvedené v článku 25.

3.  V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa ročný zostatok uhradí najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia uzná informácie a dokumenty uvedené v článku 39 ods. 1 a článku 49 za prijateľné, a po poslednom ročnom zúčtovaní.

Článok 36

Ukončenie programu

1.  Členské štáty predložia najneskôr do 31. decembra 2023 tieto dokumenty:

a)  informácie požadované v súvislosti s poslednou ročnou účtovnou závierkou v súlade s článkom 39 ods. 1;

b)  žiadosť o platbu konečného zostatku; ako aj

c)  záverečnú správu o vykonávaní národného programu podľa článku 49 ods. 1.

2.  Platby, ktoré zodpovedný orgán uskutoční v období od 16. októbra 2022 do 30. júna 2023, sa vykážu v poslednej ročnej účtovnej závierke.

3.  Po doručení dokumentov uvedených v odseku 1 uhradí Komisia konečný zostatok ▌na základe platného plánu financovania, poslednej ročnej účtovnej závierky a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

4.  V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa konečný zostatok uhradí najneskôr do troch mesiacov od dátumu zúčtovania posledného rozpočtového roka alebo do jedného mesiaca od dátumu prijatia záverečnej správy o vykonávaní, podľa toho, čo nastane neskôr. Viazanosť súm, ktoré po uhradení zostatku zostali viazané, zruší Komisia v lehote šiestich mesiacov, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 47.

Článok 37

Prerušenie lehoty na vykonanie platby

1.  Po doručení žiadosti o platbu môže poverený povoľujúci úradník v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť lehotu na platbu najviac na šesť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)  informácie poskytnuté vnútroštátnym subjektom vykonávajúcim audit alebo subjektom Únie vykonávajúcim audit jasne dokazujú na závažné nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly;

b)  poverený povoľujúci úradník musí vykonať dodatočné overenia na základe informácií, ktoré má k dispozícii, upozorňujúcich na to, že výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;

c)  nebol predložený jeden alebo viacero z dokumentov požadovaných na základe článku 39 ods. 1.

Členské štáty môžu schváliť predĺženie prerušenia lehoty na vykonanie platby o ďalšie tri mesiace.

2.  Poverený povoľujúci úradník toto prerušenie obmedzí len na tú časť výdavkov, ktoré sú predmetom žiadosti o platbu a na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, okrem prípadov, keď nie je možné identifikovať dotknutú časť výdavkov. Poverený povoľujúci úradník bezodkladne písomne informuje členský štát a zodpovedný orgán o dôvode prerušenia a požiada ich o nápravu situácie. Poverený povoľujúci úradník prerušenie lehoty na platbu ukončí, len čo sa prijmú potrebné opatrenia.

1.Článok 37a

Pozastavenie platieb

1.  Komisia môže pozastaviť platbu celého ročného zostatku alebo jeho časti, ak:

a)  účinné fungovanie systému riadenia a kontroly národného programu vykazuje závažné nedostatky, ktoré ohrozujú príspevok Únie k národnému programu a v súvislosti s ktorými neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia; alebo

b)  výdavky podľa ročnej účtovnej závierky sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má významný finančný vplyv a ktorá nebola napravená; alebo

c)  členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá vyvolala prerušenie na základe článku 37.

2.  Komisia môže rozhodnúť o pozastavení platby celého ročného zostatku alebo jeho časti po tom, ako členskému štátu poskytne príležitosť predložiť svoje pripomienky. ▌

3.  Komisia ukončí pozastavenie platby celého ročného zostatku alebo jeho časti, ak členský štát prijme opatrenia potrebné na zrušenie tohto pozastavenia. ▌

Článok 38

Používanie eura

1.  Sumy stanovené v národných programoch predložených členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, ▌žiadosti o platby, ročné účtovné závierky a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sa vyjadrujú v eurách.

2.  Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dátumu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku výdavkov vynaložených v národnej mene na euro. Táto suma sa prepočíta na euro s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie platného v mesiaci, v ktorom zodpovedný orgán dotknutého národného programu zahrnie výdavky do účtov. Tento výmenný kurz Komisia elektronicky zverejňuje každý mesiac.

3.  Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 2 sa naďalej uplatňuje pre všetky výdavky, ktoré zodpovedný orgán zaznamenal v účtoch pred dátumom nadobudnutia platnosti pevného konverzného kurzu medzi národnou menou a eurom.

Oddiel 4

Zúčtovanie a finančné opravy

Článok 39

Žiadosť o platbu ročného zostatku

1.  Do 15. februára roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku každý členský štát predloží Komisii dokumenty a informácie požadované v článku 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Predložené dokumenty budú slúžiť ako žiadosť o platbu ročného zostatku. Komisia môže vo výnimočnom prípade na základe oznámenia dotknutého členského štátu lehotu stanovenú na 15. februára predĺžiť do 1. marca. Členský štát môže na vhodnej úrovni túto informáciu zverejniť.

▌

2.  Komisia môže členský štát požiadať, aby poskytol ďalšie informácie na účely ročného schválenia účtov. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v príslušnej lehote stanovenej Komisiou, môže Komisia prijať rozhodnutie o schválení účtov na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

▌

4.  Dokumenty uvedené v odseku 1 sa vypracujú podľa vzorov prijatých Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty prijme Komisia v súlade s konzultačným postupom podľa článku 55 ods. 2.

Článok 40

Výročné schválenie účtov

1.  Komisia do 31. mája roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku rozhodne o výročnom schválení účtov každého národného programu. Rozhodnutie o schválení účtov sa týka úplnosti, presnosti a vecnej správnosti predloženej ročnej účtovnej závierky a nie sú ním dotknuté žiadne následné finančné opravy.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spôsob vykonania postupu ročného schvaľovania účtov, pokiaľ ide opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním príslušného rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 55 ods. 3.

Článok 41

Finančné opravy zo strany členských štátov

Členské štáty vykonajú finančné opravy požadované v súvislosti s izolovanými a/alebo systémovými nezrovnalosťami▌, ktoré sa zistili v národných programoch. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého dotknutého príspevku z rozpočtu Únie alebo jeho časti. Členské štáty zohľadnia povahu a závažnosť nezrovnalostí, ako aj finančnú ujmu, ktorá vznikla rozpočtu Únie, a vykonajú primerané opravy. Zrušené a vymožené sumy, ako aj s nimi súvisiace úroky sa opätovne pridelia dotknutému národnému programu s výnimkou súm, ktoré boli predmetom nezrovnalostí, ktoré odhalil Európsky dvor audítorov a útvary Komisie vrátane úradu OLAF. Po ukončení národného programu členský štát vymožené sumy vráti do rozpočtu Únie.

Článok 42

Overovanie súladu a finančné opravy zo strany Komisie

1.  Komisia uskutočňuje finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na národný program alebo jeho časti a jeho účinným vymáhaním od členského štátu s cieľom vylúčiť z financovania Únie tie výdavky, ktoré sú v rozpore s uplatniteľným právom▌, vrátane nedostatkov, ktoré Komisia alebo Európsky dvor audítorov odhalili v systémoch riadenia a kontroly v členských štátoch.

2.  Porušenie uplatniteľného ▌práva vedie k finančnej oprave len vo vzťahu k výdavkom vykazovaným pre Komisiu a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)  porušenie ovplyvnilo ▌výber projektu v rámci národného programu alebo existuje závažné riziko, že porušenie malo takýto vplyv, aj keď to vzhľadom na povahu porušenia nie je možné dokázať;

b) ▌porušenie ▌ oplyvnilo výšku výdavkov, ktoré majú byť nahradené z ▌ rozpočtu Únie alebo existuje závažné riziko, že porušenie malo takýto vplyv, aj keď to vzhľadom na povahu porušenia nie je možné kvantifikovať.

3.  Komisia pri rozhodovaní o▌finančnej oprave podľa odseku 1 dodržiava zásadu proporcionality zohľadnením povahy a závažnosti porušenia uplatniteľného ▌práva, ako aj jeho finančných dôsledkov na ▌rozpočet Únie.

4.  Pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí financovania sa písomne oznámia zistenia Komisie a odpovede členských štátov a následne sa obidve strany pokúsia o dosiahnutie dohody o krokoch, ktoré sa majú prijať.

5.  Financovanie sa nesmie zamietnuť v prípade:

a)  výdavkov, ktoré zodpovedný orgán vynaložil viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia členskému štátu písomne oznámila svoje zistenia;

b)  výdavkov na viacročné akcie v rámci národných programov, ak konečný záväzok príjemcu vznikol viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia členskému štátu písomne oznámila svoje zistenia;

c)  iných výdavkov na akcie v rámci národných programov, ako sú výdavky, ktoré sa uvádzajú v písmene b) tohto odseku, v prípade ktorých zodpovedný orgán uskutočnil platbu, prípadne záverečnú platbu viac ako 36 mesiacov pred tým, ako Komisia členskému štátu písomne oznámila svoje zistenia.

6.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spôsob overovania súladu, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržiavať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 55 ods. 3.

Článok 43

Povinnosti členských štátov

Finančné opravy vykonáva Komisia bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu vymáhať sumy podľa článku 21 písm. h) tohto nariadenia, ako aj ich povinnosť vymáhať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.[9]

Článok 44

Vrátenie platieb

1.  Vrátenie akejkoľvek platby do všeobecného rozpočtu Únie sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie pohľadávok vypracovanom v súlade s článkom 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca nasledujúceho po vydaní príkazu.

2.  Pri akomkoľvek omeškaní vrátenia platieb vzniká nárok na úrok z omeškania, a to počínajúc dňom splatnosti až do dátumu skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba Európskej centrálnej banky na jej hlavné operácie refinancovania platná v prvý pracovný deň mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti.

ODDIEL 5

ZRUŠENIE VIAZANOSTI

Článok 45

Zásady

1.  Na národné programy sa vzťahuje postup zrušenia viazanosti založený na tom, že viazanosť súm vyhradených na záväzky, ktoré nie sú zahrnuté do počiatočnej sumy a ročných platieb predbežného financovania uvedených v článku 33 a do žiadosti o platbu v súlade s článkom 39, sa zruší do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prijal rozpočtový záväzok. Na účely zrušenia rozpočtového záväzku Komisia vypočíta danú sumu pripočítaním jednej šestiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2014, ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2015 až 2020.

1a.  Odchylne od odseku 1 sa termíny pre zrušenie viazanosti nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým ročným príspevkom na rok 2014.

1b.  Ak sa prvý ročný rozpočtový záväzok týka celkového ročného príspevku na rok 2015, odchylne od odseku 1 sa termíny na zrušenie viazanosti nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým ročným príspevkom za rok 2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2016 až 2020.

2.  Viazanosť záväzku týkajúceho sa posledného roku daného obdobia sa zruší v súlade s pravidlami platnými pre ukončenie programov.

3.  Viazanosť záväzku, ktorý je v posledný deň oprávnenosti výdavkov podľa článku 17 ods. 3 stále otvorený a v súvislosti s ktorým zodpovedný orgán nepredloží žiadosť o platbu v priebehu šiestich mesiacov od tohto dátumu, sa automaticky zrušuje.

Článok 46

Výnimky zo zrušenia viazanosti

1.  Suma, na ktorú sa vzťahuje zrušenie viazanosti sa zníži o sumy, ktoré zodpovedný orgán nebol schopný vykázať Komisii z dôvodu:

a)  pozastavenia akcií v dôsledku súdneho konania alebo odvolania v správnom konaní s odkladným účinkom; alebo

b)  z dôvodu vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého národného programu alebo jeho časti. Zodpovedné orgány, ktoré sa na pôsobenie vyššej moci odvolávajú, preukážu priame následky vyššej moci na vykonávanie celého národného programu alebo jeho časti.

  O zníženie možno požiadať raz, ak pozastavenie akcie alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo niekoľkokrát v závislosti od dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov od dátumu rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní o pozastavení vykonávania akcie do dátumu konečného rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní.

2.  Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má vykázať do konca predchádzajúceho roka.

3.  Pri výpočte automatického zrušenia viazanosti sa nezohľadňuje tá časť rozpočtových záväzkov, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o platbu, ale ich platbu Komisia k 31. decembru roka N + 2 znížila alebo pozastavila.

Článok 47

Postup

1.  V prípade, že existuje riziko uplatnenia zrušenia viazanosti podľa článku 45, Komisia o tom bezodkladne informuje členské štáty.

2.  Komisia na základe informácií, ktoré má k 31. januáru k dispozícii, informuje zodpovedný orgán o sume, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti.

3.  Členský štát má dva mesiace na odsúhlasenie sumy, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti, alebo na predloženie svojich pripomienok.

4.  Komisia automaticky zruší viazanosť najneskôr deväť mesiacov po uplynutí poslednej lehoty vyplývajúcej z uplatňovania odsekov 1 až 3.

5.  V prípade automatického zrušenia viazanosti sa príspevok z rozpočtu Únie na dotknutý národný program zníži za príslušný rok o sumu, ktorej viazanosť sa automaticky zrušila. Úmerne sa zníži aj príspevok Únie v pláne financovania, pokiaľ členský štát nepredloží zrevidovaný plán financovania.

 

KAPITOLA V

INFORMÁCIE, KOMUNIKÁCIA, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 48

Informovanie a zverejňovanie

1.  Členské štáty a zodpovedné orgány zodpovedajú za:

a)  ▌webovú stránku alebo webový portál poskytujúci informácie o národných programoch v danom členskom štáte a prístup k týmto programom;

b)  informácie pre potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania v rámci národných programov;

c)  informovanie občanov Únie o úlohe a prínosoch osobitných nariadení, a to prostredníctvom informačných a komunikačných opatrení zameraných na zviditeľnenie výsledkov a vplyvu národných programov.

2.  Členské štáty zabezpečujú transparentnosť vykonávania národných programov a vedú zoznam akcií podporovaných v rámci jednotlivých národných programov, ktorý je dostupný prostredníctvom webovej stránky alebo webového portálu. Zoznam akcií obsahuje aktualizované informácie o konečných príjemcoch, názvoch projektov a výške pridelených finančných prostriedkov Únie.

2a.  Informácie sa spravidla zverejňujú s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

3.   Komisia má právomoc prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 54 stanoviť pravidlá týkajúce sa informačných a propagačných opatrení zameraných na širokú verejnosť a informačných opatrení zameraných na príjemcov.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí technické vlastnosti informačných a propagačných opatrení. Komisia tieto vykonávacie akty prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 3.

Článok 49

Správy o vykonávaní

1.  Do 31. marca 2016 a do 31. marca každého nasledujúceho roka až do roku 2022 vrátane zodpovedný orgán predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní jednotlivých národných programov v predchádzajúcom rozpočtovom roku a tieto informácie môže na vhodnej úrovni zverejniť. Správa predložená v roku 2016 sa vzťahuje na rozpočtové roky 2014 a 2015. Záverečnú správu o vykonávaní národných programov predloží členský štát do 31. decembra 2023.

2.  Výročné správy o vykonávaní obsahujú informácie o:

a)  vykonávaní národného programu z hľadiska finančných údajov a ukazovateľov;

b)  všetkých významných záležitostiach, ktoré majú vplyv na realizáciu národného programu.

3.  Vzhľadom na preskúmanie v polovici trvania sa vo výročnej správe o vykonávaní predloženej v roku 2017 uvedú a posúdia:

-a)  informácie uvedené v odseku 2▌;

a)  pokrok pri dosahovaní cieľov národných programov, na ktoré sa poskytol príspevok z rozpočtu Únie▌;

b)  zapojenie relevantných partnerov, ako sa uvádza v článku 12.

4.  Výročná správa o vykonávaní predložená v roku 2020 a záverečná správa o vykonávaní obsahujú okrem informácií a posúdení uvedených v odseku ▌2 ▌aj informácie a posúdenie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov národného programu zohľadňujúc výsledok politického dialógu.

5.  Výročné správy o vykonávaní národných programov uvedené v odsekoch 1 až 4 sú prijateľné, ak obsahujú všetky informácie požadované v týchto odsekoch. Ak výročná správa nie je prijateľná, Komisia o tom informuje dotknutý členský štát do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia; ak to Komisia neurobí, považuje sa správa za prijateľnú.

6.  Komisia v priebehu dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o vykonávaní informuje členský štát o svojich pripomienkach k tejto výročnej správe. Ak Komisia v tejto lehote pripomienky nepredloží, považuje sa správa za prijatú.

7.  Komisia môže predložiť pripomienky aj k záležitostiam uvedeným vo výročnej správe zodpovedného orgánu o vykonávaní, ktoré ovplyvňujú vykonávanie národného programu. Ak sa takéto pripomienky vydajú, zodpovedný orgán poskytne v súvislosti s týmito pripomienkami všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o ▌prijatých opatreniach.

8.  Výročná a záverečná správa o vykonávaní sa vypracujú v súlade so vzormi, ktoré prijala Komisia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 55 ods. 2.

 

Článok 50

Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia

1.  Komisia vykonáva pravidelné monitorovanie tohto nariadenia a osobitných nariadení, podľa potreby aj v spolupráci s členskými štátmi.

2.  Vykonávanie osobitných nariadení hodnotí Komisia v partnerstve s členskými štátmi v súlade s článkom 52.

3.  Vytvorí sa spoločný rámec monitorovania a hodnotenia s cieľom merať relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, pridanú hodnotu a trvalú udržateľnosť akcií, ako aj zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia vzhľadom na ciele tohto nariadenia a osobitných nariadení a prínos tohto nariadenia a osobitných nariadení ako nástrojov prispievajúcich k rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.  Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 54 s cieľom ďalej rozvíjať spoločný rámec monitorovania a hodnotenia.

5.  Členské štáty poskytnú Komisii ▌potrebné informácie, ▌ ktoré umožnia monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

6.  Komisia okrem toho posúdi komplementárnosť akcií vykonávaných na základe osobitných nariadení s akciami realizovanými na základe iných relevantných politík, nástrojov a iniciatív Únie.

6a.  Komisia v súlade s článkom 9 venuje mimoriadnu pozornosť monitorovaniu a hodnoteniu akcií a programov týkajúcich sa tretích krajín.

Článok 51

Hodnotenie národných programov členskými štátmi

1.  Členské štáty vykonávajú hodnotenia uvedené v článku 52 ods. 1. Hodnotenia, ktoré sa majú vykonať v roku 2017, prispejú k zvýšeniu kvality vypracovania a vykonávania národných programov v súlade so spoločným rámcom monitorovania a hodnotenia.

2.  V tejto súvislosti členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy v oblasti tvorby a zhromažďovania údajov, ktoré sú potrebné na účely hodnotenia, vrátane údajov súvisiacich s ukazovateľmi spoločného rámca monitorovania a hodnotenia.

3.  Hodnotenia uvedené v článku 52 ods. 1 vykonávajú ▌experti, ktorí sú funkčne nezávislí od zodpovedných orgánov, orgánov auditu a poverených orgánov. Títo experti môžu byť pridružení k samostatnej verejnej inštitúcii zodpovednej za monitorovanie, hodnotenie a audit správy. Komisia poskytne usmernenia k spôsobu vykonávania hodnotení.

4.  Hodnotenia uvedené v článku 52 ods. 1 sa zverejnia v plnom znení s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

Článok 52

Hodnotiace správy členských štátov a Komisie

1.  Členské štáty v súlade so spoločným rámcom monitorovania a hodnotenia predložia Komisii:

a)  do 31. decembra 2017 priebežnú hodnotiacu správu o vykonávaní akcií a pokroku pri dosahovaní cieľov národných programov;

b)  do 31. decembra 2023 hodnotiacu správu ex post o účinkoch akcií vykonávaných v rámci národných programov.

2.  Na základe správ uvedených v odseku 1 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a)  do 30. júna 2018 priebežnú hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia a osobitných nariadení na úrovni Únie. Správa bude obsahovať aj posúdenie preskúmania v polovici trvania vykonaného v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a osobitných nariadení;

b)  do 30. júna 2024 hodnotiacu správu ex post o účinkoch tohto nariadenia a osobitných nariadení vypracovanú po ukončení národných programov.

3.  Komisia vo svojom hodnotení ex post preskúma aj vplyv osobitných nariadení na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti z hľadiska ich príspevku k týmto cieľom:

a)  rozvoj spoločnej kultúry v oblasti bezpečnosti hraníc, spolupráce pri presadzovaní práva a krízového riadenia;

b)  účinné riadenie migračných tokov do EÚ;

c)  vytvorenie spoločného európskeho azylového systému;

d)  spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

e)  solidarita a spolupráca medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riešenie otázky migrácie a otázok vnútornej bezpečnosti;

f)  spoločný prístup Únie k migrácii a bezpečnosti v súvislosti s tretími krajinami.

 

▌

3a.  Všetky hodnotiace správy podľa tohto článku sa uverejnia v plnom znení s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

 

KAPITOLA VI

▌ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 54

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v tomto nariadení sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

  Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 7-ročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobie troch rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v tomto nariadení môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa tohto nariadenia nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 55

Postup výboru

1.  Komisii pomáha spoločný ▌Výbor „fondov pre azyl, migráciu a vnútornú bezpečnosť“ zriadený týmto nariadením. ▌Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu s výnimkou článku 14 ods. 4, článku 22 ods. 5, článku 40 ods. 2, článku 42 ods. 6 a článku 48 ods. 4 tohto nariadenia.

 

Článok 56

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie na návrh Komisie najneskôr do 30. júna 2020.

Článok 57

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch.

V Bruseli

 

 

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda  predseda

 

PRÍLOHA K NÁVRHU LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA

 

 

Vyhlásenie Komisie o prijímaní vnútroštátnych programov

 

„Komisia vynaloží maximálne úsilie, aby informovala Európsky parlament pred prijatím vnútroštátnych programov“.

 

 

Vyhlásenie Komisie o článku 5 ods. 4 druhom pododseku písm. b) nariadenia 182/2011

 

„Komisia zdôrazňuje, že systematické odvolávanie sa na článok 5 ods. 4 druhý pododsek písm. b) je v rozpore so znením a duchom nariadenia č. 182/2011 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). Pri odvolávaní sa na toto ustanovenie sa musí vychádzať z konkrétnej potreby upustiť od základného pravidla, podľa ktorého v prípade, že sa nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 5 ods. 4, odvolávanie sa na druhý pododsek písm. b) nemožno chápať jednoducho ako právomoc zákonodarcu „rozhodovať podľa vlastného uváženia“, ale musí sa vykladať reštriktívne, a preto musí byť odôvodnené“.

 

 

14.9.2012

STANOVISKO Výboru pre rozpočet

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia;

( COM(2011)0752 – C7‑0444/2011 – 2011/0367(COD) )

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Hohlmeier

 

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Rozpočet pre oblasť vnútorných vecí

Európska komisia predložila v júni 2011 svoje návrhy k viacročnému finančnému rámcu. Ich súčasťou je aj celkový rozpočet pre oblasť vnútorných záležitostí na obdobie 2014 – 2020 vo výške 10,9 miliárd EUR.

Táto suma zahŕňa výdavky na finančné programy, ako aj finančné prostriedky vyčlenené na rozsiahle informačné systémy a agentúry EÚ pôsobiace v oblasti vnútorných záležitostí[10].

 

Rozpočet pre vnútorné záležitosti 2014 – 2020

miliónov EUR (bežné ceny)

Fond pre azyl a migráciu:

vrátane programu presídľovania a Európskej migračnej siete

3,869

Fond pre vnútornú bezpečnosť

vrátane nových rozsiahlych informačných systémov

4,648

Existujúce rozsiahle informačné systémy a Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

822

Medzisúčet

9,339

Agentúry

(Europol, Frontex EASO, Cepol a EMCDDA)

1,572

Spolu

10,911

 

Právny rámec pre oba fondy

V záujme zjednodušenia štruktúr financovania oblasti vnútorných záležitostí a lepšieho zosúladenia výdavkov EÚ so strategickými cieľmi politík EÚ Komisia navrhuje obmedziť počet fondov na dva a ustanoviť horizontálne ustanovenia o hospodárení s týmito fondmi. Takže oba fondy fungujú v čo najvyššej miere na základe tých istých vykonávacích mechanizmov.

Toto nariadenie o všeobecných ustanoveniach o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia je preto súčasťou rámca, ktorým sa riadi financovanie Únie prostredníctvom dvoch fondov:

·Fondu pre azyl a migráciu a

·Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ktorý sa skladá z nástroja na finančnú podporu vonkajších hraníc a víz a nástroja na finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia).

Týmto horizontálnym nástrojom, ktorý sa vzťahuje tak na Fond pre azyl a migráciu, ako aj na obe zložky Fondu pre vnútornú bezpečnosť (buď priamo alebo prostredníctvom krížových odkazov), sa ustanovujú pravidlá plánovania, riadenia a kontroly, predkladania správ finančného riadenia a hodnotenia.

Táto celková štruktúra štyroch nariadení je potrebná v súvislosti s rozličnými hlasovacími právami v Rade vyplývajúcimi z tzv. variabilnej geometrie v súlade s protokolom 19 (o schengenskom acquis ) a protokolom 21 (o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) k zmluvám. Zavedením tohto horizontálneho nariadenia sa celkový počet ustanovení výrazne znižuje v porovnaním so situáciou, keď by sa opakovali v jednotlivých právnych aktoch.

Všeobecné ustanovenia

Toto ustanovenie ukladá povinnosti iba finančnej a technickej povahy, akými sú pravidlá programovania, riadenia a kontroly, finančného riadenia, účtovnej uzávierky, uzatvárania programov, podávania správ a hodnotenia a vykonávacích mechanizmov, pričom vymedzením politických cieľov, opatreniami oprávnenými na financovanie z fondov, pridelením rozpočtových prostriedkov a rozsahom intervencie pre každú konkrétnu oblasť politiky sa zaoberajú tri osobitné nariadenia.

Finančné dôsledky

Keďže toto nariadenie poskytuje iba všeobecné predpisy financovania výdavkov, nie je v ňom upravená výška vyčlenených finančných prostriedkov. Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca zase počíta s pridelením 3 869 mil. EUR pre Fond pre azyl a migráciu a so sumou 4 648 mil. EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť (pozri vyššie uvedenú tabuľku v bežných cenách). Týmto spôsobom sa politika v oblasti vnútorných záležitostí bude vykonávať predovšetkým na základe zdieľaného hospodárenia, pričom skutočné každodenné riadenie je v rukách orgánov na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Spravodajkyňa okrem toho navrhuje jasne zdôrazniť potrebu pridanej hodnoty EÚ vo financovaných činnostiach. V záujme toho by členské štáty mali pri príprave vnútroštátnych programov konzultovať v rámci dialógu o otázkach politiky aj s príslušnými kompetentnými agentúrami EÚ.

Aby sa čo najviac zabránilo zneužitiu finančných prostriedkov EÚ, spravodajkyňa navrhuje umožniť uskutočňovanie neohlásených kontrol a inšpekcií na mieste. Spravodajkyňa ďalej v záujme efektívneho vynakladania finančných prostriedkov zameraného na výsledky a v súvislosti s vlastnými príspevkami každého členského štátu navrhuje, aby nebolo možné poskytovať financovanie núdzových opatrení do výšky 100 % oprávnených výdavkov, ale aby sa vždy žiadalo minimálne spolufinancovanie zo strany členského štáty, aj keby bola jeho úroveň veľmi nízka.

Pokiaľ ide o zabezpečenie kontinuity financovania, spravodajkyňa navrhuje ustanoviť ročné platby v rámci predbežného financovania.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    1

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1a (nový)

 

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. poukazuje na to, že finančné krytie uvedené v legislatívnom návrhu je iba orientačným údajom pre zákonodarný orgán a že nemôže byť pevne určené skôr, než sa dosiahne dohoda o nariadení o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    2

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1b (nový)

 

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu1; opakuje, že v nasledujúcom VFR bude potrebný dostatok dodatočných zdrojov, ktoré umožnia Únii plniť jej súčasné politické priority a nové úlohy ustanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; zdôrazňuje, že aj keď sa objem zdrojov zvýši v nasledujúcom VFR minimálne o 5 % oproti roku 2013, len obmedzene to prispeje k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

 

_______________

 

1 Prijaté texty, P7_TA(2011)0266

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    3

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1c (nový)

 

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1c. zdôrazňuje, že vzhľadom na úlohy, ktoré už boli v rámci Únie určené a dohodnuté, je nevyhnutné, aby Komisia tieto politické priority predvídavo a primerane premietla do návrhu;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    4

Návrh legislatívneho uznesenia

Odsek 1d (nový)

 

Návrh legislatívneho uznesenia

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1d. pripomína, že Lisabonská zmluva stanovuje, že delegované akty sú iba nelegislatívne akty so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré sa týkajú nepodstatných prvkov legislatívneho aktu; potvrdzuje preto svoj kritický postoj voči rozšírenému využívaniu delegovaných aktov a trvá na tom, že všetky podstatné prvky musia byť stanovené v príslušnom legislatívnom akte;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(2a) vo svojom uznesení z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu1 Európsky parlament zdôraznil potrebu integrovaného prístupu k naliehavému problému prisťahovalectva, k otázkam azylu, ako aj k riadeniu vonkajších hraníc Únie, a poskytnutia dostatočných nástrojov financovania a podpory na riešenie núdzových situácií v duchu dodržiavania ľudských práv a solidarity medzi všetkými členskými štátmi, ktoré budú dodržiavať vnútroštátne povinnosti a jasné vymedzenie úloh. Ďalej konštatuje, že v tejto súvislosti je potrebné náležitým spôsobom zohľadniť naliehavé úlohy, pokiaľ ide o agentúru Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl a fondy programu Solidarita a riadenie migračných tokov.

 

__________________

 

1 Prijaté texty, P7_TA(2011)0266

Odôvodnenie

Odsek 107 uznesenia z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(2b) vo svojom uznesení z 8. júna 20111 Európsky parlament ďalej zdôraznil potrebu zabezpečiť lepšiu súčinnosť medzi jednotlivými fondmi a programami a poukázal na skutočnosť, že zjednodušenie riadenia fondov a povolenie krížového financovania umožní prideliť väčšie množstvo finančných prostriedkov na spoločné ciele, privítal zámer Komisie znížiť celkový počet rozpočtových nástrojov v oblasti vnútorných vecí v dvojpilierovej štruktúre, pokiaľ možno pod spoločným riadením, a vyjadril presvedčenie, že tento prístup by mal podstatne prispieť k výraznejšiemu zjednodušeniu, racionalizácii, konsolidácii a transparentnosti súčasných fondov a programov; zdôraznil však potrebu zabezpečiť, aby sa nemiešali rôzne ciele politík v oblasti vnútorných vecí;

 

__________________

 

1 Prijaté texty, P7_TA(2011)0266

Odôvodnenie

Odsek 109 uznesenia z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(3a) Využívanie finančných prostriedkov v tejto oblasti by malo byť lepšie koordinované, aby bola zaistená ich doplnkovosť, vyššia efektívnosť a viditeľnosť a aby bolo možné dosiahnuť lepšiu rozpočtovú súčinnosť.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(3b) Zlepšenie využívania a kvality vynakladania prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov fondov a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(7) Vonkajšia činnosť by mala byť konzistentná a súdržná v súlade článkom 18 ods. 4 ZEÚ.

(7) Vonkajšia činnosť by mala byť konzistentná a súdržná v súlade článkom 18 ods. 4 ZEÚ. Európska komisia by mala spolu s ESVČ vytvoriť účinný mechanizmus na zabezpečenie takejto konzistentnosti.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(11) Oprávnenosť výdavkov v rámci národných programov by mali určovať vnútroštátne právne predpisy podľa spoločných zásad. Mal by sa vymedziť začiatok a koniec obdobia oprávnenosti výdavkov, aby sa zabezpečili jednotné a vyvážené pravidlá uplatňované na národné programy

(11) Oprávnenosť výdavkov v rámci národných programov by mali určovať vnútroštátne právne predpisy a mali by sa riadiť spoločnými zásadami stanovenými v tomto nariadení. Mal by sa vymedziť začiatok a koniec obdobia oprávnenosti výdavkov, aby sa zabezpečili jednotné a vyvážené pravidlá uplatňované na národné programy

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(12) Technická pomoc by mala členským štátom umožňovať podporu vykonávania ich národných programov a pomáhať príjemcom pri plnení ich záväzkov a dodržiavaní právnych predpisov Únie.

(12) Technická pomoc je nevyhnutná na to, aby členským štátom umožnila podporu vykonávania národných programov a aby pomáhala príjemcom pri plnení ich záväzkov a dodržiavaní právnych predpisov Únie, v dôsledku čoho sa zvýši prehľadnosť a dostupnosť finančných prostriedkov EÚ.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(13) V záujme zabezpečenia primeraného rámca na poskytovanie rýchlej pomoci v núdzových situáciách by toto nariadenie malo umožňovať podporu opatrení, pri ktorých výdavky vznikli ešte pred podaním žiadosti o takúto pomoc, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré umožňujú takúto flexibilitu v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

(13) V záujme zabezpečenia primeraného rámca na poskytovanie rýchlej pomoci v núdzových situáciách by toto nariadenie malo umožňovať podporu opatrení, pri ktorých výdavky vznikli ešte pred podaním žiadosti o takúto pomoc, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách1, ktoré umožňujú takúto flexibilitu v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

____________

____________

1 Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách – návrh Komisie COM(2010)0260 .

1 Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie ( COM(2010)0815 final z 22.12.2010).

Odôvodnenie

Oprava nesprávneho odkazu.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(16a) Hoci hlavnou prioritou je správne využívanie prostriedkov, malo by sa zjednodušiť vynakladanie finančných prostriedkov v príslušných oblastiach politiky. Z toho vyplýva, že ak miera chybovosti členského štátu pri vykonávaní tohto nariadenia a s ním súvisiacich osobitných nariadení neprekročí 2 %, mala by sa obmedziť hustota kontrol.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22) Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách1 zavádza zmeny v zásadách zdieľaného hospodárenia, ktoré sa musia zohľadniť.

(22) Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách1 zavádza zmeny v metóde zdieľaného hospodárenia, ktoré sa musia zohľadniť.

_______________

_______________

1 Trojročná revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách – návrh Komisie COM(2010)0260 .

1 Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie ( COM(2010)0815 final z 22.12.2010).

Odôvodnenie

Zdieľané hospodárenie nie je zásada vykonávania, je to metóda plnenia rozpočtu EÚ.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(22a)Keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu by mali byť delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty by mali pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a nediskriminácie a zabezpečiť viditeľnosť činnosti Únie. Na tento účel by si Komisia a členské štáty mali plniť príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberať na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia by sa mali stanoviť v rámci predpisov platných v jednotlivých odvetviach.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(27a) Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci tohto programu a jeho realizáciu čo najúčinnejším a najprijateľnejším spôsobom z hľadiska užívateľov a zároveň zabezpečiť aj právnu istotu a dostupnosť nástroja pre všetkých účastníkov. Keďže činnosti v rámci týchto fondov sa vykonávajú systémom zdieľaného hospodárenia, členské štáty by nemali pridávať dodatočné pravidlá, ktoré komplikujú využívanie fondov príjemcami.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Osobitné nariadenia poskytujú prostredníctvom národných programov, opatrení Únie a pomoci v núdzových situáciách podporu, ktorá dopĺňa intervenciu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to v záujme dosahovania cieľov Únie.

1. Osobitné nariadenia poskytujú prostredníctvom národných programov, opatrení Únie a pomoci v núdzových situáciách podporu, ktorá dopĺňa intervenciu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to v záujme dosahovania cieľov Únie a vytvárania pridanej hodnoty EÚ.

Odôvodnenie

Financovanie Únie by malo vždy vytvoriť pridanú hodnotu EÚ a nemalo by byť náhradou financovania na vnútroštátnej úrovni.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe osobitných rozhodnutí chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe osobitných rozhodnutí chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, ak nie sú zavedené administratívne požiadavky na vhodné vykonávanie, Komisia prijme primerané opatrenia na pomoc členským štátom pri zriaďovaní potrebných administratívnych štruktúr.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Členské štáty zabezpečujú účinné predchádzanie podvodom, ktoré má odrádzajúci účinok, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, pričom prihliadajú na prínosy a primeranosť prijatých opatrení.

4. Členské štáty zabezpečujú účinné predchádzanie podvodom, ktoré má odrádzajúci účinok, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, pričom prihliadajú na prínosy a primeranosť prijatých opatrení. Súčasťou príslušných opatrení môžu byť neohlásené kontroly a inšpekcie na mieste.

Odôvodnenie

Aby sa v čo najvyššej miere zabránilo zneužívaniu financovania EÚ, malo by byť možné uskutočňovať neohlásené kontroly a inšpekcie na mieste.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 4 – pododsek 2 (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technická pomoc sa môžu na podnet Komisie vykonávať

4. Opatrenia Únie, pomoc v núdzových situáciách a technická pomoc sa môžu na podnet Komisie vykonávať

priamo, t. j. Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr,

priamo, t. j. Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr,

nepriamo, t. j. subjektmi a osobami inými ako členské štáty v súlade s článkom [57] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

nepriamo, t. j. subjektmi a osobami inými ako členské štáty v súlade s článkom [57] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

 

Komisia zostáva naďalej zodpovedná za plnenie rozpočtu Únie v súlade s článkom 317 ZFEÚ a informuje Európsky parlament a Radu o operáciách, ktoré vykonali subjekty v rámci v druhej zarážky.

Odôvodnenie

PDN harmonizuje znenie z revidovaným nariadením o rozpočtových pravidlách.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. V rámci stropu dostupných prostriedkov môže pomoc v núdzových situáciách dosahovať až 100 % oprávnených výdavkov.

2. V rámci stropu dostupných prostriedkov a odchylne od článku 16 môže pomoc v núdzových situáciách dosahovať až vyše 90 % oprávnených výdavkov, nie však 100 %.

Odôvodnenie

V záujme zabezpečenia efektívneho a zodpovedného vynakladania a doplnkovosti finančných prostriedkov EÚ je potrebné, aby členské štáty jednotlivé činnosti vždy spolufinancovali, a tým zabezpečili cieľové zameranie výdavkov Únie. V núdzových prípadoch môže byť potrebné, aby pomoc prekračovala 90 % oprávnených výdavkov, ale nemala by dosiahnuť 100 % výšku.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Pred začatím programového obdobia nadviaže Komisia s jednotlivými členskými štátmi politický dialóg o požiadavkách týchto štátov a príspevku, ktorý by mohol rozpočet Únie poskytnúť na splnenie týchto požiadaviek. V tejto súvislosti sa prihliada na východiskovú situáciu v príslušnom členskom štáte a na ciele osobitných nariadení. Výsledkom politického dialógu budú závery vo forme schválenej zápisnice alebo výmeny listov, v ktorých sa uvedú konkrétne potreby a priority príslušného členského štátu a ktoré budú slúžiť ako rámec na prípravu národných programov.

1. Pred začatím programového obdobia nadviaže Komisia s jednotlivými členskými štátmi politický dialóg o požiadavkách týchto štátov a príspevku, ktorý by mohol rozpočet Únie poskytnúť na splnenie týchto požiadaviek. V tejto súvislosti sa prihliada na východiskovú situáciu v príslušnom členskom štáte a na ciele osobitných nariadení. Výsledkom politického dialógu budú závery vo forme schválenej zápisnice alebo výmeny listov, v ktorých sa uvedú konkrétne potreby a priority príslušného členského štátu a ktoré budú slúžiť ako rámec na prípravu národných programov.

 

V záujme zabezpečenia potrebnej pridanej hodnoty EÚ prebiehajú v rámci politického dialógu aj zodpovedajúce konzultácie s príslušnými agentúrami Únie a tento dialóg slúži ako príležitosť na výmenu názorov na opatrenia Únie.

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi, nesmú byť priamo zamerané na rozvoj a v rámci politického dialógu sa kladie dôraz na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región.

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách alebo v súvislosti s nimi, nesmú byť priamo zamerané na rozvoj a v rámci politického dialógu sa kladie dôraz na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie, ktoré sa vzťahujú na príslušnú krajinu alebo región.

Odôvodnenie

Aby sa zabezpečila potrebná pridaná hodnota výdavkov Únie, členské štáty i agentúry sa musia zapojiť do konštruktívneho dialógu o vymedzení úloh a priorít. Preto by bolo potrebné konzultovať pri príprave národných programov s príslušnými kompetentnými agentúrami EÚ a členské štáty by mali mať súčasne príležitosť vyjadriť sa k opatreniami Únie.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) primeraná stratégia, ktorá stanovuje ciele, ktoré sa majú vďaka podpore z rozpočtu Únie dosiahnuť, doplnená o očakávané výsledky, indikatívny časový plán a príklady opatrení plánovaných na dosiahnutie týchto cieľov;

(c) primeraná stratégia, ktorá stanovuje ciele, ktoré sa majú vďaka podpore z rozpočtu Únie dosiahnuť, doplnená o očakávané výsledky, indikatívny časový plán a príklady opatrení plánovaných na dosiahnutie týchto cieľov; táto stratégia zabezpečí spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov, ktoré sú prideľované podľa osobitných nariadení vo vzťahu k cieľom stanoveným v týchto osobitných nariadeniach;

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 6a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

6a. Všetky národné programy je potrebné schváliť do 31. decembra 2014.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sú uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v tomto nariadení. Členské štáty sú v súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia zodpovedné za riadenie a kontrolu národných programov.

1. Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sú uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Členské štáty sú v súlade s metódou zdieľaného hospodárenia zodpovedné za riadenie a kontrolu národných programov a Komisia zostáva naďalej zodpovedná za plnenie rozpočtu Únie v súlade s článkom 317 ZFEÚ.

Odôvodnenie

PDN harmonizuje znenie s revidovaným nariadením o rozpočtových pravidlách.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 31 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Platby majú formu počiatočnej platby v rámci predbežného financovania, platieb ročného zostatku a platieb konečného zostatku.

2. Platby majú formu počiatočnej platby v rámci predbežného financovania, ročných platieb predbežného financovania, platieb ročného zostatku a platieb konečného zostatku.

Odôvodnenie

Ak sa má zaručiť kontinuita financovania, je potrebné zabezpečiť aj ročné platby predbežného financovania.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 33 – nadpis

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Počiatočná platba v rámci predbežného financovania

Počiatočná a ročná platba v rámci predbežného financovania

Odôvodnenie

Ak sa má zaručiť kontinuita financovania, je potrebné spresniť časové rámce platieb a tiež zabezpečiť ročné platby predbežného financovania.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 33 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. V nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, uhradí Komisia počiatočnú platbu v rámci predbežného financovania na celé programové obdobie. Jej výška dosahuje 4 % z príspevku z rozpočtu Únie pre príslušný národný program. V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov môže byť táto suma uhradená v dvoch splátkach.

1. V nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, uhradí Komisia počiatočnú platbu v rámci predbežného financovania na celé programové obdobie. Jej výška dosahuje 6 % z príspevku z rozpočtu Únie pre príslušný národný program. V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov môže byť táto suma uhradená v dvoch splátkach v priebehu 6 mesiacov.

Odôvodnenie

Ak sa má zaručiť kontinuita financovania, je potrebné spresniť časové rámce platieb a tiež zabezpečiť ročné platby predbežného financovania.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 33 – odsek 1a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. Do februára každého roku viacročného finančného rámca sa uskutoční ročná platba predbežného financovania vo výške 5 % celkového príspevku hradeného z rozpočtu Únie pre príslušný národný program.

Odôvodnenie

Ak sa má zaručiť kontinuita financovania, je potrebné spresniť časové rámce platieb a tiež zabezpečiť ročné platby predbežného financovania.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 33 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Ak sa národný program schváli v roku 2015 alebo neskôr, splátky sa uhradia v roku schválenia.

2. Po uplynutí jedného roku od nadobudnutia účinnosti viacročného finančného rámca sa splátky v závislosti od dostupnosti prostriedkov v rozpočte a za predpokladu zavedenia potrebných administratívnych štruktúr uhradia najneskôr do dvoch mesiacov po schválení národného programu.

Odôvodnenie

Ak sa má zaručiť kontinuita financovania, je potrebné spresniť časové rámce platieb a tiež zabezpečiť ročné platby predbežného financovania.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 45 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Na národné programy sa vzťahuje postup zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov, na základe ktorého sa zruší viazanosť tých súm vyhradených na záväzky, ktoré do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku nie sú kryté počiatočnou platbou v rámci predbežného financovania podľa článku 33 alebo žiadosťou o platbu v súlade s článkom 39.

1. Na národné programy sa vzťahuje postup zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov, na základe ktorého sa zruší viazanosť tých súm vyhradených na záväzky, ktoré do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku nie sú kryté počiatočnou platbou v rámci predbežného financovania podľa článku 33 alebo žiadosťou o platbu v súlade s článkom 39.

 

Na účely zrušenia záväzku Komisia vypočíta sumu pripočítaním jednej šestiny ročného rozpočtového záväzku k celkovému príspevku na rok 2014 ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2015 až 2020.

Odôvodnenie

Komisia a členské štáty by mali v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Fondu pre azyl a migráciu (AMF) zabezpečiť schválenie programov na vnútroštátnej úrovni do roku 2014. So zreteľom na možné problémy v prvom roku viacročného finančného rámca (VFR) je však potrebné vyhnúť sa strate prostriedkov na záväzky spojené so zdieľaným hospodárením a prijať pravidlá pre zrušenie záväzku. Preto by sa záväzok pre prvý rok viacročného finančného rámca mal zrušiť tak, že sa k jednotlivým rozpočtovým záväzkom na obdobie 2015 až 2020 pripočíta jedna šestina rozpočtového záväzku za rok 2014.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 45 – odsek 1a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. Odchylne od prvého pododseku odseku 1 sa termíny zrušenia záväzku nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým príspevkom na rok 2014.

Odôvodnenie

Komisia a členské štáty by mali v prípade Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Fondu pre azyl a migráciu (AMF) zabezpečiť schválenie programov na vnútroštátnej úrovni do roku 2014. So zreteľom na možné problémy v prvom roku viacročného finančného rámca (VFR) je však potrebné vyhnúť sa strate prostriedkov na záväzky spojenej so zdieľaným hospodárením a prijať pravidlá pre zrušenie záväzku. Preto by sa záväzok pre prvý rok viacročného finančného rámca mal zrušiť tak, že sa k jednotlivým rozpočtovým záväzkom na obdobie 2015 až 2020 pripočíta jedna šestina rozpočtového záväzku za rok 2014.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 45 – odsek 1b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1b. Ak sa prvý ročný rozpočtový záväzok vzťahuje odchylne od odseku 1 na celkový ročný príspevok na rok 2015, termíny zrušenia záväzku sa nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok na celkový ročný príspevok za rok 2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa prvého pododseku odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2016 až 2020.

Odôvodnenie

V prípade, že prvý rozpočtový záväzok sa viaže na rok 2015 a so zreteľom na možné problémy v prvom roku viacročného finančného rámca (VFR) je potrebné vyhnúť sa strate prostriedkov na záväzky spojenej so zdieľaným hospodárením a prijať pravidlá pre zrušenie záväzku. Preto by sa záväzok pre prvý rok viacročného finančného rámca mal zrušiť tak, že sa k jednotlivým rozpočtovým záväzkom na obdobie 2016 až 2020 pripočíta jedna pätina rozpočtového záväzku za rok 2015.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 2a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

2a. V správach, ktoré sú uvedené v ods. 2 písm. a) a b), Európska komisia predloží konkrétne dôkazy, ak sú dostupné, o dosiahnutej komplementárnosti a súčinnosti medzi fondmi EÚ a rozpočtami členských štátov, ako aj o vplyvoch rozpočtu EÚ na členské štáty pri dosahovaní cieľov Štokholmského programu.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Článok 53 – pododsek 2 (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

V správach, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 2 písm. a) a b), Európska komisia predloží konkrétne dôkazy, ak sú dostupné, o dosiahnutej komplementárnosti a súčinnosti medzi fondmi EÚ a rozpočtami členských štátov, ako aj o vplyvoch rozpočtu EÚ na členské štáty pri dosahovaní cieľov Štokholmského programu.

 

 

POSTUP

Názov

Všeobecné ustanovenia – Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Referenčné čísla

COM(2011)0752 – C7-0444/2011 – 2011/0367(COD)

Gestorský výbor

dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

15.12.2011

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

15.12.2011

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

  dátum vymenovania

Monika Hohlmeier

15.2.2012

Dátum prijatia

6.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Richard Ashworth, Reimer Böge, Zuzana Brzobohatá, Jean-Luc Dehaene, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Lucas Hartong, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Sergej Kozlík, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, George Lyon, Claudio Morganti, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Dominique Riquet, Derek Vaughan, Angelika Werthmann

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Maria Da Graça Carvalho, Edit Herczog, Jürgen Klute, Peter Šťastný, Georgios Stavrakakis

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Luigi Berlinguer

 

POSTUP

Názov

Všeobecné ustanovenia – Fond pre azyl a migráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť

Referenčné čísla

COM(2011)0752 – C7-0444/2011 – 2011/0367(COD)

Dátum predloženia v EP

15.11.2011

 

 

 

Gestorský výbor

dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

15.12.2011

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

15.12.2011

 

 

 

Spravodajca

  dátum vymenovania

Lorenzo Fontana

9.2.2012

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

20.3.2012

10.7.2012

11.10.2012

27.11.2012

 

9.1.2014

 

 

 

Dátum prijatia

9.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

9

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Baroness Sarah Ludford, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Stanimir Ilchev, Ulrike Lunacek, Hubert Pirker, Zuzana Roithová, Joanna Senyszyn, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Leonardo Domenici, Christian Engström, Enrique Guerrero Salom, Nadja Hirsch, Olle Ludvigsson

Dátum predloženia

13.1.2014

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.
[2] Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.
[3]* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
[4]   Ú. v. EÚ C , , s. .
[5]  Ú. v. EÚ C , , s. .
[6]  ▌Nariadenie 966/2012.
[7]  ▌ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002.
[8]  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
[9] Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
[10] zdroj: Oznámenie Európskej komisie s názvom Budovanie bezpečnej a otvorenej Európy: rozpočet pre oblasť vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2014 – 2020 – COM(2011)0749